Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/359/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: X. S., a.s., so sídlom P. XXX/A, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. P. W., PhD., s.r.o., so sídlom T. XX, X., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Y., o zaplatenie 588,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19. júla 2017, č.k. 2Csp/4/2016-85, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 588,77 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že L. X.. (predchodca žalobcu) so žalovaným uzavrel dňa 13.02.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur (50 000,-Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60-mesačných splátkach po 50,42 eur ( 1 519,-Sk), prvá splátka bola splatná do 13.03.2008, ďalšie k 13. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 13.02.2013. V dôsledku nedodržania podmienok splácania úveru žalovaným PC.. dňa 15.08.2009 vyhlásila úver predčasne splatný a žalovaného vyzvala na úhradu dlhu. Dňa 10.12.2010 banka podala žalobu na rozhodcovský súd na zaplatenie 686,16 eur s prísl., ktorý v priebehu konania pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca L. S., s.r.o.; o podanej žalobe rozhodol rozhodcovský súd dňa 29.04.2014 a rozsudok dňa 30.06.2014 nadobudol právoplatnosť. Spoločnosť L. S., s.r.o. dňa 30.03.2015 podala návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 01.06.2015, č.k. 6Er/165/2015-21 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.08.2015, č.k. 5CoE/121/2015-38. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 22.09.2015, č.k. 6Er/165/2015-47 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 spoločnosť L. S., s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanému spoločnosti X. N., s.r.o. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 postúpila uvedená spoločnosť pohľadávku voči žalovanému spoločnosti X. S., a.s.

- žalobcovi . Súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, pričom zmluva tiež spĺňa definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bol aj z úradnej povinnosti povinný prihliadnuť na premlčanie. Súd vychádzal zo zistenia, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 13.02.2008, pričom pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný v celom rozsahu ku dňu 15.08.2009. Trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka v danom prípade začala plynúť odo dňa 16.08.2009 (nasledujúci deň po splatnosti) a uplynula dňa 16.08.2012. Žaloba bola na súd podaná dňa 27.12.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd k uvedenému uviedol, že v zmluve bola určená konečná splatnosť úveru dňom 13.02.2013, teda aj v prípade nevyhlásenia mimoriadnej predčasnej splatnosti úveru, by bol uplatnený nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že predmetnému konaniu predchádzalo rozhodcovské a exekučné konanie a po dobu trvania týchto konaní neplynula premlčacia doba. K uvedenému súd uviedol, že na to, aby prestala plynúť premlčacia doba treba, aby veriteľ uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, no podľa názoru súdu ani v prípade rozhodcovského ani exekučného konania nebola táto podmienka splnená. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva okrem iného v tom, že jeho právomoc prejednať a rozhodnúť odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pričom iba platná rozhodcovská doložka môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. V konaní pod sp. zn. 6Er/165/2015 bolo ustálené, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi zmluvnými stranami je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu je ju potrebné považovať za absolúten neplatnú. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý má na takéto konanie a rozhodnutie právomoc. V danom prípade žalobca uplatnil právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde teda o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Po dobu trvania rozhodcovského konania premlčacia doba plynula a nespočívala, čo platí aj pre exekučné konanie, ktoré bolo iniciované na podklade nulitného rozhodcovského rozsudku. Ako súd uviedol, žaloba bola na súd podaná dňa 27.12.2016, teda v čase, keď bol už nárok z predmetnej zmluvy premlčaný. Keďže žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania , pričom súd bol zároveň povinný aplikovať aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/20007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné uplatnený nárok priznať a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobe vyhovie a žalovanému uloží povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. On nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď mu súd svojím postupom znemožnil účasť na konaní o zaplatenie peňažnej sumy a túto žalobu zamietol. Súd ho mohol vyzvať, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej legitimácie; súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 a v neposlednom rade súd mohol vo veci nariadiť pojednávanie, čo neurobil. Týmto postupom mu súd odňal možnosť konať pred súdom. Má za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou jeho procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiadúce. Uviedol, že dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal 15.08.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná dňa 10.12.2010, teda do času podania žaloby na rozhodcovský súd neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ (oprávnený) podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď došlo k zastaveniu exekučného konania. Do času podania žaloby na rozhodcovský súd uplynulo 1 rok 3 mesiace a 25 dní z celkovej 3 ročnej premlčacej doby. Momentom právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania zo dňa 22.09.2015, č.k. 6Er/165/2015 pôvodnému veriteľovi - spol. L. S., s.r.o. začal plynúť zvyšok premlčacej doby. Žaloba na súd bola podaná dňa 28.12.2016, teda včas. Žalobca teda spolu vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 2 roky 6 mesiacov

a 18 dní. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.03.2016, č.k. 11Co/92/2016-88, kde odvolací súd uzavrel, že podaním žaloby na rozhodcovský súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky prestala plynúť premlčacia doba. Poukázal na to, že právomoc rozhodcovského súdu má oprávnenie skúmať len samotný rozhodcovský súd, a to v konaní vedenom pred rozhodcovským súdom. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve platne.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním výroku I. dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a na tieto v zmysle ust. § 387 ods. 2 poukazuje a k odvolacím námietkam dodáva nasledovné:

6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že L. ako právny predchodca žalobcu, uzavrela so žalovaným dňa 13.02.2008 zmluvu o úvere. Predmetnom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 50 000,- Sk s tým, že tento mal vrátiť v 60-mesačných splátkach vo výške 1 519,- Sk, prvá splátka bola splatná do 13.03.2008, ďalšie k 13. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru bol 13.02.2013. V dôsledku porušenia platobnej disciplíny žalovaným L. dňa 15.08.2009 vyhlásila úver za predčasne splatný a žalovaného vyzvala na úhradu dlhu. Dňa 25.10.2010 L. podala návrh na rozhodcovský súd, ktorý dňa 29.04.2014 rozhodol a dňa 30.06.2014 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V priebehu rozhodcovského konania došlo k zmene účastníka konania na strane žalobcu, a to na spoločnosť L. ktorá následne dňa 30.03.2015 podala návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 01.06.2015, č.k. 6Er/165/2015-21 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 04.08.2015, č.k. 5CoE/121/2015-38 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keďže z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 22.09.2015, č.k. 6Er/165/2015-47 exekučné konanie zastavil. Dňa 15.12.2014 pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudla spoločnosť X., ktorá spoločnosť pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 postúpila žalobcovi.

10. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že na predmetný právny vzťah treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je vzťahom občianskoprávnym.

11. S namietaným spočívaním premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka počas rozhodcovského konania sa súd prvej inštancie dôsledne a správne vyporiadal v odôvodnení rozsudku, na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Podstatnou je skutočnosť, že ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka uvedená v ust. § 112 Občianskeho zákonníka, na čo nadväzuje uplatnenie práva na exekučnom súde na základe nulitného právneho aktu. Súd v exekučnom konaní konštatoval, že rozhodcovská doložka v obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom a rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodovanie danej veci. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej doby. Predmetná trojročná premlčacia doba preto začala plynúť v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky, t.j. 16.08.2009, pričom uplynula dňa 16.08.2012 a to s poukazom na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o deň, kedy veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. V prípade peňažných pohľadávok ide o deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky veriteľa a poskytnutie lehoty na dobrovoľné splnenie po zosplatnení na veci nič nemení. Keďže žaloba na súd bola podaná až dňa 27.12.2016, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku (pričom v čase rozhodovania bol zároveň povinný ex offo prihliadať na premlčanie aj v zmysle vtedy účinného ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, o ktorom následne Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 11/2016 dňa 07.02.2018 vyslovil, že nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ), nebolo možné uplatnené premlčané právo žalobcovi priznať a žalobu ako nedôvodnú bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

12. Na základe uvedeného je teda potrebné konštatovať, že keď žalobca uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, neuplatnil svoj nárok na príslušnom orgáne, v dôsledku čoho ani nemohla počas konania na tomto orgáne a následne počas exekučného konania, ktorého predmetnom mal byť nútený výkon nulitného aktu a ktoré bolo aj z uvedeného dôvodu zastavené, spočívať premlčacia doba. Samotné rozhodcovské konanie aj exekučné konanie bolo vedené bez toho, aby mal žalobca k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané právomocným orgánom.

13. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne procesného postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že v zásade platí, že na prejednanie veci samej súd nariadi pojednávanie. Tento postup vyplýva zo zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Účelom pojednávania je, aby žalobca mal možnosť žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a opačne, aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom zaujať k veci postoj. Rovnako platí, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu a nie jej povinnosťou. Vzhľadom k tomu, že uvedené zásady však nie sú absolútnym vyjadrením prejednania veci, strany môžu svoje procesné práva vykonávať inak ako svojou účasťou na pojednávaní, pokiaľ nie je nevyhnutné, aby svoje procesné práva vykonávali pre potreby súdu ústne a bezprostredne. Strany môžu svoje skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení a hmotnoprávnu námietku uviesť nielen na pojednávaní, ale aj v písomnom vyjadrení.

14. Osobitné ustanovenia o pojednávaní v spotrebiteľských sporoch vyjadrené v ust. § 297 vyjadrujú nielen potrebu v predmetnej veci nariadiť pojednávanie, ale upravujú aj výnimku zo zásady ústnosti, k aplikácii ktorej môže súd pristúpiť po splnení predpísaných zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení. Ustanovenie § 297 písm. b), ktoré súd prvej inštancie použil v rámci prejednávanej veci, vyžaduje kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to: jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a hodnotu sporu bez príslušenstva neprevyšujúcu 1 000 eur. Z povahy žalobcom uplatneného práva vyplýva, že ide o majetkové právo, ktoré má typický charakter vo vzťahu dodávateľ (veriteľ) a spotrebiteľ (dlžník), založené spotrebiteľskou zmluvou, predmetom ktorej je poskytnutie finančných prostriedkov. Rovnako skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré boli podložené dôkazmi, neboli žalovaným spochybňované a v poslednom rade samotná hodnota sporu bez príslušenstva

nepresahovala hodnotu 1 000 eur. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania boli splnené. Z dôvodu splnenia podmienok rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nie je námietka žalobcu o nariadenie pojednávania, prípadne predbežného prejednania sporu dôvodná.

15. Čo sa týka námietky žalobcu, že ho súd nevyzval v zmysle ust. § 157 na vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré jediné malo viesť k zamietnutiu žaloby, odvolací súd uvádza, že v danej veci k zamietnutiu žaloby nedošlo z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ako nesprávne žalobca tvrdí, ale z dôvodu premlčania nároku žalobcu, keď námietku premlčania v spore vzniesol žalovaný. Naviac uvedené ustanovenie sa týka výzvy k otázke postupu a vedenia konania, teda k otázke výlučne procesného charakteru, za čo v žiadnom prípade nemožno považovať žalobcom uvádzanú aktívnu vecnú legitimáciu.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil, keď súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v spore úspešného žalovaného voči žalobcovi.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému, keďže mu však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .