Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-32-2018.pdf
PDF · 119.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 155,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23. októbra 2017, č. k. 15C/108/2016-200, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 77,13 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 29,13 eura od 26. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 42 eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 25. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 489, § 517 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 1 písm. b/, § 17 ods. 1 a 7, § 82 ods. 1 písm. g/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 11 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzavretím Zmluvy o združenej dodávke plynu dňa 10. 02. 2014 podľa Zákona č. 251/2012 Z. z. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu boli obchodné podmienky žalobcu a cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na písomnom vyhotovení zmluvy, ktorú predložil žalobca ale aj na písomnom vyhotovení zmluvy, ktorú má v dispozícii žalovaný, je táto skutočnosť jednoznačne uvedená. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca dodával žalovanému do presne určeného odberného miesta zemný plyn. Žalobca sa nedomáhal voči žalovanému zaplatenia kúpnej ceny zemného plynu, ale domáhal sa úhrady poplatkov za upomienky (doklad č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX). a úhrady poplatkov za administratívne odpojenie a pripojenie (doklad č. XXXXXXXXXX, . č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX). Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že v období od 10. 04. 2015 do 26. 02. 2016 žalovaný neplatil dohodnuté zálohové platby riadne a včas. Bol v omeškaní s platbou splatnou dňa 30. 06. 2015, 31. 07. 2015, 31. 08. 2015 a 30. 09. 2015 a platbu splatnú dňa 30. 11. 2015 nezaplatil vôbec. Predmetná skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. V súvislosti s uvedeným omeškaním preto žalobca vystavil upomienku, v ktorej zároveň upozornil žalovaného na prerušenie dodávky zemného plynu. V tejto súvislosti žalobca vystavil za zaslanú upomienku doklad č. XXXXXXXXXX. (jeho zaplatenie nie je predmetom tejto žaloby). Z dôvodu neplnenia platobných povinností zo strany žalovaného došlo na odbernom mieste žalovaného
zo strany žalobcu k pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov, o čom bol vyhotovený zápis zo dňa 20. 10. 2015. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel a uviedol, že k prerušeniu dodávky zemného plynu však nedošlo, keďže dlžnú sumu medzičasom žalobcovi uhradil. V tejto súvislosti žalobca vystavil doklad č. 4900108501 na sumu 78,53 eura, pričom na úhrady časti tohto záväzku použil preplatok z vyúčtovacej faktúry č. 7415925316, v dôsledku ktorej skutočnosti z predmetnej faktúry zostalo neuhradených ešte 29,13 eura. Uvedený výkon žalobca účtoval žalovanému podľa položky č. 3 cenníka externých služieb a výkonov, a preto v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný. Ďalej považoval za dôvodný aj nárok žalobcu v časti o zaplatenie 42 eur (doklad č. XXXXXXXXXX), keďže túto sumu žalobca vyúčtoval žalovanému podľa tabuľky č. 1, položka 4 cenníka externých služieb a výkonov. V konaní bolo nesporne preukázané, že k administratívnemu odpojeniu ale aj k následnému administratívnemu obnoveniu dodávky zemného plynu došlo pre správanie žalovaného, ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Aj v prípade úhrady dokladov č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX . v celkovej výške 2 x 3 eur považoval žalobu za dôvodnú, keďže v čase ich doručovania bol žalovaný v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Vykonaným dokazovaním tiež zistil, že žalobca listom z 09. 02. 2016 odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným a ktorá sa týkala dodávky plynu do odberného miesta č. XXXXXXXXXX. S ohľadom na uvedené v čase, keď žalobca vystavoval doklad č. XXXXXXXXXX. za administratívne prerušenie dodávky plynu bolo zrejmé, že dôjde k odstúpenie od zmluvy navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by dňa 18. 01. 2016 žalovaný znemožnil vykonať prerušenie dodávky zemného plynu a neumožnil prístup k meradlám. Žalovaný poprel, že by ho v tejto súvislosti žalobca akýmkoľvek spôsobom vyzýval na sprístupnenie meradla, alebo že by ho bol upozornil na potrebu sprístupnenia k meradlu. Účtovanie opakovaného poplatku sa mu preto javilo ako neúčelné, pretože zo strany žalobcu už v čase vystavovania predmetného dokladu bolo zrejmé, že dôjde k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedených dôvodov túto časť žalobcom uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol. K uvedenému dodal, že žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, pričom výšku jednotlivých poplatkov jednostranne určoval žalobca a žalovaný nemal možnosť výšku prípadných sankcií akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, a preto sa mu javilo ako spravodlivé pri posudzovaní jednotlivých sankcií hodnotiť najmä ich potrebu a účelnosť. Z uvedených dôvodov považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie 77,13 eura s príslušenstvom v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. K priznanému príslušenstvu dôvodil, že v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku odo dňa po dni splatnosti tej - ktorej faktúry (dokladu). Výška úrokov z omeškania stranami sporu dohodnutá nebola, žalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013 a preto mu ich v takto uplatnenej výške priznal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že strany sporu mali vo veci úspech čiastočný.
2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa v tejto zmeny rozsudku a časti vyhovenia žalobe a náhrady trov konania, alternatívne jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f) a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej j „CSP“) a dodal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Zvýraznil, že v čase zaslania upomienky dňa 15. 12. 2015, ako i v čase prerušenia dodávky zemného plynu dňa 18. 01. 2016 nemohol mať vedomosť o tom, či žalovaný dlžnú sumu uhradí alebo neuhradí. Moment vystavenia účtovného dokladu za úkon, ku ktorému už došlo, nemožno spájať s úkonom odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ k samotnému úkonu dňa 18. 01. 2016 došlo, žalobca príslušný doklad v zmysle účtovných predpisov vystaviť musel. V uvedenom smere poukázal na ust. § 82 ods. 1, 2 zákona o energetike. Úkon pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu, či odstúpenia od zmluvy nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako úkon nadbytočný či neúčelný. Neplnenie povinností žalovaným vyvolalo právne úkony - upomínanie, pokus o prerušenie, odstúpenie od zmluvy. Ďalej tvrdil, že v konaní riadne preukázal, že žalovaného upozornil na skutočnosť, že dôjde k odpojeniu zemného plynu, preto tvrdenie súdu o tomto nepreukázaní považoval za nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, absentujúce vysporiadanie sa s jeho argumentáciou.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, v ktorom uviedol, že dňa 21. 10. 2015 prišiel k nemu pracovník SPP, ktorému ukázal, že má vyplatené šeky za plyn. Ku dňu 18. 01. 2016 uviedol, že mu mal v tento deň pracovník SPP buď nechať odkaz alebo zavolať na číslo uvedené v zmluve. Postup SPP považoval za neštandardný.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 155,66 eura s 5,05 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 78,53 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 29. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 3 eur od 25. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 42 eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia a zo sumy 29,13 eura od 26. 11. 2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným ako odberateľom uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žalovanému za dodaný zemný plyn vystavil faktúry č. XXXXXXXXXX
- za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu na sumu 48,53 eura zo dňa 10. 02. 2016; č. XXXXXXXXXX - za vystavenie a zaslanie upomienky v sume 3 eur zo dňa 10. 12. 2015; č. XXXXXXXXXX - za vystavenie a zaslanie upomienky v sume 3 eur zo dňa 10. 11. 2015; č. XXXXXXXXXX. - za zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky zemného plynu na sumu 42 eur zo dňa 11. 11. 2015 a č. XXXXXXXXXX - za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu na sumu 78,53 eura zo dňa 11. 11. 2015, ktoré žalovaný neuhradil riadne a včas. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu sumy 77,13 eura s príslušenstvom a v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Zamietajúca časť rozsudku je predmetom tohto odvolacieho konania.
8. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalobca namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Namietal aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.
9. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).
13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
14. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
15. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania (§ 387 ods. 1 CSP). V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
18. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobcom v odvolaní.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu v súlade s odsekom 7, ktorá musí obsahovať najmä 1. identifikáciu dodávateľa a odberateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s týmito dodávkami, 3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s dodávkou, 4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, vrátane informácie o poplatku za vypovedanie zmluvy alebo informácie, že zmluvu je možné vypovedať bez poplatku, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a služieb súvisiacich s dodávkou vrátane kompenzácie za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu, 7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie a miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie dostupných prostriedkov na urovnanie sporu, 8. informáciu, za akých podmienok môže odberateľ vypovedať zmluvu, ak nesúhlasí so zmenou ceny za dodávku elektriny alebo ceny za dodávku plynu a s tým súvisiacich služieb alebo so zmenou podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, 9. spôsob oznámenia termínu výmeny určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, 10. informácie o právach odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti aspoň formou odkazu na také informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, 11. náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určeného meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.
20. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo na vymedzenom území na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny, ktoré zohľadňujú náklady a primeraný zisk, ak splnia obchodné podmienky dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu.
21. Podľa § 82 ods. 1 písm. g) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
22. S poukazom na vyššie citovaný právny výklad a zákonné ustanovenia za súčasnej aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na zvýraznenie jeho správnosti poznamenáva, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe uzavretej Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 10. 02. 2014 podľa Zákona č. 251/2012 Z. z, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému do presne určeného odberného miesta zemný plyn, ktorá skutočnosť tiež nebola v konaní sporná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvného vzťahu boli obchodné podmienky žalobcu a cenník plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady poplatkov za upomienky vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a úhrady poplatkov za administratívne odpojenie a pripojenie vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z faktúry č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že v období od 19. 04. 2015 do 26. 02. 2016 žalovaný neplatil dohodnuté zálohové platby riadne a včas, v omeškaní bol s platbami splatnými v dňoch 30. 06. 2015, 31. 07. 2015, 31. 08. 2015, 30. 09. 2015 a platbu splatnú dňa 30. 11. 2015 vôbec neuhradil. Uvedené tiež nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobca v súvislosti s predmetnými omeškaniami na splatnosti jednotlivých platieb vystavil upomienku, v ktorej zároveň
upozornil žalovaného na prerušenie dodávky zemného plynu. Následne pre neplnenie povinností žalovaným zaplatiť úhrady za dodávky plynu žalobca pristúpil na odbernom mieste žalovaného k pokusu o prerušenie dodávky zemného plynu, o ktorej skutočnosti vyhotovil zápis dňa 20. 10. 2015 /č. l. 59 spisu/. V konaní bolo nesporne preukázané, že k administratívnemu odpojeniu ale aj k následnému administratívnemu obnoveniu dodávky zemného plynu došlo pre správanie žalovaného, ktorý bol v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Žalobca preto oprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX. na sumu 78,53 eura za zabezpečenie administratívneho prerušenia dodávky zemného plynu podľa položky č. 3 cenníka externých služieb a výkonov /č. l. 6 spisu/, pričom na úhrady časti tohto záväzku použil preplatok z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, v dôsledku ktorej skutočnosti z predmetnej faktúry zostalo neuhradených ešte 29,13 eura. Následne žalobca oprávnene vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX. na sumu 42 eur podľa tabuľky č. 1, položka 4 cenníka externých služieb a výkonov za zabezpečenie administratívneho obnovenia dodávky zemného plynu do odberného miesta. Súd prvej inštancie správne argumentoval, že aj v prípade vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v celkovej výške 6 eur žalobca postupoval správne, pretože v čase ich doručovania bol žalovaný v omeškaní s úhradou jednotlivých platieb. Žalobca odvolaním namietal nepriznanie sumy za faktúru č. XXXXXXXXXX. zo dňa 10. 02. 2016 za administratívne prerušenie dodávky plynu s poukazom na skutočnosť, že listom zo dňa 09. 02. 2016 odstúpil od uzavretej Zmluvy o dodávke plynu. Odvolací súd poukazujúc na správne odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie v tejto časti vyzdvihuje, že súd prvej inštancie správne prihliadol na postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nemal možnosť výšku prípadných sankcií akokoľvek ovplyvniť a v nadväznosti na uvedené na tú skutočnosť, že účtovanie tejto sumy tohto poplatku bolo neúčelným a nepotrebným. Záver o neúčelnosti a nepotrebnosti účtovania tohto poplatku vyplýva z toho, že žalobca tento poplatok vyfakturoval dňa 10. 02. 2016, pričom dňa 09. 02. 2016 vykonal akt smerujúci k odstúpeniu od zmluvy listom nazvaným odstúpenie od zmluvy, ktorý následne doručoval žalovanému /č. l. 19 spisu/. Teda uvedený poplatok účtoval v čase, keď vedel, že od zmluvy odstúpi. Odvolací súd prihliadol i na skutočnosť, že zo Zápisu o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo dňa 18. 01. 2016 vyplýva, že k prerušeniu dodávky zemného plynu nedošlo pre neumožnenie prístupu k meradlám zo strany žalovaného. Uvedená skutočnosť bola v konaní sporná, žalovaný tvrdil, že žalobca ho nekontaktoval za účelom odpojenia meradiel. Za uvedenej situácie potom nepriznanie poplatku za fyzické odpojenie meradlo, ku ktorému fyzicky neprišlo, sa javí súd i spravodlivé a je nutné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne preto žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
23. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).