Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-116-2023.pdf
PDF · 129.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/116/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci manželky
- navrhovateľky: K.. U. Š.J., W.. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. X. XXXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, proti manželovi: K.. N. Š.N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. X. XXXX/XX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: N. Š., R.. XX.XX.XXXX O. Q. Š., R.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov: K.. U. Š., W.. H., R.. XX.XX.XXXX a K.. N. Š., R.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. X., vo zväzku P., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a. II. Maloletá N. Š., R.. XX.XX.XXXX a maloletá Q. Š., R.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať tak, že maloleté deti budú v starostlivosti matky vždy od pondelka v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. a v starostlivosti otca budú maloleté deti vždy od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. III. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. IV. Výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Manželka (ďalej aj ako „matka“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2023 domáhala rozvodu manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s manželom uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX C. D., z manželstva pochádzajú jedno plnoleté a dve maloleté deti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, deti boli plánované a vytúžené. Po ukončení rodičovskej dovolenky a nástupe manželky do práce začala manželka pociťovať, že s manželom komunikujú iba obmedzene, len o nevyhnutných potrebách rodiny. Spoločných rodinných chvíľ bolo málo, manželka nemala pocit podpory zo strany manžela ani po emočnej stránke. Uvedené spôsobilo to, že manželka nadviazala mimomanželský pomer so svojím kolegom. Po odhalení nevery začali manželia navštevovať manželskú poradňu, manželka odišla z práce a s kolegom prerušila všetky kontakty. Manželstvo sa však manželom nepodarilo obnoviť a medzi manželmi sa prehĺbilo odcudzenie. V roku 2022 sa manžel v rámci rodinného domu, v ktorom rodina býva, presťahoval do spodného bytu a začal viesť samostatný život. Manželka považuje manželstvo za čisto formálne, neplniace žiadnu z jeho funkcií, na obnovení manželstva nemá záujem. Od roku 2022 sa manžel podieľa na financovaní domácnosti, na účet manželky posiela sumu 800,- eur mesačne. Maloletá N. aktuálne navštevuje prvý ročník D. Z. C. D., matka vyčíslila mesačné
výdavky na mal. N. v sume 505,- eur. Maloletá Q. navštevuje ôsmy ročník U. Š., matka vyčíslila mesačné náklady na mal. Lenku na sumu 510,- eur. Manželia okrem toho majú ešte plnoletú dcéru J., voči ktorej im stále trvá vyživovacia povinnosť, nakoľko študuje na vysokej škole. Zdravotný stav mal. detí je dobrý. Matka má príjem zo závislej činnosti, spolu s manželom vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov záhradu, vinicu, zastavané plochy, rodinný dom a garáže, všetko v katastrálnom území J. C., zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Manželka vo svojom návrhu navrhla, aby súd manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 260,- a na výživu mal. Q. výživným vo výške 250,- eur a styk otca s mal. deťmi neupravil.
2. Manžel (ďalej aj ako „otec“) sa k návrhu manželky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.11.2023. Vo vyjadrení uviedol, že manželka po nástupe do práca nadviazala mimomanželský vzťah so svojím kolegom, ktorý trval tri roky, manželka v tom čase úplne strácala záujem o manželský život. Po odhalení nevery manželka odišla z práce, čo však nevedela prekonať, vôbec s manželom nekomunikovala a spoločný život manželov sa stále viac odcudzoval. Manžel sa presťahoval do pivničných priestorov domu, ktoré sú prerobené na prespávania, za účelom aby mal. deti čo najmenej prežívali traumu z rozpadu manželstva rodičov. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje manžel sústavnú neveru manželky. Manžel považuje manželstvo za formálne, neplniace žiadnu z jeho funkcií a na obnovení manželstva nemá záujem. Manžel súhlasí s tým, aby súd manželstvo rozviedol. Maloleté deti navrhol otec zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa. V prípade zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matke navrhol výživné na každú z maloletých dcér vo výške 200,- eur. Matka by okrem toho poberala aj rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti. Otec má príjem zo závislej činnosti a okrem toho má ešte príjem z prenájmu tzv. letnej kuchyne vo výške 300,- eur mesačne.
3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu, správou ÚPSVaR, správou referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR, ako aj výsluchom účastníkov konania na pojednávaní. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
- Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX C. D., u oboch manželov je to manželstvo prvé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra J. (toho času už plnoletá), dňa XX.XX.XXXX dcéra N. a dňa XX.XX.XXXX dcéra Q.. Manželia v súčasnosti žijú v rodinnom dome, ktorý spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci rodinného domu však žijú oddelene, manžel sa odsťahoval do spodnej časti domu. Manželia spolu nehospodária, nežijú spolu intímne (uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení na pojednávaní). obaja manželia odmietajú obnoviť manželské spolužitie, manželstvo považujú len za formálny zväzok, neplniaci žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasia.
- manželia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nasledovné nehnuteľnosti: záhrada a vinica, zapísané na LV č. XXXX, nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, nezaťažené žiadnymi ťarchami; záhrada a zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, zaťažené vecným bremenom a taktiež záložným právom v prospech Tatra banka, a. s.; záhrada, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom a dve garáže, zapísané na LV č. XXXX, nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, zaťažené vecným bremenom a záložným právom v prospech Tatra banka a. s. Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území J. C., V. D. - J. C..
- manželka je zamestnaná v spoločnosti I.&.A. N. SK I..W..V.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 2435,76 eur (potvrdenie o príjme č. l. 49 a č. l. 127). Daňový bonus si na maloleté uplatňuje otec a prídavky na maloleté deti poberá matka . Manžel je zamestnaný na K. C. I. W. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 2 080,66 eur (potvrdenie o príjme č. l. 79). Manžel má okrem príjmu zo zamestnania príjem pre prenajímania priestoru s názvom „Letná kuchyňa“, o čom založil do spisu Nájomnú zmluvu (č. l. 148 - 150), z ktorej vyplýva, že nájomca mu uhrádza každý mesiac nájomné vo výške 250,- eur. Iný príjem manžel nemá.
- maloletá N. má aktuálne 15 rokov, v školskom roku 2023/2024 navštevuje prvý ročník Z. D. XX, D., D. R. T.. Mesačné výdavky na mal. N. pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 60,- eur, školské pomôcky a školské výlety 20,- eur, električenka 13,- eur, krúžok vzdušnej akrobacie 40,- eur, zdravotná starostlivosť 10,- eur, príspevok do fondu opráv (pomerná časť) 12,- eur.; spolu vo výške 505,- eur mesačne. Maloletá N. je zdravá, nenavštevuje žiadne špecializované ambulancie.
- maloletá Q. má aktuálne 13 rokov, v školskom roku 2023/2024 navštevuje ôsmy ročník U. Š. na K. B. C. D.. Mesačné výdavky na mal. Lenku pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 15,- eur, školské pomôcky a školské výlety 35,- eur, električenka 13,- eur, ZRPŠ 6,- eur, Základná umelecká škola 16,50 eur, krúžok skautingu 55,- eur (vrátane rovnošaty, táborov), zdravotná starostlivosť 10,- eur ; spolu vo výške 510,- eur mesačne. Maloletá Q. trpí alergiami, navštevuje alergologickú ambulanciu, okrem toho bude potrebovať zubný strojček, predpokladaná suma 1700,- až 4000,- eur.
- rodičia majú okrem dvoch maloletých dcér ešte jednu plnoletú dcéru J., voči ktorej im ešte trvá vyživovacia povinnosť, nakoľko je študentkou vysokej školy, pripravuje sa na budúce povolania. Matka vyčíslila mesačné výdavky na dcéru J.Í. vo výške 510,- eur.
- mesačné náklady na bývanie manželov pozostávajú z výdavkov na elektrinu 300,- eur, vodu 30,- eur, odpad 28,- eur, daň z nehnuteľnosti 318,33 eur ročne, poistenie majetku 43,87 eur ročne, vyťahovanie žumpy 240,- eur polročne, internet a televízia 32,25 eur. Manželia splácajú hypotéku, mesačne predstavuje celkovo výdavok na hypotéku sumu 474,93 eur.
- zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 20.03.2024 vyplýva že manželia spolu so svojimi deťmi žijú v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, jedná sa o poschodový dom. Manželia žijú oddelene od jesene roku 2021, kedy sa manžel odsťahoval do spodnej časti domu. Manželia spolu nekomunikujú, s deťmi však komunikácia prebieha, majú s nimi vytvorený hlboký citový vzťah, obaja rodičia majú záujem tráviť čas s maloletými deťmi. Matka neavizuje žiadne závažné výchovné problémy u maloletých. Obe maloleté dcéry počas pohovoru s kolíznou opatrovníčkou uviedli, že majú veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi a chcú s nimi byť v pravidelnom kontakte. Konkrétnu predstavu o otázke zverenia a styku maloleté nemali, vyjadrili sa však, že chcú byť v kontakte s oboma rodičmi, tak ako je tomu doteraz.
- Zo správy ÚPSVaR Bratislava, Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 23.05.2024 vyplýva, že rodičia absolvovali v mesiacoch apríl a máj psychologické poradenstvo, na otázke starostlivosti o maloleté deti sa však dohodnúť nedokázali. Komunikácia medzi rodičmi je zaťažená vzájomnou animozitou, ktorá vychádza z histórie ich manželstva a bráni im v konštruktívnom dialógu. Deťom však dokážu zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť, a to tak, že sa pri deťoch striedajú v týždňových intervaloch.
4. Na pojednávaniach matka odkázala na svoje písomné podania, nad rámec toho uviedla, že s otcom maloletých detí nevedia komunikovať. Pokiaľ ide o úhradu potrieb maloletých detí, uviedla, že majú vytvorený spoločný účet, na ktorý každý z rodičov vkladá sumu 600,- eur mesačne. Matka na pojednávaní dňa 29.05.2024 navrhla zveriť maloleté do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s týždňovým intervalom striedania, bez určenia výživného. Otec trval na zverení maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, mal za to, že na starostlivosti o deti sa vedia dohodnúť, nepotrebujú mať upravený režim stretávania sa. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
5. Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
6. Na pojednávaní dňa 27.03.2024 sa súd v úvode pokúsil o zmier manželov, v súlade s § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP), no bezúspešne. ani jeden u manželov nemal záujem obnoviť manželské spolužitie, obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili. Manželka poukázala na odlišné povahové vlastnosti manželov, čo vyústilo do odlúčenia manželov a následne do nevery manželky. Manželstvo je trvalo rozvrátené, manželia od roku 2022 žijú oddelene, nehospodária spolu, nežijú spolu intímne. Manžel na pojednávaní uviedol, že manželka po návrate do práce nadviazala mimomanželský pomer, ktorý trval štyri roky, v dôsledku čoho zanedbávala rodinu. Manžel súhlasil s tým, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené.
7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, dospel súd k záveru, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia žijú oddelene od roku 2022, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Manželia majú odlišné základné povahové črty, postoje, názory na manželský a rodinný život. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citového odcudzenia manželov a taktiež nadviazanie mimomanželského pomeru manželky. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie a v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
9. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
11. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
23. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Úloha oboch rodičov
je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak ani v posudzovanom prípade. Záujmom dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti.
24. Ústavnoprávny základ pri rozhodovaní súdu o úprave osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov (čl. 7) a rodičia majú právo na to, aby od nich dieťa nebolo proti svojej vôli zásadne oddelené, ibaže by príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určili, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa. Listina základných práv a slobôd poskytuje ochranu rodine, rodičovstvu a právam oboch rodičov (čl. 32). Zmyslom rozhodnutia o úprave osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je dospieť k usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi v súlade so záujmom maloletého dieťaťa tak, aby bola zabezpečená jeho psychická a fyzická pohoda, emočný a intelektový vývin, aby dieťa nebolo vystavené stresu.
25. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 zákona o rodine boli v konaní vypočuté maloleté deti a bol zisťovaný ich názor a predstava v otázke úpravy zverenia a styku s druhým rodičom. Súd považoval názor maloletých detí za kľúčový, a to nielen vzhľadom na participačné práva maloletých detí zakotvené v Zákone o rodine i v Dohovore o právach dieťaťa, ale aj vzhľadom na aktuálny vek maloletých. Maloleté vo veku 13 a 15 rokov sú spôsobilí jasne, objektívne a určito vyjadriť svoj názor a súd je povinný na ich názor prihliadať. Maloleté boli v konaní vypočutí prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo svojej výpovedi uviedli, že majú veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi a chcú s nimi byť v pravidelnom kontakte. Maloleté nemajú konkrétnu predstavu o zverení a stretávaní sa s rodičmi.
26. Cieľom ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine ale aj v súdnom konaní. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Právo dieťaťa byť v súdnom konaní vypočuté korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť. Musí mať však úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa.
27. „Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa“ (R 34/2014).
28. Hoci matka pôvodne navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, v priebehu konania matka navrhla zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s týždňovým intervalom striedania sa, bez špeciálnej úpravy počas školských prázdnin a sviatkov. Otec spočiatku navrhoval zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr v priebehu konania požadoval zveriť maloleté deti do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, mal za to, že dcéry už sú v takom veku, že nepotrebujú mať upravený režim starostlivosti a zároveň mal za to, že s matkou maloletých detí sa dokážu na starostlivosti o maloleté deti dohodnúť, bez nastavenia konkrétnych pravidiel, a teda že sú vhodnými pre spoločnú osobnú starostlivosť.
29. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladom pre zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov je súhlas oboch rodičov so zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti. Spoločná osobná starostlivosť predstavuje nový inštitút, implementovaný do Zákona o rodine novelou účinnou od 01.01.2023. Podstatou spoločnej osobnej starostlivosti je, aby súd nemusel za každých okolností určiť, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa. Takáto forma úpravy však predpokladá absolútnu zhodu rodičov, pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, inak povedané, tento typ starostlivosti je vhodný
pre tých rodičov, ktorý sa dokážu na všetkom dohodnúť, vedia spolu konštruktívne a bezkonfliktne komunikovať a majú vnútorne spracovaný partnerský rozchod. V prípade manželov Š. tieto podmienky splnené nie sú. V prvom rade absentuje súhlas matky so zverením maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti, súd však poukazuje aj na správu Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, kde sa uvádza, že komunikácia rodičov je zaťažená vzájomnou animozitou, ktorá vychádza z histórie ich vzťahu a bráni im v konštruktívnom dialógu. Na základe uvedeného súd ustálil, že pre zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti nie sú splnené podmienky.
30. Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, ako aj s prihliadnutím na faktický stav v rodine, a to ten, že rodičia sa pri maloletých dcérach aktuálne striedajú v týždňových intervaloch, dospel súd k záveru, že v súlade s najlepším záujmom maloletých detí je zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd upravil režim striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v súlade s tým, ako aktuálne prebieha, a teda v týždňových intervaloch striedania, a teda že maloleté deti budú v starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca budú každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. Súd nepristúpil k osobitnej úprave počas školských prázdnin či sviatkov, a to jednak vzhľadom na vek maloletých detí (mal. N. má 15 rokov, v O. dovŕši 16 rokov a mal. Q. má 13 rokov, v S. dovŕši 14 rokov), ktorý najmä v prípade mal. N. predstavuje vek blížiaci sa veku dospelej osoby a v takom prípade už stráca význam upravovať styk počas školských prázdnin, nakoľko maloleté deti v takomto veku už majú vlastnú predstavu o trávení voľného času. Súd však poukazuje najmä na fakt, že v tejto oblasti rodičia dokázali nájsť zhodu a ani jeden nežiadal špeciálnu úpravu starostlivosti o mal. deti počas školských prázdnin a sviatkov. Medzi rodičmi bola sporná len otázka zverenia či do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd sa preto možnosťou zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nezaoberal (a to aj s prihliadnutím na prejavený názor maloletých detí, ktoré prejavili záujem tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi). Z dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu maloletých detí, a zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je v ich záujme, keďže rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd má preukázané, že potreby maloletých detí budú riadne zaistené v starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na uvedené, ako aj po zohľadnení toho, že pre zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti neboli splnené zákonné podmienky (súhlas oboch rodičov), súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
31. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.).
32. Pri skúmaní majetkových pomerov súd zistil, že matka má mesačný príjem zo mzdy vo výške 2435,76 eur netto, okrem toho poberá na maloleté prídavky vo výške 120,- eur mesačne. Otec má mesačný príjem zo mzdy vo výške 2080,66 eur, z prenajímania tzv. „letnej kuchyne“ má otec príjem 250,- eur mesačne, okrem toho si otec uplatňuje daňový bonus na maloleté deti vo výške 330,- eur. Rodičia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti bližšie popísané v bode 3 tohto rozsudku, iné nehnuteľnosti nevlastnia. Manželia majú vyživovaciu povinnosť ešte voči plnoletej dcére J.Í.R.. Mesačné výdavky na mal. N. súd ustálil na výške 505,- eur a pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 60,- eur, školské pomôcky a školské výlety 20,- eur, električenka 13,- eur, krúžok vzdušnej akrobacie 40,- eur, zdravotná starostlivosť 10,- eur, príspevok do fondu opráv (pomerná časť) 12,- eur. Mesačné výdavky na mal. Q. predstavujú sumu 510,- eur a pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- eur, drogériu, 30,- eur, ošatenie a obuv 80,- eur, mobilný telefón 5,- eur, pomerná časť výdavkov na bývanie 90,50 eur, strava v školskej jedálni 15,- eur, školské pomôcky a školské výlety 35,- eur, električenka 13,- eur, ZRPŠ 6,- eur, Základná umelecká škola 16,50 eur, krúžok skautingu 55,- eur (vrátane rovnošaty, táborov), zdravotná starostlivosť 10,- eur. Súd konštatuje, že matkou deklarované výdavky považuje za opodstatnené, preukázané a objektívne zodpovedajúce potrebám maloletých detí. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že príjem matky a príjem otca je porovnateľný, súd nevzhliadol taký výrazný rozdiel v príjmoch rodičov, ktorý by dôvodil určenie vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd teda výživne počas striedavej osobnej starostlivosti podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine neurčil. Vzhľadom na majetkové pomery oboch rodičov, súd dospel k záveru, že nie je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nakoľko rodičia sú schopní zabezpečiť dostatočne ich oprávnené potreby. Súd zároveň vzhliadol aj skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti budú vykonávať obaja rodičia a ich náklady budú uhrádzať podľa ich potrieb. Súd zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter a vzhľadom na oprávnené potreby maloletých detí, ktoré sú bežné v ich veku postačuje ich úhrada z príjmov oboch rodičov. Súd navyše dodáva, že otázka výživného napokon medzi rodičmi sporná nebola, rodičia sa na poslednom pojednávaní zhodli na tom, že výživné určiť nepožadujú.
33. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Súd nezistil žiaden taká dôvod, ktorý by niektorému z rodičov toto právo odopieral.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).