Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/241/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. V., č. XXX, zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 7, proti žalovanej V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo J., M. K. č. XX, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 17/29, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C/15/2018-22 zo dňa 31.05.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) a vo výroku o poučení žalovanej o práve podať žalobu vo veci samej (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanej povinnosť vo vzťahu k nehnuteľnosti v okrese J. nad I., v obci I. V., v katastrálnom území E. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parcele registra „C“ č. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2389 m2 (1) zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu vo forme výkopových prác a osádzaní prekážok, ktoré by mohli byť oplotením, (2) zasypať zeminou 4 jamy vykopané na tomto pozemku dňa 05.05.2018 vo vzdialenosti od seba 2 metre, v rozmeroch dĺžka cca 40 cm x šírka cca 40 cm x hĺbka cca 40 cm a terén zrovnať do pôvodného stavu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (prvý výrok), žalovanú poučil o jej práve podať žalobu na Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci samej, kde V. M., nar. XX.XX.XXXX, bude žalobcom a V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bude žalovaným a predmetom ktorej bude určenie vlastníctva k časti nehnuteľnosti v okrese J. nad I., v obci I. V., v katastrálnom území E. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parcele registra „C“ č. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2389 m2 (druhý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretí výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa špecifikovaných zásahov do jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. KNC XXXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 2389 m2 zapísanému na LV č. XXX vedenom pre k.ú. E. I.; žalovaná je sestrou žalobcu; podľa odôvodnenia návrhu „nehnuteľnosť žalobcu hraničí s nehnuteľnosťou žalovanej, ktorá dňa 05.05.2018 spolu s najatými brigádnikmi vstúpila na neoplotený pozemok žalobcu a začala vymeriavať vzdialenosť do vnútra pozemku žalovaného, kde žalovaná plánovala postaviť plot medzi nehnuteľnosťou žalobcu a svojou nehnuteľnosťou; následne najatí brigádnici začali na pozemku žalobcu kopať 4 jamy na plot vo vzájomnej vzdialenosti 2 metre od seba a o rozmeroch cca 40 cm x 40 cm x 40 cm, pričom 2 jamy boli vykopané priamo na príjazdovej ceste žalobcu; ešte počas prítomnosti žalovanej žalobca privolal políciu, ktorá obe strany vypočula, situáciu zdokumentovala a odporučila žalobcovi obrátiť sa na súd; následne žalovaná opustila nehnuteľnosť žalobcu; žalobca vyhľadal starostu obce E. I., ktorý mu dal výstražnú pásku s nápisom „zákaz vstupu“, ktorá bola umiestnená na hranici pozemku žalobcu a žalovanej, aby nedošlo ku škode na zdraví alebo majetku; dňa 21.05.2018 žalovaná opätovne vstúpila na jeho pozemok, roztrhala výstražnú pásku a ponechala na pozemku žalobcu pri vykopaných jamách tuje s tým, že ňou budované oplotenie bude mať charakter živého plotu; jamy ostali naďalej nezasypané a nezabezpečené; dňa 02.06.2017 bol žalobca predvolaný na Okresný úrad J. nad I., katastrálny odbor, vo veci prejednania žiadosti žalovanej, ktorá požiadala o zmenu údajov katastra tak, že časť z pozemku žalobcu by sa priznala do vlastníctva žalovanej, pretože údajne pozemok žalovanej má o 308 m2 menšiu výmeru; žalovaná tvrdila, že chýbajúcu výmeru 308 m2 jej mal darovať otec žalobcu a žalovanej; žalobca o akomkoľvek takomto darovaní žiadnu vedomosť nemá a žiadal, aby sa hranice pozemkov nemenili; kataster nezistil, že by bol akýkoľvek dôvod meniť údaje v katastri a s prípadnými nárokmi odkázal žalovanú na súd“; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „z predložených dôkazov je preukázané, že konaním žalovanej došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu; túto skutočnosť potvrdzuje vyjadrenie Okresného úradu J. nad I., katastrálny odbor (podľa č.l. 12 spisu), ako aj vyjadrenie Obce E. I. (podľa č.l. 18 spisu); súd mal preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom; potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo súčasného stavu, kedy je vážne ohrozené vlastnícke právo žalobcu; súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pretože konaním žalovanej došlo k výraznému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (vykopanie jám na prístupovej ceste) ako aj ohrozeniu žalobcu, jeho rodiny a všetkých okoloidúcich nakoľko vykopané jamy neboli dostatočne označené; súčasne poučil žalovanú o možnosti podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti“; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 14.06.2018 (č.l. 34-35 spisu). Nesúhlasila s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. KNE XXX/X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 602 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedeného pre k.ú. E. I.; súdu prvej inštancie nemohlo byť známe, že predmetnú parcelu nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1974 od otca, ktorý jej daroval časť parcely č. XXX/X o výmere 9 árov 10 m2 podľa geometrického plánu, pričom nové hranice boli označené železnými trúbkami; z geometrického plánu vyplýva, že predmetná parcela vznikla odčlenením z parcely č. XXX/X a jej výmera je 910 m2; po roku XXXX nedošlo k takým zmenám, na základe ktorých by sa výmera novovytvorenej parcely č. XXX/X . zmenšila na v súčasnosti evidovaných 602 m2; žalobca nesúhlasil s opravou zjavnej chyby v katastri nehnuteľností; vyjadrila názor, že žalobcovi nehrozí žiadne nebezpečenstvo, pretože žalobca má k svojmu pozemku prístup od J. nad I. bez toho, aby prechádzal cez jej pozemok a samotné jamy sú na opačnej strane domu kadiaľ žalobca s rodinou prechádza len zriedka a teda reálne nebezpečenstvo mu nehrozí; zdôraznila, že súd prvej inštancie rezignoval na svoju ústavnú povinnosť chrániť jej základné právo podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, pretože je to práve žalobca, ktorý svojím konaním a správaním hrubo zasahuje do jej vlastníckeho práva k pozemku, ktorý užíva v rozpore so zákonom; na základe uvedeného sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia v zmysle zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. K odvolaniu priložila žalovaná tvrdenú darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.1974 (č.l. 48-49 spisu) a geometrický plán na rozdelenie parcely č. XXX/X zo dňa 04.10.1974 (č.l. 46-47 spisu).

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.06.2018 (č.l. 56-59 spisu) k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podľa odvolania disponuje žalovaná kúpnou zmluvou z roku 1974, ktorou mal jeden z dvoch vtedajších spoluvlastníkov previesť na žalovanú konkrétnu časť pozemku; žalobca bol už v tom čase druhým spoluvlastníkom (s podielom 1/2) a nebol stranou danej zmluvy napriek tomu, že sa ňou prevádzala časť spoločného pozemku; geometrický plán žalovanej nezodpovedá geometrickému plánu, ktorý má žalobca; preto nemožno v rozpore so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností bez ďalšieho tvrdiť, že žalovaná má vlastniť pozemok o výmere 910 m2, pretože existujú pochybnosti o tom, čo malo byť predmetom prevodu zmluvou z roku 1974 a od doby jej uzavretia došlo evidentne k zmenám, pričom relevantné bude aj posúdenie užívacieho stavu; rovnako nemožno tvrdiť, že v prípade jej pozemku je stav vedený v katastri nehnuteľností zjavnou chybou; zdôraznil, že jamy vykopané žalovanou na jeho pozemku ho ohrozujú na príjazdovej ceste do jeho nehnuteľnosti; jeho rodinný dom je na okraji obce I. V. (aj keď administratívne patrí do obce E. I.); intravilán obce E. I. je však od jeho pozemku vzdialený 2 km, pričom intravilán obce I. V. je bezprostredne priľahlý, preto s rodinou používa príjazd od obce I. V. (kde žalovaná vykopala jamy) podstatne častejšie ako na smer obce E. I.; zdôraznil, že nepopiera právo žalovanej obrátiť sa s vlastníckou žalobou na súd a preto súd prvej inštancie správne žalovanú poučil o jej práve podať žalobu na určenie vlastníckeho práva; žalovaná však musí rešpektovať, že do rozhodnutia súdu vo veci samej nesmie svojvoľne narušovať pokojný užívací stav, ktorý má navyše základ v katastri nehnuteľností, pretože v prípade žalovanej ide o tzv. ofenzívnu svojpomoc, pričom náš právny poriadok v § 6 Občianskeho zákonníka povoľuje len tzv. defenzívnu (obrannú) svojpomoc; tým, že si žalovaná snaží svojpomocou vydobyť svoje domnelé právo ide o tzv. útočnú svojpomoc, ktorá nie je v našom právnom poriadku dovolená.

2.3 Žalovaná v replike zo dňa 20.07.2018 (č.l. 65-68 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa nevie vyjadriť k tvrdenému geometrickému plánu žalobcu bez jeho predloženia; rovnako vyjadrenie žalobcu, že k výmere pozemku 602 m2 musel kataster nejako dospieť je len jeho domnienkou; zdôraznila, že jamy, ktoré vykopala, nie sú na pozemku žalobcu a neohrozujú žalobcu na príjazdovej ceste do jeho nehnuteľnosti, pretože má bezpečný prístup k svojmu pozemku a nehnuteľnosti od smeru J. nad I. bez toho, aby prechádzal cez jej pozemok a samotné jamy sú na opačnej strane domu, kadiaľ prechádza žalobca s rodinou zo smeru I. V. a teda mu reálne nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

2.4 Žalobca v duplike zo dňa 30.07.2018 (č.l. 73-74 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že jeho tvrdenia o výmerách a hraniciach pozemkov nie sú založené na domnienkach, ale na platných údajoch katastra; výmera pozemku žalovanej v rozsahu 602 m2 vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. E. I. a hranice pozemkov vyplývajú z platných katastrálnych máp, ktoré dôkazy predložil súdu spolu s návrhom; do rozhodnutia súdu je tak žalovaná povinná rešpektovať stav katastra; za prekvapivé a zarážajúce označil tvrdenie žalovanej, že jamy sa nenachádzajú na jeho pozemku, pretože v návrhu na mape presne znázornil polohu jám a žalovaná v odvolaní znázornenie nenamietala, súčasne polohu jám na jeho pozemku parc. č. XXXX dokazuje aj vyjadrenie starostu obce, ktoré žalovaná tiež nenamietala; táto námietka žalovanej nemôže byť vzatá na zreteľ ani z procesného hľadiska, pretože pokiaľ žalovaná vyhlásila, že jamy nekopala na pozemku žalobcu (t.j. poprela skutkové tvrdenie žalobcu), bola povinná uviesť vlastné skutkové tvrdenia, kde ich kopala (t.j. uviesť svoju vlastnú verziu polohy jám); nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že príjazdovú cestu z I. V. využíva len z pohodlnosti a že jamy nepredstavujú nebezpečenstvo.

2.5 Dupliku žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovanej do vlastných rúk dňa 22.09.2018 prostredníctvom doručenia elektronickou poštou cestou elektronickej schránky na vedomie (č.l. 86 spisu).

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) a vo výroku o poučení žalovanej o práve podať žalobu vo veci samej (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

5.1 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

5.2 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán k spornému pozemku žalobcu neodkladným opatrením; žalobca osvedčil tvrdenie, že žalovaná na jeho pozemku začala vykonávať úkony za účelom vybudovania oplotenia, čím nepochybne zasiahla do jeho vlastníckeho práva k pozemku ako aj bežného užívania v súlade s obsahom vlastníckeho práva žalobcu; pohnútka žalovanej spočívajúca v jej presvedčení, že časť pozemku žalobcu je v jej vlastníctve napriek zápisu vlastníckeho práva žalobcu v katastri nehnuteľností nie je dostatočným dôvodom na vyhovenie odvolaniu žalovanej a vlastnícky spor medzi žalobcom a žalovanou je možné riešiť len v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania za účelom odstránenia tvrdenej spornosti vlastníckeho práva žalobcu k časti pozemku; do vyriešenia vlastníckeho sporu žalobcu a žalovanej je však aj podľa odvolacieho súdu nevyhnutné rešpektovať prezumpciu správnosti zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku v katastri nehnuteľností a vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zamedzenia zásahov žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu a odstránenia vzniknutých následkov zásahu; súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia správne v plnom rozsahu vyhovel a poučil žalovanú o jej práve podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku.

5.3 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

6.1 Odvolací súd ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania vo veci úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril, vo vzťahu ku komu má žalobca nárok na náhradu trov konania, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 6.2 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6.2 Nakoľko v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).