Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-397-2017.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/397/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XXX/XX., o zaplatenie 2 149,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/4/2016-50 zo dňa 05. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.09.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2 224,60 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 28 mesačných splátkach v sume 79,45 eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.01.2013 (nazvaným vypovedanie zmluvy) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 29.02.2016, zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 296,32 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, pričom súd uznesením zo dňa 16.05.2016 v uvedenej časti konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 112 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že nárok je premlčaný. Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 21.09.2012 zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, preto má povinnosť podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadať na premlčanie nárokov aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Súd uviedol, že žalobca sa domáhal priznania plnenia, ktoré bolo dohodnuté v splátkach. Premlčacia doba je všeobecná - 3 ročná a v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok, začala plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo žalovaným spochybnené, dlh bol zosplatnený k 24.01.2013. Ako je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad, k zosplatneniu dlhu žalovaného došlo už pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2012 (prvá nezaplatená splátka splatná pred zosplatnením). Trojročná premlčacia doba teda uplynula 20.10.2015 a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 14.01.2016, v uvedenom čase bol už nárok premlčaný. Preto súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že aj keď v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného, ktorý urobil na pojednávaní pred súdom dňa 05.06.2017. Žalovaný
na predmetnom pojednávaní nárok nerozporoval, výslovne uviedol, že to čo je v žalobe uvedené je pravdivé, toto nespochybňuje a je ochotný dlžnú sumu zaplatiť. V tomto smere poukázal na právne závery rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014 a sp. zn. 24Co/345/2016. On v podaní zo dňa 31.05.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP pre prípad uznania nároku žalovaným. Súd teda nemal vyhodnocovať skutkový stav, predložené dôkazy a vykonávať právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, ale mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Ďalej uviedol, že v prípade, že sa odvolací súd nestotožní jeho odvolaním v uvedenej časti, namietal, že zamietnutie žaloby z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby bolo nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ust. § 103 prvá veta OZ na posúdenie splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t.j premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu 14.01.2016 podliehali splátky splatné 20.10.2012, 20.11.2012, 20.12.2012. Uviedol, že listom zo dňa 24.01.2013 bol zosplatnený celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2013, žaloba bola na súde 14.01.2016 a teda časť zosplatneného úveru, pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.01.2013 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ začala plynúť 21.01.2013. V súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby a nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby a s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.04.2017, č.k.17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ pre celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky označil za neprípustné, považoval žalobu za dôvodnú. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. V predmetnej veci jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). 6. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (čo znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 7. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku. 8. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že ním uplatnený nárok premlčaný nebol.
9. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Pre nesprávny, hoci v tom čase zákonný procesný postup súdu prvej inštancie súd prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotil vykonané dôkazy len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania, čo je vzhľadom na nesúlad § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR pre posúdenie uplatneného nároku a pre rozhodnutie o veci samej nedostatočné. Preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP). 10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyhodnotí listinné dôkazy, súvisiace s uplatneným nárokom, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, uvedenými v odvolaní, v ktorom žalobca okrem iného namieta, že v danej veci mal byť vydaný rozsudok pre uznanie nároku. 11. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).