Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/59/2015

Potvrdené rozhodnutím 2Co/34/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matiyovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu H.. Ľ. P., K.. X. X. XXXX, bývajúceho v V., Q.Z. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanej Q. S., Y.. Q., nar. X. X. XXXX, bývajúcej v J. Č.. XXX/X, XXX XX F. - V., zastúpenej JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, o zaplatenie 6.774 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/59/2015-420 zo dňa 26.9.2018 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: H.. Ľ. P., K.. X. X. XXXX, O. V., Q. Č.. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov proti žalovanej: Q. S., Y.. Q., K.. X. X. XXXX, O. J. XXX/X, XXX XX F. - V., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Radničné nám. č. 4, o zaplatenie 6.774,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 5.182,58 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 3. 2. 2015 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 37,06 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 5. 2. 2015 sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.774,- eur s prísl. (8 % úroky z omeškania počnúc dňom 1. 1. 2014 až do zaplatenia), titulom nesplatenej pôžičky a investícií vložených do stavebných a terénnych prác na rodinnom dome žalovanej a zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že v období rokov 2009 až 2013 požičiaval žalovanej jednotlivé peňažné sumy, pričom táto mu sľúbila, že mu peniaze postupne vráti, pričom vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Tento dlh sľúbila žalovaná uhradiť najneskôr do 31. 12. 2014, k čomu však nedošlo. V priebehu konania doplnil žalobca odôvodnenie žaloby o tvrdenie, že nakupoval záhradnícky tovar, ktorý používal na úpravu záhrady a okolia domu žalovanej, vykonával pre ňu, prípadne sa zúčastňoval rekonštrukčných prác, ktoré takisto financoval. V priebehu konania predložil listinné dôkazy, a to prehľad vkladov cez internet banking Slovenskej sporiteľne a.s. zo svojho účtu na účet žalovanej za obdobie rokov 2010 až 2014, ale aj výpis z jeho bankového účtu, preukazujúci čiastočné vrátenie pôžičky zo strany žalovanej na jeho bankový účet, fotokópie vkladov v hotovosti vykonaných žalobcom na účet žalovanej. Tiež predložil vyjadrenie žalovanej - vyúčtovanie - mimosúdnu dohodu, z ktorej dohody vyplynulo, že žalovaná už vlastne uznala jeho dlh, ale navrhovala započítanie vo výške 6.600 €, ako náhradu za ubytovanie a stravovanie. Toto jej vyúčtovanie neprijal, pretože žalovaná nemala v predmete svojej živnosti poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb.

3. Žalovaná v priebehu konania potvrdila, že žila od r. 2009 do r. 2014 so žalobcom v partnerskom vzťahu, pričom čas spoločne trávili v jej dome v obci Granč Petrovce, kde žalobca chodieval cez víkendy od štvrtka do nedele, ale v roku 2011 a 2012, kedy bol práceneschopný a nezamestnaný, chodieval za

ňou aj v priebehu týždňa. Uviedla, že medzi nimi došlo k ústnej dohode, podľa ktorej bude jej mesačne prispievať sumou 100 € na vedenie domácnosti, stravu a podobne. Zároveň jej ústne prisľúbil, že jej bude finančne vypomáhať a podporovať ju, pretože bola vo finančnej tiesni. Žalobca sa jej však s pravidelnou sumou 100 € finančne neprispieval, a preto v písomnom vyjadrení na jeho výzvu na zaplatenie žalovanej sumy zaslala mu vyúčtovanie tohto svojho nároku. Žalovaná uznala len tie prevody peňazí, ktoré boli realizované žalobcom na jej účet za rok 2009 až 2010, a to v sume 1.744,75 €, za rok 2011 vo výške 2.677,69 €, za rok 2012 924,34 €, za rok 2013 380 € za rok 2014 638 €. Iné sumy v súvislosti s napr. výberom kartou, ktoré mal odovzdávať priamo do jej rúk, neuznala. V závere konštatovala, že nie ona dlhuje žalobcovi, ale práve žalobca by jej mal zaplatiť sumu ešte 2.578,97 €.

4. Dňa 5.4.2016 žalobca rozšíril svoju žalobu na sumu 7.563,10 €, upravil úroky z omeškania na 5,25 % ročne od 1.1.2014 až do zaplatenia, navýšil teda pôvodne žalovanú sumu o 789,10 € a zobral čiastočne späť svoju žalobu v časti pôvodne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,8 % ročne. V zmysle § 139 a § 142 ods. 2 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby vykonanú žalobcom. Práve z tejto rozšírenej žaloby vyplynulo, že žalobca sa okrem vrátenia peňazí, ktoré mali byť poskytnuté žalovanej titulom ústnej zmluvy o pôžičke, domáhal aj vrátenia finančných prostriedkov, ktoré použil na nákup záhradníckeho tovaru pre žalovanú vo výške 182,93 €, požadoval tiež náhradu za kúpu štiepaného kameňa, ktorý bol použitý na výstavbu oporného múrika na záhrade rodinného domu žalovanej a to 2x po 300 €, ktorý materiál zakúpil v rokoch 2011 a 2012 a taktiež ďalších 100 €, ktoré podľa čestného vyhlásenia obdržal svedok Q. B. od žalobcu za vykonanie prác pri dome žalovanej.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 580, § 581 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Rozsudkom zo dňa 28. 9. 2016 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobca opakovane tvrdil, že medzi ním a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalovaná nepopierala, že by od žalobcu preberala finančné prostriedky, ale tieto preberané sumy považovala za finančnú výpomoc. Súd však vyslovil názor, že nakoľko Občiansky zákonník ani iné právne predpisy termín finančnej výpomoci medzi občanmi nepoznajú, išlo o právne úkony, ktoré je potrebné subsumovať pod ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Konštatoval, že v tomto konaní bola sporná výška nároku žalobcu. Súd uznal sumu požičanú zo strany žalobcu, ktorá predstavovala prevody na účet žalovanej za roky 2009 až 2014, ale po odpočítaní žalovanou už vrátených peňazí. Stotožnil sa s tvrdením žalovanej, že žalobca nepreukázal na aký účet použil sumy, ktoré boli podľa dôkazových listín vyberané kartou. Išlo o sumy za rok 2011 150 € - výber kartou dňa 26. 2. 2011, za rok 2012 výber kartou 300 € dňa 19. 3. 2012, dňa 24. 4. 2012 výber 200 €, dňa 26. 4. 2012 výber 100 €, dňa 11. 5. 2012 výber 70 € a 12. 5. 2012 výber 40 €, teda celkovo suma vo výške 860 €. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v roku 2010 odpredal svoje osobné motorové vozidlo za sumu 900 € a že z tejto sumy by mal požičať žalovanej hotovosť 800 €. Preto súd žalobu o zaplatenie sumy 1.660 € (860 € + 800 €) zamietol ako nedôvodnú a uznal ako dôvodnú sumu 5.903,10 € (7.563,10 € - 1.660 €). Poukázal však na to, že žalovaná už v odôvodnení odporu navrhovala, aby od žalovanej sumy boli odpočítané finančné prostriedky, ktoré ona vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti a ktoré žalobca spotreboval počas doby, keď u nej trávil čas. Ide o sumu 6.600 €, ktorú navrhovala započítať a to na základe ústnej dohody so žalobcom, že jej bude mesačne prispievať 100 € na náklady spojené s vedením domácnosti. Súd vychádzajúc z výpovedí svedkov, ale aj z účastníckych výpovedí vzal za preukázané, že táto započítacia námietka je dôvodná. Súd uveril žalovanej, že došlo k takejto dohode, aj keď žalobca túto dohodu popieral, pretože z dokazovania vyplynulo, že účastníci konania spolu žili v peknom vzťahu, plánovali spoločnú budúcnosť, navzájom si dôverovali, čoho dôkazom je aj to, že žalobca žalovanej bez písomných potvrdení prevádzal rôzne finančné čiastky v priebehu celých piatich rokov na jej účet. Tak, ako súd uveril žalobcovi, že išlo o pôžičku, na druhej strane uveril žalovanej a z dokazovania to aj logicky vyplynulo, že ústna dohoda o úhrade finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť 100 € bola medzi nimi uzavretá. Túto svoju pohľadávku žalovaná voči žalobcovi uplatnila za roky 2009 až 2013, t.j. 5 x 1200 € a 6x 100 € za polrok 2014. Vzhľadom k tomu, že nebolo objektívne možné presne zistiť, aký dlhý čas sa žalobca u žalovanej v dome zdržiaval, je obtiažne vypočítať, aké boli skutočné náklady na vedenie domácnosti a súd uznal započítaciu námietku vo výške 6.600 € ako primeranú. Po započítaní sumy 6.600 € k sume, ktorá bola žalobcom preukázaná, že ju žalovanej požičiaval (5.903,10 €) napokon súd ustálil, že nie je žalovaná je tá, ktorá by mala žalobcovi platiť, ale že on by jej mal ešte zaplatiť 697,10 €, avšak žalovaná v konaní protinávrh nepodala, preto bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1,2 a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania, pretože vo spore mala plný úspech.

7. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý v jeho odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok je nezákonný a v celom rozsahu zmätočný, lebo neodstránil rozpory v tvrdeniach účastníkov a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými písomnými dôkazmi zo strany žalobcu, ale naopak tieto vyložil a aplikoval len v prospech žalovanej. Žalovaná pritom nepredložila súdu žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy, ktoré by odôvodňovali identifikáciu jej započítacej námietky. Súd nerešpektoval ústavné právo žalobcu podľa článku 46 a 48 Ústavy Slovenskej republiky, porušil základné zásady, ktoré sú zakotvené v článkoch 1 až 108 CSP. Neakceptoval hlavne zásadu rovnosti strán, keď len bez akejkoľvek logiky a objektívnych dôkazov nezákonne žalovanú zvýhodnil, uspokojil sa len s jej klamlivými tvrdeniami na preukázanie započítacej námietky. Naopak nebral do úvahy žalobcom produkované precízne písomné dôkazy. Napriek tomu, že žalovaná nepredložila súdu presné vyčíslenie ňou uplatneného nároku na započítanie z dôvodu stravného, ubytovania a podobne, súd zastrešil tento nárok len výrazom, že žalobca mal zo strany žalovanej tzv. full service. Vytýkal ďalej súdu, že tento nevzal do úvahy hmotnoprávnu úpravu zmluvy o pôžičke, a následne urobil právny výklad ustanovení § 657a § 658 Občianskeho zákonníka. Vytýkal mu, že prijal kompenzačnú námietku žalovanej, ktorá je však neprípustná, lebo sa nejednalo o druhovo rovnaké plnenia. Nezaoberal sa tiež finančnou situáciou žalovanej, ktorá v kritickom čase podnikala v obchodnej spoločnosti. Pripustil možnosť, že bol obeťou žalovanej cez internet prostredníctvom sociálnej internetovej stránky s označením Pokec s tým, že súd si mal vyžiadať úplný jej výpis, pretože mohli byť aj iní muži, ktorých zviedla na to, aby pod prísľubom full servisu mohla od nich vylákať nemalé finančné prostriedky. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože z odôvodnenia sa nedá zistiť ako analyzoval súd a ako vyhodnotil dôkazy žalobcu. V záujme právnej istoty trval na vznesenej námietke premlčania proti uplatnenému nároku žalovanej. Napadnutý rozsudok teda obsahuje podstatne viac chýb a nedostatkov, ako si ich dovolil menovať žalobca. Rozsudok nevyriešil všetky rozpory medzi účastníkmi, je v celom rozsahu vadný a nemôže byť prejavom zákonnosti a spravodlivosti. V podaní došlom na súd 27.10.2016 žalobca uviedol, že v odvolaní omylom neuviedol, že z dôvodu vykonania fyzických prác si uplatňuje započítaciu námietku podľa § 580 a to do sumy 7.563,10 €.

8. Zo strany žalovanej nebolo k odvolaniu podané vyjadrenie.

9. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/483/2016 zo dňa 14. 11. 2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd prvej inštancie opakovane sa zaoberal otázkou, akú sumu previedol žalobca na účet žalovanej v rokoch 2009 až 2014 a aká suma bola vložená do rekonštrukcie príslušenstva domu žalovanej a na zveľadenie záhrady. Opakovane sa zaoberal vznesenou námietkou započítania žalovanou vo výške 6.600,- eur, či je táto dôvodná. Na odstránenie sporností tvrdení strán sporu ohľadom vyššie popísaných skutočností súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie za použitia dôkazných listín a výsluchom strán sporu.

10. Žalobca a jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 predniesli výpočet jednotlivých súm, ktoré boli požičané žalobcom na účet žalovanej za jednotlivé roky 2009 až 2012. Po spočítaní jednotlivých súm tak, ako boli rozpísané na dôkazných listinách predložených v pôvodnom konaní - vklady cez internetbanking z účtu žalobcu na účet žalovanej a vklady, ktoré boli hotovostne, teda osobne vložené na jednotlivé účty žalovanej, súd zistil, že žalobca požičal žalovanej v roku 2010 sumu 2.932,55 eur (už po odpočítaní časti vrátenej sumy žalovanou). Žalovaná túto sumu za rok 2010 odsúhlasila, teda pôžičku v takejto sume uznala. Za rok 2011 podľa predloženej žalobcom vypracovanej tabuľky (č.l. 140 spisu) a k tomu predložených výpisov z účtov a vkladov žalovaná nevrátila žalobcovi požičané peniaze vo výške 1.637,69 eur, ktorú sumu tak isto odsúhlasila. Za rok 2012 žalovaná nevrátila žalobcovi pôžičku vo výške 474,34 eur, ktorú sumu ako nevrátenú uznala. Za rok 2013 požičané sumy boli žalovanou vrátené, takže za tento rok žalobca od žalovanej nežiada vrátiť žiadnu požičanú sumu. Za rok 2014 žiada vrátiť sumu 138,- eur, čo tvorí časť nesplatenej pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalobcom žalovanej vo výške 638,- eur na zakúpenie práčky. Z tejto sumy mu žalovaná vrátila sumu 500,- eur, takže zostáva zaplatiť sumu 138,- eur, ktorý dlh žalovaná uznala.

11. Žalobca tak preukázal súdu, že žalovanej poskytol pôžičku za uvedené dlžné obdobie spolu vo výške 5.182,58 eur.

12. Žalobca trval na vrátení ďalšej sumy peňazí vo výške 778,01 eur, ktorá suma pozostáva z ceny za zakúpenie pieskovca na výstavbu múrika v záhrade žalovanej, ktoré mal zakúpiť od svedka Q. B.U., o čom súdu predložil čestné prehlásenie. Doklady - faktúry, príjmové pokladničné doklady o zakúpení pieskovca a štiepaného kameňa žalobca nemal k dispozícií. Ďalej žiadal vrátiť sumu 178,01 eur, ktorú sumu vynaložil na zakúpenie rôzneho záhradníckeho tovaru, náradia a záhradných kvetín a kríkov na výsadbu, o čom súdu predložil nákupné pokladničné bločky. Jednotlivé zakúpené veci vymenoval podľa predložených pokladničných dokladov v poradí od 1 do 18 a jednalo sa o zakúpenie týchto produktov: násada na sekeru - v cene 3,10 eur, 20 ks vrecia - v cene 5,- eur, kríky ruže - v cene 3,98 eur, čerešne, hrušky - v cene 13,98 eur, magnólie - v cene 10,00 eur, javor - v cene 3,29 eur, solárne svietidlo - v cene 2,99 eur, zaklápací regál - v cene 29,99 eur, 2ks fakle - v cene 3,98 eur, 2 ks záhradné ležadlo - v cene 31,98 eur, dámske záhradné rukavice + petržlen - v cene 1,88 eur, 2 ks vinič - v cene 13,98 eur, lehátko Rubíno - v cene 26,99 eur, paradajky - v cene 4,06 eur, záhradný substrát - v cene 1,98 eur, záhradné kvety - v cene 4,44 eur, cibuľoviny - v cene 1,98 eur, izbový substrát a kvety- v cene 5,47 eur a veci do domácnosti: box na zákusky v cene 4,99 eur a rýchlovarná konvica - v cene 11,90 eur.

13. Žalovaná poprela, žeby veci, ktoré žalobca mal zakúpiť v sume 178,01 eur, mali prejsť do jej dispozičného práva. Nemá vedomosť o tom, aby žalobca priniesol do jej domácnosti rýchlovarnú konvicu a box na koláče. Predloženie pokladničných dokladov o zakúpení týchto vecí nepovažuje za dôkaz, ktorý by preukazoval, že takúto sumu má ona žalobcovi dlhovať a v tejto časti navrhovala žalobu zamietnuť. K sume vo výške 600,- eur, ktorá mala pozostávať z 2x 300,- eur za zakúpenie pieskovca - štiepaného kameňa na výstavbu oporného múrika v jej záhrade, uviedla, že vybudovanie tohto múrika dostala do daru k jej narodeninám, preto odmieta vrátiť mu peniaze zaňho a pokiaľ má záujem, kameň si môže kedykoľvek zo záhrady žalobca vyzdvihnúť. Popierala ním vypočítanú cenu pieskovca s tvrdením, že nikdy nepreukázal relevantnými dôkazmi výšku takto zakúpeného tovaru. Ani túto časť pôžičky vo výške 600,- eur teda žalovaná neuznala.

14. Žalobca ďalej žiadal vrátiť sumu 800,- eur od žalovanej, ako pôžičku, ktorú jej mal poskytnúť v hotovosti, ktorú získal za odpredaj motorového vozidla vo výške 900,- eur. Žalovaná požičanie takejto sumy v hotovosti poprela. Pôžičku v takejto výške neuznala. Žalobca o odovzdaní sumy 800,- eur, ktoré mal obdržať za odpredaj jeho motorového vozidla, nenavrhol žiadne dôkazy.

15. Na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 žalobca po opakovanej rekapitulácii požičaných súm žalovanej zmenil žalobný návrh z pôvodne žalovanej sumy 7.563,10 eur s prísl. na sumu 6.707,59 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 1. 1. 2014 až do zaplatenia. Podľa ustanovení § 140 ods. 1, 2 C.s.p. a § 142 ods. 1 C.s.p. súd uznesením zmenu žaloby na uvedenom pojednávaní pripustil.

16. Žalovaná aj po zmenenom návrhu naďalej zotrvávala na zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Odmietala teda vrátiť žalobcovi predmetnými výpismi z účtov preukázané peniaze vo výške 5.182,58 eur s tvrdením, že od tejto sumy má súd odpočítať sumu 6.600,- eur, čo predstavuje finančné prostriedky, ktoré ona vynakladala na vedenie spoločnej domácnosti v jej rodinnom dome v čase, keď žalobca u nej býval, resp. trávil čas. Túto pohľadávku uplatnila za roky 2009 až 2013 (5x 1.200,- eur) a za pol rok 2014 (6x 100,- eur). Navrhovala teda naďalej započítať sumu 6.600,- eur ako náklady ňou vynaložené na spoločnú domácnosť mesačne vo výške 100,- eur podľa ústnej dohody strán sporu. Ďalšie nové dôkazy (okrem už vykonaného výsluchu svedka - jej syna) o vynaložení týchto finančných prostriedkov v tomto konaní súdu nenavrhla.

17. K vznesenej námietke premlčania voči započítacej námietke žalovanej jej právny zástupca uviedol, že má zato, že táto vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Posúdenie tejto námietky ponechal na súd.

18. Následne potom, čo strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd uznesením dokazovanie vyhlásil za ukončené.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

22. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

23. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

24. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

25. Podľa § 581 ods. 4 Občianskeho zákonníka započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Ako už bolo v pôvodnom konaní dokazovaním preukázané, žalobca opieral svoj peňažný nárok o tvrdenie, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, ktorú žalobca realizoval prevodmi jednotlivých súm peňazí z jeho účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, formou internetbankingu na účet žalovanej, ako aj formou hotovostných vkladov na jednotlivé účty žalovanej v rôznych peňažných ústavoch, k čomu predložil prehľad výpisov z jeho bankového účtu za roky 2010 až 2014, ku ktorým jednotlivo vo svojom doplňujúcom písomnom vyjadrení a na pojednávaní dňa 26. 9. 2018 špecifikoval, ktorá položka mala byť na aký účel použitá. Na poslednom pojednávaní ponížil zmeneným návrhom žalovanú sumu, ktorá mala byť takto žalovanej požičaná na sumu 5.182,58 eur a spolu s ďalšou pôžičkou vo výške 800,- eur a produktmi zakúpenými do záhrady, domu a domácnosti spolu vo výške 778,01 eur, žiadal od žalovanej zaplatiť zmenenou žalobou sumu 6.707,59 eur.

28. Žalovaná naďalej trvala na vznesenej námietke započítania vo výške 6.600,- eur. Z uvedeného dôvodu navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

29. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nárok žalobcu - vrátenie pôžičky čo do zaplatenia sumy 5.182,58 eur, je dôvodný. Žalobca relevantnými dôkaznými listinami preukázal poskytnutie pôžičky v uvedenej výške žalovanej a táto túto sumu na poslednom pojednávaní ani nerozporovala. Nepoprela, žeby finančné prostriedky od žalobcu neprevzala, avšak opakovane tvrdila, že zo strany žalobcu sa jednalo o finančnú výpomoc, nie o pôžičku. Súd v závere má zato a zhoduje sa s konštatovaním žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami sporu nebola dohodnutá doba splatnosti pôžičky. Žalobca sa okrem predošlých ústnych výziev domáhal od žalovanej preukázateľne vrátenia požičaných peňazí písomnou výzvou zo dňa 3. 2. 2015, kde vyšpecifikoval pôvodne žalovanú výšku dlžnej sumy, takže od tohto dátumu bola žalovaná povinná žalobcovi peniaze vrátiť. Nakoľko k vráteniu peňazí nepristúpila, od uvedeného dátumu súd priznal žalobcovi aj ním požadovaný zákonný úrok z omeškania.

30. Súd zamietol žalobcom požadovaný nárok vo výške 800,- eur ako peniaze požičané hotovostne odovzdaním priamo do rúk žalovanej, ktoré mal žalobca získať za odpredaj motorového vozidla

z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie odovzdania práve takejto sumy peňazí v hotovosti.

31. Súd nepriznal žalobcovi ani ďalšiu časť nároku, a to vrátenie peňazí vo výške 178,01 eur, ktoré mal žalobca vynaložiť na zakúpenie vecí do domácnosti a záhradného náradia a substrátov do záhrady žalovanej. Súd má zato, že žalobca nepreukázal ani túto časť pôžičky, nakoľko predloženie nákupných bločkov o zakúpení tovaru do záhrady nie je relevantným dôkazom, ktorým by preukázal, že jednotlivé záhradné produkty boli odovzdané žalovanej a táto ich vo svojej domácnosti spotrebovala. Aj keď žalovaná v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 9. 3. 2016 potvrdila, že žalobca zakúpil a zasadil 2 ovocné stromy (čerešňu a hrušku), táto skutočnosť nie je dôkazom toho, že tieto stromy mali byť jej len zapožičané, a tak isto, čo sa týka 10 ks tují, o ktorých žalobca tvrdí, že ich mal zakúpiť, je toto tvrdenie sporné, nakoľko žalovaná zase tvrdí, že tieto mala financovať ona. Súd nepriznal žalobcovi ani ďalšiu sumu 600,- eur, ktorú mal zaplatiť za pieskovec a štiepaný kameň na vybudovanie oporného múra, nakoľko z dokazovania nevyplynulo, žeby malo ísť o pôžičku na výstavbu takéhoto múra. Žalovaná vypovedala, že múr bol stavaný v čase jej narodenín, takže jeho výstavbu chápala ako dar. Súd uveril výpovedi žalovanej už vzhľadom na to, že v čase, kedy malo dôjsť k vybudovaniu oporného múra, strany sporu vychádzali dobre a je málo, dokonca absolútne nepravdepodobné, aby žalobca tieto záhradné práce vykonával s tvrdením, že niekedy v budúcnosti mu žalovaná tieto produkty bude vracať, alebo aby pristupoval k prácam v záhrade s vedomím, že si bude vrátenie ich hodnoty žiadať naspäť titulom bezdôvodného obohatenia od žalovanej. Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia a vzhľadom na dôkazmi neodstránenú spornosť výpovedí žalujúcej strany sporu súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.578,01 eur (778,01 eur + 800,- eur) s prísl. zamietol.

32. S poukazom na ustanovenie § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že po opakovanom právnom posúdení žalovanou vznesenej započítacej námietky súd v závere ustálil, že táto započítacia námietka nie je dôvodná. Súd má zato, že strana sporu musí v konaní jednoznačne a presvedčivo, bez akýchkoľvek pochybností preukázať dôkazmi svoje tvrdenia, čo žalovaná v danom prípade neurobila. Táto len opakovane tvrdila, že so žalobcom sa mali ústne dohodnúť o tom, že jej bude mesačne prispievať sumou 100,- eur, čo bude predstavovať príspevok na vedenie domácnosti v čase, keď on sa bude u nej v dome zdržiavať. Žalovaná žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, v akých časových intervaloch v jednotlivých rokoch žalovaný u nej býval. Žalovaná si predmetným započítaním uplatnila tak len tendenčne a účelovo pre tento prípad vykonštruovaný dlh titulom stravného, ubytovania, spotreby vody a hygienických potrieb. Navyše z dokazovania nevyplynulo, žeby žalobca mal žalovanej aspoň jeden mesiac príspevok na spoločnú domácnosť vo výške 100,- eur poskytnúť, takže ani nikdy nedošlo k reálnemu naplneniu tzv. „ústnej“ dohody. Súd teda z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o skutočnej reálnej dohode o poskytovaní príspevku na domácnosť zo strany žalobcu, na ňou vznesenú započítaciu námietku neprihliadal.

33. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania voči započítaniu, súd má zato, že započítacia námietka žalovanej nebola premlčaná, nakoľko medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, kedy má žalovaná žalobcovi požičané peniaze vrátiť a z dokazovania nevyplynulo, kedy vlastne žalobca mal neuhradený mesačný príspevok na domácnosť v tom-ktorom roku a v tom-ktorom mesiaci jej vyplácať. Súd má zato, že predmetné pohľadávky, ktoré by teoreticky mali byť spôsobilé na započítanie sa tak stretli okamihom, keď žalovaná vzniesla námietku premlčania v odpore, nakoľko prvýkrát sa o povinnosti vrátiť pôžičky dozvedela prevzatím predmetnej žaloby.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré mu boli priznané odo dňa, kedy žalovanej bola emailovou poštou doručená výzva na

zaplatenie dlhu, teda odo dňa 3. 2. 2015. V tom čase bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,05 %. Zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,05 %.

37. V prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, ich pomernú náhradu. Pôvodnou žalobou sa domáhal vrátenia pôžičky vo výške 7.563,10 eur. Úspešný bol vo výške 5.182,58 eur, čo predstavuje 68,53 % úspešnosť. Neúspešný bol v 31,47 %. Rozdiel úspechu a neúspechu teda predstavuje 37,06 %. V takomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.