Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/1121/2000

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: MECOM GROUP, s.r.o., so sídlom Poľná 4, 066 01 Humenné, IČO: 31 735 151, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Sedlák, advokát, so sídlom Kukučínova 19, 040 01 Košice, IČO: 31 314 251 proti povinnému: M.. G. A., P.. XX.XX.XXXX, Y. S.. N.. I.T. XXX/X, XXX XX J. P. X. o vymoženie 2.475,38 eur s prísl., súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Košice, takto

rozhodol:

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu vo Vranov nad Topľou zo dňa 18.05.2000 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 2.475,38 eur (74.573,60,- Sk) s príslušenstvom proti povinnému.

2. Dňa 26.05.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrhu povinného na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017. V predmetnom návrhu povinný uviedol, že jeho jediný príjem pozostáva z čistej mzdy vo výške 345,46 eur mesačne, ktorá nedosahuje výšku nepostihnuteľných súm. Zároveň uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok predajom ktorého by mohol získať finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky oprávneného. V roku 2001 ako dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Uznesením Krajského súdu v Košiciach 5K/343/01 -23 súd rozhodol, že návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku zamieta.

3. Súd dňa 31.07.2018 vyzval oprávneného, ako aj súdneho exekútora, aby sa k predmetnému návrhu povinného vyjadrili v lehote do 15 dní od doručenia.

4. Súdny exekútor vo svojom podaní doručenému súdu dňa 22.08.2018 uviedol, že má za to, že v priebehu exekučného konania nebolo možné vymôcť pohľadávku a trovy exekúcie vzhľadom k tomu, že povinný nedisponoval žiadnym majetkom už počas exekučného konania. Uvedené skutočnosti súdny exekútor zistil na základe vykonaných lustrácií, ktoré sú zdokladované v priloženom exekučnom spise. Zároveň súdu oznámil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ponecháva na rozhodnutie súdu. Takisto si uplatnil v prípade zastavenia exekúcie trovy vo výške 187,91 eur.

5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom podaní doručenému súdu dňa 07.09.2018 uviedol, že telefonický kontaktoval Exekútorský úrad Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, ktorého zamestnankyňa v súvislosti s predmetným návrhom telefonicky oznámila, že zo strany exekútorského úradu bola súdu doručená správa, v zmysle ktorej súdny exekútor deklaroval nemajetnosť povinného, ktorá fakticky mala byť v priebehu celého exekučného konania a taktiež skutočnosť, že zo mzdy

povinného nemožno vykonávať zrážky zo mzdy. Oprávnený ďalej uviedol, že si dovolí pochybovať o reálnej nemajetnosti povinného vzhľadom na skutočnosť, že vykonáva funkciu konateľa v dvoch obchodných spoločnostiach, a to AJO consulting s.r.o, IČO: 36 741 981 a AJO Invest s.r.o., IČO: 50 851 829 (ktorá vznikla v roku 20.04.2017, t. j. jeden mesiac pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie), obe so sídlom: Alexandra Dubčeka 961/6, Vranov nad Topľou, totožným s trvalým pobytom povinného, v ktorých (zrejme) manželka povinného je jedinou spoločníčkou a s ktorou má povinný zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2C/341/1998). Z verejne dostupných informácií na katastrálnom portáli (LV č. 6264, č. 6542 pre k. ú. Vranov nad Topľou) vyplýva, že manželka povinného všetok nehnuteľný majetok nadobúdala do svojho výlučného vlastníctva, aj keď je pravdepodobné, že na nadobúdaní tohto majetku sa podieľal aj povinný. Vzhľadom na deklarovanú nemajetnosť povinného a dĺžku exekúcie, kedy za 18 rokov súdny exekútor nevymohol ani len časť pohľadávky, či jej príslušenstva, oprávnený v zásade súhlasí so zastavením exekúcie, avšak rozhodnutie o zastavení exekúcie, ako aj dôvod zastavenia v zmysle právnej úpravy platnej v čase začatia exekučného konania oprávnený necháva na zvážení konajúceho súdu. Oprávnený takisto uvádza, že pokiaľ sa jedná o trovy exekúcie, ktoré v priebehu konania vznikli, oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu poukazuje na ust. § 243j Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v exekučnom konaní začatom pred l. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. Súdny exekútor od roku 2006, kedy mu oprávnený oznámil, že vzhľadom na vek povinného (v čase oznámenia 43 rokov), ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať vymožiteľnosť pohľadávky, trvá na pokračovaní v exekúcii, doručil oprávnenému len exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním účtu v banke v roku 2010 (pre viacero bánk, pričom je evidentné, že povinný v žiadnej banke účet nemal a súdny exekútor v podstate len „skúšal", či náhodou v niektorej banke nemá účet) a následne až o osem rokov exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy povinného AJO Consulting, s.r.o., IČO: 36 741 981, t. j. spoločnosti, v ktorej je povinný konateľom od roku 2007. Aké a či vôbec nejaké medzitým súdny exekútor vykonával, je otázne. Povinný však už pravdepodobne v čase, kedy súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, vzhľadom na dĺžku konania a nevymoženie ani len časti pohľadávky, či jej príslušenstva vedel, resp. vedieť mohol a mal, že povinný je nemajetný a sám mohol pristúpiť k úkonom smerujúcim k zastaveniu exekúcie tak, ako to predpokladal Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom do 31.03.2017 (S 57 ods. 4 Exekučného poriadku), čo však súdny exekútor neurobil a návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti podal na seba sám povinný. Exekútor síce vykonával úkony smerujúce k uskutočneniu exekúcie, avšak tieto s ohľadom na ich obsah nemožno považovať za účelné pri vymáhaní nároku. Niektoré úkony neúčelne a neprimerane navyšovali, resp. mohli navýšiť odmenu exekútora a hotové výdavky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žiadame, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

6. Súd je povinný ex offo skúmať, či sú tu podmienky a predpoklady vedenia ďalšieho konania (viď rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 359/2011-17, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 452/2011). Z nálezov Ústavného súdu SR vyplýva, že ak nastala zmena podmienok a predpokladov vedenia konania a tým sú splnené podmienky, že povinný nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, je potrebné ju zastaviť.

7. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Súdny exekútor zisťoval všetky majetkové, zárobkové a osobné pomery povinného. Tieto skutočnosti o zisťovaní majetkových, zárobkových a osobných pomerov povinného vyplývajú z pripojeného exekučného spisu.

10. Úradným dotazovaním, ako aj osobným šetrením súdneho exekútora o majetkových, zárobkových a osobných pomerov povinného bola zistená neexistencia majetku povinného podliehajúceho exekúcii a to v podobe vlastneného motorového dopravného prostriedku, inej hnuteľnej veci, prípadne existencie

plusového účtu v niektorej z bánk pôsobiacej na území Slovenskej republiky, a taktiež prípadnej možnosti zrážok zo mzdy, prípadne dôchodku alebo iných príjmov povinného.

11. Na základe zisťovaní súdneho exekútora, ktoré vyplývajú z pripojených spisových materiálov a to exekučného spisu, mal súd preukázané za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd exekúciu zastavil.

12. Ďalšie vedenie exekučného konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti zakotvenou v ust. § 200 ods. 1 EP, pričom toto ustanovenie musí rešpektovať každý účastník exekučného konania, pričom súd by mal byť garantom toho, že oprávnený bude svoju pohľadávku vymáhať účelne.

13. Podľa § 196 EP, účinného do 31.01.2002 (nakoľko exekučné konanie začalo pred týmto dátumom), za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

14. Podľa § 197 ods. 1 EP, účinného do 31.01.2002, aj dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však majetok povinného podľa zistenia súdneho exekútora nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohli pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

16. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle 235 ods. 2 EP. Preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

17. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Ústavný súd ešte poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd SR poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.1 1.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (II. ÚS 27/08).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Proti II. výroku rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.