Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/194/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W. XXX/X, proti žalovanému: V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 27. februára 2017 č. k. 10C/292/2012-664, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov I. až XI. p o t v r d z u j e .

Odvolanie proti výrokom XII. a XIII. o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM) žalobkyne a žalovaného sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39, hnuteľné veci kuchynská linka so zabudovanými spotrebičmi a to varnou doskou, elektrickou rúrou a drezom, chladnička a kuchynský stôl so stoličkami, záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania zo zmluvy uzavretej 17.4.2003 č. 407/1230/2003, záväzok voči W. banke a.s. zo zmluvy uzavretej 13. 02. 2006 č. 99/581/06, záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29. 06. 2004 č. XXXXXXXXX a záväzok voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08. 2005 č. XXXXX- XXXXXXX/XXXX /výrok I./. BSM vyporiadal tak /výrok II./, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 /výrok III./. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci - kuchynská linka so zabudovanými spotrebičmi a to varnou doskou, elektrickou rúrou a drezom, chladnička a kuchynský stôl so stoličkami /výrok IV./. Žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť Štátnemu fondu rozvoja bývania zostatok úveru č. XXX/XXXX/XXXX z 17. 04. 2003 na nesplatenej istine vo výške 15 426,21 eura a úrokoch 102,27 eura a W. banke a.s. zostatok úveru č. 99/581/06 z 13. 02. 2006 vo výške 34 768,36 eura až do ich úplného vyrovnania /výrok V./. Žalobkyni a žalovanému ďalej uložil povinnosť rovným dielom zaplatiť EOS KSI Slovensko a.s. zostatok úveru č. XXXXXXXXX z 29. 06. 2004 vo výške 5 549,95 eura a Československej obchodnej banke a.s. zostatok úveru č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005 vo výške 3 835,97 eura na istine a 361,97 eura na úrokoch až do ich úplného vyrovnania /výrok VI./. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva 12 568,38 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku /výrok VII./. Sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 28. 09. 2016 č. k. 10C/292/2012-398 /výrok XII./ a sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 30. 06. 2016 č .k. 10C/292/2012-320 zamietol /výrok XIII./. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania /výrok VIII./. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu v rozsahu 100 % /výrok IX./ a povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1 334,25 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok X./. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 1 334,25 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok XI/.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené. Na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní zhrnul súd do aktív BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 a hnuteľné veci: kuchynskú linku so zabudovanými spotrebičmi a to varná doska, elektrická rúrou a drez, chladničku a kuchynský stôl so stoličkami. Na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní z obsahu zmlúv a pripojených spisov zahrnul súd do pasív BSM strán sporu záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania zo zmluvy uzavretej 17. 04. 2003 č. 407/1230/2003, voči Prima banke a.s. zo zmluvy uzavretej 13. 02. 2006 č. 99/581/06, voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29. 06. 2004 č. XXXXXXXXX a voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08. 2005 č. XXXXX-XXXXXXX/ XXXX. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že nehnuteľné veci a hnuteľné veci po zániku BSM strán sporu na základe dohody strán sporu užívala a užíva výlučne žalobkyňa, ktorá ich aj zhodnotila, pričom sama plní aj spoločné povinnosti so záväzku voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a W. banke a.s., ktoré peňažné prostriedky boli použité výlučne, resp. z časti na nadobudnutie aktív, z uvedených dôvodov a aj na základe súhlasného návrhu strán sporu rozhodol tak, že všetky nehnuteľné a hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa preberá aj oba tieto záväzky. Pri vyporiadaní vychádzal zo stavu hnuteľných a nehnuteľných vecí a ich ceny v čase zániku BSM bez ohľadu na cenové pomery v čase vyporiadania, pretože všetky uvedené veci zostávajú žalobkyni, ktorá ich výlučne od zániku BSM užívala a takéto odchýlenie od zásady, že pri vyporiadaní sa vychádza z trhovej ceny vecí, pripúšťa v daných prípadoch aj súdna prax. Pretože to nebolo v spore sporné a ani súd prvej inštancie nedospel k záveru, že výlučné jedna zo strán zodpovedá na nadmernom zadĺžení ich spoločného majetku (obe strany sporu sa zadlžovali) vychádzal z toho, že podiely oboch strán sporu sú rovnaké a preto dospel k záveru, že žalobkyňa má žalovanému vyplatiť titulom vyrovnania jeho podielu na aktívach BSM, ktoré po jeho vyporiadaní pripadnú do jej výlučného vlastníctva sumu 44 475 eur (88 800/2+ 150/2=44 475 eur). Rovnako vyporiadal aj spoločné záväzky strán sporu, a to záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a W. banke a.s., ktoré po zániku BSM platila výlučne žalobkyňa, pričom ich aj po vyporiadaní sama prevezme. Preto pri ich vyporiadaní vychádzal z ich výšky ku dňu zániku BSM a podľa rovnakých zásad dospel k záveru, že žalovaný má žalobkyni vyplatiť titulom vyrovnania jej podielu na pasívach BSM, ktoré jej po jeho vyporiadaní pripadnú do výlučného vlastníctva sumu 33 306,62 eura (26 702,48/2+41 947,76/2-1020). Nesporne bol predmetom BSM strán sporu aj záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s. z úveru č. XXXXXXXXX z 29. 06. 2004 a voči Československej obchodnej banke a.s. z úveru č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005, ktoré na seba prevezmú obe strany sporu rovným dielom na základe ich postoja vyjadreného v spore, pričom vo výroku sa premietla ich výška ku dňu vyporiadania. V rámci vyporiadania BSM nevyporiadaval už zaniknuté záväzky voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. voči Slovenskej sporiteľni a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX, ale pretože uvedený záväzok zaplatil žalovaný v celom rozsahu z vlastných prostriedkov po zániku BSM, preto je žalobkyňa povinná mu nahradiť mu podľa § 150 veta druhá sumu 1 400 eur (2800/2=1400). V rámci vyporiadania rovnako nevyporiadal ani majetkové vzťahy, ktoré záverom označila za predmet BSM žalobkyňa, ktoré sa týkali výlučne jej, pretože žalovaný ich namietal a žalobkyňa nepreukázala, že súvisia s BSM a ani záväzky žalobkyne, ktoré súviseli s vykonávaním jej podnikania a to zo zmlúv uzavretých s dodávateľmi služieb, nezaplateným poistným alebo jej trestnou činnosťou. K uvedenému dôvodil, že nezohľadnil žiaden z označených záväzkov, a to ani čo do rámci výšky vyrovnacieho podielu, pretože mnohé sa mu javili ako premlčané, prípadne úvery bezúročné a bez poplatkov, resp. pohľadávky boli postúpené na zahraničné právnické osoby, v rozpore zo zásadami ochrany spotrebiteľa, a preto sú zmluvy o postúpení neplatné, resp. niektoré pohľadávky, na čo bol povinný prihliadnuť aj pri vyporiadaní. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 12 568,38 eura (44 475 - 33 306,62 + 1 400 = 12 568,38 eura) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. O sťažnostiach žalobkyne rozhodol v zmysle ust. § 102 ods. 1 a 2, § 239 ods. 1, § 248 a § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Žalobkyni bola uznesením z 30. 06. 2016 č. k. 10C/292/2012-320 vydaným vyšším súdnym úradníkom uložená podľa § 53 ods. 1 a 2 OSP poriadková pokuta vo výške 500 eur, pretože tým, že si nepreberala súdne zásielky, hoci sa v mieste doručenia zdržiavala, marila termíny ohliadok nehnuteľností, ktoré boli predmetnom vyporiadania, znalcom, čím spôsobovala prieťahy v konaní. Žalobkyňa napadla predmetné uznesenie včas podaním označeným ako odvolanie, v ktorom navrhla napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť s odôvodnením, že o termíne ohliadky určenom na 13. 04. 2016 bola oboznámená až 26. 04. 2016 a preto nemohla mariť tento termín, pričom namietala voči tomu, že si zásielky zo súdu nepreberá. Mal za preukázané, že žalobkyňa po neúspešnom predvolaní na termín ohliadky určený na 09. 03. 2016 sama súdu potvrdila 16. 03. 2016, že si je vedomá toho, že má na pošte nevyzdvihnuté zásielky, žalobkyňa si oznámenie o termíne ohliadky určenom na 13. 04. 2016 vyzdvihla bez odôvodnenia až dňa 26. 04. 2016, hoci pokus o doručenie bol vykonaný 07. 04. 2016 a 08. 04. 2016, pričom sa v mieste doručenia zdržiavala, ale zásielky si nepreberala, čo súdu potvrdil aj starosta obce v informácii z 03. 06. 2016. Súd prvej inštancie vtedy žalobkyni poriadkovú pokutu ešte neuložil, ale požiadal o doručenie nasledujúceho oznámenia o ohliadke nariadeného na 27. 06. 2016 a 18. 07. 2016 príslušné oddelenie polície, ktoré súdu oznámilo listom z 27. 06. 2016, že zásielka nebola žalobkyni doručená, pretože nebola opakovane zastihnutá, hoci sa v mieste doručenia zdržiava. Z uvedeného dôvodu námietky žalobkyne spočívajúce v tom, že nariadené ohliadky nehnuteľností nemarila, pretože o nich nevedela, považoval za nedôvodné, pretože sa nesporne vyhýbala doručeniu oznámenia, čím opakovane marila termíny ohliadok a tak sťažovala postup v konaní, a preto jej sťažnosť proti sankcii uloženej jej vyšším súdnym úradníkom ako nedôvodnú zamietol. V záujme oboch strán prebehlo znalecké dokazovanie, na ktorom by sa vzhľadom k svojim procesným návrhom podieľať obe strany rovným dielom, pretože bolo vykonané v ich záujme. Znalec si vyúčtoval odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 480,96 eura, o ktorej Okresný súd Nitra rozhodol uznesením z 28. 09. 2016 č. k. 10C/292/2012-398 vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že mu priznal podľa § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. a podľa § 3 ods. 1, ods. 2, § 5, § 14 ods. a ods. 4, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 480,96 eura pozostávajúcu z odmeny vo výške 411,92 eura a náhrady výdavkov vo výške 69,04 eura a učtárni uložil vyplatiť ju v časti 250 eur vyplatil zo zloženého preddavku a v časti 230,96 eura z rozpočtových prostriedkov súdu. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa včas sťažnosť, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia s odôvodnením, že znalec nevykonal ohliadku nehnuteľností, znalecký posudok skopíroval z dokumentov z roku 2006 a preto je znalecký posudok irelevantný a nemožno ho použiť vo veci a je neetické si zaň uplatňovať odmenu. Znalec sa k sťažnosti vyjadril tak, že nie je pravda, že by znalecký posudok výlučne skopíroval, sa pokúsil 3 krát vykonať vnútornú ohliadku nehnuteľností, ale neúspešne, pričom stavebné zásahy, ktoré na nehnuteľnosti vykonala po rozvode žalobkyňa sú viditeľné aj z ulice a zrejmé aj zo zápisnice z pojednávania z 10. 06. 2015, pričom stanovoval dve ceny nehnuteľností a to nie len z posudku z roku 2006 ale aj z oznámenia realitných kancelárií a preto si odmenu a náhradu nákladov vyúčtoval oprávnene. Mal za to, že v konaní podal znalec znalecký posudok, v ktorom určil v súlade s právoplatným uznesením súdu dve ceny nehnuteľností a následne na výzvu súdu aj vyjadrenie k zmene zistenej ceny po zohľadnení námietok strán sporu, ktorú cenu nehnuteľností strany sporu akceptovali. Znalec pri znaleckom úkone vychádzal z vlastných zisťovaní stavu a ceny nehnuteľností a vzhľadom ku konaniu žalobkyne, ktorá mu bránila vykonať vnútornú obhliadku, za čo bola zo strany súdu sankcionovaná, aj z obsahu súdneho spisu a to vyjadrení strán a podaného znaleckého posudku. Znalcovi okrem toho nesporne vznikli náklady v súvislosti s pokusmi o vykonanie ohliadok a podaním znaleckého úkonu. Preto dospel k záveru, že vyšší súdny úradník priznal znalcovi odmenu a náhradu výdavkov správne a v súlade so zákonnými ustanoveniami a preto sťažnosť žalobkyne voči znaleckému posudku ako nepoužiteľnému v súdnom spore, pretože ho ako dôkaz napokon aj použil, ako nedôvodnú zamietol.

4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, keďže obe strany sporu mali v spore úspech len čiastočný. Keďže štátu v súvislosti vykonaným dokazovaním /porovnaj záver odseku 3., str. 4 tohto odôvodnenia/ vznikli celkom preukázateľne trovy vo výške 230,96 eura na znaleckom dokazovaní a pretože žalobkyňa nezložila preddavok rozhodol, že je povinná nahradiť štátu jeho trovy v rozsahu 100 %. Ďalej zvýraznil, že za vyporiadanie BSM, t. j. za meritórne rozhodnutie súdu o predmete konania, sa uhrádza súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka zákona č. 721/992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona, pričom základom poplatkového úkonu sú iba aktíva. V konaní o vyporiadanie BSM sú v zásade poplatníkmi obe strany, resp. jedna z nich podľa rozhodnutia súdu podľa § 2 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona. Vychádzajúc z celkovej hodnoty aktív vo výške 88 950 eur z čoho súdny poplatok vo výške 3% je 2 668,50 eura, rozhodol, že poplatníkmi sú v danom prípade obe strany sporu rovnakým dielom t.j. každý 1334,25 eura.

5. Proti tomuto rozsudku do výrokov I., II., V., VII., VIII., IX., X., XI., XII., XIII. podala odvolanie žalobkyňa považujúc ho v týchto častiach za nesprávne dôvodiac odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Tvrdila, že súd správne identifikoval masu aktív patriacu do BSM, ale pochybil, keď vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností vo výške 88 800 eur. Trhová cena bola stanovená znaleckým posudkom ku dňu zániku BSM na sumu 98 900 eur a po jej namietaní tejto ceny znalec ju upravil na výšku 94.200 eur. Rozdiel medzi týmito cenami v sume 4 700 súd odpočítal od znalcom upravenej ceny a dospel k výslednej cene 88 800 eur. Uvedené považovala za zmätočné, keď na jednej strane súd vychádza z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania BSM v sume 98 900 eur a na druhej strane vychádzal z ceny vecí v čase zániku BSM bez ohľadu na cenové pomery v čase vyporiadania. Zvýraznila, že znalec určil hodnotu ceny nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM na sumu 93 500 eur. Bola toho názoru, že súd mal vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania. Tvrdila, že namietala v konaní cenu nehnuteľností učenú v konaní vykonaným znaleckým dokazovaním, ktorá sa nezhoduje s cenou vypracovanou znaleckým posudkom na jej požiadanie dňa 06. 03. 2017, v ktorom znalec určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti na sumu 76 200 eur. Namietala aj nesprávnosť vyporiadania pasív ako nesúvisiacich s BSM špecifikovaných v bode 11. napadnutého rozsudku, čo považovala za rozporné so zákonom a princípom spravodlivého usporiadania medzi stranami. Tvrdila, že sporné záväzky vznikli v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov a peniaze z poskytnutých úverov boli plne spotrebované na vedenie spoločnej domácnosti. Mala za to, že ak žalovaný tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie hodnoverne preukázať, dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Z ustálenej súdnej praxe tiež vyplýva, že predmetom BSM sú tiež peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov. Mala za to, že uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že menované záväzky vznikli za trvania BSM strán sporu, teda je záväzok zaplatiť vrátiť požičané peňažné prostriedky súčasťou ich BSM. Vyzdvihla nezahrnutie záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2004 so Slovenskou sporiteľňou a. s. na strane veriteľa napriek tomu, že tento záväzok vznikol za trvania manželstva a účastníkmi na strane dlžníkov boli obe strany sporu, preto aj tento záväzok je potrebné vyporiadať. Dodala, že pri vyporiadaní BSM sa rozhoduje aj o vyporiadaní spoločného dlhu, pričom nemôže byť rozhodujúce, či je tento dlh premlčaný. V závislosti na uvedené považovala za nesprávny výrok súdu prvej inštancie ukladajúci jej povinnosť zaplatiť titulom konečného vyporiadania žalovanému sumu 12 568,38 eura. Argumentovala, že súd nepostupoval správne, keď rozhodol o vyporiadaní doposiaľ neuhradených dlhov z úveru oči Štátneho fondu rozvoja bývania a úveru voči Prima banka a. s., ktoré boli jej prikázané iba podľa stavu ku dňu zániku BSM bez toho, aby súd vyporiadal aj príslušenstvo, teda úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti. Okrem uvedených záväzkov súd prvej inštancie pri určení výšky vyrovnacieho podielu vôbec neprihliadal na to, že žalobkyňa po zániku BSM uhradila zo svojho majetku spoločný záväzok sporových strán vzniknutý za trvania manželstva voči veriteľovi GE Money Multiservis, k. s. z úverovej zmluvy zo dňa 24. 03. 2006. Bola toho názoru, že pri vyporiadani BSM strán by mal súd prihliadať zmysle §150 aj na skutočnosti vedúce k rozpadu manželstva strán, keď tieto malý priamy dosah na hospodárenie so spoločným majetkom a na starostlivosť o rodinu. K zamietnutiam sťažností uviedla, že z jej strany nedošlo k prieťahom v konaní a k účelovému mareniu vykonania obhliadky znalcom na účely podania znaleckého posudku. Prvá obhliadka nehnuteľností stanovená znalcom na deň 09. 03. 2016 sa neuskutočnila z dôvodu pochybenia pri doručovanie pozvánky na obhliadku zo strany znalca, ktorý písomnú pozvánku datovanú dňom 29. 02. 2016 doručoval na adresu advokátskej kancelárie LEGATE s.r.o., ktorá ju v tomto spore nikdy právne nezastupovala. Advokátska kancelária žalobkyňu pred konaním obhliadky neupovedomila o jej termíne, preto sa o nej ani nemohla objektívne dozvedieť. Telefonicky kontaktovala znalca, ale neúspešne, znalec ju kontaktoval telefonicky na druhý deň, ale so znalcom komunikoval jej druh. O nevhodnom spôsobe komunikácie s jej druhom následne upovedomila súd prípisom zo dňa 22. 03. 2016 a žiadala stanoviť nový termín obhliadky. Druhý termín obhliadky bol stanovený súdom na deň 13. 04. 2016, keď súd zároveň na žiadosť znalca doručoval písomné predvolanie na adresu jej trvalého pobytu. Obhliadka sa opäť v daný termín neuskutočnila, nakoľko žalobkyňa poštovú zásielku obsahujúcu predvolanie prevzala až dňa 26. 04. 2016 v zákonnej 18-dňovej lehote. Následne sa písomne ospravedlnila. Zvýraznila, že poriadková pokuta jej bola uložená už dňa 30. 06. 2016 napriek tomu, že podľa predvolania na obhliadku zo dňa 31. 05. 2016 súd určil popri termíne 27. 06. 2016 a náhradný termín obrátky na termín 18. 07. 2016. Zdôraznila, že základným predpokladom pre uloženie poriadkovej pokuty je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženie postupu konania a v tomto kontexte poukázala na to, že sám znalec v správe doručenej súdu dňa 28. 06. 2016, teda dva dni pred rozhodnutím o poriadkovej pokute, konštatoval, že ani v prípade úspešného vykonania obhliadky v náhradnom termíne dňa 18. 07. 2016 za účasti oboch strán nemusí získať potrebné podklady pre vypracovanie posudku. Preto neboli splnené podmienky ani dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty a už vôbec nie vo výške 500 eur, ktorú sumu považovala za neprimerane vysokú s poukazom na to že sám znalec i súd napokon upustili od obhliadky, pretože podľa názoru znalca nemusela viesť obhliadka k zisteniu potrebných podkladov. Navrhla aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutých častiach a vec vrátil sú prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil v napadnutých častiach a do basy BSM zahrnul všetky v konaní preukázané pasíva a rozhodnutia o zamietnutí sťažností žiadala zrušiť.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti považoval za správne a tiež považoval za správne nezahrnutie výlučných záväzkov žalobkyne do masy BSM a za správne považoval vyporiadanie spoločných záväzkov strán. K výlučným záväzkom žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nevedela uviesť na čo boli finančné prostriedky použité, nepreukázala súdu akým spôsobom zhodnotila masu BSM o prostriedky využité z týchto záväzkov.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom opätovne namietala všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a mala za to, že súd pochybil, keď neprihliadol na jej námietky k všeobecnej cene nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie je nedal priestor na predloženie súkromného znaleckého posudku, čím pochybil. Tento posudok preukázal, že súdom ustanovený znalec neurčil správne cenu nehnuteľnosti. Ohľadom záväzkov vzniknutých za trvania BSM a nezahrnutých do vyporiadania sa pridržiavala svojich vyjadrení prezentovaných už v odvolaní.

8. Žalovaný vo svojej duplike k duplike žalobkyne uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Určenie trhovej ceny nehnuteľnosti považoval za správne a určené v zhode so stranami sporu. Nevysporiadanie sporných záväzkov žalobkyne považoval za správne, pretože nimi nezhodnotila masu BSM a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny časti v napadnutých častiach týkajúcich sa výrokov I. až XI. podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Odvolanie proti výrokom XII. a XIII. odmietol v zmysle ust. § 386 ods. 1 písm. c) CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výrokoch I. až XI. potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania (§ 387 ods. 1 . V odôvodneniach týchto výrokov sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej.

13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha vyporiadania BSM so žalovaným tak, že nehnuteľnosti a to rodinný dom s pozemkami a hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome prikáže do jej výlučného spoluvlastníctva, spolu so záväzkom voči W. banke a.s. a Štátnemu fondu rozvoja bývania a dva záväzky voči Slovenskej sporiteľni a.s., záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. a voči Česko slovenskej obchodnej banke a.s. prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že nenavrhla vyplatenie žiadnej sumy titulom vyrovnacieho podielu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie.

14. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovanej, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Namietala aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Žalobkyňa uplatnila i odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. . Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak - sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, - má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo - ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. K žalobkyňou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

15. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

19. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

20. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

21. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.

22. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 . Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké.

23. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať , čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri vyporidaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ.

24. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

25. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).

26. Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval, sa môže určiť cena v čase zániku bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu vec má zostať. Opotrebenie i náklady tu idú predovšetkým na jeho vrub. Len pri veciach, ktoré má jeden z manželov vydať druhému manželovi, sa musia určiť obidve ceny a rozhodnúť o tom, na čí vrub pôjde opotrebenie, resp. iné zmeny alebo záväzky spojené s vecou.

27. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

28. Z hľadiska skutkového stavu bolo preukázané, že strany sporu boli manželia od 10. 08. 1996, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra z 05. 10. 2009 č. k. 8C/64/2009-17, ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 10. 2009. Strany sporu ako príčinu rozvratu manželstva uvádzali žiarlivosť žalovaného, pričom žalovaný uviedol, že mali mnohé spoločné záväzky a preto o peniazoch rozhodovali spoločne. Strany sporu sa 13. 08. 2010 písomne dohodli na vyporiadaní ich BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne pripadajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 a zariadenia domu a žalobkyňa preberá záväzky voči Prima banke a.s. a Štátnemu fondu rozvoja bývania a žalovaný preberá dva záväzky voči Slovenskej sporiteľni a.s., záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. a voči Československej obchodnej banke a.s. Návrh na vklad uvedenej dohody do katastra nehnuteľností bol zamietnutý, pretože na liste vlastníctva predmetných nehnuteľností boli zapísané poznámky, ktoré obmedzovali strany sporu, ako vlastníkov predmetných nehnuteľností, s nimi nakladať. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom z 23. 01. 2013 č. k.10C/292/2012-56 tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že existuje platná dohoda o vyporiadaní BSM, ktorý rozsudok Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením z 30. 09. 2013 č. k. 6Co/66/2013-70 zrušil s odôvodnením, že návrh na vklad uvedenej dohody do katastra nehnuteľností bol zamietnutý, pretože je neplatná pre rozpor s Exekučným poriadkom. Súd prvej inštancie na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní zhrnul súd do aktív BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. M. E., zapísané LV č. XXX a to pozemky registra "C" parc. č. 950/38 záhrady o výmere 597 m2, parc. č. 950/39 zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele č. 950/39 a hnuteľné veci: kuchynskú linku so zabudovanými spotrebičmi a to varná doska, elektrická rúrou a drez, chladničku a kuchynský stôl so stoličkami.

29. Žalobkyňa v odvolaní namietala určenie ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti tvrdiac, že súd prvej inštancie mal vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM. Zo znaleckého posudku vyplýva, že cena nehnuteľností bola ku dňu zániku BSM stanovená na sumu 93 500 a cena nehnuteľností ku dňu vyporiadania BSM na sumu 98 900 a znížená na sumu 94 200 /č. l. 613/. Odvolací súd poukazujúc na správne záveru súdu prvej inštancie ohľadom určenej ceny nehnuteľnosti konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal z ceny ku dňu zániku BSM riadne stanovenej v konaní ustanoveným znalcom, teda 93 500 eur, ktorú za súhlasného vyjadrenia oboch strán ponížil o rozdiel, ktorým bola podľa vyjadrenia výroku znalca ponížená cena nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM, teda, teda 93 500 - 4 700 eur je 88 800 eur. Preto odvolací súd námietku žalobkyne ohľadom nesprávne určenej ceny nehnuteľnosti považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Rozhodnutie ohľadom prikázania hnuteľných vecí žalobkyni a ich určenie nebolo namietané ani pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom. Rozhodnutie v tejto časti odvolací súd považuje za správne a riadne odôvodnené. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v spore nebolo sporné, že podiely oboch strán sporu sú rovnaké a preto dospel k záveru, že žalobkyňa má žalovanému vyplatiť titulom vyrovnania jeho podielu na aktívach BSM, ktoré po jeho vyporiadaní pripadnú do jej výlučného vlastníctva sumu 44 475 eur (88 800/2 + 150/2 = 44 475 eur). K námietkam žalobkyne ohľadom nevykonania dokazovania súkromným znaleckým posudkom na predmetnú nehnuteľnosť odvolací súd zvýrazňuje, že tento dôkaz mohla žalovaná vykonať kedykoľvek počas konania a mala na uvedené dostatočný časový priestor. So súdnoznaleckým posudkom vypracovaným v konaní súdom ustanoveným znalcom bola oboznámená jeho doručením dňa 09. 09. 2016, pričom vykonanie súkromného znaleckého posudku zvažovala už na pojednávaní dňa 12. 12. 2016. Na pojednávaní dňa 08. 02. 2017 pred súdom prvej inštancie navrhla vykonanie súkromného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie správne tento dôkaz nevykonal, pretože nebol žalobkyňou predložený a na jeho predloženie mala dostatočný časový priestor, napriek uvedenému tak neučinila.

30. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na základe súhlasného vyjadrenia strán sporu a po vykonanom dokazovaní z obsahu zmlúv a pripojených spisov zahrnul súd do pasív BSM záväzky - voči Štátnemu fondu rozvoja bývania zo zmluvy uzavretej 17. 04. 2003 č. XXX/XXXX/XXXX, - voči Prima banke a.s. zo zmluvy uzavretej 13. 02. 2006 č. 99/581/06, - voči EOS KSI Slovensko a.s. zo zmluvy uzavretej 29. 06. 2004 č. XXXXXXXXX, - voči Československej obchodnej banke a.s. zo zmluvy uzavretej 03. 08. 2005 č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX. Spoločné záväzky strán sporu a to záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania a Prima banke a.s. preukázateľne po zániku BSM platila výlučne žalobkyňa, preto súd prvej inštancie aj na základe súhlasného návrhu strán sporu, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri ich vyporiadaní vychádzal správne z ich výšky ku dňu zániku BSM a preto správne žalovaného zaviazal žalobkyni vyplatiť titulom vyrovnania jej podielu na pasívach BSM, ktoré jej po jeho vyporiadaní pripadnú do výlučného vlastníctva sumu 33 306,62 eura (26 702,48/2 + 41 947,76/2-1 020). Súd prvej inštancie správne považoval za predmet BSM aj záväzok voči EOS KSI Slovensko a.s. z úveru č. XXXXXXXXX z 29. 06. 2004 a voči Československej obchodnej banke a.s. z úveru č. XXXXX- XXXXXXX/XXXX z 03. 08. 2005, ktoré na seba prevezmú obe strany sporu rovným dielom na základe ich postoja vyjadreného v spore, pričom vo výroku sa premietla ich výška ku dňu vyporiadania. Správne nevyporiadal už zaniknuté záväzky voči Prvej stavebnej sporiteľni a.s. voči Slovenskej sporiteľni a.s. zo zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXX, z dôvodu, že tieto zaplatil žalovaný v celom rozsahu z vlastných prostriedkov. V nadvôznosti na uvedené správne uzavrel, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalobcovi podľa § 150 veta druhá sumu 1 400 eur (2800/2 = 1 400).

31. Žalobkyňa namietala nevyporiadanie majetkových vzťahov ňou označených za predmet BSM, ktoré sa týkali výlučne jej, resp. záväzkov uzavretých len žalobkyňou. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa navrhla vyporiadať záväzky, ktorých vyporiadanie žalovaný namietal z dôvodu nepreukázania použitia prostriedkov získaných z týchto zmlúv len žalobkyňou na spoločnú domácnosť, konkrétne - dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere s veriteľom Provident Financial s.r.o. a to dňa 25. 02. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX a dňa 23. 09. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX. Pohľadávky z uvedených zmlúv boli postúpené na zahraničnú právnickú osobu SECAPITAL S.á.r.l., pričom z oznámenie veriteľa vyplýva, že aktuálna výška zostatku záväzku zo zmluvy č. XXXXXXXXX je 154,16 eura a zo zmluvy č. XXXXXXXXX je 408,48 eura.

- záväzok vymáhaný od žalobkyne v exekučnom konaní vedenom na Okresom súde Nitra pod sp. zn. 23/ Er/790/2007 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2940/2007, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, pričom úverovú zmluvu s veriteľom EURO PROVIDUS, a.s., uzavrela 19. 09. 2006 iba žalobkyňa. - záväzok, ktorý je vymáhaný od žalobkyne v exekučnom konaní vednom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 583/2007, kde úverovú zmluvu č. 4031925 s veriteľom POHOTOVOSŤ a.s. uzavrela 17. 03. 2006 výlučne žalobkyňa. - záväzok, ktorý je vymáhaný od žalobkyne v exekučnom konaní vednom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 496/2009, kde zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku z 02. 09. 2005 s dodávateľom Orange Slovensko a.s. uzavrela výlučne žalobkyňa. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní vednom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1210/0, pričom ide po poistené žalobkyne, v súvislosti jej podnikateľkou činnosťou. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/234/2010 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 5988/10u, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného na základe úverovej zmluvy s Consumer Financie Holding a.s., ktorú uzavrela 16. 03. 2006 žalobkyňa, pričom nie je zrejmý účel, pričom poverenie bolo vydané. - záväzok, ktorý je od žalobkyne vymáhaný v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27/Er/716/2009 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14058/09 na základe exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Nitra z 19. 09. 2008 č. k.23 Rob/106/2008-17, vydaného na základe úverovej zmluvy, ktorú s veriteľom GE Money a.s. uzavrela žalobkyňa 24. 03. 2006, z ktorej nie je zrejmý účel, pričom poverenie bolo vydané. - počas trvania manželstva uzavrela 29. 03. 2004 aj úverovú zmluvu s veriteľom Home Credit Slovakia s.r.o. č. XXXXXXXXXX, ktorej veriteľom je aktuálne EOS KSI Slovensko, z ktorej nie je zrejmé na čo boli peňažné prostriedky použité. - dve zmluvy s Tatra bankou a.s. o vedení bežného účtu a vydaní a používaní kreditnej karty, ktoré obe používala ona, pričom veriteľom je v súčasnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

32. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva podľa platnej právnej úpravy (§ 143 O. z.) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí vymedzených v § 143 O. z.), t. j. veci v právnom zmysle (ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí). Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám), podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva, tzv. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskejnskej republiky sp. zn. 4Cdo 123/2008).

33. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú zmluvy uzavreté len jedným z manželov, napr. zmluva o pôžičke (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3Cz 57/73, R 57/1970, rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 8c 36/1969), pričom pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 odo 162/2005).

34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že tieto záväzky súd prvej inštancie správne nevyporiadal, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a právny výklad, pretože tieto majetkové vzťahy sa týkali výlučne žalobkyne, žalovaný ich namietal, žalobkyňa nauniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že súvisia s BSM. Tieto záväzky súviseli s vykonávaním jej podnikateľskej činnosti - zo zmlúv uzavretých s dodávateľmi služieb, nezaplateným poistným alebo jej trestnou činnosťou. Správne sa súdu prvej inštancie javili tieto záväzky aj ako premlčané, prípadne úvery bezúročné a bez poplatkov, resp. pohľadávky boli postúpené na zahraničné právnické osoby, v rozpore zo zásadami ochrany spotrebiteľa a preto sú zmluvy o postúpení neplatné, resp. niektoré pohľadávky.

35. Odvolací súd pre úplnosť zvýrazňuje, že je nevyhnutné v danej veci odlíšiť spoločný záväzok manželov a individuálny záväzok jedného z manželov, ako správne učinil súd prvej inštancie. Podľa ustálenej judikatúry ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov (napr. uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke) nejedná sa o spoločný dlh.

36. K námietkam žalobkyne ohľadom nevyporiadania príslušenstva pasív odvolací súd zvýrazňuje, že ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, doposiaľ neuhradený úročený dlh účastníkov, vyporiada súd splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dňa rozhodnutia), ale i jeho príslušenstvo. Ak nie je v deň vyporiadania dlh uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 2769/2012). Súd prvej inštancie zahrnul pasíva v bode V. rozhodnutia podľa stavu ku dňu zániku BSM vychádzajúc z oznámení veriteľa na č. l. 435. Z bodu 16. odôvodnenia vyplýva, že vyporiadal aj istinu aj úrok ku dňu zániku BSM, pričom vo výroku V. odôvodnenia prikázal žalobkyni zostatok ku dňu vyporiadania č. l. 599 a č. l. 631 - Primabanka. Žalobkyňa namietala nevyporiadanie úveru od Slovenská sporiteľňa, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Odvolací súd zvýrazňuje, že uvedený úver je vyporiadaný v bode VI. rozhodnutia.

37. V zmysle vyššie uvedeného i odvolací súd dospel súd k záveru, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM 12 568,38 eura (44 475 - 33 306,62 + 1400 = 12 568,38). Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté výroky I. až XI. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania odôvodneného ust. § 255 ods. 2 CSP.

38. Odvolací súd v závere konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách štátu /výrok IX. rozhodnutia/, o súdnom poplatku za vyporiadanie BSM /výrok X. a XI. rozhodnutia/, rozhodnutia v týchto častiach riadne právne zdôvodnil /bod 19. a 22. odôvodnenia rozhodnutia/, preto odvolací súd aplikujúc ust. § 387 ods. 2 poukazuje na odôvodnenie týchto výrokov ako na svoje vlastné.

39. Žalobkyňa podala odvolanie i proti výrokom XII. a XIII. napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej inštancie zamietol sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 28. 09. 2016 č. k. 10C/292/2012-398 a proti uzneseniu Okresného súd Nitra z 30. 06. 2016 č. k. 10C/292/2012-320. Odvolací súd sa zaoberal sa tým, či proti uvedeným výrokom rozhodnutia je odvolanie prípustné.

40. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa

41. Ustanovenie § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. stanovuje, kedy je odvolanie proti uzneseniu prípustné.

42. Podľa § 386 ods. 1 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

43. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

44. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

45. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

46. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom, zákon odvolanie nepripúšťa, preto odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výrokom XII. a XIII: preskúmavaného rozsudku podľa § 386 ods. 1 písm. c) odmietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .