Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3646-2009.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Subarea
17Er/3646/2009
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci exekúcie oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom: Hronského 2712, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 36 039 039, právne zastúpený: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom AK: Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti povinnému: S. F., T.. XX.XX.XXXX, U. H.: Y. Č.. XXX, Č., o vymoženie uloženej povinnosti v sume 82,98 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o zmene účastníka konania, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, ktorá bola pôvodne vedená na úrade súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, pod sp. zn. EX 5853/2009 - 1 z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Na Okresný súd vo Martin poverením č. 5506 061867 * zo dňa 16.09.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 82,98 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Žilina č. k. 15Zm49/99 zo dňa 26.04.1999. Nástupcom súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka sa stal súdny exekútor JUDr. Miroslav Friga.
2. Dňa 20.01.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že uvádza opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvami o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., so sídlom Pánska 33, 811 01 Bratislava, IČO: 31631053. Oprávnený uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah - uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Okrem toho je zrejmé, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Oprávnený označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú ním vyššie opísané skutočnosti a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Žiline pod sp. zn. Zm 363/98 a uvádza, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným a preto v jeho držbe má len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je podľa oprávneného možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože pokiaľ by došlo k zastaveniu exekúcie, išlo by podľa oprávneného o aplikáciu neprípustnej retroaktivity. S poukazom na uvedené oprávnený žiada, aby exekučný súd rozhodol o pokračovaní v predmetnej exekúcii.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Dňa 23. decembra 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zaviedla do Exekučného poriadku ustanovenie § 243f Exekučného poriadku.
6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa ustanovenia § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa ust. §243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. k. 15 Zm 49/99 - 6 zo dňa 26.04.1999. Predmetný zmenkový platobný rozkaz, predstavujúci exekučný titul vo vyššie uvedenom konaní, ukladá žalovanému (pôvodný povinný v konaní), aby do 3 dní od doručenia zaplatili zmenkovú sumu 2.500,- Sk so 6% úrokom od 20.04.1997 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku vo výške 500,- Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 740,- Sk na účet právnej zástupkyne žalobcu (spoločnosť TRANSINVEST, a.s.). Predmetný Zmenkový platobný rozkaz č. k. 15 Zm 49/99 - 6 zo dňa 26.04.1999 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.1999 čo do istiny a dňa 01.07.1999 čo do trov.
13. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v exekučnom titule je ako žalobca označený právny predchodca oprávneného - spoločnosť TRANSINVEST, a.s., ktorá medzi časom zanikla. K
návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č.233/1995 Z. z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.