Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/57/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta č. 2 Bratislava IČO: 35 937 874 proti povinnému D. D. nar. 12.X.XXXX bytom F. č. XXXX/XXX G. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom so sídlom v Spišská Nová Ves Mlynská č. 2 pod sp. zn. EX 1428/12R o vymoženie 1686,08 eur s príslušenstvom a trov exekúcie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8.8.2017 č.k. 13Er/1045/2012-28 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie v časti o vymoženie 355,- Eur.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie čiastočne zastavil exekúciu čo do sumy 355,- Eur a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f), písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,Exekučný priadok“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený s návrhom povinného nesúhlasil, nakoľko povinný je fyzickou osobou a existuje predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok, získa zamestnanie alebo iný príjem a zároveň uviedol, že k 4.10.2016 povinný uhradil v tomto exekučnom konaní sumu 355,- Eur. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v časti o vymoženie 355,- Eur v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f ) Exekučného poriadku, nakoľko úhradou časti dlžnej istiny zaniklo právo priznané exekučným titulom a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko táto nebola súdnym exekútorom preukázaná.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania poukázal súdny exekútor oprávnenému čiastočné úhrady od povinného v celkovej výške 269,80 Eur, preto nesúhlasí so zastavením exekúcie v časti o vymoženie 355,- Eur.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 379, § 380 a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie v časti o vymoženie 355,- Eur je potrebné zrušiť.

6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.12.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené 18.12.2012, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie 20.12.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľných Výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.. Dňa 4.10.2016 postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor a oprávnený vo vyjadreniach k návrhu povinného zhodne uviedli, že v priebehu exekučného konania povinný uhradil pohľadávku vo výške 355,- Eur. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8. Podľa 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

11. Odvolací súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, ) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný splní celú pohľadávku oprávneného, resp. jej časť, súdny exekútor od vykonania exekúcie v tomto rozsahu upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu.

13. Naopak zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku sleduje iný cieľ. Zo znenia týchto zákonných ustanovení vyplýva, že zastavenie exekúcie je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napríklad neexistencie pohľadávky podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, zrušenia exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, zákonného vylúčenia veci z exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku atď.).

14. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora.

15. Odvolací súd konštatuje, že z odvolania oprávneného vyplýva, že od povinného bola vymožená suma vo výške 355,- eura, z ktorej suma vo výške 269,80 Eur bola poukázaná oprávnenému a zvyšok ponechaný na úhradu trov exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo udelené na vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy vo výške 1686,08 Eur a trov exekúcie súdneho exekútora. Až po uhradení uvedenej sumy, t. j. pohľadávky, jej príslušenstva ako aj trov exekúcie súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí.

16. Z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu úhradou sumy 242,18 eur nedošlo ešte k naplneniu predpokladov ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, a teda neboli splnené podmienky na upustenie od vykonania exekúcie zo strany súdneho exekútora, keďže ešte nedošlo k úhrade trov exekúcie súdneho exekútora.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vymoženie sumy od povinného nastalo nesporne po začatí exekučného konania, tieto platby je povinný evidovať súdny exekútor a sú započítané na vymáhanú pohľadávku, pričom exekúcia proti povinnému vo vymoženej časti vo výške 355,- Eur skončila, pričom v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvodné rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie.

18. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak exekúciu zastavil z dôvodu úhrady časti pohľadávky oprávneného v priebehu exekučného konania. Na prejednávanú vec teda súd aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku. Tým je daný dôvod pre zrušenie uznesenia v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).