Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-32-2017.pdf
PDF · 131.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu AutoFinance, a.s., so sídlom Poprad, Okružná 18, IČO: 36 810 894, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 93, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. júla 2017 číslo: 101538314/2017 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 24. októbra 2016 číslo: 104163514/2016, na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. júla 2017 číslo: 101538314/2017 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 24. októbra 2016 číslo: 104163514/2016 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.07.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104163514/2016 zo dňa 24.10.2016 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel daňovej straty v sume 828 412,63 eur na dani z prímov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012 daňovému subjektu AutoFinance, a.s., Okružná 18, Poprad (ďalej len „žalobca“), potvrdil.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal podrobne na dôvody odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane (str. 1 až str. 5 rozhodnutia žalovaného).
3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti ako aj rozhodnutie správcu dane, zistil skutkový stav a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu.
4. Včas podanou žalobou sa žalobca (daňový subjekt) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane a žiadal, aby súd vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nariadiť pojednávanie. V zmysle § 185 Správneho súdneho poriadku navrhol priznať tejto správnej žalobe odkladný účinok a uplatnil si náhradu trov konania.
5. V žalobe poukázal, že rozhodnutia daňových orgánov sú vydané v rozpore so zisteným skutkovým ako aj právnym stavom, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol na svojich právach ukrátený z dôvodu jednostranného hodnotenia dôkazov správnymi orgánmi. Namietal, že nie je objektívne možné, aby od neho správca dane požadoval doklady a informácie, ktoré vie objektívne predložiť len iný daňový subjekt, nakoľko prípadnú nespoluprácu, resp. nekontaktnosť iných daňových subjektov nemožno klásť jemu za vinu. Dôvodil, že k dispozícii nemá žiadne právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu v podvodnom konaní obchodného partnera v reťazovej reakcii zisťuje a dokazuje správca dane. Na základe týchto skutočností má za to, že žalovaný nedôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca vyčerpal svoju povinnosť, predložil všetky doklady, ktorými reálne disponoval a reálne disponovať mohol, účtovníctvo, účtovné doklady, faktúry, doklady o úhrade faktúr na preukázanie opodstatnenosti nákladov, za ktoré v zmysle faktúry zaplatil a vykonanie reklamných služieb potvrdili svedkovia, pričom uvedené listiny sa nachádzajú v účtovníctve.
6. Ďalej žalobca poukázal, že zníženie daňovej straty z titulu postúpených pohľadávok je zo strany správcu dane nedostatočne odôvodnené až zmätočné. Správca dane nekonkretizuje, čo mal žalobca porušiť, porušenie odôvodňuje len odkazom na § 2 Daňového poriadku. V danom prípade nastala skutočnosť odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok od počiatku. Ak záväzkovo-právny vzťah zanikne so spätnou účinnosťou, zanikne aj pohľadávka. Potom je potrebné nazerať aj na všetky súvisiace účtovné a daňové dôsledky, ktoré s danou situáciou vznikli pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok. Daňový dopad odstúpenia od zmluvy o postúpení daňových pohľadávok musí byť totožný s daňovým dopadom pri postúpení pohľadávok. Správca dane sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal ďalšími súvisiacimi aspektmi, ale výlučne sa zameral len na operácie súvisiace s hodnotou pohľadávky, nezaoberal sa tvorbou a zrušením opravných položiek a podobne. Odôvodnenie zníženia straty z dôvodu odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok v napadnutom rozhodnutí správcu dane nie je odôvodnením, ale len opísaním skutočností, ktoré správca dane pri daňovej kontrole zistil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a zmätočné.
7. Vo vzťahu k neuznaným daňovým výdavkom na odmenu pre L.. U. S. správca dane spochybňuje vyplatenie odmeny. V tejto súvislosti žalobca poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Poprad sp.zn. 17Cpr/19/2015, pričom sám L.. S. nikdy nepoprel existenciu predmetnej pohľadávky a toto konanie je právoplatne skončené. Tvrdenie správcu dane, že nebolo dostatočne preukázané vyplatenie a prevzatie zálohovej odmeny je v danom prípade irelevantné, nakoľko povinnosť vyplatenia ako podmienku uznania nákladov neustanovuje žiadne ustanovenie zákona. Náklady na mzdy sú daňovým nákladom v súlade s účtovníctvom, ich výška ani podmienenosť zaplatením nie je zákonom žiadnym spôsobom limitovaná a na strane fyzickej osoby sa považuje za príjem podľa§ 5 ods. 1 písm. 1/, prípadne písm. d/zákona č.595/2003 Z.z..
8. Žalobca v žalobe namietal aj v procesnoprávnej rovine. Poukázal, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí opieral o vykonané dokazovanie spočívajúce v miestnom zisťovaní, o svedecké výpovede vykonané v rámci ústnych pojednávaní a predložené listinné dôkazy. Dokazovanie vykonané správcom dane považuje žalobca za nezákonné, namieta postup, akým boli jednotlivé výsluchy vykonávané a poukazuje na jednostranné hodnotenie dôkazov neprospech žalobcu. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nepostupoval podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorej každý má právo, aby jeho vec bola prerokované verejne bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nepostupoval ani v súlade so základnými zásadami správy daní upravených v § 3 Daňového poriadku. Namietal porušenie § 9 ods. 8 Daňového poriadku, nakoľko správca dane vykonával niektoré úkony priamo s daňovým subjektom, pričom o tom neupovedomil zástupcu, tiež namietal porušenie § 9 ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane akceptoval dvoch splnomocnených zástupcov v tej istej veci, resp. neakceptoval poverenie. Správca dane mal v prípade pochybností jednať s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom a nie sám určiť, ktoré poverenie bude akceptovať. Jedná sa o popretie práva daňového subjektu na predloženie dôkazov. Správca dane porušil aj § 30 ods. 3 Daňového poriadku, keď doručoval písomnosti počas výkonu daňovej kontroly daňovému subjektu, a nie zástupcovi. Porušenie § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku správcom dane spočíva v nahrádzaní svedeckých výpovedí miestnym zisťovaním, kedy správca dane získaval vyjadrenia daňového subjektu, čím je možné konštatovať, že vykonal výsluch osôb počas miestneho zisťovania za účelom zistenia poznatkov, a teda išlo o ústne svedecké výpovede, pričom týmto konaním odoprel žalobcovi jeho zákonné právo klásť svedkom otázky. Správca dane nahrádzal svedecké výpovede výzvami na oznámenie údajov vo veci poskytnutia reklamných služieb, správca dane oslovil daňové subjekty, s ktorým nemal žalobca priamy obchodný vzťah, pričom v predmetoch výziev nebolo zadováženie avizovaných dokladov, ale v skutočnosti výsluch zástupcu spoločnosti, obsah ktorých tvoril dôkaz majúci zásadný význam, čím správca dane odoprel žalobcovi zákonné právo klásť svedkom otázky. Správca dane vykonal ústne pojednávanie s L.. S., pričom podľa názoru žalobcu sa jednalo o výsluch svedka, nakoľko pri ústnom pojednávaní správca dane získaval poznatky, avšak neumožnil žalobcovi aktívnou účasťou mať možnosť vyjadrovať sa k obsahu úkonu a odoprel žalobcovi jeho zákonné právo klásť svedkovi otázky. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.5Sžf/27/2009, z ktorého vyplýva, že... „daňové predpisy jednoznačne preferujú vykonanie svedeckých výpovedí pred púhym miestnym zisťovaním“. Žalobca argumentoval, že z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že všetky ťažiskové dôkazy, najmä výsluch L.. S., ktorý mal podstatný vplyv, boli získané bez účasti žalobcu, čím bol porušený § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalovaný, aj správca dane ako najzávažnejší dôkazný prostriedok považovali vyjadrenie L.. S. a tieto vyhodnocovali ako jediné a pravdivé tvrdenie, a to výlučne na ťarchu a v neprospech žalobcu. V danom prípade išlo o nezákonne získané dôkazy. Ďalej žalobca namietal porušenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku, nakoľko vypracovanie protokolu z dôkazov, ktoré neboli získané v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi nie sú dôkazmi v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V rámci odvolacieho konania vyšlo najavo, že H. M. bol v daňovom konaní poverenou osobou a nie splnomocneným zástupcom daňového subjektu, čím došlo k porušeniu § 74 Daňového poriadku. Keďže protokol bol doručený H. M., čo je v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, čo má za následok skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená, resp. nebola ukončená v zákonnej lehote a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonného dôkazu - protokolu. Na základe tejto skutočnosti žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a správcu dane v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, g/ Správneho súdneho poriadku.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň nesúhlasil s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
10. Správny súd uznesením sp.zn. 6S/32/2017-86 zo dňa 12. apríla 2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca nepreukázal dôvody priznania odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a/ SSP.
11. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.07.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu daňovej straty v sume 828 412,63 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012.
18. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov na vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
19. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania.
20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (zásada zákonnosti).
21. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
23. Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku, správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy.
24. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
25. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
27. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.05.2016 sa konalo na podnet (zo dňa 17.05.2016) bývalého člena predstavenstva spoločnosti AutoFinance, a. s. L.. U. S. (podľa OR OS Prešov vznik funkcie 01.02.2009, skončenie funkcie 26.09.2012), zaevidovaného pod číslom 79911 0/2016 zo dňa 18.05.2016 ústne pojednávanie s L.. U. S. z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103192555/2016 zo dňa 23.05.2016 L.. U. S. vo svojom podnete uviedol že spoločnosť AutoFinance, a.s. má vo svojom účtovníctve zaúčtovanú odmenu v sume 115 000,00 eur, ktorá mu mala byt' vyplatená na jeho osobný účet. ale nikdy mu nebola vyplatená. že jeho podpis na prevzatí odmeny bol sfalšovaný, a že týmto podnetom sa zaoberala aj Kriminálna polícia v Poprade, ktorá jeho tvrdenie aj potvrdila.
29. Správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly boli predložené kontrolovaným daňovým subjektom Zápisnice o vydaní veci, na základe ktorých vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Poprad prevzal originály dokladov od spoločnosti AutoFinance, a.s. (Úradný záznam č. 1031 67664/2016). Medzi prevzatými dokladmi vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície Poprad sa nachádzala aj Výplatná listina záloh zo dňa 18.09.2012. Správca dane z predložených dokladov ku kontrole aj z predloženého účtovníctva v elektronickej podobe zistil, že výdavkovým pokladničným dokladom PokVy č. 22209009 zo dňa 18.09.2012 bolo skutočne zaúčtované vyplatenie odmeny v hotovosti v sume 115 000,00 eur. Táto suma bola zaúčtovaná na ťarchu účtu 331001 (Zamestnanci) a v prospech účtu 211001 (Pokladnica eur). Ďalej správca dane zistil, že interným dokladom zo dňa 31.10. 2012 MZDY č. 10 bola zúčtovaná na ťarchu účtu 521001 (Mzdové náklady) suma 142 182,00 eur + 2 720,00 eur + 680,00 eur spolu 145 582,00 eur so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331001(Zamestnanci) - výplata za mesiac október 2012.
30. Na základe podnetu L.. U. S. správca dane Výzvou č. 1031 68767/2016 zo dňa 18.05.2016 vyzval Okresné riaditeľstvo PZ Poprad, Odbor kriminálnej polície o poskytnutie Výplatnej listiny záloh zo dňa 18.09.2012. Dňa 18.05.2016 bola Okresným riaditeľstvom PZ Poprad, Odborom kriminálnej polície poskytnutá overená fotokópia Výplatnej listiny záloh zo dňa 18.09.2012 (zaevidované pod č. 815268/2016), z ktorej správca dane zistil, že zamestnancovi L.. U. S. bola vyplatená záloha v sume 115 000,00 eur (zaúčtovaná výdavkovým pokladničným dokladom Pok Vy č. 22209009 zo dňa 18.09.2012).
31. Dňa 23.05.2016 na ústnom pojednávaní s L.. U. S.. z ktorého je spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103192555/2016 predložil správcovi dane nasledujúce doklady: výplatnú pásku za mesiac október 2012, Návrh na vyplatenie mimoriadnej odmeny za mesiac 01 - 10/2012, z 31.10.2012, Výplatnú listinu záloh z 18.09.2012. Z predloženej výplatnej pásky bolo zistené, že hrubá mzda zaúčtovaná v sume 154 582,00 eur na ťarchu nákladov na účet 521001 (Mzdové náklady) je hrubá mzda L.. U. S.. ktorá pozostávala odmeny 142 182,00 eur, ktorá sa vzťahovala k vyplatenej zálohe 115 000,00 eur, z tarifnej mzdy za 10/2012 v sume 2 720,00 eur a z osobného príplatku 680,00 eur. Z predloženého Návrhu na vyplatenie mimoriadnej odmeny za mesiac: 01-10/2012 bolo zistené, že mimoriadna odmena bola vo výške 142 182,00 eur v hrubom. čo korešponduje aj s účtovnými zápismi. Na ústnom pojednávaní dňa 23.05.2016 sa správca dane opýtal L.. U. S. na aký účel bola vyplatená záloha, či to bola záloha na mzdu a či prevzatie sumy 115 000,00 na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 22209009 zo dňa 18.09.2012 osobne podpísal a kto mu ju vyplatil, ktorá konkrétna osoba L.. U. S. odpovedal, že to mala byť odmena, nie záloha na mzdu a mala byť vyplatená na jeho osobný účet. Odmena vo výške 115 000,00 eur podľa jeho vyjadrenia mu nebola vyplatená v hotovosti a ani na osobný účet, že on nepodpísal jej prevzatie v hotovosti. Návrh na vyplatenie odmeny podpísal on, ale výplatu - jej prevzatie v hotovosti nepodpísal. Na výplatnej listine záloh zo dňa 18.09.2012 nie je jeho podpis, že jeho podpis niekto sfalšoval, že to riešila už aj kriminálna polícia Poprad, OR PZ Poprad, že vie výsledok vyšetrovania len ústne, potvrdili, že to nie je jeho podpis. Podpis overoval Grafologický ústav Bratislava. O tomto výsledku vyšetrovania nemá žiaden písomný doklad. Bol na polícii k uvedenej skutočnosti aj vypovedať.
32. Ďalej na otázku správcu dane, či zálohová odmena vo výške 115 000,00 eur bola zúčtovaná vo výplate za mesiac 10/2012, či má o tom relevantné dôkazy (výplatná páska) a v akej výške mu bola zúčtovaná výplata v hrubom za mesiac 10/2012, L.. U. S. správcovi dane na ústnom pojednávaní odpovedal, že áno, že zálohová odmena bola zúčtovaná vo výplate a predložil výplatnú pásku za mesiac 10/2012. Táto odmena bola vo výplate za 10/2012 zúčtovaná v hrubom v sume 142 182,00 eur, ale nebola mu v skutočnosti nikdy vyplatená. Uviedol, že on sa domáhal svojej odmeny a poznámky na Návrhu na vyplatenie mimoriadnej odmeny, ktorý predložil správcovi dane, ktoré sú uvedené na tomto dokumente v spodnej časti písala účtovníčka spoločnosti. Podľa neho to mala byť pani Bachledová. Uviedol, že on vypracoval len vrchnú časť tabuľkovú - návrh na vyplatenie odmeny.
33. Správca dane predložil L.. U. S. k nahliadnutiu doklad Výplatnú listinu záloh, kde je podpisom potvrdené prevzatie sumy 115 000,00 eur L.. U. S., ktorý si správca dane vyžiadal z OR PZ, Odboru kriminálnej polície Poprad a na otázku, či je to jeho podpis a či to on podpísal. Ten odpovedal. že to je tá listina, ktorú má aj on, ktorú obdržal e-mailom od O.. B., keď sa domáhal vyplatenia odmeny za svoju činnosť v spoločnosti Autofinance, a.s.. Uviedol, že nie je to jeho podpis, že on nepodpísal túto listinu . Ďalej uviedol. že O.. B. pokladala túto záležitosť za uzavretú, keďže listina bola podpísaná a odmena bola zúčtovaná vo výplate za 10/2012. Až na konfrontácii s Bc. F. Z. na polícii sa dozvedel, že mu bola odmena akože vyplatená v hotovosti F. Z. osobne. Uviedol. že na jeho osobný účet mu prišlo len 2 577,14 eur. Výplatnú pásku dostal v decembri 2012, vtedy sa začal o túto odmenu zaujímať. A. Z. a pán A. mu povedali, že sa nemá obávať, že tie peniaze dostane, ale že teraz firma ich potrebuje. Uviedol, že nemal dôvod im v tom čase neveriť, pretože spoločnosť si dovtedy všetky záväzky voči nemu plnila. Uviedol, že mal dohodnutú nízku mzdu a táto odmena mala byt' za činnosť, ktorú vykonal pre spoločnosť. Ťahalo sa to približne do mája 2013. Ďalej uviedol, že mu povedali, že keď dá sám výpoveď, aby mu nemuseli vyplatiť odstupné, tak že tie peniaze dostane. Uviedol, že si myslí, že v tom čase už sa pripravovali na reštrukturalizáciu, že on o príprave reštrukturalizácie nič nevedel. Uviedol, že mu povedali. že sa chystá nový investor do firmy a mal vypracovať nejaké podklady - finančného charakteru a že ten investor má byť L.. V. C., bývalý člen predstavenstva W. banky Slovensko, a.s.. Ďalej uviedol, že s N.. Z. sa pozná asi 14 rokov, nemal dôvod neveriť mu, že odmena. ktorá bola zahrnutá vo výplatnej páske za 10/2012 mu nebude vyplatená. V máji (2013) skončil svoje pôsobenie v spoločnosti AutoFinance, a.s., skončil dohodou. A. Z. a pani N. mu pripravili papiere a on ich len podpísal a skončil svoje pôsobenie v spoločnosti AutoFinance, a.s. s tým, že odmena mu bude vyplatená, ale nevyjadril sa (pozn.: pán Z.) dokedy. Komunikoval s ním potom e-mailom a SMS správami. Mal si mesiac - dva oddýchnuť a potom mali rozbehnúť spolu s pánom Z.plne novú firmu. V decembri 2013 mu pán Z. odpísal e-mailom, že čo od neho chcem. že by s tým prestal. Tento e-mail nemá pri sebe, že ho však má polícia Poprad aj Okresný súd v Poprade a, že sa teraz súdnou cestou domáha vyplatenia odmeny. Poukázal, že v skutočnosti táto hospodárska operácia - výplata odmeny a jej zúčtovanie nikdy voči nemu nenastalo. Bolo to len formálne urobené na papieri vo výplatnej páske. Uviedol, že na polícii tvrdili (AutoFinance, a.s.), že odvody z tejto sumy boli zrealizované. Ročné zúčtovanie za rok 2012 mu robila spoločnosť AutoFinance, a.s.. on vtedy stále veril, že budú mu tieto peniaze vyplatené. Bolo vykonané aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a musel zo svojich peňazí uhradiť nedoplatok z titulu tejto odmeny v roku 2013.
34. Správca dane z dokladov predložených v elektronickej podobe skutočne zistil, že bankovým výpisom zo dňa 09.11.2012 z účtu Tatra banky, číslo dokladu: BV TATRAMZD2012/11.1 bolo zaúčtované poukázanie mzdy v sume 2 577,14 eur na osobný účet, tak ako to uviedol L.. U. S. vo svojej výpovedi.
35. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane spochybnil vyplatenie odmeny zaúčtovanej v účtovníctve spoločnosti AutoFinance, a.s. L.. U. S.. ktorá je zaúčtovaná na ťarchu nákladov na účet 521-001 (Mzdové náklady) v sume 142 182,00 eur. Podľa výplatnej pásky predloženej L.. U. S. z uvedenej odmeny zamestnávateľ AutoFinance, a.s. platila len odvod na úrazové poistenie vo výške 0.8 %, čo predstavuje sumu 1 137,45 eur. Ostatné odvody už neboli platené, pretože jeho tarifná mzda a osobný príplatok a pôžitky - používanie služobného motorového vozidla (2 720 + 680 + 403,60) presiahli horné hranice vymeriavacích základov platných pre rok 2012. Celkový odvod za zamestnávateľa na úrazové poistenie podľa výplatnej pásky bol 1 167,88 eur. Rozdiel celkového odvodu za zamestnávateľa a odvodu z odmeny 142 182,00 eur za zamestnávateľa predstavuje sumu 30,43 eur, čo zodpovedá odvodu na úrazové poistenie z vymeriavacieho základu 3 400,00 eur (2 720,00 - tarifná mzda + 680,00
- osobný príplatok + 403,60 - používanie služobného motorového vozidla) vo výške 0.8 % . Odvody do sociálnej poisťovne boli realizované dňa 13.11.2012 a zaúčtované dokladom BVTATRAMZD 2012/11.2. Na ťarchu nákladov na účet 524 - 002 (Sociálna poisťovňa) bol tento odvod zaúčtovaný interným dokladom MZDY10 z 31.10.2012 v sumách: 1 137,45 (zo základu 142 182) + 21,76 (zo základu 2 720) + 5,44 (zo základu 680) + 3,23 (zo základu 403,60), spolu 1 167,88 eur. Správca dane zistil. že do konca roka 2012 nebola realizovaná bankovým prevodom žiadna platba na osobný účet v sume 115 000,00 eur ako záloha na mzdu (zistené z predložených elektronických zostáv ku kontrole). Vo výplatnej páske L.. U. S. je zúčtovaná aj vyplatená záloha v sume 115 000,00 eur v čistom. čo zodpovedá odmene v hrubom 142 182,00 eur, ako je to uvedené v návrhu na vyplatenie mimoriadnej odmeny.
36. Správca dane výzvou č. 103172155/2016 zo dňa 18.05.2016 vyzval daňový subjekt o predloženie všetkých relevantných dokladov súvisiacich s vyplatením zálohovej odmeny L.. U. S.. Výzva bola daňovým subjektom prevzatá 23.05.2016. Daňový subjekt dňa 31.05.2016 predložil správcovi dane svoju odpoveď na predmetnú výzvu, ktorá je zaevidovaná pod číslom 6/07014654/2016 zo dňa 31.05.2016. Daňový subjekt predložil správcovi dane nasledujúce doklady: mzdovú rekapituláciu za október 2012, zaúčtovanie miezd za október 2012 - sumárne, výplatnú pásku L.. U. S. za október 2012
- 3 typy, mzdový list L.. U. S. za rok 2012, návrh na vyplatenie mimoriadnej odmeny za mesiac 01 - 10/2012 zo dňa 31.10.2012, kovenanty na mimoriadnu odmenu pre L.. U. S., výdavkový pokladničný doklad č.22209009, výplatnú listinu záloh zo dňa 18.09.2012. Správca dane predložené dokumenty porovnal s dokumentmi, ktoré boli predložené L.. U. S.. tj. výplatnú pásku L.. U. S. za 10/2012, Návrh na vyplatenie mimoriadnej odmeny za mesiac: 01-10/2012 a Výplatnú listinu záloh zo dňa 18.09.2012. Tieto dokumenty boli zhodné, okrem toho, že na Návrhu na vyplatenie mimoriadnej odmeny za mesiac 01 - 12/2012 predloženom pánom L.. U. S. v dolnej časti boli poznámky rukou písané. Daňový subjekt vo svojej odpovedi ešte uviedol, že obdobie roku 2012 bolo predmetom kontroly zo strany Sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila správnosť výpočtu odvodov i správnosť a včasnosť splnenia odvodovej povinnosti spoločnosťou AutoFinance, a.s.. Daňový subjekt nepredložil už žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali skutočné vyplatenie odmeny v čistom 115 000,00 eur L.. U. S., t. j. svoju odpoveď nedoplnili výsledkami šetrenia OR PZ v Poprade. ktoré sa touto skutočnosťou podľa vyjadrenia L.. U. S. zaoberalo.
37. Správca dane výzvou č. 103172724/2016 zo dňa 18.05.2016 vyzval Sociálnu poisťovňu. a.s. aby poskytla správcovi dane za zamestnanca L.. U. S. trvanie jeho pracovného pomeru v spoločnosti AutoFinance, a.s. a vymeriavacie základy a výšku odvodov za tohto zamestnanca za obdobie od 09 - 11/2012. Výzva bola Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Poprad prevzatá dňa 20.05.2016. Odpoveď bola zo Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Poprad doručená dňa 25.05.2016 a zaevidovaná pod číslom 892675/2016. Správca dane si overoval. či skutočne za zamestnanca L.. U. S. boli vykázané a odvedené odvody za zamestnávateľa tak. ako je to uvedené vo výplatnej páske za mesiac 10/2012, ktorú predložil L.. U. S.. Z porovnania údajov bolo zistené. že údaje vedené Sociálnou poisťovňou - odvody za zamestnávateľa za mesiac 10/2012 sú zhodné s údajmi na predloženej výplatnej páske L.. U. S.. Bolo overené. že na úrazové poistenie bola spoločnosťou AuloFinance, a.s. za zamestnanca L.. U. S. vo výkazoch pre Sociálnu poisťovňu vykázaná suma 1 167,88 eur, rovnaký údaj bol zistený aj z účtovníctva spoločnosti AutoFinance, a.s..
38. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, že skutočné vyplatenie odmeny a k tomu prislúchajúce odvody za zamestnávateľa sú spochybnené na základe kontroly vykonanej správcom dane, nie sú dostatočne preukázané zo strany Autofinance, a.s., správca dane náklady zaúčtované na ťarchu nákladov na účty 521-001 (Mzdové náklady) v sume 142 182,00 eur a 524-002 (Sociálna poisťovňa) 1 137,45 eur, správca dane neuznal za daňové výdavky (náklady). Spolu ide o sumu 143 319,45 eur (142 182,00 + 1 137,45). Správca dane pri vyhodnocovaní tohto zistenia bral do úvahy aj vyjadrenia bývalého zamestnanca a člena predstavenstva spoločnosti AutoFinance, a.s. a rovnako aj skutočnosť, že uvedené skutočné prevzatie odmeny bolo preverované aj OR PZ v Poprade, Odborom kriminálnej polície a podľa vyjadrenia L.. U. S. bolo potvrdené, že na doklade o prevzatí predmetnej odmeny nie je jeho podpis.
39. Správny súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane ako aj žalovaný nepostupovali podľa vyššie citovaných právnych noriem, keď v danom prípade žalobcu neinformovali o ústnom pojednávaní a vypočutí L.. U. S., čím došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. R. sa s odvolacou námietkou žalobcu, že mu správca dane odoprel právo klásť L.. S. otázky pri ústnom pojednávaní náležitým spôsobom nevysporiadal. Žalovaný argumentoval, že ústne pojednávanie s U. S. sa uskutočnilo na základe podnetu. U. S. bol predvolaný len na ústne pojednávanie, nie ako svedok, a že správca dane neodoprel právo žalobcovi byť prítomný na ústnom pojednávaní pri vypočúvaní svedka.
40. Podľa § 25 ods.1 veta prvá Daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať.
41. Podľa § 25 ods.4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
42. Z obsahu administratívneho spisu správcu dane vyplýva, že dňa 23.05.2016 L.. U. S. sa pri ústnom pojednávaní vyjadroval k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa žalobcu. Správca dane získal informácie, z obsahu ktorých je zrejmé, že žalobca mal právo sa k nim vyjadriť, mal právo byť prítomný pri výsluchu L.. S. a vyjadriť sa k jednotlivým skutočnostiam, ktoré L.. S. vo výpovedi uviedol.
43. Správny súd poukazuje, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý preukazuje vynaloženie daňového výdavku (nákladu), a to nielen po formálnej stránke vystavenými dokladmi, ale aj po stránke obsahovej, t.j. skutočnosti, ktoré ich viedli k vystaveniu dokladov. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že sa jedná o tvrdenia L.. U. S. proti tvrdeniam žalobcu. Aby bola zachovaná v daňovom konaní „rovnosť zbraní“, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane, a zároveň tiež zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy a § 3 v spojení s § 45 Daňového poriadku, je potrebné pri voľbe druhu dôkazného prostriedku brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení pre jeho vykonaní, ako i na to, či sa jeho hoci zákonným vykonaním neobchádza povinnosť správcu dane umožniť kontrolovanému daňovému subjektu využiť jeho zákonné procesné práva. Na daňové konanie sa tiež vzťahuje pravidlo, že finančné orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, a preto ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť pri ňom svedkom otázky, sú potom takto získané svedecké výpovede dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. Na účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné vykonávať dôkazy bezprostredným spôsobom, aby sa mohol s týmito dôkazmi daňový subjekt bezprostredne oboznámiť, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
44. Argument žalovaného, že žalobca mal právo v rámci vyrubovacieho konania žiadať správcu dane o vykonanie svedeckej výpovede s L.. U. S., čo však nevyužil, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neakceptovateľné. Správca dane má povinnosť včas a písomným spôsobom vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu a výsluchu svedka za účelom, aby mu umožnil klásť svedkovi otázky. Výpoveď svedka je dôkazom. Výsluch svedka slúži správcovi dane zväčša na verifikáciu údajov a prípadné odstránenie rozporov zistených v priebehu vykonania daňovej kontroly. Ak správca dane zistil pri ústnom pojednávaní L.. S. podstatné skutočnosti slúžiace na dôkladné objasnenie skutkového stavu, bol povinný opätovne ho predvolať ako svedka a písomne oboznámiť s jeho výsluchom aj žalobcu.
45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudkoch sp.zn.6Sžf/28/2011,6Sžf/32/2012,6Sžf/34/2012 zo dňa 20.júna 2012, z ktorého vyplýva, že: ... „ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka.“
46. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenie správcu dane a žalovaného sa správny súd meritom veci nezaoberal a zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane, lebo došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí oboch správnych orgánov (§ 191 ods.1 písm. g/ SSP).
47. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
48. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa procesného pochybenia, a to neúčasti žalobcu na výsluchu L.. S. ako svedka. Úlohou daňových orgánov je predvolať žalobcu na výsluch svedka L.. S., umožniť mu klásť ako svedkovi otázky v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku a následne sa vysporiadať so skutočnosťami, ktoré vyjdú najavo pri svedeckej výpovedi L.. S., posúdiť túto výpoveď v súlade s hmotnoprávnymi predpismi týkajúcimi sa vyplatenia, resp. nevyplatenia odmeny žalobcom a následne či došlo k porušeniu § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na § 21 ods. 1 citovaného zákona a neoprávneného zvýšenia daňových výdavkov (nákladov) a neoprávneného zníženia základu dane celom o sumu 143 319,45 eur.
49. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
50. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
51. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).