Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csr-4-2016.pdf
PDF · 132.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu : P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX V., právne zast. Mgr. Ladislav Riedl, advokát, Levočská 4703/89, 0801 Prešov, proti žalovanému : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, sp.zn. U. XXXXX/XX zo dňa 19.09.2016.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, sp.zn. U. XXXXX/XX zo dňa 19.09.2016. Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 08.09.20185 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ. Na základe zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur. Úver mal byť splatený v 4 mesačných splátkach po 152 eur, počnúc dňom 16.10.2015, pričom úver sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 208 eur, čo činilo čiastku 608 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť tak činila sumu 608 eur. Mal za to, že úver bol preplatený, čo vyplynulo aj z platobnej histórie Následne mu bol dňa 29.09.2016 doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.09.2016 sp. zn. SR 00681/16, na základe ktorého bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 100 eur, zmenkový úrok v sume 245,88 eur, zákonný úrok v sume 18,98 eur, zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 100 eur od 03.08.2016 do zaplatenia, zákonný úrok 6% ročne zo sumy 100 eur od 03.08.2016 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 158,38 eur. Z uvedeného rozsudku žalobca zistil, že okrem zmluvy o úvere mala dňa 08.09.2015 osobitne uzavrieť so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu k úveru č. XXXXXXXXX bez ktorej by mu úver nebol poskytnutý. On však nemal nijaký záujem na riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania. Preto ju považoval za neplatnú. Rovnako podkladom rozhodcovskej žaloby bola zmenka z 08.09.2015, avšak preto aby mu bol úver poskytnutý musel nevyplnenú blankozmenku podpísať. Všetky ostatné údaje boli žalovaným doplnené. Podpísal tlačivá, ktorých text bol vopred napísaný malým písmom, pričom text nemala možnosť doplniť alebo zmeniť. V ďalšom poukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo zmluvy nevyplýva žiaden údaj o úroku, žiaden údaj čo to znamená príslušný poplatok. Pričom ročná úroková sadzba podľa vstupných údajov predstavuje 251,13% ročne a RPMN je vo výške 717,77% ročne, čo sú neprimerane
vysoké sankcie a predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Existuje tu teda dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 47 ods. 1., § 45 ods. 1. písm. e), i), j) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.09.2016, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovskou zmluvou, fotokópiu zmenky, písomnými vyjadreniami žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu, výsluchom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 08.09.2015 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobcovi úver vo výške 400,- eur, konečná splatnosť v zmluve uvedená nebola. Žalobca mal úver splatiť v 4 mesačných splátkach po 152 eur počnúc dňom 16.10.20105. Celkovo sa žalobca zaviazal žalovanému splatiť sumu 608,- eur. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN, rovnako výška úrokovej sadzby úveru nebola uvedená. Ďalej je v tej zmluve uvedené, že žalobca je povinný zaplatiť príslušný poplatok v sume 208 eur. Na základe toho bola žalobca povinný v rámci zmluvy o úvere splatiť žalovanému sumu 608,- eur.
5. Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluva bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 08.09.2015, z ktorej v článku II. bod 1 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 08.09.2015 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.
6. Dňa 19.09..2016 bol Stálym rozhodcovským súdom, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, v rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. T. G., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. U. XXXXX/XX, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému suma 346,51 eur, úrok z omeškania v sume 1,98 eur, poplatok v sume 129,10 zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy 100 eur od 03.08.2016 do zaplatenia, zákonný úrok 6% ročne zo sumy 100 eur od 03.08.2016 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 158,38 eur.
7. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Mal za to, že tvrdenia žalobcu nenachádzajú potrebnú právnu oporu. Ďalej uviedol, že žalobca uzatvoril zmluvu o úvere ako podnikateľ, označený IČO: 41 581 547 v zmysle Obchodného zákonníka. Preto na daný vzťah je potrebné posudzovať ako vzťah obchodnoprávny a nie spotrebiteľský, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi. V zmluve bolo tiež uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, teda žalobca nemienil použiť finančné prostriedky na svoju súkromnú potrebu. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté, no nenesie povinnosť preukazovať či klient použije peniaze na daný účel. Teda aj z tohto je zrejmé, že nie je spotrebiteľom a právny vzťah je obchodnoprávny a uplatnenie noriem spotrebiteľského práva nie je na mieste. Taktiež pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany súčasne dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a dňa 08.09.2015 pristúpili k samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluve. Táto bola uzatvorená platne a nejedná sa o rozhodcovskú doložku ako mylne uvádza žalobca. Rozhodcovská zmluva je síce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, no predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. Keďže sa jedná o nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Taktiež odmietol argument, že sa rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Žalobca totiž neuzatvára vždy rozhodcovskú zmluvu. V danom prípade sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, ktorá predstavuje samostatný dokument. Preto na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania.
8. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že vykonával podnikateľskú činnosť od roku 2014 do novembra 2015. Čo sa týka predmetnej zmluvy o úvere, v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou, potrebovali sme fin. prostriedky, z toho dôvodu požiadal o pôžičku s tým, že pani, ktorá vybavovala pôžičku uviedol, že má len živnosť. Ona uviedla, že to nie je problém, že poskytujú peniaze aj na základe živnosti. Ďalej jej uviedol, že mal len nulové daňové priznanie a vzhľadom na nulové daňové priznanie mu mohol byť poskytnutý úver vo výške 300 - 400 eur, čo mu vlastne bolo aj poskytnuté. Zmluvu podpísal bez toho, aby vedel, aké skutočnosti sú v tejto zmluve uvedené s tým, že suma 400 eur by mu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti nijako nepomohla. V tom období som podnikal v oblasti stavebníctva. Nemal dlhy voči Sociálnej poisťovni. Dlhy voči zdravotnej poisťovni vyplatil až potom následne v r. 2016. Rovnako nemal osobitné miesto výkonu podnikania. Taktiež nemal ani žiadne úvery, ktoré by bral v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Čo sa týka iných úverov mimo podnikateľskej činnosti, tak tieto mal a doposiaľ aj nejaké úvery spláca, avšak nevedel uviesť, či bral tieto úvery pred alebo po zobratí pôžičky, ktorá je predmetom konania. Napokon uviedol, že ďalšiu pôžičku zobral po zrušení živnosti v januári 2016. Pokiaľ ide o pracovníčku, s ktorou dojednával zmluvu, tak táto sa ho vôbec nepýtala, na aký účel potrebuje finančné prostriedky. Na záver uviedol, že ohľadne tejto zmluvy o úvere prebiehalo na tunajšom súde iné konanie, a to konanie o neplatnosť zmluvy o úvere, kde bol úspešný, avšak konanie nie je ešte právoplatne skončené, pretože zo strany žalovaného bolo podané odvolanie.
9. Právny zástupca žalovaného vo svojich prednesoch uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Mal za to, že v danom prípade ide na strane žalobcu o spotrebiteľa. Z iných súdnych konaní ako aj výsluchom pracovníkov Pohotovosti v iných konaniach bolo zistené, že pre preukázanie príjmov bolo bežnou praxou keďže žalobca v tom čase bol podnikateľom a výšku príjmu iným spôsobom nevedel preukázať, tak preukazoval príjem z podnikateľskej činnosti a automaticky sa do zmluvy previedlo jeho IČO, aj keď fin. prostriedky nebral na podnikateľské účely. Bolo to len pre účely zdokumentovania príjmov. Samotný žalobca by s tým neprišiel, že je podnikateľom, ale pre určenie príjmu musel takúto skutočnosť uviesť. Aj banky poskytujú podnikateľské úvery, kde však je potrebné doložiť aj iné listiny ako napríklad podnikateľský zámer, pričom táto spoločnosť Pohotovosť sa obmedzuje iba na získanie základných informácií ohľadom príjmu osoby, ktorá žiada o úver.
Mal za to, že je na veriteľovi, aby naozaj preukázal, že fin. prostriedky, ktoré poskytol žalobcovi boli určené na podnikanie. Nestačí len samotné znenie v zmluve ale musia byť preukázané aj iným spôsobom, napríklad, či bola skúmaná bonita dlžníka, na aký účel sa poskytujú tieto fin. prostriedky, na čo ich využije pri svojom podnikaní. Proste nejakým spôsobom musí byť zo strany žalovaného preukázané naozaj, že tieto fin. prostriedky poskytoval na podnikateľské účely pre žalobcu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Preto mal za to, že žaloba je dôvodná a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
10. Podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. i) a j) Zák. č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Žalobca v danej veci podal na súd dňa 29.11.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 29.09.2016. Súd konštatuje, že žalobca podal na súd žalobu v lehote podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. i) a j) Zák. č. 335/2014 Z.z., preto súd skúmal, či rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
a či rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.
11. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r.) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že pre vydanie sporného rozhodcovského rozsudku bola podkladom zmluva o spotrebiteľskom úvere.
15. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s príslušným poplatkom 208 eur a to v 4 mesačných splátkach počnúc dňom 16.10.2015. Žalobca mal teda v zmysle zmluvy zaplatiť žalobcovi sumu 608 eur. Žalovaný ako veriteľ v zmluve RPMN ani priemernú RPMN neuviedol. Rovnako neuviedol ani ročnú úrokovú sadzbu.
16. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 08.09.2015 uzatvorená zmluva o úvere a v ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Ďalej je zrejmé, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý v čase uzatvárania síce podnikal a v zmluve bol označený ako podnikateľ, avšak predmetný úver bral na svoju osobnú potrebu a nie na podnikateľskú činnosť. Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 27.06.2016 boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobkyniam za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobcovi dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.06.2012, bod 5., sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
17. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01. 04. 2004).
18. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
účinného od 01.01.2008 len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
19. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 08.09.2015, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 08.09.2015 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.
20. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní podľa čl. II bod 1. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že jej ani nebolo známe, že medzi predloženými listinami na podpis bola aj rozhodcovská zmluva a že bola patrične s jej obsahom a právnymi následkami oboznámená.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
21. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
22. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyne, si individuálne vyjednali rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.
Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v prípade, nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie jej podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd za preukázané, považuje ho iba za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní žaloby na rozhodcovský súd nie je možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd
23. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/2/ 2014).
24. Súd pre úplnosť poukazuje, že predložená úverová zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2009 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., najmä neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z.). V zmluve je uvedený len počet splátok 4, z čoho by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale zákon vyžaduje uviesť konkrétny termín (dátum) konečnej splatnosti úveru.
25. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby, má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a jednoznačne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V predloženej úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. j).
26. Rovnako z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet splátok a výška každej mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.
Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), j), k) cit. zákona, preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.b) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver aj za bezúročný a bez poplatkov.
27. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti je súd tiež toho názoru, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1, písm. j) z č.335/2014 Z.z).
28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.