Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-40-2016.pdf
PDF · 104.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17310598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175 proti žalovanému: Mgr. Erik Ehrenberger - ENYI, IČO: 41900847, bytom M. Urbana 2021/17, Komárno, v konaní zastúpený JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, Komárno, IČO: 31 167 586, o zaplatenie 1.320 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 128 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 128 eur od 8.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 128 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 80,60 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.2.2016 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1.320 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.320 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). SLOVGRAM je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, reg. č. MV SR: VVS1-900/90-3742, IČO: 173 105 98. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len zákon č. 618/2003) a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 185/2015). Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva SLOVGRAM na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. SLOVGRAM zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovoobrazových záznamov) v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov), ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam (zvukovo-obrazový záznam). Žalovaný je podnikateľ,
ktorý prevádzkuje reštauráciu CLEOPATRA STEAK HOUSE, Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno (ďalej len „prevádzka"), v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovoobrazových záznamov). Žalovaný neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) primeranú odmenu za vykonávania verejného prenosu, napriek výzve z 23.9.2015 na zaplatenie sumy vo výške 1.320 eur, ktorá pozostáva zo súm po 440 eur za rok 2013, 2014, 2015, pričom ročný paušál vo výške 440 eur bol určený podľa rozlohy ozvučenej plochy stravovacej a pohostinskej prevádzky - reštaurácie, v zmysle Sadzobníka žalobcu. Žalobca za dôkaz označil výzvu, sadzobník a stanovy žalobcu.
2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odpore namietal, že žalobca nepredložil súdu dôkaz, ktorým by preukázal výšku uplatneného nároku, keď predložil len sadzobníka na rok 2015.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že ročný paušál bol v danom prípade určený v zmysle písm. D sadzobníka žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že prevádzka žalovaného je aj diskotéka, s kapacitou od 51-100 osôb s pravidelne sa opakujúcimi podujatiami - diskotékami 1 x týždenne. Žalovaný súčasne uviedol, že úrok z omeškania zo žalovanej sumy si uplatňuje od 8.3.2016 do zaplatenia. Súčasne predložil aj svoje sadzobníky účinné od 1.1.2013 a od 1.1.2014.
4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 24.1.2017, na ktorom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom potvrdil, že prevádzkuje reštauráciu CLEOPATRA STEAK HOUSE v Komárne, a túto prevádzkoval aj v rokoch 2013 - 2015. Podáva v nej stravu do 18.00 hod. v pracovné dni pondelok až piatok a má v nej televízor a rádio. Platí aj poplatky za rozhlas a televíziu a platí aj SOZA. Súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku za rok 2013 celkom a za rok 2014 v nešpecifikovanej časti. Súčasne namietal aj voči uplatnenej výške žalovaného nároku.
Žalobca v podaní z 13.2.2017 uviedol, že zákonná povinnosť platiť RTVS koncesionárske poplatky vzniká každému odberateľovi elektriny. Súčasne uviedol, že aj on a aj SOZA zastupujú odlišné subjekty a predmety ich ochrany sa rôznia. K námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že primeraná odmena je založená na ročnom paušále a povinnosť plniť vzniká až po uplynutí ročného obdobia, z ktorého sa paušál primeranej odmeny počíta. Až po jeho uplynutí si žalobca môže uplatniť nárok na súde a v danom prípade si nárok na primeranú odmenu uplatňuje za roky 2013 až 2015 vrátane. Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojej prevádzke - reštaurácii CLEOPATRA STEAK HOUSE - vykonáva okrem reštauračnej činnosti aj opakujúce sa diskotéky, pričom za dôkaz označil výstup zo sociálnej siete Facebook žalovaného, pričom ho aj predložil.
5. Žalovaný napadol odvolaním rozsudok zo 4.4.2017 v časti, v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1320 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1320 eur od 8.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvý výrok rozsudku z 4.4.2017, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 5,05 % úroku z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému až do 7.3.2016 vrátane, nebol odvolaním žiadnej zo strán sporu napadnutý. V odvolaní žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o konaní diskoték s kapacitou 51-100 ľudí v reštaurácii žalovaného a podľa žalovaného to nepreukazujú ani výstupy zo sociálnej siete, na ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazoval. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že žalobca nešpecifikoval kedy malo dôjsť ku kontrole v reštaurácii žalovaného, ktorý nebol nikým oslovený. Preto nie je možné ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v priestoroch svojej reštaurácie disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov. Pravidelné konanie opakujúcich sa diskoték v reštaurácii žalovaného preukazujú aj predložené hodnotenia prevádzky žalovaného zverejnené na internetovej stránke <http://ahojkomarno.sk/fantom-komgurman- rev-a-cleopatra-steak-house>, ako aj výstupy z profilu žalovaného na verejne dostupnej sociálnej sieti facebook. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že uplatnený nárok je zákonného charakteru a nie je podmienené vykonaním kontroly. V súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej doby žalobca uviedol, že táto začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, resp. odo dňa nasledujúceho
po vzniku dlhu. Taktiež uviedol, že primeraná odmena je založená na ročnom paušále, ktorý je podľa žalobcu splatný po uplynutí ročného obdobia, z ktorého sa počíta paušál primeranej odmeny. Preto podľa žalobcu námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.
6. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Cob/95/2017-117 z 26.4.2018 rozsudok Okresného súdu Komárno z 4.4.2017 v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolacieho súdu, povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. [čiže z procesného predpisu, ktorý podľa odvolacieho súdu mal byť účinný v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu (4.4.2017)], aj keď zákon č. 99/1963 Zb., teda Občiansky súdny poriadok - skrátene O.s.p. - stratil účinnosť uplynutím dňa 30.6.2016, s výnimkou upravenou v § 470 CSP. Odvolací súd taktiež súdu prvej inštancie vytkol, že nie je možné zistiť, aké konkrétne dôkazy súd prvej inštancie vykonal a v odôvodnení napadnutého rozsudku neposkytol napríklad ani vysvetlenie toho, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že v priebehu rokov 2013-2015 sa v prevádzkarni žalovaného skutočne zrealizovali diskotéky s pravidelnosťou, a pre taký počet zákazníkov, aby to odôvodňovalo žalobou uplatnený nárok. Odvolací súd súčasne konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa síce uvádza, že išlo o pravidelne sa opakujúce diskotéky, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť aká bola frekvencia pravidelnosti a na základe akých dôkazov súd dospel k záveru, že konkrétna diskotéka sa reálne uskutočnila.
7. Súd opäť pojednával vo veci dňa 25.9.2018, a to v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a opäť vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa pridržiava doterajších svojich vyjadrení. Ďalej uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by žalovaný sprístupňoval zvukové a audiovizuálne záznamy, ktorých autorom, či výrobcom poskytuje ochranu žalobca. Podľa výkladu Ministerstva kultúry SR k autorskému zákonu, každá organizácia kolektívnej správy spravuje len vo vybraných odboroch vo vzťahu ku konkrétnym predmetom ochrany, v rozsahu oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť
9. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí podľa § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovoobrazového záznamu). Uvedená povinnosť vysporiadania nárokov hore uvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z ustanovenia § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. Podľa citovaných zákonných ustanovení každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorej sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t.j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov.
10. Predmetom konania je zaplatenie 1.320 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy od 8.3.2016 do zaplatenia a náhradou trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške odmeny výkonným umelcom, výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov za použitie umeleckého výkonu, resp. zvukového záznamu, resp. zvukovo-obrazového záznamu na verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia. Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako organizácia (občianske združenie fyzických a právnických osôb, ktoré je podľa svojich Stanov nezávislou a nezárobkovou spoločnosťou) na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, ktoré sú upravené v § 65 ods. 1, 2 zákona č. 618/2003 Z.z., resp. na ochranu práv výrobcov audiovizuálnych záznamov upravených v § 67 ods. 1 citovaného zákona.
Pre vznik nároku žalobcu ako organizácie kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo-obrazových záznamov na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie že dochádza alebo aspoň s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dochádzalo k použitiu umeleckého výkonu, resp. zvukového záznamu, resp. zvukovo- obrazového záznamu na verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia.
11. Podľa 29. bodu rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 vo veci Sociedat General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Raffael Hoteles SA, sp. zn. C-306/05 Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 20001/29/ ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice.
V rozsudku zo dňa 12.03.2012 vo veci Pchonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku, sp. zn. C-162/10 Súdny dvor EÚ uviedol: Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos....
12. V danom prípade žalovaný na čl. 70 súdneho spisu potvrdil tvrdenie žalobcu, že v prevádzke svojej reštaurácie Cleopatra Steak House v Komárne má technické zariadenie umožňujúce verejný prenos (v zmysle § 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z.z.), a to rádio a televízor. Pokiaľ v súvislosti s týmito technickými zariadeniami žalovaný podľa vlastného tvrdenia platí poplatky SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský), ktorý vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv aj k hudobným dielam, je nepochybné, že autorské diela sú prezentované umeleckými výkonmi (hudobníkov, spevákov) prostredníctvom zvukového záznamu prenášaného rádiom alebo zvukovo- obrazového záznamu prenášaného televíziou. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný je v prevádzke svojej reštaurácie Cleopatra Steak House v Komárne používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos pre hostí svojej reštaurácie a tento uskutočňoval aj v rokoch 2013, 2014 a 2015.
13. Žalobca facebookovými výstupmi z užívateľského profilu reštaurácie prevádzkovanej žalovaným (Cleopatra Steak House) v Komárne, ako vyplýva aj z čl. 74, 75 súdneho spisu, preukázal, že v uvedenej prevádzke žalovaného aj v roku 2013 (3.5.2013, 10.5.2013, 17.5.2013, 24.5.2013, 31.5.2013, 7.6.2013, 14.6.2013, 21.6.2013, 28.6.2013, 26.7.2013, 30.8.2013, 11.10.2013, 8.11.2013, 15.11.2013, 22.11.2013), ale aj v roku 2014 (16.5.2014), či v roku 2015 (13.2.2015, 15.5.2015, 29.5.2015) sa usporadúvali aj diskotéky. Je totižto vylúčené, aby v Komárne existovali dve rôzne reštaurácie rovnakého názvu s rôznymi prevádzkovateľmi. Podľa § 81 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z.z. Ak prevádzkovateľ prevádzky alebo iného priestoru poskytne svoju prevádzku alebo iný priestor usporiadateľovi verejného kultúrneho podujatia na verejné vykonanie alebo verejný prenos hudobného diela alebo umeleckého výkonu, považuje sa za používateľa hudobného diela alebo umeleckého výkonu tento prevádzkovateľ, ak neoznámi v určenej lehote organizácii kolektívnej správy údaje potrebné na určenie totožnosti usporiadateľa tohto verejného kultúrneho podujatia. Je preto bez významu kto bol usporiadateľom uvedených diskoték v prevádzke žalovaného, keď za používateľa sa považuje prevádzkovateľ, teda v danom prípade žalovaný. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by uvedené diskotéky sa pravidelne v prevádzke žalovaného opakovali. A tak žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na ročný paušál po 440 eur za pravidelne sa opakujúce podujatia v rokoch 2013, 2014 a 2015.
14. Žalobca je oprávnenou osobou na výkon kolektívnej správy v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z.. Žalovaný vo svojej prevádzke disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého, aj v zmysle citovaných rozsudkov Súdneho dvora EÚ, dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) v zmysle § 5 ods. 14 citovaného zákona. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by mal zmluvne usporiadané vzťahy s výkonnými umelcami, výrobcami zvukových a zvukovoobrazových záznamov alebo žalobcom, ako organizáciou kolektívnej správy a nepreukázal, že by týmto uhrádzal odmenu. Pokiaľ nositeľom práv pri výkone ich práv, resp. žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy žalovaný odmenu nehradil, na úkor nositeľov práv (výkonných umelcov, výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov) sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Preto žalobcovi s poukazom na § 81 ods. 1 písm. a/, i/, j/ zákona č. 618/2003 Z.z., v znení účinnom do 1.1.2016 vznikla povinnosť domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva a vyberať v súlade so zákonom č. 618/2003 Z.z. pre nositeľov práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.
15. Podľa Sadzobníkov žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu je pre stravovacie zariadenie s rozlohou ozvučenej plochy v prevádzke do 100 m2 ročný paušál (časť A) na rok 2013 vo výške 80 eur a v roku 2014 a 2015 vo výške 40 eur a pre diskotéky podľa kapacity (z Technickej správy o protipožiarnej bezpečnosti) od 51-100 osôb (časť D) bol jednorázový poplatok v roku 2013 vo výške 24 eur, v roku 2014 a 2015 vo výške 12 eur. Žalovaný nepreukázal, že by kapacita prevádzky reštaurácie Cleopatra Steak House bola iná ako žalobcom tvrdená.
16. Žalobca nepodniká v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., najmä keď podľa § 81 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. vykonáva kolektívnu správu bez nároku na zisk, čo vyplýva aj z jeho stanov. Preto súd na uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva aplikoval okrem zákona č. 618/2003 Z.z. aj § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), keď aplikácia Obchodného zákonníka na daný vzťah strán sporu z porušenia práv vyplývajúcich z Autorského zákona (zákon č. 618/2003 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2016) medzi nepodnikateľom žalobcom a žalovaným podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri je vylúčená.
Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.
17. V danom prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu za rok 2013 a v nešpecifikovanej časti aj za rok 2014. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným sa súd prednostne zaoberal touto námietkou, keďže podľa § 100 OZ premlčané právo nie je možné priznať.
18. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Žalobca si uplatnil nárok na primeranú odmenu za roky 2013, 2014, 2015. Nárok na primeranú odmenu za rok 2013 sa premlčal uplynutím dvojročnej premlčacej doby plynúcej od 1.1.2014, a to dňa 1.1.2016 a za rok 2014 začala plynúť doba na uplatnenie práva od 1.1.2015 a uplynula dňa 1.1.2017. Žalobca doručil žalobu na tunajší súd dňa 17.2.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za rok 2013. Preto podľa názoru súdu je námietka premlčania vznesená žalovaným vo vzťahu k nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie vo výške 440 eur titulom primeranej odmeny za rok 2013 dôvodná.
Žalobca nepreukázal, že by v reštaurácii žalovaného sa v roku 2014, ale aj v roku 2015 konali pravidelne sa opakujúce podujatia - diskotéky s frekvenciou 1 x týždenne. Žalobca preukázal len diskotéky zo 16.5.2014, z 13.2.2015, z 15.5.2015 a z 29.5.2015, za ktoré mu prináleží podľa časti D. Sadzobníkov žalobcu na rok 2014 a na rok 2015, pri kapacite od 51-100 osôb jednorázový poplatok po 12 eur za každú z preukázaných diskoték, teda úhrnom vo výške 48 eur (4 x 12) spolu s ročným paušálom podľa časti A. Sadzobníkov žalobcu na rok 2014 a na rok 2015, pri ploche prevádzky stravovacieho zariadenia do 100 m2 ozvučenej technickým zariadením bez obsluhy DJ, a to po 40 eur ročne, úhrnom ročný paušál za rok 2014 a rok 2015 vo výške 80 eur. Súd (čiastočnú) námietku premlčania vznesenú žalovaným v súvislosti s nárokom žalobcu na bezdôvodné obohatenie za rok 2014 nepovažoval za dôvodnú, najmä keď od 1.1.2015, kedy si žalobca mohol nárok uplatniť na súde prvý krát, do doručenia žaloby súdu dňa 17.2.2016, neuplynula premlčacia doba.
Súd nárok žalobcu považoval za dôvodný len do výšky 128 eur (80+48) a v časti prevyšujúcej sumu 128 eur žalobu zamietol nielen z dôvodu premlčania, ale aj ako nedôvodnú (nepreukázaný nárok).
20. Po tom, ako súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP právoplatne zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, predmetom konania zostal aj 5,05% úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 1.320 eur od 8.3.2016 do jej zaplatenia. Pokiaľ bola žaloba doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom dňa 25.2.2016, žalovanému s poukazom na § 563 OZ vznikla povinnosť splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, teda v danom prípade dňa 26.2.2016. Pokiaľ žalovaný v
uvedený deň neplnil, dňom 27.2.2016 sa dostal do omeškania s úhradou prísudku, a tak súd v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., s poukazom na § 216 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 8.3.2016 bola 0,05%. Súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.
21. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (9,70%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku z omeškania je úspechom žalovaného (90,30%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 3 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalovanému súd priznal 80,60% náhradu trov konania.
22. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.