Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-12-2024.pdf
PDF · 135.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: L.. Ľ. I., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXXX/XX, V., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti žalovanému: C.. U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. M.Z. XXX, zast. advokátom JUDr. Reném Vanekom, so sídlom Záhorácka 58/10, Malacky, o zaplatenie 46.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. januára 2024, č.k. 31C/74/2021-162, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 46.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.000 eur od 08.02.2021 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania po jeho úprave od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 46.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.000 eur od 08.02.2021 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný ako disponent z bankového účtu C.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX X. X. P. Ú. Č. na U. O. P. vybral dňa 26.07.2019 sumu 23.000 eur a dňa 02.08.2019 sumu 23.000 eur bez právneho titulu. Ďalej uviedol, že O. P. uzatvorila dňa 20.06.2019 zmluvu so spoločnosťou Palub s.r.o., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky na G. Č.. XXXX za kúpnu cenu vo výške 230.000 eur. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 04.07.2019 bola kúpna cena znížená o 46.000 eur a ustálená na sumu 184.000 eur z dôvodu nedokončených prác a nedodaných zariadení. Tento rozdiel sa predávajúci zaviazal vrátiť na účet kupujúceho C.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX X. X. V. Č., R..F... Žalobca poukázal na výpis z predmetného účtu, podľa ktorého dňa 25.07.2019 predávajúci Palub, s.r.o. uhradil na účet kupujúceho sumu 23.000 eur a dňa 01.08.2019 sumu 23.000 eur, pričom žalovaný tieto sumy krátko po ich pripísaní z účtu vybral, avšak tieto podľa čestného prehlásenia O. P. O.epoužil a nevyčerpal ich na dohodnutý účel, teda dokončovacie stavebné práce na nehnuteľnosti, chýbajúce zariadenia nedodal a ani ich neodovzdal P. O. P.. Uplatnený nárok bol na žalobcu postúpený na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.01.2021. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nárok žalobcu poprel, namietol neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky a potvrdil, že peňažné prostriedky vo výške 46.000 eur z bankového účtu vybral, avšak konal tak na výslovnú žiadosť a pokyn P. O. P., ktorá vyjadrila dôvodnú obavu zo sprenevery týchto
prostriedkov jej vtedajším priateľom Ľ. I., F. Ž.. Uviedol, že celú vybratú sumu odovzdal P. O. P. za prítomnosti svedkov. Žalobca toto tvrdenie žalovaného poprel.
3. Dokazovanie vykonal výsluchom žalovaného a sX. Ľ. P., L.. P.R. P., U. T., O. P., C.. R. Š., P. M., X. K. Ú. Č. za obdobie od 15.07.2019 do 31.07.2019 a od 01.08.2019 do 31.08.2019, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2021, oznámením - výzva veriteľa na plnenie zo dňa 01.02.2021 a doručenkou, čestným prehlásením O. P. zo dňa 16.06.2020, emailom od P. Z., výzvou na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 17.06.2020 a doručenkou, výpismi z účtu ČSOB za obdobie od 01.07.2019 do 31.08.2019 podnikateľské konto Palub, s.r.o., uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-431/2-VYS-MA-2021 Ko zo dňa 02.12.2021, uznesením Okresnej prokuratúry Malacky č. 1Pn 486/21/1106-7 zo dňa 13.01.2022, nepodpísaným čestným prehlásením O. P. a scanom emailu. Podrobne uviedol obsah výpovedí žalovaného a svedkov ako aj zistenia z listinných dôkazov.
4. Vec posúdil právne podľa ust. § 137 písm. a) C.s.p., § 708 ods. 1 a § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 a § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ustálil, že predmetom sporu je peňažný nárok vo výške 46.000 eur uplatnený na základe skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaný predmetnú sumu vybral dvomi výbermi vo výške 23.000 eur z bankového účtu O. P., pričom tieto výbery realizoval ako disponent predmetného účtu a peňažné prostriedky nepoužil a ani nevyčerpal na dohodnutý účel, a to dokončovacie stavebné práce na nehnuteľnosti a majiteľke účtu a ani žalobcovi ako postupníkovi predmetnej pohľadávky peňažné prostriedky nevrátil. Tu poukázal na to, že žalobca tvrdil, že dôvodom na zriadenie dispozičného oprávnenia na Ú. O. P. pre žalovaného bola dohoda ohľadne stavebných prác, ktoré sa však neuskutočnili. Vyhodnotil, že medzi stranami bolo nesporné, že P. O. P. si zriadila v ČSOB banke účet s číslom XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovaný mal k jej účtu dispozičné oprávnenie, a tiež, že žalovaný dvomi výbermi dňa 26.07.2019 vo výške 23.000 eur a dňa 02.08.2019 vo výške 23.000 eur vybral z jej účtu celkovo sumu 46.000 eur. Sporné medzi stranami boli okolnosti zriadenia bankového účtu, ako aj účelu zriadenia dispozičného oprávnenia pre žalovaného k tomuto účtu, keď žalobca tvrdil, že mali byť realizované dokončovacie práce zo strany žalovaného a žalovaný tvrdil existenciu dohody s majiteľkou účtu o tom, že dispozičné oprávnenie mal, aby peňažné prostriedky vybral a dal ich majiteľke účtu v hotovosti. Sporným bolo aj tvrdenie žalovaného, že žalovanú sumu O. P. v hotovosti vrátil. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu podradil pod hmotnoprávnu úpravu bezdôvodného obohatenia upravenú v Občianskom zákonníku. Vysvetlil, že na vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia do tej výšky, do ktorej bolo obohatenie získané na jeho úkor. Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona iba medzi tým, kto sa bez dôvodu obohatil a tým, na ktorého úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Ďalej vysvetlil, že existencia dispozičného oprávnenia k bežnému účtu má zásadný význam vo vzťahu k banke, pretože zahrňuje oprávnenie na výber finančných prostriedkov, ale ďalšie použitie týchto prostriedkov, resp. oprávnenosť tohto použitia už je závislá na právnych vzťahoch medzi majiteľom účtu a oprávnenou osobou. Mal potom za to, že k záveru, že sa žalovaný na úkor majiteľky účtu neobohatil, by bolo možné dospieť len na základe zistenia, že presun finančných prostriedkov sa opieral o adekvátny právny dôvod, v súlade s ktorým by si žalovaný mohol peňažné prostriedky ponechať, resp. ich použiť na dohodnutý účel, alebo ak by žalovaný preukázal svoje skutkové tvrdenie, že peňažné prostriedky majiteľke Ú. O. P., potom ako ich z jej účtu vybral, v hotovosti vrátil. Keďže žalovaný netvrdil, že by mal právny titul si peňažné prostriedky ponechať, v prípade nepreukázania vrátenia peňazí, by sa žalovaný bezdôvodne obohatil na základe skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu.
5. Súd prvej inštancie následne podrobne vysvetlil inštitút postúpenia pohľadávky. Ustálil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2021 mu bola postupcom O. P. ako postupníkovi postúpená pohľadávka vo výške 46.000 eur špecifikovaná v bode 1.2 predmetnej zmluvy. Nestotožnil sa v tejto súvislosti s námietkami žalovaného, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko sa v nej spomína spoločnosť Palub a nehnuteľnosť označená ako G. Č.. XXXX, pričom takýchto nehnuteľností je množstvo. Vyhodnotil, že predmetná zmluva je platným právnym úkonom, je vyhotovená v písomnej forme, riadne účastníkmi podpísaná a postupovaná pohľadávka bola riadne a nezameniteľným spôsobom identifikovaná. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne jej nedostatočného označenia vzhľadom na špecifikáciu nehnuteľnosti a označenie spoločnosti, ktoré
vyhodnotil za nedôvodné, uviedol, že ak neexistuje medzi dlžníkom a postupcom v čase postúpenia niekoľko pohľadávok rovnakého druhu, postačuje v zmluve o postúpení pohľadávky vymedzenie osoby dlžníka a predmetu plnenia. Vyhodnotil, že postupovaná pohľadávka bola v danom prípade v zmluve o postúpení pohľadávok vyčerpávajúcim spôsobom, jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná v bode 1.2 a boli uvedené skutočnosti, z ktorých postupca vyvodzoval svoj peňažný nárok a dlžník bol jednoznačne označený. Námietky žalovaného posúdil za nejasné a bez relevancie.
6. Ďalej súd prvej inštancie vysvetlil dôkaznú povinnosť strán v spore, dôkazné bremeno a jeho prerozdeľovanie, a tiež negatívnu dôkaznú teóriu. Konštatoval, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný ako disponent vybral z účtu O. P. žalované peňažné prostriedky. Keď potom žalovaný v rámci svojej obrany v spore tvrdil, že peňažné prostriedky pôvodnej veriteľke vrátil v hotovosti za prítomnosti svedkov, bol povinný tieto svoje tvrdenia s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu preukázať. Dospel k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko svoje tvrdenia o vrátení peňazí O. P. nevedel preukázať žiadnym listinným dôkazom a celú svoju obranu založil na výpovedi troch svedkov, a to jeho dlhoročných obchodných partnerov a ich účtovníka, ktorý je súčasne účtovníkom aj jeho firmy, a s ktorými je aj v priateľskom vzťahu. Zhrnul argumentáciu žalovaného, podľa ktorej ho O. P. prosila, aby jej dal peniaze dohodnuté ako zľava z kúpnej ceny spoločnosti Palub s.r.o. ako predávajúceho rodinného domu, a to v hotovosti vo výške 46.000 eur, pretože jej partner je gambler a mala sa báť o tieto peniaze. Žalovaný ďalej tvrdil, že jej všetci chceli pomôcť, a preto vymysleli, že si O. P. založí účet, na ktorý jej firma Palub, s.r.o. pošle peniaze a on ako disponent tieto peniaze vyberie a v hotovosti jej ich odovzdá. Tieto skutkové tvrdenia žalovaného vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedávajúce žiaden logický zmysel, pričom vyznievajú nanajvýš nepravdepodobne a nedôveryhodne. Zdôraznil, že sám žalovaný počas výsluchu nevedel odpovedať na otázky kladené zástupcom žalobcu, ktorý poukazoval v podstate na to, že peňažné prostriedky mala v dispozícii výlučne žalovaná, ktorá bola majiteľkou účtu a jej partner nemal žiaden prístup k tomuto účtu a ani nebola preukázaná jeho vedomosť o takomto účte. Zástupca žalobcu sa pýtal žalovaného na skutočnosť, prečo by si O. P. sama nevybrala prostriedky zo svojho účtu, resp. prečo by si ich tam neponechala, pričom žalovaný tieto otázky zrozumiteľným spôsobom počas výsluchu nezodpovedal, keď tieto skutočnosti vysvetľoval iba tým, že O. P. to tak chcela. Súd prvej inštancie takémuto tvrdeniu za situácie, keď sama O. P. počas svojej výpovede tieto tvrdenia poprela a vypovedala, že so žalovaným nemá bližší vzťah a nikdy mu nerozprávala súkromné veci (a už vôbec nie o svojom partnerovi) a nežiadala ho o vrátenie peňazí v hotovosti, neuveril. Tu uviedol, že aj orgán činný v trestnom konaní poukázal v rozhodnutí č. ČVS:ORP-431/2-VYS-MA-2021 Ko zo dňa 02.12.2021 na skutočnosť, že uniká zmysel zakladania bankového účtu a následného výberu peňazí žalovaným, keď si O. P. mohla peňažné prostriedky vybrať sama. Vyhodnotil, že obrana žalovaného, najmä tvrdená dohoda, že jedinou možnosťou ako dať O. P. peniaze v hotovosti bolo, že on ich ako disponent vybral z jej vlastného účtu a potom si pani Poláková musela ísť prevziať peniaze k nim do kancelárie, kde ich jej dal v hotovosti na dvakrát, a to v značnej výške 2 x po 23.000 eur bez žiadneho písomného potvrdenia, ktoré by podpísala o ich prevzatí, je nedôveryhodná a nepreukázaná.
7. Rovnako nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by O. P. žalovaného ako disponenta na svojom účte vôbec o takéto niečo žiadala (teda o výber hotovosti, ktorú jej mal následne žalovaný vo svojej kancelárii v dvoch sumách po 23.000 eur odovzdať bez písomného potvrdenia). Poukázal na nekonzistentnosť a rozpory vo výpovediach svedkov žalovaného, keď F. Ľ. P. starší vo svojej výpovedi tvrdil, že sa dohodli, že im peniaze dajú v hotovosti, pričom na otázku žalobcu ohľadom toho akým spôsobom sa toto vrátenie malo dohodnúť, uviedol, že toto vrátenie dohodli iba žalovaný so synom svedka, že ich mala O. P. uprosiť, aby jej to dali v hotovosti. Následne vypovedal, že tieto skutočnosti počul iba od žalovaného a svojho syna a on nebol s P. P. v podstate ani v kontakte, všetko vie len z počutia a bol iba pri odovzdaní peňazí. Naproti tomu jeho F. L.. P. P. vypovedal, že to bola debata medzi všetkými piatimi a v kancelárii to vymysleli tak, že žalovaný sa spraví disponentom na jej účte a vyberie peniaze z jej účtu a dajú ich O. P. v hotovosti. Ďalej na opätovnú otázku žalobcu, kto vymyslel spôsob vrátenia peňazí uvádzal, že sa bavili medzi sebou všetci, čo môžu pre P. P. urobiť, pretože chcela peniaze do ruky. Povedali jej, že toto je jediné, čo pre ňu môžu spraviť. Prítomný bol P. T., jeho otec, on, žalovaný a aj O. P.. Súd prvej inštancie následne vyhodnotil, že toto tvrdenie svedka odporuje výpovedi jeho otca a taktiež aj následnej výpovedi účtovníka ich spoločnosti, F. T., ktorý vypovedal, že nebol prítomný pri dohodnutí spôsobu vrátenia peňazí a žalovaný mu mal iba oznámiť, že O. P. si príde pre peniaze a tvrdil, že všetko dojednával iba samotný žalovaný s O. P.. Žalovaný sa pri svojej výpovedi odvolával na účtovníka, keď sa ho zástupca žalobcu pýtal na skutočnosť, prečo mal vracať peniaze v hotovosti
žalovanej na dvakrát. Odkazoval na ekonóma, ktorý však počas výsluchu zase uvádzal, že iba žalovaný mu oznámil, že si mala O. P. prísť pre peniaze a nič iné s vecou sám neriešil.
8. Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný vierohodne nepreukázal, že by mal bližší vzťah s O. P., hoci sa v konaní prezentoval tak, že jej chcel iba pomôcť, a vytváral dojem kamarátskeho vzťahu, aby neprišla o peniaze pre správanie jej partnera. Z vykonaných výsluchov vyplynulo, že F. P. mladší bol súčasne veriteľom partnera O. P., ktorému požičal približne 40.000 eur, a ktoré mu neboli v čase zaslania peňazí pani Polákovej ešte uhradené. Vyhodnotil v tejto súvislosti i s poukazom na jej čestné prehlásenie zo dňa 16.06.2020 za dôveryhodnú odpoveď tejto svedkyne na otázku, prečo sa ihneď nedomáhala vrátenia peňazí, na ktorú uviedla, že jej partner bol dlžný P.O. P. mladšiemu sumu 40.000 eur, a preto ju vtedy nepýtala ihneď naspäť. Predmetný dlh jej partnera bol vymožený neskôr výkonom záložného práva na byt. Záverom ešte súd prvej inštancie poukázal na výpis z účtu spoločnosti Palub, s.r.o., z ktorého vyplýva, že po odoslaní peňazí vo výške 2 x 23.000 eur v dňoch 25.07.2019 a 31.07.2019 a ich následnom výbere z účtu žalovaným, bol na účet spoločnosti vykonaný hotovostný vklad vo výške 40.000 eur, pričom túto skutočnosť žalovaný vôbec nevysvetlil a mohla by naznačovať tvrdeniu žalobcu, ktorý mal pochybnosti, či uvedená suma odoslaná P. P. na účet vo výške 46.000 eur nebola následne opätovne vložená na účet spoločnosti Palub, s.r.o.. Vyhodnotil tiež, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že s p. Polákovou udržiaval kamarátsky vzťah, že si od nej nevypýtal žiadne potvrdenie o prevzatí sumy až 2 x 23.000 eur, pričom mal však predtým celú sumu prepočítať na počítacom zariadení. Tvrdenie, že by skúsený manažér, ktorý dlhodobo podniká aj v tejto oblasti odovzdal niekomu finančné prostriedky v tak značnej výške bez písomného potvrdenia, pričom predmetná osoba s ním nie je v rodinnom alebo nejakom dlhoročnom priateľskom vzťahu, posúdil za nedôveryhodné. Navyše je podľa súdu prvej inštancie všeobecne známou skutočnosťou, že v zmysle zákona č. 394/2012 o obmedzení platieb v hotovosti boli zakázané platby v hotovosti nad 15.000 eur pri platbách medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, pričom platby, ktoré prevyšujú predmetný limit je potrebné vykonať bezhotovostne. Takéto konanie sa potom javí o to viac nedôveryhodné, keď sa malo uskutočniť ešte aj za prítomnosti tvrdeného účtovníka žalovaného a spoločnosti Palub, s.r.o., ktorý o takejto zákonnej úprave musel mať vedomosť.
9. Záverom zhrnul, že nakoľko žalovaný netvrdil existenciu právneho titulu, na základe ktorého by si mohol ponechať peniaze, ktoré vybral z účtu pani O. P. a dôveryhodným spôsobom nepreukázal, že peňažné prostriedky v celkovej výške 46.000 eur pani O. P. v hotovosti vrátil, tak žalovaný sa na jej úrok bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu, a preto je žalovaný v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný toto obohatenie vydať žalobcovi ako postupníkovi na základe uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.01.2021. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.000 eur odo dňa 08.02.2021 do zaplatenia, keď žalobca preukázal, že výzvou zo dňa 01.02.2021 doručenou žalovanému dňa 04.02.2021, vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 46.000 eur v lehote troch dní. Splatnosť nastala dňa 07.02.2021 a od nasledujúceho dňa 08.02.2021 si žalobca uplatnil úroky z omeškania.
10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 252 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) a f) C.s .p.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S odkazom na odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky) poukázal na to, že v konaní namietal „aktívnu procesnú spôsobilosť žalobcu“ z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi O. P. a žalobcom zo dňa 28.01.2021, s odôvodnením, že v tejto zmluve o postúpení pohľadávky nie je dostatočne špecifikovaná pohľadávka postupcu P. O. P.M. voči žalovanému z kúpnej zmluvy na „nehnuteľnosti v súčasnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky na čísle G. XXXX“. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že takto špecifikovaná nehnuteľnosť je dostatočne určitá, keď mal za to, že nehnuteľností určených iba číslom G. X. XXXX bez uvedenia katastrálneho územia sa v okrese Malacky nachádza asi 32. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a zhrnul, že nebola splnená podmienka jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky, a predmet zmluvy nebol špecifikovaný jednoznačne a nezameniteľne. Ďalej namietal
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a jeho záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súdu prvej inštancie vytkol, že uveril tvrdeniam žalobcu a F. O. P., hoci ponúkli rôzne verzie, keď najprv tvrdili, že dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 04.07.2019 bol uzavretý za účelom dokončovacích prác na rodinnom dome, pričom následne, keď bol žalobca konfrontovaný so skutočnosťou, že v dodatku sa nespomínajú žiadne dokončovacie práce, a že ani jeho syn a ani O. P.Á. sa ich uskutočnenia nedožadovali viac ako rok, zmenil verziu a tvrdil, že pri sume 46.000 eur sa jedná o zľavu z kúpnej ceny. Rovnako F. O. P. počas výsluchu na pojednávaní dňa 22.03.2023 na otázku žalobcu opakovane uviedla, že dispozícia žalovaného na jej účte bola zriadená na dokončenie vecí na dome, hoci následne na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že sumu 46.000 eur si takmer rok od žalovaného nepýtala z dôvodu, že jej partner bol žalovanému a F. P. P. dlžný 40.000 eur. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na nekonzistentnosť tvrdení žalobcu, túto zľahčil, a za nekonzistentné vyhodnotil svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným, pri ktorých sa zameral na nepodstatné a drobné rozdiely v ich výpovediach, hoci práve tieto svedčia o tom, že boli spontánne. Súdu prvej inštancie záverom vytkol, že si osvojil len jeden argument z uznesenia OR PZ Malacky, ČVS: ORP-431/2- VYS-2021, hoci v predmetnom uznesení je konštatované, že zriadením účtu v banke ČSOB, a.s. so žalovaným ako disponentom išlo F. O. P. o získanie obnosu peňazí v hotovosti a nie o ich investíciu do dokončenia domu. Súd prvej inštancie navyše podľa žalovaného ignoroval aj konštatovanie prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky v uznesení, sp. zn. 1Pn486/1106 zo dňa 13.01.2022, že ak mali ísť peniaze od spoločnosti Palub, s.r.o. na dokončenie prác na dome, nič nebránilo zmluvným stranám uzatvoriť taký dodatok k zmluve, na základe ktorého by priamo spoločnosť Palub, s.r.o. previedla peniaze žalovanému na presne stanovený účel, ktorý mal byť údajne dohodnutý medzi zmluvnými stranami. Uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vzbudzuje dojem, že si súd prvej inštancie pri neexistencii písomnej kvitancie ako priameho dôkazu o odovzdaní vybratej hotovosti jednoducho nekriticky osvojil argumentáciu žalobcu a dospel preto k nesprávnym skutkovým zisteniam.
12. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci vyčerpávajúce dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, vec posúdil po právnej stránke správne, pričom svoje rozhodnutie zákonným spôsobom a vyčerpávajúco odôvodnil. Uviedol, že žalovaný v odvolaní nevysvetlil, prečo bolo potrebné množstvo svedkov na potvrdenie skutočnosti, že P. P. prevzala od žalovaného sumu 46.000 eur namiesto vyhotovenia písomného potvrdenia podpísaného pani Polákovou, že túto sumu skutočne prevzala. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalovaného odmietnuť.
13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 46.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.000 eur od 08.02.2021 do zaplatenia, a v podrobnostiach na ne poukazuje.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku ako aj ohľadom tvrdení žalovaného, ktoré uvádzal na svoju obranu, a teda riadne zistil stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny
záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 708 ods. 1 a § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 a § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe žalobcu aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a podrobne zdôvodnil svoje právne úvahy. Odvolací súd s jeho závermi plne súhlasí. V konaní bolo preukázané, a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaný ako disponent vybral z Ú. O. P. jej patriace peňažné prostriedky v žalovanej výške 46.000 eur. Žalobca (zhodne s O. P.) tvrdil, že žalovaný O. P. a ani jemu na výzvu vybraté peňažné prostriedky nevrátil. Ak žalovaný netvrdil žiadny právny dôvod, pre ktorý by bol oprávnený si peňažné prostriedky ponechať, posúdil súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne, ak aplikoval zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že tieto ním vybraté sumy dvakrát 23.000 eur O. P. v hotovosti odovzdal, čo ona poprela. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania (všetkými stranami navrhnutými výsluchmi a dôkazmi) a po dôslednom vyhodnotení v konaní stranami produkovaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní na tieto svoje tvrdenia dôkazné bremeno. Ak potom žalobe žalobcu, ktorý sa stal veriteľom žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu (s príslušenstvom), rozhodol správne a aj spravodlivo.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaného, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s celou argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych úvah a nich plynúcich záverov súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie. V odvolaní len zopakoval rovnaké argumenty, ktoré prezentoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. V odôvodnení svojho rozsudku sa zaoberal všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné, a dospel pri tom k správnemu záveru, že žalobca žalovaný nárok voči žalovanému na zaplatenie 46.000 eur preukázal, a že žalovanému sa naopak jeho tvrdenie, že finančné prostriedky vo výške 46.000 eur odovzdal v hotovosti O. P., ktoré uvádzal na svoju obranu, vierohodne preukázať nepodarilo. Súd prvej inštancie všetky svoje úvahy a závery podrobne zdôvodnil. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, keď mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo on tvrdí. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, keď neprijal jeho vysvetlenia a závery, ktoré on (žalovaný) z dôkazov vyvodzoval a dožadoval hodnotenia dôkazov v jeho prospech. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§ 191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces prebiehajúci v mysli sudcu, pričom kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky skutkové a právne úvahy a aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú. Odvolací súd nezistil v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie žiadne nedostatky, naopak, hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vykonal súd prvej inštancie veľmi starostlivo a jeho podrobne zdôvodnené úvahy a z nich plynúce závery sú logické a tiež presvedčivé.
20. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. K odvolaniu žalovaného potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov vrátane nesprávnych skutkových záverov nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje tiež za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97).
21. Žalovaný ďalej v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., teda, že neboli splnené procesné podmienky, čo zdôvodňoval námietkou aktívnej procesnej spôsobilosti žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. nie je daný. Pripomína, že procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok <https://app.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga&refSource=text> (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania, pričom v danom prípade boli všetky podmienky pre konanie a rozhodnutie súdu splnené. Ak žalovaný namietal procesnú spôsobilosť žalobcu, odvolací súd uvádza, že procesnú spôsobilosť definuje ust. § 67 C.s.p. tak, že každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnou spôsobilosťou sa označuje spôsobilosť účastníka samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony. Túto spôsobilosť majú účastníci v zásade v takom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku úplná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2010 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytaxzvl5rwi327giyde&refSource=text>). Nakoľko žalovaný v odvolaní nič konkrétne k absencii procesnej spôsobilosti žalobcu neuviedol a argumentoval zjednodušene povedané tým, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca od O. P. nadobudol pohľadávku voči žalovanému, je absolútne neplatná z dôvodu, že nebola jednoznačne identifikovaná postupovaná pohľadávka, odvolací súd sa domnieva, že si žalovaný zamieňa nedostatok procesnej spôsobilosti žalobcu s nedostatkom jeho aktívnej vecnej legitimácie. Rovnakú námietku a s totožným zdôvodnením však žalovaný predniesol už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ňou aj náležite vysporiadal v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý odvolací súd plne si ho osvojujúc odkazuje. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý v podstate tvrdí, že ak sú v zmluve o postúpení pohľadávky nehnuteľnosti, ktoré O. P. nadobudla kúpnou zmluvou, označené tak, že sú „v súčasnosti vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky na čísle LV 3110“, malo by to spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, odvolací súd uvádza, že toto označenie nehnuteľností, uvedené medzi skutočnosťami, ktorými postupca v zmluve podrobne a v postupnosti opisoval okolnosti, z ktorých vyvodzoval svoj peňažný nárok, ktorý postupoval na žalobcu, nemá žiadny vplyv na jednoznačnú platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá má všetky náležitosti, ako správne posúdil už súd prvej inštancie. Pohľadávka je v nej jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná, rovnako tak dlžník, zmluva je písomná, zmluvnými stranami podpísaná a vyjadruje jednoznačnú a určitú vôľu strán. Možno uzavrieť, že ide o platný právny úkon a žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.
22. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil potom odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami prejednávanej veci, ako i s argumentami oboch sporových strán, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených už súdom prvej inštancie.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (podľa zásady úspešnosti v spore). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).