Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, MBA, Žriedlová 3, Košice, správca úpadcu FUSTA s.r.o. v konkurze, Popradská 68, Košice, IČO 36 604 933, značka správcu: S832 zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: KLTP s.r.o., Zimná 54/189, Spišská Nová Ves, IČO 47 902 434 zastúpenému advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, Nerudova 6, Košice o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.10.2017 č. k. 30Cbi/10/2017-45, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je žaloba o určenie právnej neúčinnosti zmluvy o prevode motorového vozidla W. Z. E XXX H., O.: D uzavretej medzi spoločnosťou TULIS STRECHY, s.r.o., ktorý je právnym predchodcom úpadcu FUSTA s.r.o. v konkurze, a žalovaným ako nadobúdateľom. Spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o. podľa zápisov v obchodnom registri zanikla na základe dobrovoľného výmazu z obchodného registra k 3.6.2015 zlúčením so spoločnosťou FUSTA, s.r.o. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa histórie držiteľov a vlastníkov uvedeného motorového vozidla bola v evidencii zapísaná od 4.4.2012 do 16.3.2015 spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o., pričom ako vlastník bola zapísaná spoločnosť W. J. M. M., s.r.o. a od 16.3.2015 bol zapísaný žalovaný. Konštatoval, že spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o. nikdy nebola vlastníkom označeného motorového vozidla. Výpismi z obchodného registra a zoznamom spriaznených osôb mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný nie je spriaznenou osobou s úpadcom ani s právnym predchodcom úpadcu. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24.3.2016 v konaní č. 30K/41/2015 bol vyhlásený na majetok dlžníka FUSTA s.r.o., Popradská 68, Košice, IČO 36 604 933 konkurz.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 57 ods. 1, § 60 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a konštatoval, že žalobca podal návrh na začatie konania v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na znenie petitu žaloby vyslovil názor, že žalobný petit nespĺňa základné zákonné náležitosti podľa § 57 ZKR, podľa ktorého musí byť petit jasný, určitý a zrozumiteľný. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom akým právnym úkonom bolo prevedené predmetné vozidlo na žalovaného, v ktorý deň mal

byť prevod urobený a v akej cene, pretože právny predchodca úpadcu bol iba držiteľom označeného vozidla. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie tiež nepreukázal, že vozidlo v čase prevodu malo mať hodnotu 40 000,- eur, ktorú správca určil odhadom a taktiež žalobca nepreukázal, že napádaný úkon - prevod vozidla bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úkon mal byť druhej strane známy. Poukázal na to, že vozidlo bolo na spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o. evidované len ako na držiteľa, táto spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou FUSTA s.r.o., na ktorú bol neskôr vyhlásený konkurz, pričom podľa výpisov z obchodného registra uvedené spoločnosti mali rozdielnych konateľov aj spoločníkov. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. h/ a písm. e/ C. s. p. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalobca uviedol, že žalovaný v konaní predložil kúpne zmluvy týkajúce sa prevodu označeného motorového vozidla, tieto kúpne zmluvy sú však podľa žalobcu simulovanými právnymi úkonmi, ktoré majú kryť nadobudnutie motorového vozidla spriaznenou osobou - R.. Z. G. a nemali byť pripustené ako dôkazné prostriedky v dôsledku poručenia procesnej diligencie, pretože žalovaný listinné dôkazy predložil až na pojednávaní dňa 27.10.2017 a súd na takýto dôkaz nemal v zmysle sudcovskej koncentrácie konania prihliadať. Tvrdil, že v režime C. s. p. nemôže strana sporu predkladať skutkové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky až na pojednávaní, žalovaný preto predložením kúpnych zmlúv porušil základnú zásadu vyjadrenú v čl. 8 C. s. p. Žalobca uviedol, že vyzval R.. Z. G., aby sa k prevodu motorového vozidla vyjadril, ten však odkázal na zástupcu úpadcu, ktorý sa k prevodom tiež nevyjadril a až na pojednávaní predložil listinné dôkazy. Žalobca tvrdil, že kúpne zmluvy sú simulovanými právnymi úkonmi, pretože kúpna zmluva s R.. X. M. je vyhotovená s úmyslom vytvoriť medzičlánok, aby R.. Z. G. mal možnosť prakticky sám so sebou obchodovať a obísť a . Vyslovil pochybnosť o tom, že kúpne zmluvy neboli vytvorené súčasne jednou osobou so spätným datovaním a poukázal na to, že Ing. Z. G. na výzvu žalobcu uviedol, že všetky dokumenty odovzdal štatutárnemu orgánu úpadcu, a preto ničím nedisponuje, následne však doklady predkladá žalovaný, ktorý ich nemal ako získať, pretože všetky potrebné doklady mali byť odovzdané správcovi úpadcu. Žalobca zastával názor, že nebolo hodnoverne preukázané zaplatenie kúpnej ceny R.. X. M., pretože žalovaným predložený príjmový doklad zo dňa 6.3.2015 nie je predávajúcim podpísaný; kúpna cena bola uhradená v hotovosti, pričom ide o cenu vyššiu ako 5 000,- eur, a preto podľa zákona č. 394/2012 Z. z. mala byť uhradená prevodom na účet a keďže právny predchodca úpadcu za rok 2014 a 2015 nezverejnil účtovnú závierku, ani z týchto údajov sa nedá zistiť, či kúpna cena bola naozaj uhradená. Poukázal na to, že Ing. X. M. nebol zapísaný do evidenčnej karty predmetného vozidla, nikdy nebol jeho vlastníkom a kúpne zmluvy boli vyhotovené so spätnou účinnosťou, pretože inak by išlo o neúčinný úkon voči veriteľom, keďže nasledujúcim vlastníkom sa stal žalovaný, ktorého konateľom je R.. Z. G.. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval a vyložil normy týkajúce sa odporovateľnosti a spriaznených osôb (§ 57 a nasl. a § 9 . Uviedol, že štatutárny orgánom spoločnosti TULIS STRECHY, s.r.o. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy na označené motorové vozidlo R.. Z. G., ktorý je aj štatutárnym orgánom žalovaného. Predložené kúpne zmluvy preto považoval za zmluvy uzavreté medzi spriaznenými osobami, kedy sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov právnym úkonom urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom predpokladá a dôkaz opaku v civilnom procese zaťažuje žalovaného. Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval, že ide o úkon so spriaznenou osobou a musí sa uplatniť tzv. obrátené dôkazné bremeno. K tvrdeniu žalovaného, že nebol preukázaný úpadok právneho predchodcu úpadcu žalobca uviedol, že preukazovanie prípadnej nevedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov preukazuje výlučne žalovaný, ktorý túto skutočnosť hodnoverne nepreukázal, a preto sa daný právny úkon považuje za ukracujúci. Rovnako aj úmysel neukrátiť konkurzných veriteľov právnym úkonom podľa žalobcu preukazuje výlučne žalovaný, lebo sa úmysel ukrátiť konkurzných veriteľov prezumuje. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že nevedel o úmysle právneho predchodcu úpadcu ukrátiť veriteľov úpadcu.

Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) keď uzavrel, že žalovaný nie je spriaznenou osobou s úpadcom ani s právnym predchodcom úpadcu, t. j. so spoločnosťou TULIS STRECHY, s.r.o. Poukázal na výpis z obchodného registra, podľa ktorého bol Ing. Z. jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. až do 2.6.2015, t. j. do jej zlúčenia s úpadcom a pred týmto zlúčením došlo k prevodu motorového vozidla na žalovaného a Ing. Z. G. je od roku 2014 jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Podľa žalobcu je Ing. Z. G. podľa § 9 spriaznenou osobou, pretože spriaznenou osobou je aj fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť. Zastával názor, že je bez významu záver súdu prvej inštancie, že spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. a FUSTA s.r.o. mali rozdielnych konateľov a spoločníkov, keďže k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zo spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. došlo v marci 2015 a k zlúčeniu s úpadcom došlo v júni 2015. Za nesprávny považoval tiež záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal hodnotu motorového vozidla vo výške 40 000,- eur, lebo odkázal na inzeráty. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p., t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odôvodnil žalobca tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom R.. Z. G. a tiež nevykonal dôkaz - Odpoveď na výzvu, v ktorej R.. Z. G. odmietol predložiť predmetné kúpne zmluvy. Zastával názor, že ak by súd prvej inštancie vykonal navrhované dôkazy úplne, dospel by k záveru, že predložené kúpne zmluvy sú účelne vytvorené a zakrývajúce skutočný právny úkon, ktorým je nadobudnutie motorového vozidla spriaznenou osobou. Odvolateľ zastával názor, že žalobný návrh uvedený v žalobe je správny, určitý a jasný. Uviedol, že mal za to, že vlastníkom vozidla sa automaticky stal žalovaný, lebo nemal vedomosť o R.. X. M. a kúpnu zmluvu uzavretú s R.. M. považoval len za simulovaný úkon. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa nepreukázalo, ako bolo motorové vozidlo prevedené, preto považoval za nesprávne, lebo k prevodu došlo, keďže vlastníkom sa stal nakoniec žalovaný a súd prvej inštancie neuviedol, v čom je petit žaloby neurčitý. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania, a to aj z dôvodu, že súd prvej inštancie prekročil svoju právomoc a nesprávne vyložil § 262 ods. 2 C. s. p. s poukazom na stanovisko uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.3.2017 č. k. 6Cdo 22/2016.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol. K tvrdeniu žalobcu, že kúpne zmluvy sú simulovaným právnym úkonmi, ktorými sa má kryť nadobudnutie motorového vozidla spriaznenou osobou R.. Z. G. a nedoložil doklady o odpredaji vozidla žalobcovi na základe jeho výzvy, žalovaný uviedol, že R.. G. správcovi úpadcu pravdivo oznámil, že doklady o odpredaji vozidla kupujúcemu X. M. boli súčasťou účtovníctva obchodnej spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. a boli odovzdané právnemu nástupcovi spoločnosti FUSTA s.r.o. Žalovaný uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vyslovenia odporovateľnosti bližšie nešpecifikovaného právneho úkonu dôvodiac, že tento právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, a to úkonu bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúceho právneho úkonu a ukracujúceho právneho úkonu. Zdôraznil, že v žalobe ani na pojednávaní žalobca nešpecifikoval akým právnym úkonom došlo k zmene vlastníka motorového vozidla, ani to, či išlo o právny úkon odplatný alebo bezodplatný. Taktiež poukázal na to, že k ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom úpadcu dochádza len vtedy, ak po vykonaní právneho úkonu nezostane úpadcovi majetok v takom rozsahu, že je z neho možné uspokojiť v tom čase existujúce a splatné pohľadávky veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí byť preukázané, žalobca však túto povinnosť tvrdiť a preukázať ekonomický dopad právneho úkonu úpadcu na uspokojenie pohľadávok veriteľom nesplnil a neoznačil dôkaz na preukázanie, že v dôsledku konania právneho predchodcu úpadcu došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že veriteľov nemožno uspokojiť. Ďalej žalovaný uviedol, že ku dňu, kedy došlo k stavu spriaznenosti právneho predchodcu úpadcu a spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. motorové vozidlo nebolo v stave aktív a k tomuto dňu nemohlo dôjsť k ukracovaniu veriteľov, lebo v konaní nebolo preukázané, že by spoločnosť FUSTA s.r.o. mala veriteľov, ktorí si plnenie splatných záväzkov uplatňovali proti spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. Zdôraznil, že bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, teda ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu je bezpredmetné zaoberať sa splnením ďalších podmienok a predpokladov odporovateľnosti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní povahy ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a preto je irelevantné zaoberať sa len názorom žalobcu o simulovanom právnom úkone právneho predchodcu úpadcu.

K dôkaznej povinnosti preukázať prípadnú nevedomosť dlžníka ukrátiť veriteľa žalovaný uviedol, že pred zlúčením úpadcu a spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. stav spriaznenosti, ktorý žalobca odvodzuje od osoby Ing. Z. G., neexistoval; žalovaný nemohol predvídať ekonomickú situáciu úpadcu a v čase prevodu motorového vozidla na R.. X. M. spoločnosť TULIS STRECHY s.r.o. nemohla vedieť, že dôjde k zlúčeniu s úpadcom, aby konala s úmyslom ukrátiť veriteľov, a to v čase, kedy medzi úpadcom a spoločnosťou TULIS STRECHY s.r.o. nebola žiadna väzba. z tohto dôvodu za správny považoval žalovaný aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je spriaznenou osobou s úpadcom. Nevykonanie výsluchu Ing. Z. G. považoval žalovaný za irelevantné vzhľadom na neunesie dôkazného bremena žalobcom, že ukracujúcim právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku čoho nemožno veriteľov uspokojiť. Zdôraznil, že žalobcom napádaný právny úkon neexistoval a neexistuje, pretože žalovaný nadobudol motorové vozidlo od Ing. Daniela Sanitrika. Pokiaľ žalobca namietal správnosť výroku o trovách konania, v ktorom chýba výrok o tom, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, žalovaný zastával názor, že je to dôvod na opravu písomného vyhotovenia rozsudku, nie dôvod na odvolanie.

7. Vo vyjadrení k stanovisku žalovaného žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvedenej v odvolaní. Mal za to, že argumentácia a tvrdenia žalovaného sú mätúce s účelom zakryť odlev majetku zo spoločnosti spriaznenej so žalovaným tak, aby prevodca - spoločnosť TULIS STRECHY s.r.o. mohla byť zlúčená so spoločnosťou FUSTA s.r.o. a zbavila sa tak zodpovednosti za plnenie svojich záväzkov a vyhla sa riziku exekúcie na jej majetok. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. h/ a písm. e/ C. s. p.

10. Inou vadou konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. sa rozumie akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, predovšetkým porušenie procesných práv strany sporu (napríklad nesprávne vykonaná poučovacia povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní a pod.), ktoré nemožno podriadiť pod ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C. s. p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191- § 194 C. s. p.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný dôkaz spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, čím sťažil pozíciu sporovej strany, čo sa môže nespravodlivo prejaviť v neunesení jej dôkazného bremena a v nedostatočnej miere zistil skutkový stav.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Za inú vadu konania označil žalobca porušenie procesného postupu súdu prvej inštancie - procesnej diligencie, keď prihliadol na listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný až na pojednávaní, hoci tak mohol urobiť už skôr.

16. Civilné konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. To znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať procesné úkony (napríklad predkladať dôkazy) kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitej časti konania. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 Základných princípov C. s. p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 Základných princípov C. s. p.). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia).

17. V prejednávanom spore bol žalovaný poučený podľa § 153 C. s. p. o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým, že ak tieto nepredloží včas, nemusí na ne súd prihliadať. Súčasne bol žalovaný poučený aj podľa § 154 C. s. p., že prostriedky procesného útoku možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Poučenie bolo žalovanému doručené dňa 4.5.2017.

18. Je pravdou, že žalovaný predložil listinné dôkazy - kúpne zmluvy o predaji motorového vozidla až na pojednávaní, súd prvej inštancie však nevykonal dokazovanie týmito listinami a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ich iba spomenul (bod 7. rozsudku), svoje rozhodnutie však založil len na listinných dôkazoch, ktoré doložil do spisu žalobca, aj keď neuviedol dôvody, pre ktoré na žalovaným predložené listiny neprihliadal (§ 153 ods. 3 C. s. p.).

19. Z tohto dôvodu odvolacia námietka žalobcu o inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je dôvodná.

20. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože žalobca nežiadal vykonať dôkaz. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca navrhol v žalobe výsluch svedka R.. Z. G., neuviedol však, na aké skutočnosti má byť vypočutý (§ 197 ods. 2 C. s. p.). Na pojednávaní žalobca do zápisnice uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, pričom neuviedol, že trvá na výsluchu tohto svedka, na aké skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci má byť vypočutý a žiada, aby ho súd predvolal, pretože jeho účasť na tomto pojednávaní nevedel nezabezpečil (§ 197 ods. 1 C. s. p.). Keďže žalobca nenavrhol vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie v odvolaní označený dôkaz, nie sú splnené zákonné predpoklady pre opodstatnené uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu.

21. Žalobca odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že R.. Z. G. ako konateľ právneho predchodcu úpadcu nie je spriaznenou osobou žalovaného a následne vec nesprávne právne posúdil, keď v prípade spriaznenej osoby nerešpektoval zákonnú úpravu o tzv. obrátenom dôkaznom bremene vo vzťahu k povinnosti spriaznenej osoby preukázať v prípade ukracujúceho právneho úkonu, že o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov nemala vedomosť, inak sa tento úmysel a vedomosť druhej strany (spriaznenej osoby) predpokladá.

22. Podľa § 57 ods. 1 vety prvej a ods. 4 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

23. Podľa § 60 ods. 1 a 2 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

24. Podľa § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

25. K skutkovým zisteniam dospeje súd na základe výsledkov hodnotenia dôkazov, ktorými strany sporu v konaní preukazovali svoje právne relevantné skutkové tvrdenia. V prípade žalujúcej strany v sporovom konaní sa tieto skutkové tvrdenia odvíjajú od skutku vymedzeného v žalobe, ktorý predstavuje predmet konania. V žalobe má žalobca pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 C. s. p.), teda skutkový dej tak, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Vzhľadom na to, že civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou (§ 153 ods. 2 C. s. p.). To znamená, že nielenže nemôže prekročiť navrhovaný súdny výrok, ale je viazaný aj skutkom, t. j. žalobnými (§ 132 ods. 1 C. s. p.) a inými (§ 150 ods. 1 C. s. p.) tvrdeniami o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Vymedzenie predmetu súdneho konania, a to určením predmetu žaloby (žalobného petitu) a určením rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe s odkazom na žalobný petit, je v plnom rozsahu v dispozičnej sfére žalobcu. Žalobca tým súčasne limituje rozsah dokazovania súdom, ktorý potom skúma, či skutočnosti tvrdené žalobcom možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie/určenie požadované v žalobnom petite.

26. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca úpadcu spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom do 2.6.2015 (t. j. do zlúčenia) bol Ing. Z., bola vlastníkom a držiteľom označeného motorového vozidla, toto vozidlo previedla na žalovaného, ktorého spoločníkom a konateľom je R.. Z. G.. Žalovaného preto považoval za spriaznenú osobu úpadcu, mal za to, že vozidlo nebolo prevedené na žalovaného za primeranú odplatu, a preto sa v petite žaloby domáhal určenia právnej neúčinnosti zmluvy o prevode motorového vozidla uzavretej medzi prevodcom TULIS STRECHY, s.r.o. ako právnym predchodcom úpadcu a žalovaným voči konkurzným veriteľom.

27. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových okolností tvrdených žalobcom v žalobe, žalobného petitu a ním predložených listinných dôkazov správne uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, akým právnym úkonom bolo prevedené označené motorové vozidlo z právneho predchodcu úpadcu na žalovaného, nepreukázal existenciu takého právneho úkonu, ktorého právnej neúčinnosti sa podanou žalobou domáhal, a preto súd prvej inštancie ani nemohol vysloviť neúčinnosť takéhoto právneho úkonu voči veriteľom v konkurze. Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., pretože vzhľadom na žalobcom vymedzený žalobný skutok, resp. predmet konania a žalobcom predložené dôkazy súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý má oporu v obsahu spisu a nie je zaťažený pochybením z hľadiska vyhodnocovania dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p.

28. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci založil na zisteniach, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto nemožno konštatovať, že by tak urobil v rozpore s tvrdeniami žalobcu a ním predloženými dôkazmi a s obsahom spisu, pričom zo zápisnice z pojednávania a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že na žalovaným predložené listinné dôkazy súd prvej inštancie neprihliadal. Keďže na žalovaným predložené listiny súd prvej inštancie neprihliadal, nemohol ich ani hodnotiť a k týmto dôkazom sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadril ani žalobca.

Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaným predložené kúpne zmluvy sú simulovanými právnymi úkonmi, sú účelovo vyhotovené a vyslovil pochybnosť o tom, že boli vyhotovené v čase ako sú datované, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré sa netýkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; nejde o tvrdenia, ktoré by mali preukazovať, že v konaní došlo k vadám (procesným pochybeniam súdu prvej inštancie), ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca neuviedol dôvody, pre ktoré tieto tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže neboli splnené zákonom stanovené podmienky (§ 366 C. s. p.) pre prípustnosť novôt v odvolacom konaní, odvolací súd na tieto odvolacie námietky žalobcu neprihliadal.

29. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu právneho úkonu medzi právnym predchodcom úpadcu a žalovaným, ktorého právnej neúčinnosti sa podanou žalobou domáha, odvolací súd sa nezaoberal ani namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že žalovaný nie je spriaznenou osobou vo vzťahu k úpadcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi a že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol na tzv. obrátené dôkazné bremeno, ak ide o úkon so spriaznenou osobou, pretože pre rozhodnutie vo veci sú bez právneho významu.

30. Odvolací súd k podaným odvolacím námietkam považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal vznik zmluvy medzi právnym predchodcom úpadcu a žalovaným, prípadne ak by súd posudzoval kúpne zmluvy uzavreté medzi právnym predchodcom úpadcu a Ing. X. M. a medzi Ing. X. a žalovaným o odpredaji motorového vozidla za účelové s cieľom, aby vozidlo nadobudol žalovaný, čím by sa naplnil stav spriaznenosti (cez spoločníka a konateľa oboch spoločností R.. B. G.), dôsledkom čoho je, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa pri ukracujúcom úkone predpokladá (a pri právnom úkone bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúcom právnom úkone sa predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu), a teda by bolo na žalovanom, aby preukázal opak, žalobe by napriek tomu nebolo možné vyhovieť. Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nepreukázal skutočnosti, ktorých povinnosť tvrdiť a preukazovať má správca. Predovšetkým žalobca neuviedol konkrétne, ktorý z veriteľov (aspoň jeden), ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní, boli prevodom vozidla ukrátení. V predmetnej veci je to zvlášť významné, pretože k prevodu vozidla došlo pred zlúčením spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. a spoločnosti FUSTA s.r.o., teda veritelia týchto spoločností neboli, resp. nemuseli byť totožní a navyše, do spoločnosti FUSTA s.r.o. boli zlúčené ešte ďalšie spoločnosti, ktorých veritelia si tiež mohli v konkurze prihlásiť svoje pohľadávky. To znamená, že aj keď žalobca predložil súpis prihlásených pohľadávok, z tohto nie je zrejmé, či niektorý z nich bol aj veriteľom spoločnosti TULIS STRECHY s.r.o. v čase prevodu vozidla, ktorého pohľadávka by týmto prevodom bola ukrátená. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že na základe kúpnej zmluvy žalovaným poskytnuté plnenie je neprimerané, pretože len odkaz na internetové stránky nespĺňa požiadavku riadne preukázať tvrdené skutočnosti. Ďalej žalobca tiež nepreukázal (a ani netvrdil), že majetok úpadcu nepostačuje na uspokojenie všetkých veriteľov, ktorí si v konkurze vedenom na majetok úpadcu prihlásili svoje pohľadávky. Ak by totiž majetok úpadcu postačoval na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, aj v prípade preukázaného ukracujúceho právneho úkonu úpadcu by žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu musela byť pre nedôvodnosť zamietnutá.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Odvolaciemu súdu je známe žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zastáva však názor, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p., teda rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu v plnej výške. Ustanovenie § 262 ods. 2 C. s. p. upravuje ďalší postup súdu pri určení výšky náhrady trov konania. Ide o postup, ktorý vyplýva priamo zo zákona, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania doplniť tak, že o výške týchto priznaných trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správne.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.

35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).