Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csr-3-2016.pdf
PDF · 150.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csr/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcov: 1/ G. W., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX/XXXX, XXX XX V., štátny občan SR, 2/ Š. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XX/XXXX, XXX XX V., štátny občan SR, žalobcovia zastúpení: ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod hájom 1367/169-44, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022 proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému: AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré mesto zo dňa 30.06.2016 sp. zn. PB- N/0915/0059.
II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2016 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré mesto zo dňa 30.06.2016 sp. zn. PB-N/0915/0059 a náhrady trov konania.
2. Žalobu v spojení s písomným podaním zo dňa 28.02.2017 odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami. Namietali predmetný rozhodcovský rozsudok ako nezákonný a protiústavný. Žalovaný na základe rozhodcovskej zmluvy predložil vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vo svoj prospech určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný, čím im uprel právo brániť sa voči jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste ich bydliska. Podľa ustálenej judikatúry , v zmysle novelizovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku má spotrebiteľ vždy právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a v čase vydania rozhodcovského rozsudku až do súčasnosti nevedeli, aké vážne následky táto zmluva pre nich má, nemohli využiť svoje zákonné a ústavné práva a to najmä z nevedomosti, s čím žalovaný s veľkou pravdepodobnosťou počítal. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky sa stáva nespôsobilým exekučným titulom, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky sa stáva nespôsobilým exekučným titulom. V tomto prípade ide o nulitný právny akt.
Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, žalobcovia uviedli, že dňa 28.10.2010 uzatvorili so žalovaným Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver - pôžička na bývanie a Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaný im predložil na podpis formulárovú vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť a zmluvu museli podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v ich neprospech ako spotrebiteľov, ale najmä im predložil zmluvu v rozpore so zákonom. Pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa článku 4 ods. 4.9 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Rozhodcovský súd nedostatočne skúmal z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa rozhodcovskú doložku. Táto je súčasťou všeobecných podmienok žalovaného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú, pričom poukázali na § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázali na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, článok 1 ods. 2 a článok 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, § 39, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2, § 9 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 7, § 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 93b Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.US 402/2013 zo dňa 19.06.2013, spoločné rokovanie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010 a rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie ako aj Súdneho dvora ES.
3. Žalovaný im na základe citovanej zmluvy poskytol úver vo výške 6.550,- eur. Konkrétne podmienky úveru boli nasledovné: výška úveru 6.550,- eur, výška mesačnej splátky 94,- eur, celková výška nákladov 4.821,97 eur, dátum konečnej splatnosti úveru 25.10.2020, dátum prvej splátky do 25.11.2010, úroková sadzba 11,90 %, dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 120, priemerná RPMN na trhu 13,63 %, RPMN banky 13,06 %. Rozhodcovským rozsudkom boli zaviazaní k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 6.198,83 eur, úrok vo výške 11,90 % ročne zo sumy 6.198,83 eur od 02.09.2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.198,93 eur od 02.09.2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.09.2015 vo výške 1.134,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 371,93 eur. Zmluva uvádza len údaj o výške mesačnej splátky, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť náklady na uzatvorenie zmluvy. Dátum prvej a dátum konečnej splatnosti úveru nie je postačujúci. Taktiež právo veriteľa - žalovaného požadovať okamžitú splatnosť úveru v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti z úverovej zmluvy je zároveň v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od jeho ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje dodávateľovi uplatniť právo podľa ustanovenia § 565 len ak ide o plnenie, ktoré sa má vykonať v splátkach. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ďalej uviedli, že v čase jej uzatvorenia nemali tušenie, čo taká zmluva znamená. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a nikdy im nevysvetlil dôsledky podpísania takejto zmluvy. Až keď si začali zhromažďovať informácie o vzniknutej situácii, pochopili, aké strašné následky pre nich konanie na rozhodcovskom súde malo a že im vlastne bola odňatá možnosť domáhať sa spravodlivosti na všeobecnom súde, ktorý by im poskytol ochranu pred neprijateľnými podmienkami a obchodnými praktikami žalovaného, ktoré použil v zmluve. O skutočnosti, že by mohli od takejto zmluvy odstúpiť, sa dozvedeli až teraz, nakoľko v čase podpísania samotnej zmluvy o úvere boli vo finančnej tiesni a verili, že žalovaný koná čestne. O dopade rozhodcovských rozsudkov sa dozvedeli z
rozsudkov uverejnených na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a taktiež od Komisie na posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ale bola súčasťou viacerých jednotlivých dokumentov, ktoré im dal žalovaný podpísať a ktorých obsah bol vopred naformulovaný z jeho strany.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 20.01.2017 uviedol, že popiera tvrdenie žalobcov, aby rozhodcovské konanie trpelo vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu. Príslušný rozhodcovský súd je povinný skúmať platnosť zmluvy o úvere ako celku, teda aj žalobcami namietaná rozhodcovská doložka bola rozhodcovským súdom právne posúdená. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere za platne dojednanú, bez neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS, bod 4.9 Zmluvy o úvere s tým, že žalobcovia voči rozhodcovskej doložke nemali žiadne námietky. Poprel tvrdenia žalobcov, že rozhodcovská zmluva s nimi nebola individuálne dojednaná. Podali žalobu na základe argumentov a ustanovení, ktoré neboli účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka. Žalovaný uviedol ďalej, že splatnosť istiny a úrokov bola uvedená v jednej tzv. „anuitnej“ splátke, bola dohodnutá jediná úroková sadzba a žalobcovia mali možnosť požiadať žalovaného o poskytnutie amortizačnej tabuľky. Žalovaný uviedol termín konečnej splatnosti úveru s pevne stanoveným dátumom. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 2/, prednesom splnomocneného zástupcu žalobcov, oboznámením s pripojeným spisom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej č. PB-N/0915/0059 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
6. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že prišli len na Poštovú banku, predložili im papiere, kde majú podpísať a podpísali to. Boli tam dajaké papiere, ktoré nemali čas ani prečítať. Sudca predložil žalobcovi 2/ na nahliadnutie VOP z pripojeného rozhodcovského spisu, k čomu žalobca 2/ uviedol, že k týmto sa ani vyjadriť nevie a nevie to ani s okuliarmi prečítať.
7. Splnomocnená zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu trvajú na podanej žalobe a na vyjadrení z 28.02.2017. Rozhodcovský rozsudok je podľa nich nulitný, nakoľko zmluva, ktorú uzatvárali so žalovaným obsahovala nekalé obchodné praktiky a taktiež zmluvné podmienky, ktoré neboli v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z.. Pri podpise zmluvy im bola poskytnutá predtlačená typová zmluva, kde sa dopísali len údaje ich klientov a výška úveru, ostatné fakticky nemali možnosť ovplyvniť. Čo sa týkalo ostatných zmluvných podmienok, nemali tam vytvorený priestor na dohodu zmluvných strán. Ak chceli úver, museli súhlasiť so všetkými zmluvnými podmienkami, ktoré stanovil žalovaný. Tak ako bolo uvedené aj v žalobe, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť rozhodcovskou doložkou, ktorá bola uvedená v čl. 10 druhej časti VOP. Má za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko aj keď je žalovaný banková inštitúcia, mala byť podpísaná rozhodcovská zmluva na individuálnej listine podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu. Čiže rozhodcovská doložka, ktorá bola včlenená do VOP, je neprijateľná zmluvná podmienka a na základe tejto ani rozhodcovský súd nemohol konať. Takisto má za to, že rozhodcovský súd nedostatočne skúmal z hľadiska noriem ochrany spotrebiteľa túto rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Je evidentné, že táto rozhodcovská doložka je uzatvorená vopred na pripravenom tlačive, do ktorého sa vpisovali len údaje žalobcov. Žalovaný sa odvoláva na VOP, ktoré ale žalobcom neboli poskytnuté, čiže nemali možnosť sa s nimi oboznámiť a je čisto iluzórne, aby pri podpise zmluvy mali možnosť pochopiť a vôbec prečítať tieto VOP, nakoľko predpokladá, že v tom čase všetky bankové inštitúcie používali drobné písmo, čiže oni tieto podmienky nevideli a voľným okom pre ľudí v ich veku už to bolo nereálne, aby si to prečítali pri podpise a pochopili. Pokiaľ nie sú VOP a sadzobník podpísané, má za to, že žalobcov nezaväzujú k plneniu. Zmluva o úvere obsahuje fakticky len výšku úveru, výšku mesačnej splátky, celkovú výšku nákladov, dátum konečnej splatnosti, dátum prvej splátky, úrokovú sadzbu v percentách, dátum každej ďalšej splátky, počet mesačných splátok, priemernú RPMN na trhu a RPMN banky. Táto zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010. V ďalšom odkazuje na podrobné písomné podania, kde je celá táto záležitosť rozobratá. Preto naďalej trvajú na podanej žalobe a žiadajú, aby rozhodcovský rozsudok bol zrušený. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Uplatňujú si náhradu trov konania spočívajúcu predovšetkým z cestovného.
8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
9. Žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 28.10.2010 Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX ako zmluvu formulárovú vopred pripravenú. Žalovaný im na základe citovanej zmluvy poskytol úver vo výške 6.550,- eur s tým, že výška mesačnej splátky bola 94,- eur, celková výška nákladov 4.821,97 eur, dátum konečnej splatnosti úveru 25.10.2020, dátum prvej splátky do 25.11.2010, úroková sadzba 11,90 %, dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 120, priemerná RPMN na trhu 13,63 %, RPMN banky 13,06 %.
10. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PB-N/0915/0059 zo dňa 30.06.2016 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré mesto boli zaviazaní k povinnosti zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) spoločne a nerozdielne istinu vo výške 6.198,83 eur, úrok vo výške 11,90 % ročne zo sumy 6.198,83 eur od 02.09.2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.198,93 eur od 02.09.2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.09.2015 vo výške 1.134,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 371,93 eur s tým, že rozhodcovský súd povolil žalovaným (v tomto konaní žalobcom) zaplatiť všetko v mesačných splátkach po 200,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára.
11. Podľa článku 4 bod 4.9 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“). Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámi s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
12. Podľa bodu 10.2.2 druhej časti VOP (ktoré sú súčasťou predmetného rozhodcovského spisu) banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 z. č.129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Spotrebiteľovi sa musí predložiť návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak bola medzi bankou a spotrebiteľom dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory zo zmluvy o úvere výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, a teda nebola dohodnutá individuálne, takáto rozhodcovská doložka je v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľná. Spotrebiteľ totiž mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012)
24. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a ktorá je formulovaná tak, aby síce formálne vyhovela § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom do 31. decembra 2014 ), keďže umožňuje, aby sa spotrebiteľ obrátil aj na štátny súd, avšak v prípade, ak by si svoje práva veriteľ uplatnil na rozhodcovskom súde, spotrebiteľa núti podriadiť sa rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Ak je dojednanie podmienky o povinnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pre neprijateľnosť neplatné, rozhodcovský súd nemôže vec prejednať a jeho rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 4 Cdo 31/2013)
25. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel Zmluvu o úvere so žalobcami, ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalobcov v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).
26. Vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a spotrebiteľským úverom a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené nielen v Smernici rady 93/13/EHS z 05.04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalobcov ako spotrebiteľov priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcov ako spotrebiteľov v danom právnom vzťahu. 27. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
29. Podľa ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
30. Platnosť rozhodcovskej zmluvy súd posudzoval podľa právnych predpisov účinných v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy (28.10.2010), t.j. podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
31. Priebeh rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok, súd posudzoval podľa právnych predpisov, účinných v čase podania žaloby na rozhodcovský súd (02.09.2015), t.j. podľa Zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona súd posudzoval aj podmienky a dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
32. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
33. Žalobkyňa 1/ v rozhodcovskom konaní prevzala rozsudok dňa 26.08.2016, žalobca 2/ v rozhodcovskom konaní prevzal rozsudok dňa 16.08.2016 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podali na súd dňa 28.10.2016, t. j. včas, v lehote v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z..
34. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
35. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
36. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e), i) a j) Zák. č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
37. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
38. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
39. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 Zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení upravujúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 45 až § 47 Zák. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že tieto dôvody nie sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo z iných dôvodov.
40. Zatiaľ čo pri zrušení rozhodcovského rozsudku, napríklad z dôvodu porušenia všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo veci rozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá právomoc. Preto z dôvodu hospodárnosti konania sa súd zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, keďže v prípade jej neplatnosti by už skúmanie nesprávneho právneho posúdenia, prípadne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, bolo nadbytočné, pretože tieto otázky by súd riešil tak či tak v konaní vo veci samej za predpokladu, že by niektorý z účastníkov konania podal návrh podľa § 47 ods. 1 Zák. č. 335/2014 Z. z..
41. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože prestavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
42. Za neprijateľnú možno kvalifikovať iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy.
43. Z výsluchu žalobcu 2/ na pojednávaní mal súd za preukázané, že žalobcovia pri podpise úverovej zmluvy neboli informovaní o tom, že podpisujú aj rozhodcovskú zmluvu, neboli oboznámení s obsahom a účelom tejto zmluvy, nebolo im jasne a zrozumiteľne vysvetlené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohli odmietnuť, ani to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy
o úvere, taktiež neboli poučení ani o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy a ani o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Súd má za to, že v prípade, ak by dlžníkom ako spotrebiteľom bolo náležite vysvetlené, aké následky pre nich vyplývajú z rozhodcovského konania, už pred podpisom zmluvy sa môžu rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpia a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy.
44. Treba uviesť, že bežný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako žalovaný, pre ktorú pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaný) majú dostatok informácii.
45. Sporná rozhodcovská zmluva má charakter vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom pri jej uzatváraní ovplyvniť. V rozhodcovskej zmluve je veriteľom vopred určený rozhodcovský súd, právo výberu pre spotrebiteľa je tak len iluzórne, patrí žalobcovi, ktorým je najčastejšie sám veriteľ.
46. Kreovanie rozhodcovského súdu je minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienka spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na škodu spotrebiteľa.
47. Spotrebitelia si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednali, o to viac, že nemá ani formu samostatnej listiny, v predmetnej zmluve o úvere je len odkaz na Všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na obchodné podmienky zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. Rozhodcovskú doložku si žalobcovia zjavne osobitne nevyjednali a zmluvu mohli len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Treba poukázať na to, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom SR, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľmi individuálne dojednaná a spotrebitelia nemali reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami, na základe ktorej rozhodcovský súd si založil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná. 48. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
49. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia nekvalifikovaná strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.
50. Rozhodcovská zmluva nebola, napriek jej formulácii, skutočnou alternatívnou, keďže veriteľ podaním žaloby v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už žalobcovia nemali faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
51. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
52. Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľom bola odopretá ochrana, ktorú im poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebitelia nie sú viazaní. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.
53. Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú podmienku, súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný na súd podať návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O náhrade trov konania medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, úspešným žalobcom súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).