Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, B., zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom F. M. X, B., a otec B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, B., zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 21P/162/2016-324, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 300,- eur mesačne od 01.07.2016 tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého O. Y., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 17.6.2016, ktoré otec bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.6.2016 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.150,- eur je otec povinný splácať v 50,- eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Týmto sa zároveň mení rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 33C 118/2010-49 zo dňa 22.10.2010, právoplatný dňa 30.12.2010 v časti o výživnom otca na maloletého. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal zistené skutočností, vykonané dôkazy, citoval z príslušných ustanovení Zákona o rodine a uviedol ďalej nasledovné: „Posledná úprava výživného bola v roku 2010, teda pred takmer 8 rokmi, kedy bol maloletý ešte v útlom veku. Porovnaním pomerov v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. Pri rozhodovaní o novej výške výživného je súd povinný skúmať do akej miery sa zmenili pomery na strane ako oprávneného, tak i povinného subjektu. Tiež súd aplikoval tzv. valorizačnú klauzulu, v zmysle ktorej prihliadol na vývoj životných nákladov. Dôkladným preskúmaním situácie súd zistil, že kým v čase ostatného rozhodovania o úprave pomerov rodičov k ich mal. dieťaťu bola matka na rodičovskej dovolenke, od 01.04.2013 do 31.12.2017 bola zamestnaná v spoločnosti VÚB, a.s. s priemerným mesačným príjmom 1.400 eur (netto). Okrem uvedeného, vykonávala činnosť na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s. Od februára 2018 je zamestnaná v spoločnosti Berlin-Chemie AG, so sídlom Glienicker Weg 125, 12489 Berlín, Spolková republika Nemecko, organizačná zložka v SR, s čistým priemerným mesačným príjmom 547,98 eur. Na strane

otca došlo k podstatnej zmene pomerov v tom zmysle, že mu v januári pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd dáva do pozornosti, že povinný rodič si pred založením novej rodiny musí zvážiť či mu jeho osobné a majetkové pomery budú i naďalej dovoľovať vyživovať všetky svoje mal. deti. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je však súd povinný zohľadniť i túto skutočnosť, nakoľko je v záujme dieťaťa, či už manželského alebo mimomanželského, aby si rodičia voči nemu plnili riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Na strane maloletého došlo k zmene pomerov tým, že nastúpil na základnú školu a v súčasnosti je žiakom 3. ročníka. S nástupom do školy pribudli matke viaceré výdavky na maloletého spojené jednak so školskými povinnosťami, a jednak s voľnočasovými aktivitami - plávanie, elektrotechnický krúžok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletého syna na sumu 150 eur mesačne, teda o 50 eur. Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadal najmä na zmenu pomerov, ktoré nastali na strane mal. dieťaťa, ktoré toho času navštevuje ZŠ. S nástupom maloletého dieťaťa do školy a s jeho prirodzeným vývojom sú spojené i zvýšené výdavky, ktoré musí matka vynakladať. Napriek tomu, že matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého v sume 523 eur a žiadala určiť výživné v sume 300 eur mesačne, súd sa s jej návrhom nestotožnil v plnej miere. Súd za to, že výdavky na 8-ročné dieťa, ktoré je zdravé a nevyžaduje nijakú špeciálnu starostlivosť, nedosahujú tak vysokú sumu ako uviedla matka. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia, a pokiaľ to možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, každý z rodičov je povinný plniť si túto v rovnakej miere, t.j. 50%. V danom konaní mal súd preukázané, že aktuálne príjmy rodičov súd porovnateľné. Súd obligatórne prihliada na osobnú starostlivosť o mal. dieťa, pričom túto skutočnosť zohľadňuje tak, že rodič, ktorému bol dieťa zverené do osobnej starostlivosti je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu 25 %. V tejto situácii to znamená, že pokiaľ otec platí výživné na dieťa v sume 100 eur, rovnakou sumou by mala prispievať aj matka. Po prihliadnutí na jej osobnú starostlivosť je však suma výživného, ktoré má matka zabezpečiť, 50 eur (50% zo 100 eur). Súd mal preukázané, že matka je zo svojich aktuálnych príjmových pomerov schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o mal. dieťa žijúce s ňou v spoločnej domácnosti. S poukazom na uvedené, s prihliadnutím na najlepší záujem mal. dieťaťa (oprávneného), ako aj osobné a majetkové pomery rodičov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Keďže súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého odo dňa podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 1.150 eur. Uvedenú sumu súd vypočítal ako súčet rozdielu v naposledy súdom určenom výživnom vo výške 100 eur, a výškou novourčeného výživného, 150 eur, nakoľko matka uviedla, že sumu 100 eur jej otec na maloletého dobrovoľne platí. Tým vznikol otcovi nedoplatok na výživnom v sume 50 eur mesačne. Odo dňa podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej ubehlo 23 mesiacov, teda celkový nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 1.150 eur (23 mesiacov x 50 eur). Vyčíslený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným. Omeškanie s platením čo i len jednej splátky bude mať za následok stratu výhody splátok a jednorázovú zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto sa zároveň mení rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 33C 118/2010-49 zo dňa 22.10.2010, právoplatný dňa 30.12.2010 v časti o výživnom otca na maloletého.“

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného a naďalej žiadala zvýšiť výživné na sumu 300,- eur mesačne, a teda aby odvolací súd v tomto smere rozsudok okresného súdu zmenil. V podrobnejších dôvodoch odvolania poukazovala najmä na veľký časový odstup od poslednej súdnej úpravy výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina z 22.10.2010 č.k. 33C/118/2010-49. Taktiež zdôrazňovala zvýšené potreby maloletého dieťaťa oproti poslednému súdnemu obdobiu.

3. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že vyššie určenie výživného vzhľadom na jeho aktuálny finančný príjem by bol pre neho likvidačný, pričom nemal a nemá nedoplatok na výživnom.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky dieťaťa, ani k vyjadreniu otca dieťaťa, písomne nevyjadril. Uviedol len, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 v

odvolaním napadnutých častiach (výrok II. a III.) potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok nedotknutý.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o uloženej vyživovacej povinnosti ako aj v otázke jej výšky, pričom vychádzal zo zásady, že súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti, odôvodnené potreby oprávnených, t.j. maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti povinného, v danom prípade otca. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa.

10. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430