Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/298/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: čiastočne nesvojprávny A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XXX/XX S., zastúpený opatrovníkom Mgr. N. bytom M. C. 8, S., zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. M. C., s.r.o., so sídlom v R., S. XX, P.: XX XXX XXX, proti žalovanému: S., s.r.o. so sídlom v C., S. XX, P.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 255 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. mája 2017, č.k. 7C/295/2015-252, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne vzájomnej žaloby žalovaného a vo výroku o náhrade trov konania o vzájomnej žalobe p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015, uzavretá medzi stranami sporu, je absolútne neplatná. Druhým výrokom súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 255 eur s príslušenstvom. Tretím výrokom súd priznal žalobcovi voči žalovanému v konaní o žalobe právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Štvrtým výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a posledným piatym výrokom štátu priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 34, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP, ďalej § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluva o úvere zo dňa 04.02.2015, uzatvorená medzi stranami sporu, je absolútne neplatná s tým, že po podaní žaloby si žalovaný vzájomnou žalobou proti žalobcovi uplatnil nárok o zaplatenie 255 eur s príslušenstvom. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015 uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom je poskytovanie úverov. Žalobca nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné ho považovať za spotrebiteľa. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je teda zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca pritom ku dňu 04.02.2015 trpel duševnou poruchou trvalého charakteru, ktorá ho na tento právny úkon robila nespôsobilým. Skutočnosť, že trpí duševnou poruchou bola dôvodom toho, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.05.2016, č.k. 4Ps 5/2015-41 bol žalobca obmedzený v spôsobilosti na vymedzené právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník. Z vypracovaného odborného vyjadrenia č. 5/2017 okrem iného vyplýva, že duševná porucha, ktorou žalobca trpí, má na jeho osobu vážne rodinné, zdravotné i sociálne dôsledky, pričom je odkázaný na pomoc zo strany iných osôb. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm. c) súdna prax považuje žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. U žalobcu aj vzhľadom na jeho sociálne postavenie, defekt osobnosti podľa názoru súdu existuje stav právnej neistoty a tento odstráni určovacia žaloba. Na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín v obdobnej veci sp. zn. 6Co 744/2015). Ďalej súd uviedol, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Súd si v zmysle ust. § 295 a § 206 vyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby - znalca MUDr. B. K.. Podľa záverov tohto odborného vyjadrenia, v dobe uzavretia predmetnej zmluvy žalobca konal v trvalej a konkrétnej duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým. Preto mal súd v danej veci jednoznačne preukázané, že žalobca v dobe urobenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015 trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Nedokázal posúdiť následky svojho konania a ani svoje konanie ovládnuť, preto bola žaloba žalobcu podaná dôvodne a súd jej vyhovel. Predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemožno konvalidovať. Ďalej súd uviedol, že žalovaný si vzájomnou žalobou proti žalobcovi uplatnil nárok o zaplatenie sumy 255 eur s úrokmi z omeškania. Súd tento nárok posudzoval v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že zo strany 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015 - z potvrdenia o spôsobe poskytnutia vyplýva, že úver mal byť poskytnutý zmenkou. V potvrdení o spôsobe poskytnutia úveru je tiež uvedené, že v prípade poskytnutia úveru zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky. Žalovaný tvrdil, že zmenku na preplatenie predložil žalobca a že suma na zmenke mu bola uhradená a že po vyplatení peňažných prostriedkov podliehala zničeniu. Žalobca pritom popieral, že by mu z titulu predmetnej zmluvy bola poskytnutá peňažná suma. Súd uviedol, že v danej veci pravdepodobne malo ísť o zákonný cenný papier, v ktorom bol žalovaný vystaviteľom a prikazoval určitej osobe, aby v určenej lehote zaplatil žalobcovi určitú peňažnú sumu. Pokiaľ aj tento cenný papier podliehal zničeniu, v konaní o vzájomnej žalobe dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností bolo výlučne na žalovanom, keďže pre seba z nich vyvodzoval priaznivé právne dôsledky. Zo zmenkového a šekového zákona vyplýva, že vystaviteľ zodpovedá za zaplatenie zmenky. Žalovaný by teda mal mať evidenčné a účtovné doklady, ktoré sa na vyplatenie zmenky viažu. Tieto však nepredložil. Žalovaný preukázal, že žalobca zmenku prevzal, avšak nepreukázal tvrdenie, že zmenku na preplatenie predložil žalobca a že suma na zmenke mu bola skutočne uhradená. Preto ani nemohlo dôjsť k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, teda, či a akú konkrétnu sumu zaplatil. Súd dodal, že v konaní bez akýchkoľvek pochybností žalovaný nepreukázal, či a v akej konkrétnej výške žalobca bezdôvodné obohatenie získal. Preto vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 255 eur s príslušenstvom ako neopodstatnenú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca v konaní o žalobe a aj o vzájomnej žalobe bol úspešný, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania vydá osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník. Rozhodnutie o priznaní práva štátu na náhradu trov konania voči žalovanému súd odôvodnil ust. § 259 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti ohľadne vzájomnej žaloby žalovaného, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ohľadne tohto nároku žalovaného podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v týchto častiach a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre odôvodnenie súdnych rozhodnutí a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že dňa 04.02.2015 uzatvoril s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 300 eur, zvýšený o príslušný poplatok 198 eur, teda spolu sa zaviazal žalobca vrátiť sumu 498 eur. Je teda podľa neho zrejmé, že má voči žalobcovi právo na vrátenie predovšetkým istiny úveru, okrem toho má právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si v danom prípade z opatrnosti uplatňuje vo výške stanovenej predpismi občianskeho práva. On v čase uzavretia zmluvy o úvere postupoval s odbornou starostlivosťou a vykonal overenie občianskeho preukazu žalobcu. Pri overení bolo zistené, že v občianskom preukaze žalobcu nebolo uvedené žiadne obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Nemal inú možnosť ako zistiť nespôsobilosť žalobcu a preto uzavieral zmluvu o úvere v dobrej viere, že žalobca nemá žiadnu poruchu, ktorá by robila právny úkon neplatným. Bol toho názoru, že keďže ku dňu podpisu zmluvy nebola žalobcovi obmedzená spôsobilosť na právne úkony, nebol ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony právoplatným rozhodnutím súdu, z toho potom možno vyvodiť iba jedinú skutočnosť, a to, že v deň podpisu zmluvy bol žalobca plne spôsobilý na právne úkony. Opätovne zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zmluva bola uzatvorená platne, žalobca si prevzal peňažné prostriedky od neho, o čom svedčí podpis žalobcu. Na základe uvedeného a vzhľadom aj na rozsudok, ktorý pozbavil žalobcu spôsobilosti na právne úkony, tento fakt nemení na skutočnosti, že on odovzdal peňažné prostriedky žalobcovi v celkovej výške 300 eur, pričom žalobca mu uhradil do dnešného dňa celkom 45 eur. Žiadal preto v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 255 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 13.02.2015 do zaplatenia.

3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s námietkami žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti predmetného rozsudku. Podľa jeho názoru sa súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal nielen s otázkou platnosti (neplatnosti) úverovej zmluvy, ale aj s otázkou náhrady finančnej sumy, ktorú podľa názoru žalovaného v jeho vzájomnej žalobe o zaplatenie 255 eur s príslušenstvom prevzal zo zmenky žalobca. Žalovaný napriek viacerým upozorneniam a výzvam nebol súdu schopný predložiť relevantné dôkazy, teda podľa jeho názoru neobstál vo svojom procesnom útoku. V odvolaní žalovaný používa rovnakú dikciu ako v texte vzájomnej žaloby a žiada o vyplatenie sumy istiny úveru zníženej o 45 eur, ktorú podľa neho žalobca uhradil. Túto úhradu, teda že bola skutočne uhradená vlastným úkonom žalobcu z majetku žalobcu na účet žalovaného, žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, svojho zamestnanca mlčanlivosti nezbavil a tým nezabezpečil jeho výpoveď na súde a potvrdenie tvrdenej skutočnosti. V odvolaní žalovaný už neuviedol, že súd zabezpečil v danej veci aj vyjadrenie znalca, ku ktorému vyjadreniu žalovaný nič nenamietal, pričom z tohto vyjadrenia znalca nepochybne vyplýva, že on v čase uzavretia zmluvy o úvere (04.02.2015) konal v trvalej a konkrétnej duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým - neschopným ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Argumentujúc, že neprevzal do svojej sféry sumu, ktorej sa žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia domáha, poukázal na ust. § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzájomnej žalobe ide žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho konanie (žalobcu) - konkrétne uzavretie zmluvy o úvere. Toto konanie však nemožno považovať za také, ktorého následky mohol on posúdiť aj sám, keďže je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony v zmysle uvádzaného rozsudku a v čase podpisu zmluvy konal v trvalej a konkrétnej duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilým. On ako osoba nespôsobilá na právne úkony teda nemôže svojim konaním nadobúdať práva a povinnosti a z tohto dôvodu nemá povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keby bolo preukázané, že ho získal.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015 uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatná, výrok o priznaní náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanému ohľadne tejto časti a taktiež o priznaní práva štátu na náhradu trov konania proti žalovanému odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 6. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bol potom druhý výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného a súvisiaci štvrtý výrok o náhrade trov konania ohľadne tejto časti.

7. V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.02.2015, č. XXXXXXXXX, od ktorej odvíja žalovaný právny vzťah so žalobcom, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca v čase uzavretia predmetnej zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, nedokázal posúdiť následky svojho konania a ani svoje konanie ovládnuť.

8. Žalovaný podanou vzájomnou žalobou proti žalobcovi si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 255 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu zamietol, keď žalovaný nepreukázal, či a v akej výške žalobca bezdôvodné obohatenie získal.

9. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Ust. § 457 pritom vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov neplatnej zmluvy, prípadne zmluvy, ktorá bola zrušená, vrátiť si vzájomne všetko čo dostali.

12. V sporovom konaní je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy na svoje tvrdenia, nesie negatívne dôsledky v podobe takého zhodnotenia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalovaný tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 300 eur. Žalobca túto skutočnosť popieral, preto dôkazná povinnosť označiť dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že žalobcovi peniaze poskytol, bola na žalovanom.

13. Dokazovanie je jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania, prostredníctvom ktorého súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný tvrdeniami strán zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd zásadne podľa nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2,3 CSP. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom; neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.

14. V predmetnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (strana 2), z potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru, že úver mal byť poskytnutý zmenkou. V potvrdení o spôsobe poskytnutia predmetného úveru je uvedené, že v prípade poskytnutia úveru zmenkou spotrebiteľ zároveň podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný preukázal, že žalobca predmetnú zmenku prevzal, nepreukázal však, že zmenku na preplatenie predložil žalobca a že táto suma bola skutočne žalobcovi aj uhradená. Žalobca totiž aj v priebehu konania tvrdil, že mu v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere nebola poskytnutá žiadna finančná suma. Žalovaný teda v spore ohľadne jeho vzájomnej žaloby neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa žalobca bezdôvodne obohatil a preto súd prvej inštancie správne vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

15. Nedôvodná bola aj námietka žalovaného v odvolaní ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a nepreskúmateľnosti rozsudku. 16. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

17. Súd prvej inštancie v danej veci odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami, jeho rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a nie je mu čo vytknúť. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa súd zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .