Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/131/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. N. XXX, XXX XX G. W., právne zastúpený JUDr. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom Dr.Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A,83104 Bratislava, IČO 36432105, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.Veronika Kubriková PhD., s.r.o. so sídlom Martinčiakova 13, 82101 Bratislava, IČO 50361368, o určenie neplatnosti dohody o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3Csp/175/2017-40 zo dňa 5.3.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.X.XXXX. uvedenej v čl. II bod 6. zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlýnske Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO 31320155 zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Sa, č. XXX/B do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vyslovil, že o náhrade trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby vo veci samej, dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, citoval ust. § 324 ods.1, 325 ods.1, 2 písm.c, §328 ods.1, §329 ods.1, §333, §334 Civilného sporového poriadku, a uviedol, že posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk z osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vopred predformulovaná poskytovateľom úveru. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil pracovnú zmluvu zo dňa 2.2.2018 so spoločnosťou TORMENTAX, s.r.o. a osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, potom je dočasné opatrenie voči žalovanému plne opodstatnené. Súd poukázal na to, že žalobca uzatvoril zmluvu v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V prípade, ak by zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy a následne by súd konštatoval neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie účel navrhovaného neodkladného opatrenia v danom

prípade bol naplnený. Ďalej súd uviedol, že nariadeným neodkladného opatrenia súd neprejudikoval rozhodnutie vo veci samej i napriek tomu, že je žiaduce upraviť pomery strán v spore v snahe predísť ďalším súdnym sporom. Do rozhodnutia vo veci samej žalovaný neutrpí ujmu na rozdiel od žalobcu, ktorému vykonávanie zrážok zo mzdy môže spôsobiť vážny zásah do jeho majetkových práv. Súd prvej inštancie preto považoval za spravodlivé uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 23.8.2016 uvedenej v čl. II bod 6 zmluvy o poskytnutí pôžičky č.XXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného až do právoplatného skončenia vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal, že na vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Jednotlivé dôvody konkretizoval s tým, že namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol pred X.X.XXXX, a preto zmluva o úvere je absolútnym obchodom čo znamená, že sa mal aplikovať . Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013. Ďalej namietal nedostatok právomoci súdu vo veci konať. Poukázal na to, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde nakoľko spĺňa podmienky podľa §1 ods.2,3 zákona č.244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že doposiaľ platnosť rozhodcovskej doložky nebola žalobcom namietnutá ani spochybnená. Ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Uviedol, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo. Ďalej namietal nedostatok procesnej podmienky vyplývajúcej z ust.§137 písm. c/ Civilného sporového poriadku a to naliehavého právneho záujmu. Bol toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou na koľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý inštitút nie je prejavom nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale sa jedná o zákonný zabezpečovací inštitút. Z právneho predpisu nevyplýva povinnosť zmluvných strán určiť výšku zrážok zo mzdy. Ďalej poukázal na výklad ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinností, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Zdôraznil, že samotná judikatúra Súdneho dvora EÚ vyžaduje rešpektovanie vnútroštátnych predpisov a predovšetkým riadne a vyčerpávajúce zdôvodnenie v čom spočíva nerovnováha spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa v každej konkrétnej veci. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov s tým, že navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť alternatívne zrušiť a vrátiť a konanie zastaviť. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zreteľné a po právnej stránke správne. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 CMdo 14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorej ust.§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavému právneho záujmu poukázal na to, že určovanie neplatnosti dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú žalobca žalovanému je dlžný. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorou charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

4.Právna zástupkyňa žalovaného v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov vrátane judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú špecifikovala, s tým, že pod zámienkou ochrany práv spotrebiteľa dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán konania.

Právny zástupca žalobcu sa v rámci odvolacej dupliky k doručenému vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§359 v spojení s §362 ods.1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konaniu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 ods.1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia náležite posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane porušenia práva na spravodlivý proces ako aj nezistenie náležitého skutkového stavu nepovažoval za dôvodné. Zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust.§ 325 ods.1 súd prvej inštancie náležite posúdil. Vychádzal z dôvodov uvedených v návrhu žalobcom vo vzťahu k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti je predmetom konania vo veci samej. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo147/2011, 6MCdo5/2012).

7. Za nedôvodné považoval odvolací súd namietané skutočnosti týkajúce sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle ust. §3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č.250/2007 Z.z), má spotrebiteľ vždy na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami právo a teda v zmluvnom vzťahu, v ktorom vystupuje na strane spotrebiteľ a dodávateľ sa naliehavý právny záujem predpokladá. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť právo každého na ochranu majetku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vec C-30/12 Valéria Marcinová/Pohotovosť s.r.o. Bratislava, z ktorého právneho záveru vyplýva, že čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežne opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Čl. 4 a 14 Smernice rady 97/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa majú vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať neodkladné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu vo veci konať. Právo na súdnu ochranu je zaručené ústavou (čl. 46 a násl. ústavy), a preto žalobca sa právom domáha ochrany na súde z dôvodu porušenia alebo ohrozenia jeho subjektívnych práv v súvislosti s realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy (čl. 1 . Podmienkou pre uplatnenie nároku na súde nie

je vyslovenie platnosti resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej spotrebiteľskej zmluve, na ktorú skutočnosť poukázala právna zástupkyňa žalovaného v podanom odvolaní.

9. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu vzťahu medzi stranami sporu odvolací súd uvádza, že je nesporné, že sa jedná vzťah o spotrebiteľský vyplývajúci zo zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 23.8.2006 (čl. 7 až 8 spisu). Jedná sa o zmluvu uzatvorenú v zmysle ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka, ktorú skutočnosť odvolací súd nespochybňuje. V súlade s ust. §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka však pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a preto na posudzovanie dojednaných zmluvných podmienok sa aplikujú ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k ďalším uplatneným odvolacím námietkam týkajúcim sa veci samej, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko lebo budú predmetom posúdenia súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenia ako vecné správne v súlade s ust. § 387 ods.1,2 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania z titulu konania o nariadení neodkladného opatrenia bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods.1 v spojení s §262 ods. 1 a zásadou úspechu strany v spore v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§393 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.