Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/21/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci žalobcov: 1/. O. N., J.. XX. X. XXXX, G. K. XXX, X/ P. H., J.. XX. X. XXXX, G. K. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou, AK so sídlom Slovenských partizánov 1130/50, Považská Bystrica, IČO: 142 256 54 proti žalovanému: V. H., J.. XX. X. XXXX, G. K. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 368 606 54, v konaní o zaplatenie 700 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ 700 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 15. 12. 2017 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti zaplatiť sumu 700 Eur ktorémukoľvek zo žalobcov jeho dlh zanikne.

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú nárok voči žalovanému na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 % a žalovaný je povinný trovy konania a právneho zastúpenia nahradiť k rukám právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že so žalovaným uzatvorili dňa 22. 9. 2017 dohodu o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku, na základe ktorej sa v bode 1/ žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcom jednorázový poplatok za pripojenie na kanalizačnú prípojku vo vlastníctve žalobcov vo výške 700 Eur. Žalovaný po napojení sa na kanalizačnú prípojku však dohodnutý poplatok neuhradil, preto žalobcovia ho listom zo dňa 8. 12. 2017 vyzvali k úhrade dlžnej sumy s tým, že žiadali, aby dlžnú sumu zaplatil v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Na predmetnú výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 11. 12. 2017, v ktorom uviedol, že odstupuje od dohody. Ako dôvod odstúpenia uviedol ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že predmetnú dohodu podpísal v omyle, že je vlastník nehnuteľnosti, hoci ním nie je. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že žalovaný sa k ich kanalizačnej prípojke pripojil až po ohlásení drobnej stavby na stavebnom úrade, ku ktorému ohláseniu bolo potrebné doložiť aj doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne súhlas spoluvlastníkov pokiaľ nie sú všetci aj stavebníkmi, takisto jednoduchý situačný výkres a stavebné riešenie stavby v dvoch vyhotoveniach, jednoduchý technický opis stavby. V prípade, že tak žalovaný urobil, nemôže mať vybudovanú kanalizáciu na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka alebo vlastníkov pozemku. Preto bol žalovaný opätovne vyzvaný k úhrade dlžnej sumy. Napriek tomu žalovanú sumu nezaplatil, preto boli žalobcovia nútení uplatniť svoj nárok súdnou cestou s tým, že žiadali, aby žalovanú sumu im žalobca zaplatil aj s úrokom z omeškania 5 % ročne zo žalovanej sumy a to od 15. 12.2017 vzhľadom k tomu, že výzva k úhrade bola žalovanému doručená dňa 11. 12. 2017 a 3 dňová lehota v nej určená uplynula 14. 12. 2017.

2. Žalobcovia k žalobe pripojili dohodu o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku zo dňa 22. 9. 2017, výzvy k zaplateniu zo dňa 8. 12. 2017, ku ktorej pripojili doručenku spolu s podacím lístkom, odstúpenie žalovaného od predmetnej dohody o pripojení zo dňa 11. 12. 2017 adresované žalobkyni 1/, odpoveď žalobkyne1/ na odstúpenie žalovaného od predmetnej dohody zo dňa 19. 12. 2017 spolu s doručenkou, predžalobnú upomienku zo dňa 29. 1. 2018.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol dňa 9. 5. 2018 platobným rozkazom č. k. 8C/21/2018-27, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu včas voči predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom potvrdil, že žalobcovia pripravili dohodu o napojení sa na existujúcu sa kanalizačnú prípojku, ktorú spoločne on so žalobcami následne uzatvoril, pričom v danej dohode jeho označili ako účastníka zmluvy pod písmenom C s tým, že je vlastníkom nehnuteľností pozemku KNC č. XXXX/X H.. Ú.. K.. Tiež potvrdil, že v dohode bolo dohodnuté, že prijíma záväzok pod bodom 1/ zaplatiť jednorázový poplatok za pripojenie na kanalizačnú prípojku vo výške 700 Eur, avšak nebolo uvedené komu. Žalovaný v odpore uviedol, že uvedený poplatok nezaplatil, avšak dňa 11. 12. 2017 odstúpil od tejto dohody s tým, že dôvodom pre odstúpenie je ustanovenie § 49a OZ, pretože on nie je vlastníkom parcely č. XXXX/X H.. Ú.. K.. Konal v omyle a žalobcovia o tomto omyle museli vedieť, pretože uvedenú dohodu pripravili. Uviedol tiež, že nie je napojený na predmetnú kanalizačnú prípojku. Poukázal tiež na to, že v uvedenej dohode absentuje dátum, kedy bola vyhotovená, a preto je neurčitá, absolútne neplatná od samého počiatku, a to v zmysle ustanovenia § 37 OZ. Žiadal z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalovaný k predmetnému odporu pripojil výpis z katastri nehnuteľnosti z X. Č.. XXXXX zo dňa 18. 8. 2018.

5. Predmetný odpor bol doručený právnej zástupkyni žalobcov, ktorá sa k nemu vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31. 5. 2018. V predmetnom vyjadrení žalobcovia poukázali na to, že popierajú všetky skutkové tvrdenia žalovaného, a to predovšetkým tvrdenie, že žalobcovia pripravil návrh dohody svojvoľným spôsobom, že uviedli údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde bez spolupráce so žalovaným. Žalobcovia potvrdili, že dohodu pripravili oni, avšak vychádzali z podkladov, ktoré im poskytol žalovaný. Predmetom dohody nebol prevod nehnuteľnosti ale napojenie sa na existujúcu kanalizačnú prípojku zo strany žalovaného. Žalovaný nepoprel, že sa na kanalizačnú prípojku napojil. Návrh zmluvy

- dohody mal žalovaný u seba k dispozícii niekoľko dní a podpísal ju dňa 22. 9. 2017, pričom podpis je úradne overený. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný vedel, že poskytol žalobcom nepresné údaje, a preto sa domnievajú, že tak urobil zo špekulatívnych dôvodov, aby v prípade, že dôjde k vybudovaniu obecnej kanalizácie, mohol od dohody odstúpiť. Z uvedeného dôvodu žalobcovia považujú odstúpenie žalovaného od predmetnej dohody zo dňa 11. 12. 2017 za neplatné. Pokiaľ žalovaný ďalej tvrdí, že dohoda je pre absenciu dátumu podpisu neurčitá, a preto absolútne neplatná, tak popierajú aj toto jeho tvrdenie. Ustanovenie § 37 Obč. zákonníka neobsahuje výklad pojmu „určitý“ a „zrozumiteľný“ právny úkon a k tomuto výkladu slúži výklad daný teóriou a súdnou praxou. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo2638/99 zo dňa 30. 11. 2000, v ktorom je uvedené, že definícia náležitosti prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho zdelanie v pre neho pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti) a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrení a čo je konkrétne predmetom dojednania (požiadavka určitosti). Taktiež poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo1527/99 zo dňa 22. 6. 2000, v ktorom NS ČR poukázal, že požiadavka náležitosti prejavu vôle obsiahnutá v § 37 znamená, že prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, čo znamená - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti, či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 .

6. Žalobcovia uviedli, že v citovaných rozhodnutiach súdy objasňujú svoj názor na výklad pojmu neurčitý úkon ako aj nezrozumiteľný úkon. Ďalej poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2CdoN257/97 a 33Odo938/2004 zo dňa 27. 4. 2006 s tým, že v prvom citovanom rozhodnutí je uvedené, že právny úkon je neurčitý vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom a v druhom citovanom rozhodnutí s tým, že súd musí prihliadať aj na následne správanie sa strán, ktoré je relevantné pri výklade prejavu vôle. Znamená to teda, že úkon

bude pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu ustanovení zmluvy (gramatickému, logickému, systematickému či teologickému) bez toho, aby súd obsah zmluvy nahrádzal a s prihliadnutím na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou naďalej sa súdu nepodarí odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Len takto podrobne súdom posúdený úkon bude možné považovať podľa § 37 ods. 1 za neplatný. Rozhodne absencia dátumu uzatvorenia podpisu zmluvy nie je dôvodom pre určenie absolútnej neplatnosti danej zmluvy, preto žalobcovia zotrvali na svojom podaní a žalovaných dôvodoch.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov k jeho odporu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 6 2018, v ktorom opätovne žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že v odpore uviedol, že od písomnej dohody odstúpil a doručením odstúpenia zanikli záväzkové práva a povinnosti zmluvným strán, preto základnou otázkou zostáva, či strany sporu sú viazané uvedenou dohodou o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku. Uviedol, že pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že jeho odstúpenie od dohody je neplatné a zaoberajú sa absenciou dátumu podpisu na uvedenej dohode s tým, že poukazujú na judikatúru NS ČR a to, že nedostatky možno napraviť len výkladom, ktorý vykoná súd v sporovom konaní, tak s takýmto prezentovaním žalovaný nesúhlasí. Zdôraznil, že dohoda o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku je označená, že je uzavretá medzi vlastníkmi nehnuteľností a to parcely č. XXXX/X, kde je označená vlastníčka pod písmenom M. O. N., tento údaj je nesprávny, pretože uvedená parcela KNC č. XXXX/X Z. L. J. X. Č.. XXXXX H.. Ú.. K. ako BSM žalobkyne 1/ a jej manžela, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený na správe katastra v Považskej Bystrici pod č. V 1618/15 zo dňa 22. 7. 2017. Keďže sa nejedná o bežnú vec medzi manželmi z hľadiska § 145 bez písomného súhlasu tohto bezpodielového spoluvlastníka nemohla O. N. uvedenú dohodu podpisovať. Obdobne je to aj v označení pod písmenom B/ P. H., ktorý nie je vlastníkom, ale tiež je bezpodielovým spoluvlastníkom spolu so svojou manželkou, a to ohľadom parcely H. Č.. XXXX/X L. J. X. Č.. XXX k. ú. K.. Pod písmenom C/ v predmetnej dohode je ako účastník uvedenej dohody označený on (žalovaný) s tým, že je vlastníkom parcely H. XXXX/X L. J. X. Č.. XXXXX H.. Ú.. K., pričom táto parcela je zapísaná na výlučnú vlastníčku

- jeho manželku K. H., ktorú nehnuteľnosť nadobudla titulom darovacej zmluvy I. XXXX/XXXX zo dňa 15. 11. 2016. Znamená to teda, že už samotné označenie účastníkov a tvrdenia o ich vlastníckych právach sú v rozpore so skutočnosťou. Dohodu pripravili žalobcovia, on sám neskúmal vlastnícke vzťahy v dohode uvádzané, avšak on nebol oprávnený rozhodovať o hospodárení s parcelou KNC č. XXXX/ X, keďže nie je jej vlastníkom. On sám predmetnú dohodu podpísal na matrike dňa 22. 9. 2017, nemá však vedomosť o tom, či podpisy žalobcov na predmetnej dohode, ktoré boli tam uvedené dodatočne sú ich a nie je uvedený dátum, kedy tieto podpisy vykonali, teda kedy došlo k uzatvoreniu dohody. Podľa žalovaného dátum uzavretia zmluvy je dôležitý, nielen pre zmluvné strany ale aj pre tretie osoby, aby sa mohlo bezpečne uviesť, kedy vznikli záväzkovo-právne účinky danej zmluvy. Dátum overenia podpisu žalovaného na zmluve nie je postačujúci, pretože čas prejavu vôle jednej zmluvnej strany nevyjadruje okamih písomného uzavretia zmluvy (návrh zmluvy je jednostranný adresovaný prejav vôle, ktorým navrhovateľ - oferent navrhuje adresátovi uzavretie zmluvy). Prijatie návrhu - akceptácia je tiež jednostranný právny úkon adresáta adresovaný navrhovateľovi, ktorým prejavuje vôľu prijať návrh a tak uzavrieť spečatenie platnosti a účinnosti zmluvy k určitému dňu. Čas právneho úkonu informuje zmluvné strany, ako i tretie osoby, o okamihu uzavretia zmluvy, a teda, že nastali obligačno-právne (záväzkovo- právne) účinky právneho úkonu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Hrade Králové sp. zn. 19Cop38/94, v ktorom bol zaujatý názor, že uvedenie dátumu spísania zmluvy je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. V dohode, ktorú uzatvorili dátum absentuje, pričom ani jeden účastník tejto dohody nemá súhlas svojho manželského partnera k uzatvoreniu tejto písomnej zmluvy, a preto vzhľadom na uvedené dôvody s poukazom na ustanovenie § 43a ods. 3 môže byť návrh na uzavretie zmluvy odvolaný. On svojim doporučeným listom oznámil zmluvným stranám A, B, že od uvedenej dohody odstupuje, pretože konal v omyle a že tento omyl vyvolali účastníci A, B a toto odstúpenie vykonal dňa 11. 12. 2017. Taktiež poukázal na to, že síce je pravda, že od zmluvy je možno odstúpiť len ak je platná, avšak týmto kvalifikovane prejavil vôľu zrušiť záväzky z tejto dohody pre jej absolútnu neplatnosť z hľadiska § 37 OZ, keď zmluva je neurčitá a v zmysle § 44 ods. 1 OZ, keď zmluva nebola uzavretá, keď prijatie jeho návrhu na uzavretie zmluvy nenadobudlo účinnosť. Tento výklad podľa neho akceptoval vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Trnave v svojom rozsudku sp. zn. 10Co876/2015 zo dňa 22. 3. 2017. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v dohode v bode č. 1 je uvádzaný jednorázový poplatok účastníka C/. Takýto pojem súkromné právo nepozná, tento pojem sa používa pri poplatkoch voči štátnemu rozpočtu (správne, súdne a iné). Okrem toho v dohode nie je uvedené komu, kedy a kde

sa má tento poplatok platiť. Znova ide o neurčitý záväzok. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné, aby súd prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti dohody o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku, jeho prejav vôle na odstúpenie od takejto dohody, správanie účastníkov po jeho odstúpení a na základe uvedeného žalobu žalobcov zamietol a zaviazal ich k náhrade trov konania.

8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 6. 2018 popreli tvrdenia uvádzané žalovaným v posledne uvedenom vyjadrení. V ňom poukázali na to, že síce je pravdou, že ich kanalizačná prípojka je postavená na pozemku, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale predmetom aktuálnej prejednávanej dohody nie je žiaden úkon, ktorý by sa týkal pozemkov, ale sa jedná len o napojenie na existujúcu kanalizáciu s tým, že povolenie na výstavbu kanalizačnej prípojky je výlučne na meno žalobcov. Z toho dôvodu nebolo potrebné v dohode uvádzať ako účastníkov manželov účastníka A/ a B/. Pokiaľ žalovaný uvádza, že dohoda je neplatná vzhľadom na absenciu dátumu podpisu, žalobcovia zopakovali, že s takýmto názorom žalovaného rozhodne nesúhlasia. Uvedený názor žalovaného nemá oporu v zákone, Občiansky zákonník výslovne neupravuje a nevyžaduje, aby nepomenovaná zmluva ako taká obsahovala dátum jej uzavretia. Podstatný je obsah zmluvy, prejavená vôľa, pričom z obsahu uzavretej zmluvy jasne a jednoznačne vyplýva čo je obsahom predmetnej „dohody“. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Hradec Králové sp. zn. 19Co538/94, tak v danom prípade sa uvedené rozhodnutie týka zmluvy o prevode nehnuteľností. Zároveň žalobcovia poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 19Co876/2015 zo dňa 22. 3. 2017, v ktorom v bode 20. odôvodnenia rozsudku krajský súd uviedol, že názor vyjadrený v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu Hradci Králové sp. zn. 19Co538/94 a to, že uvedenie dátumu spísania zmluvy je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, nemá oporu v zákone, taktiež nezodpovedá vyššej citovanej legislatívnej úprave zmluvy o prevode nehnuteľností Slovenskej republike v rozhodnej dobe. Žalobcovia k svojmu vyjadreniu pripojili rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co876/2015 zo dňa 22. 3. 2017.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených oboma zmluvnými stranami a založenými v spise vrátane písomných dôkazov predložených žalobcami na pojednávaní dňa 16. 7. 2017, konkrétne list Považskej vodárenskej spoločnosti a.s. zo dňa 31. 7. 2015, čestné prehlásenie manželských partnerov žalobcov zo dňa 13. 7. 2018, dohodu o zriadení častí vodnej prípojky a vodomernej šachty na cudzom pozemku zo dňa 22. 8. 2010, žiadosť žalobcov o povolenie zvláštneho užívania miestnej komunikácie -rozkopávkové povolenie zo dňa 3. 8. 2015, povolenie zo strany stavebného úradu Obce K. na prekopanie miestnej komunikácie zo dňa 5. 8. 2015, taktiež dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa 27. 8. 2018, a to rozhodnutie Obce Papradno ako stavebného úradu zo dňa 23. 3. 2017, výsluchom žalobkyne 1/ a žalovaného, oboznámením sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobcovia a žalovaný uzatvorili dohodu o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku s tým, že sú všetci účastníci tejto dohody označení ako vlastníci nehnuteľností, žalobcovia sú označení pod písmenami A/, B/ a žalovaný pod písmenom C/. Žalobkyňa 1/ predmetnú dohodu uzatvárala ako vlastník pozemku KNC č. XXXX/X H.. Ú.. K. L. J. X. Č.. XXXXX, žalobca 2/ ako vlastník pozemku KNC č. XXXX/ X H.. Ú.. K. L. J. X. Č.. XXX M. V. H. ako vlastník pozemku parcela KNC č. XXXX/X H.. Ú.. K. L. J. X. Č.. XXXXX. Predmetom tejto dohody bola dohoda jej účastníkov o napojení nehnuteľnosti žalovaného na jestvujúcu kanalizačnú prípojku, ktorá bola vybudovaná a zriadená na vlastné náklady účastníkmi A/ a B/ (žalobcami 1/ a 2/, poznámka súdu).

11. V bode 1/ predmetnej dohody je uvedené, že jednorázový poplatok účastníka C/ (žalovaného, poznámka súdu) za pripojenie na kanalizačnú prípojku je 700 Eur.

12. V bodoch 2/ až 6/ sú ďalšie dojednania, ktoré žalovaný ako účastník dohody pod písmenom C/ zobral na vedomie (podieľanie sa na úprave, údržbe, oprave a podmienky platenia za údržbu a pod.).

13. V bode 7/ dohody je uvedené, že v prípade nerešpektovania vyššie uvedených dojednaní (uvedených pod bodmi 1/ až 6/, poznámka súdu) berie vlastník nehnuteľnosti C/ na vedomie, že bude povinný odpojiť svoju kanalizačnú rúru od jestvujúcej kanalizačnej prípojky, ak tak neurobí sám, bude mu kanalizačná rúra odpojená vlastníkom A/ na jeho vlastné náklady. To znamená, že vlastník A/ dá kanalizačnú

prípojku vlastníka C/ odpojiť a vlastník C/ musí uhradiť vlastníkovi A/ všetky náklady na odpojenie jeho kanalizačnej prípojky.

14. V bode 8/ predmetnej dohody je zakotvené, že jednorázový poplatok za napojenie v sume 700 Eur nebude vlastníkovi C/ pri porušení tejto dohody vrátený, vzdáva sa nároku na jeho vyplatenie v plnej výške.

15. V bode 9/ predmetnej dohody účastník C/ berie na vedomie, že po uhradení jednorázového poplatku a po splnení všetkých podmienok sa nestáva vlastníkom kanalizačnej prípojky, na ktorú napojil svoju nehnuteľnosť.

16. Predmetná dohoda je podpísaná stranami sporu, podpis žalovaného je overený dňom 22. 9. 2017 Obcou G.. Iný dátum na predmetnej dohode nie je.

17. Z listu žalobcov zo dňa 8. 12. 2017 súd zistil, že týmto listom žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie dohodnutého finančného plnenia v sume 700 Eur s poukazom na to, že povinnosť zaplatiť túto sumu mu vyplýva z dohody o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku žalobcov a ku dňu výzvy táto suma žalovaným nebola zaplatená. Žalobcovia žiadali, aby žalovaný predmetnú sumu im zaplatil v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy. Z doručenky pripojenej k danej výzve súd zistil, že výzvu prevzala dňa 11. 12. 2017 manželka žalovaného.

18. Žalovaný na predmetnú výzvu reagoval odstúpením od zmluvy, a to písomne listom zo dňa 11. 12. 2017, pričom ako dôvod odstúpenia uviedol ustanovenie § 49a Obč. zákonníka s poukazom na to, že predmetnú dohodu o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku podpísal ako vlastník nehnuteľnosti pozemku parc. č. KNC XXXX/X I. H.. Ú.. K. zapísanej na X. Č.. XXXXX, a to v omyle, pretože on nie je vlastníkom danej nehnuteľnosti. V predmetnom odstúpení zároveň uviedol, že prípojku napojenú na existujúcu kanalizačnú prípojku odstráni na vlastné náklady.

19. Žalobkyňa 1/ na odstúpenie od dohody o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku reagovala listom zo dňa19. 12. 2017, v ktorom uviedla, že odstúpenie považuje za neplatné. Poukázala na to, že na odpojenie je potrebný jej súhlas a v prípade, že by s odpojením súhlasila, tak iba za podmienky, že by bolo vykonané odborne firmou, ktorá má na túto činnosť oprávnenie a ktorú firmu vyberie ona a po odpojení bude vykonaná kamerová skúška kanalizačného potrubia na potvrdenie kvalitného prevedenia odpojenia kanalizačnej prípojky v prípade zistenia nedostatkov budú práce vykonané opakovane. Všetky tieto práve budú vykonané na náklady žalovaného.

20. Dňa 29. 1. 2018 žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne zaslali žalovanému predžalobnú upomienku, v ktorej ho vyzývali na zaplatenie 700 Eur v lehote 7 dní od obdržania predmetnej predžalobnej upomienky.

21. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaniach odkázala na písomné vyjadrenia doručené tunajšiemu súdu a taktiež na pripojené dôkazy. Uvedené znenie jednotlivých vyjadrení je v bodoch 5., 6. a 8 odôvodnenia tohto rozsudku. Na preukázanie skutočností, že vodovodnú prípojku budovali žalobcovia, predložila súdu dohodu o zriadení časti vodovodnej prípojky a vodomernej šachty na cudzom pozemku uzatvorenú medzi Obcou K. a žalobkyňou 1/, žiadosť o povolenie zvláštneho užívania miestnej komunikácie - rozkopávkové povolenie, ktorú dávali žalobcovia na Obec K. dňa 3. 8. 2015, rozhodnutie Q. K. o povolení prekopania miestnej komunikácie č. XXX/XXXX-O.-M. zo dňa 2. 8. 2015 a list Považskej vodárenskej spoločnosti - vyjadrenie k novostavbe - rodinnému domu Papradno pre stavebné povolenie zo dňa 31. 7. 2015 adresovaný O. N..

22. Z uvedených dokladov súd zistil, že sa týkajú žalobcov resp. buď len žalobkyne 1/ alebo oboch žalobcov, netýkajú a nie sú adresované manželom žalobcov. Jedná sa o dôkazy

23. Právna zástupkyňa žalobcov zároveň predložila aj čestné prehlásenie manželských partnerov žalobcov zo dňa 13. 7.2018, v ktorom manžel žalobkyne 1/ a manželka žalobcu 2/ prehlásili, že boli oboznámení so všetkými úkonmi súvisiacimi s podpísaním dohody o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku, ktorá bola uzavretá medzi vlastníkmi nehnuteľnosti a táto dohoda bola podpísaná s ich súhlasom.

24. Pripojenie k ich existujúcej kanalizačnej prípojke prejavil záujem žalovaný, ktorý za ňou prišiel a predložil jej projekt svojej kanalizačnej prípojky, ktorý potom on sám odovzdával Slovenskej vodárenskej spoločnosti a na základe neskôr vybudoval prípojku od ich existujúcej kanalizačnej prípojky. Návrh dohody o napojení spísala potom ona a to na žiadosť žalovaného a jeho manželky s tým, že vypracovaný návrh ona osobne so svojim manželom priniesla do domácnosti žalovaného a mohli si ju predštudovať, pretože predmetný návrh mali k dispozícii. So žalovaným sa dohodli, že pokiaľ by s niečím nesúhlasili, alebo že by chceli niečo doplniť, môžu tak urobiť, resp. že môžu si prípojku odpojiť ak s niečím nebudú súhlasiť. Dohoda bola podpísaná na matrike s tým, že ona s otcom, teda žalobcom 2/ disponuje rovnopisom, na ktorom je overený podpis žalovaného a žalovaný naopak má rovnopis, kde sú overené podpisy jej a jej otca, teda žalobcu 2/. Údaje ohľadom vlastníctva žalovanému k predmetnému pozemku boli dopisované priamo na matrike a diktoval ich samotný žalovaný a ona nemala dôvod mu neveriť a tieto preverovať. Verila mu aj v čase, keď sa už pripájal na ich kanalizačnú prípojku pred tým, než došlo k podpísaniu tejto zmluvy ako aj vtedy, keď mu dala súhlas s jeho projektom na túto vodovodnú prípojku.

25. Žalovaný uviedol, že dohodu popísal po tom, ako už prípojka bola vybudovaná s tým, že k podpísaniu dohody došlo na matrike v G.. Podľa neho predmetná dohoda už bola, v čase keď mu bola predložená, podpísaná žalobcom 2/. Nevedel sa vyjadriť, kedy ju podpisovala žalobkyňa 1/. Ústne sa na vybudovaní prípojky dohodli už skôr, pred tým, než prípojku vybudoval s tým, že on bude vlastníkom tejto vybudovanej prípojky, avšak v návrhu dohody už vlastníkom nemal byť, len sa mal podieľať na opravách a údržbe, avšak aj v takomto znení túto dohodu podpísal. Rozhodol sa, že ju podpíše, a to napriek tomu, že uviedol svoje námietky k návrhu dohody ohľadom vlastníctva, no napriek tomu sa rozhodol ju podpísať. Uviedol, že neskôr si to rozmyslel, a preto od zmluvy odstúpil. V súčasnosti už má vybudovanú novú prípojku na obecnú kanalizáciu a s prípojkou žalobcov nemá už nič spoločné. To, že sa mieni od ich prípojky odpojiť im oznámil v odstúpení od dohody, avšak keď pristúpil k tomuto odpojeniu svojej prípojky k ich kanalizačnej prípojke, o tomto ich neupovedomil riadne a prípojku odpojil, zablendoval a všetko sfotodokumentoval. Na obednú prípojku sa pripojil na jar v roku 2008, od prípojky žalobcov sa odpojil krátko nato, ako im doručil odstúpenie od dohody. Uviedol, že prípojku na existujúcu kanalizačnú prípojku žalobcov realizoval na základe stavebného povolania, ktoré bolo vydané podľa neho na jeho manželku a na neho tiež. V čase spisovania zmluvy nevedel, že pokiaľ manželka nadobudne daný pozemok za trvania manželstva, že on nie je vlastníkom tohto pozemku.

26. Právny zástupca žalovaného predložil súdu povolenie Obce K. zo dňa 23. 3. 2017 na prekopanie miestnej komunikácie za účelom vedenia prípojky od kanalizačnej prípojky žalobcov s poukazom na to, že toto povolenie je dané K. H., teda manželke žalovaného.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že nesplnil prvý bod danej dohody a teda nezaplatil dohodnutý poplatok 700 Eur, ktorý on považoval za poplatok, na ktorom žalobcovia zarábajú. Považoval to za ich odmenu za to, že mu dovolili pripojiť sa k ich kanalizačnej prípojke, ale podľa jeho názoru jeho výška by zodpovedala aj tomu, aby bol väčšinovým vlastníkom danej prípojky. Uviedol tiež, že predmetnú prípojku vybudoval ešte pred podpisom dohody a to na základe ústnej dohody a napriek výhradám voči zneniu písomnej dohody, túto sa rozhodol podpísať s tým, že následne odstúpi od tejto zmluvy. Svoju prípojku k existujúcej kanalizačnej prípojke žalobcov viedol cez cestu až do šachty, ktorá bola vybudovaná na hranici pri ceste a odtiaľ prípojku už neviedol k žiadnej nehnuteľnosti. Vybudovaná prípojku až do jej demontácie žiadnym spôsobom nevyužíval.

28. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že dôvodom odstúpenia od zmluvy podľa žalovaného bolo ustanovenie § 49a Obč. zákonníka s tým, že žalovaný dohodu podpísal ako vlastník, hoci v skutočnosti vlastníkom nebol a žalovaný si neuvedomil, že nie je vlastníkom pozemku, tak ako to je v zmluve uvádzané. Uviedol ďalej, že odstúpiť síce možno len od platnej zmluvy a v tomto konaní sa žalovaný bráni aj tým, že zmluva nie je platná a to z dôvodu, že vlastníkom kanalizačnej prípojky neboli len žalobcovia ale aj manželskí partneri. Pokiaľ títo dodatočne uviedli, že dali súhlas na podpísanie tejto dohody, je to len účelové tvrdenie. Zdôraznil, že je potrebné sa zaoberať aj pojmom jednorázový poplatok za pripojenie „na kanalizačnú prípojku“, a to jednorázový poplatok, pričom poplatok ako taký existuje len v správnom a daňovom práve a nie v súkromnom práve, teda ani v občianskom práve. Nejedná sa o súkromnoprávny inštitút. Najpodstatnejšia námietka zo strany žalovaného je však absencia zmluvného prejavu, podľa ktorého by bolo možné zistiť, kedy účastníci tejto dohody, teda kedy a na akom mieste predmetnú dohodu uzatvorili. Je nutné v tejto súvislosti buď vychádzať analogicky z ustanovenia

§ 42 Zák. č. 162/1992 Zb. (), a teda, že spôsobilá zmluva musí obsahovať okrem predmetu, miesto a čas právneho úkonu. Analogicky preto, pretože aj predmetná dohoda sa týka práva k nehnuteľnosti. Dôvodom, pre ktorý žalovaný nemieni ani dodatočne zaplatiť poplatok 700 Eur je aj bod 7 predmetnej dohody, podľa ktorého mu vlastníci kanalizačnej prípojky umožnili nerešpektovať predchádzajúce body dohody a v dôsledkom tohto nerešpektovania je jeho povinnosť buď odpojiť túto prípojku sám alebo za neho ju môže odpojiť žalobkyňa na jeho náklady. Z uvedeného dôvodu preto predmet sporu 700 Eur nemá právne opodstatnenie. Nárok žalobcov je preto nedôvodný a to buď z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy alebo z dôvodu zmluvného dojednania v bode 7.

29. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že odstúpenie od dohody o napojení na existujúcu kanalizačnú prípojku je neplatné, je špekulatívne a to z dôvodu, že v čase, keď sa uzatvárala dohoda medzi žalobcami a žalovaným, nemal žalovaný inú možnosť napojenia sa na kanalizačnú sieť a to z dôvodu, že v tom čase na ulici, kde sa rodinné domy účastníkov nachádzajú, nebola vybudovaná obecná kanalizačná prípojka. Je irelevantné tvrdenie žalovaného, že zmluva je neplatná z dôvodu, že ju neuzatvárali aj manželskí partneri. Predmetom dohody nie je prevod nehnuteľností ani nie sú predmetom žiadne nehnuteľnosti ako pozemok, ale predmetom dohody je napojenie sa na kanalizačnú prípojku, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, pričom nie je dôležité, na akom pozemku sa takáto kanalizačná prípojka nachádza. K napojeniu prípojky k existujúcej kanalizačnej prípojke žalobcov jednoznačne došlo, a teda keď v zmluve je uvedené, že jednorázový poplatok 700 Eur je za pripojenie za kanalizačnú prípojku, jedná sa o kompenzáciu za to, že ich kanalizačná prípojka bude určitým spôsobom poškodená. Rozhodne poprela, že by žalobkyňa 1/ vyvíjala na žalovaného nátlak ohľadom podpísania predmetnej dohody a poukázala na to, že práve v záujme žalovaného bolo, aby k uzavretiu takejto dohody došlo, lebo on mal záujem o napojenie sa na kanalizáciu. Pokiaľ aj v zmluve nie sú uvedení manželia žalobcov, títo písomne súhlasili s tým, že zmluva bude zrealizovaná. V záverečnej reči ďalej uviedla, že plne pridržiava svojich prednesov a písomných podaní a poukázala na to, že jednoznačne bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa na kanalizačnú prípojku žalobcov napojil a ohľadom poplatku sa sám žalovaný vyjadril, že tento poplatok považoval za odmenu za to, že sa napojil na túto kanalizačnú prípojku žalobcov. Tvrdenie žalovaného, že tento poplatok nie je potrebné uhrádzať vzhľadom na znenie bodu 7 predmetnej dohody podľa názoru žalobcov vyvracia bod 8/ dohody, kde je jednoznačne uvedené, že jednorázový poplatok za napojenie v sume 700 Eur nebude vlastníkovi C/ pri porušení tejto dohody vrátený, vzdáva sa nároku na jeho vyplatenie v plnej výške. Taktiež tvrdenie žalovaného, že mal za to, že pri uhradení jednorázového poplatku sa stane spoluvlastníkom kanalizačnej prípojky vyvracia bod 9 dohody, kde je jednoznačne uvedené, že účastník C/ berie na vedomie, že po uhradení jednorázového poplatku a po splnení všetkých podmienok sa nestáva vlastníkom kanalizačnej prípojky, na ktorú napojil svoju nehnuteľnosť. Žalobcovia považujú odstúpenie od dohody o napojení za účelové, špekulatívne a neplatné, čo aj písomne žalovanému oznámili a v tomto oznámení žiadali žalovaného, aby odpojenie bolo vykonané odborne a s ich súhlasom. Žalovaný však nielenže bez oznámenia sa pripojil k ich kanalizačnej prípojke, takisto bez oznámenia zrealizoval aj odpojenie, čím znemožnil žalobcom možnosť skontrolovať si kvalitu odpojenia, či pri odpojení nebola poškodená ich kanalizačná prípojka. Opätovne zdôraznila, že z dôvodu absencie dátumu a miesta, na ktorom mal byť dohoda podpísaná, nemôže byť táto dohoda neplatná a v tomto smere odkázala právna zástupkyňa svoje písomné vyjadrenie k podanému vyjadreniu žalovaného. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že k napojeniu skutočne došlo, čo žalovaný sám nepopiera a v dohode nikde nie je uvedené, či toto napojenie musí byť zrealizované už aj na rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, ale v dohode je uvedené len, že jednorázový dohodnutý poplatok je za pripojenie sa na kanalizačnú prípojku.

30. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uvedenú dohodu považuje žalovaný za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 37, pretože absentuje jej určitosť a zrozumiteľnosť a preto žiadal, aby súd prejudiciálne vyriešil otázku platnosti uzatvorenej dohody. Podľa súd dospeje k záveru, že zmluva je platne uzavretá, druhým dôvodom nedôvodnosti žaloby je skutočnosť, že žalovaný odstúpil od tejto dohody, a teda je nutné prejudiciálne riešiť aj otázku platnosti odstúpenia od danej dohody, a to najmä podľa § 49a Obč. zákonníka, pretože ju žalovaný uzatváral pod tlakom okolností, a hoci k pripojeniu na existujúcu kanalizačnú prípojku došlo, nie je možné vychádzať len z gramatického spojenia ale samotné pripojenie treba vysvetľovať obsahovo - ako pripojenie nehnuteľnosti manželky na odpadové vody, aby mohli tadiaľ pretekať, čo sa však nestalo. Z výkladu ustanovenia § 49a vyplýva, že pokiaľ sa zo zmluvy ešte neplnilo, zaniká povinnosť plnenia, a ak sa podľa takej zmluvy už plnilo, po odstúpení od tejto zmluvy treba

postupovať podľa ustanovenia § 457 a bezdôvodné obohatenie vrátiť. Aj keď žalobcovia trvajú na tom, že 700 Eur poplatok je za púhé pripojenie, v danom prípade však došlo k odpojeniu, a to v súlade s bodom 7 uvedenej dohody, podľa ktorého mal žalovaný právo odpojiť túto kanalizačnú prípojku, a to aj v prípade nesplnenia si svojej povinnosti zaplatiť tento poplatok, teda stanovený v bode 1. Body 8 a 9 riešia už len prípady, kedy bol tento poplatok zaplatený. Právny zástupca zdôraznil, že v súkromnom občianskom práve nie je poplatok ako taký upravený, tento je upravený v zákone 145/1995 o správnych poplatkoch štátu a miestnej samosprávy, čiže aj z tohto dôvodu je dojednanie o poplatku v rozpore s platným právom, teda celá dohoda je neplatná. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

31. Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

32. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

33. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobnej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

34. Podľa ustanovenia § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

35. Podľa ustanovenia § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

36. V danom prípade je podľa názoru súdu veľmi komplikované určiť záväzok, ktorý je najbližší uzatvorenej inominátnej zmluve. Keďže sa jedná o kanalizačnú prípojku, zmluvu by bolo možné posudzovať podľa zákona 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nerieši podstatné náležitosti zmluvy. Keďže záväzkom na strane žalobcov je umožniť pripojenie, teda dať žalovanému k dispozícii svoju kanalizačnú prípojku (v najširšom ponímaní „odovzdať mu miesto pre pripojenie“), aby sa na ňu mohol on pripojiť a tomu zodpovedá záväzok žalovaného zaplatiť cenu, k danému záväzkovému vzťahu je podľa názoru súdu najbližšie potom kúpna zmluva.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu nazvanú Dohoda o napojení sa na existujúcu kanalizačnú prípojku, v ktorej žalobcovia sú označení ako účastníci A/ ( žalobkyňa 1), B/ ( žalobca 2) ako vlastníci existujúcej kanalizačnej prípojky. Žalovaný je účastníkom C/ a v dohode je označený ako vlastník parc. KNC XXXX/X L. J. X. Č.. XXXXX. V predmetnej dohode sa účastníci A/, B/ dohodli s účastníkom C/ o napojení jeho nehnuteľnosti KNC č. XXXX/X na jestvujúca kanalizačná prípojka a v dohode je ďalej konštatované, že uvedená jestvujúca kanalizačná prípojka bola vybudovaná a zriadená na vlastné náklady účastníkom A/ a účastníkom B/.

38. Predmetnú zmluvu súd posúdil podľa ustanovenia § 51 ako nepomenovanú zmluvu, ktorá nie je osobitným zákonom upravená. Účastníci tejto zmluvy, teda strany sporu, realizovali svoju zmluvnú autonómiu, keď boli oprávnení uzavrieť aj inú zmluvu, teda nie typickú zmluvu, ktorá je upravená Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je, že nesmie odporovať obsahu alebo účelu občianskeho zákonníka a taktiež musí byť v nej dostatočne určené vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

39. V danom prípade predmetom dohody bolo umožnenie zo strany žalobcov žalovanému, aby sa pripojil na ich kanalizačnú prípojku, ktorú si postavili ako vlastníci pozemkov KNC XXXX/X M. XXXX/X I. H.. Ú.. K.. Podľa zmluvy žalovaný bol označený ako vlastník nehnuteľnosti pozemku KNC č. XXXX/ X. Za pripojenie si účastníci zmluvy dohodli poplatok 700 Eur, ktorý podľa bodu 1 bol označený ako jednorázový poplatok účastníka C/ (žalovaného) za pripojenie na kanalizačnú prípojku.

40. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo a medzi stranami sporné nebolo, že žalovaný predmetnú kanalizačnú prípojku vybudoval ešte pred tým, než bola uzatvorená daná písomná zmluva, a to na základe ústnej dohody, čo sporné medzi stranami nebolo. Znamená to teda, že písomná dohoda o napojení bola vypracovaná až po zrealizovaní ústnej dohody medzi stranami sporu.

41. Žalovaný sa povinnosti zaplatiť žalovanú sumu bránil jednak tvrdením, že predmetná dohoda o napojení je neplatným právnym úkonom podľa § 37 Obč. zákonníka, pretože nebola uzavretá slobodne, vážne a zrozumiteľne a jednak v prípade, pokiaľ by súd dohodu uznal za platnú, tak jeho povinnosť zaplatiť 700 Eur zanikla, pretože od predmetnej zmluvy odstúpil a kanalizačnú prípojku, ktorú napojil na existujúcu kanalizačnú prípojku žalobcov už aj žalovaný odpojil, a to v r. 2018, kedy sa napojil na obecnú kanalizačnú prípojku.

42. Žalovaný ako dôvod neplatnosti predmetnej dohody uvádzal jednak skutočnosť, že zmluva je neurčitá, keď v bode 1/ dohody je uvádzaný jednorázový poplatok účastníka C/ za pripojenie na kanalizačnú prípojku vo výške 700 Eur a nie je teda zrejmé, o aký poplatok sa má jednať, keď pojem poplatok je používaný väčšinou v správnom konaní alebo v zákone o daniach ale tiež z dôvodu, že nie je zrejmé, komu a kedy má byť tento poplatok zaplatený. Žalovaný taktiež namietal, že zmluva nie je platná z dôvodu, že v nej absentuje dátum jej uzatvorenia a miesto, kde bola uzatvorená. V neposlednom rade namietal tiež, že účastníkom zmluvy nie sú manželskí partneri žalobcov, ktorí svoju kanalizačnú prípojku vybudovali počas trvania manželstva a teda patrí do BSM.

43. Vzhľadom na námietky žalovaného, súd najskôr prejudiciálne riešil otázku platnosti uzatvorenej dohody.

44. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

45. Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

46. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

47. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva bola platne uzavretá, a to z nasledovných dôvodov:

48. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného, že zmluva je neplatná, pretože absentuje v nej dátum jej uzavretia a miesto jej uzavretia, tak súd sa s týmto názorom nestotožnil, a to predovšetkým z dôvodu, že zmluva pripojená v spise vo fotokópii obsahuje podpisy všetkých účastníkov tejto zmluvy, pričom podpis žalovaného je úradne overený na matrike Obcou G. dňom 22. 9. 2017. Predmetná zmluva v písomnej podobe bola len potvrdením predchádzajúcej ústnej dohody, ktorá bola uzatvorená oveľa skôr, než došlo k spísaniu tejto dohody a na základe tejto ústne uzavretej zmluvy sa žalovaný ešte predtým, než zmluva bola vyhotovená písomne, ku kanalizačnej prípojke žalobcov aj riadne napojil. Znamená to teda, že k uzavretiu danej zmluvy došlo oveľa skôr, než jej obsah bol spísaný v predmetnej dohode, pričom predmet zmluvy v čase jej spísania už bol naplnený, t. j. žalovaný už na kanalizačnú prípojku pripojený bol. Písomná zmluva teda nepredstavuje žiadny nový záväzok žalobcov umožniť žalovanému pripojiť sa, a ani žiadne nové právo žalovaného vykonať pripojenie. Medzi stranami bolo nesporné, že k pripojeniu ku kanalizačnej prípojke žalobcov došlo, a to pred uzavretím danej písomnej zmluvy tak, ako je vyššie uvedené. Okrem toho žiaden právny predpis nestanovuje podmienku pri uzatvorení predmetnej nepomenovanej zmluvy, túto datovať a uviesť miesto jej uzatvorenia pod následkami neplatnosti. Pokiaľ záväzkovému vzťahu, ktorý vyplýva z uzatvorenej dohody najbližšie zodpovedá záväzkový vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, tak uvedenie dátumu a miesta spísania zmluvy nie je podstatnou náležitosťou takejto zmluvy, teda pokiaľ by súd posudzoval platnosť zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili podľa ustanovení občianskeho zákonníka, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, tak absencia uvedenia miesta a dátumu by nespôsobila takejto zmluve neplatnosť.

49. V danej súvislosti nič nemení na veci ani argumentácia žalovaného s poukazom na ustanovenie § 44 OZ, ktorý rieši otázky okamihu uzavretia zmluvy, ktoré ustanovenie nemá vplyv na platnosť uzatváranej zmluvy, ale len na zistenie, od kedy je uzavretá zmluva účinná. Opätovne súd poukazuje na to, že v danom prípade písomne uzavretá zmluva už len v písomnej podobe deklarovala vôľu strán, ktorú prejavili predtým verbálne a na základe verbálne uzatvorenej zmluvy žalovaný aj samotné pripojenie realizoval.

50. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva je neurčitá, nezrozumiteľná, tak uvedená námietka sa týkala predovšetkým ustanovenia ohľadom „jednorázového poplatku 700 Eur“. Žalovaný na pojednávaní jednoznačne uviedol, že pri uzatváraní zmluvy vedel, že sa jedná o „odmenu“ za to, že mu žalobcovia umožnia napojiť sa na ich kanalizačnú prípojku, a teda je jednoznačné, že strany sporu boli uzrozumení s tým, čo znamená „jednorázový poplatok 700 Eur“, a preto nie je možné vyvodiť záver, že by v tejto časti bola zmluva neurčitá, resp. nezrozumiteľná. Niet preto pochýb, že účastníci predmetnej dohody poznali vôľu, ktorá predchádzala uzatvoreniu predmetnej zmluvy a v tomto smere nemali nejasnosti. Obe strany chápali, že žalobcovia, ako vlastníci existujúcej kanalizačnej prípojky, súhlasia s tým, aby sa na ňu pripojil žalovaný za poplatok 700 Eur. Preto ani z tohto dôvodu sa nejedná o neplatnosť v zmysle ustanovenia § 37 Obč. zákonníka.

51. Žalovaný sa bránil aj tvrdením, že zmluva je neplatná z dôvodu, že ju uzatvárali len žalobcovia, a to napriek tomu, že vlastníkmi pozemkov, na ktorých je ich kanalizačná prípojka postavená, sú aj ich manželskí partneri, čo žalobcovia nespochybnili. V priebehu konania do spisu pripojili čestné prehlásenie, potvrdené ich manželmi, o tom, že mali vedomosť o predmetnej dohode a s jej uzavretím súhlasili. Súd nepovažoval za potrebné v konaní preukazovať tvrdenie žalovaného ohľadom toho, že žalobcovia majú nehnuteľnosti uvádzané v predmetnej dohode v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželskými partnermi, keďže táto skutočnosť nebola žalobcami rozporovaná. Keďže kanalizačná prípojka bola vybudovaná žalobcami počas trvania ich manželstva a podľa vyššie uvedeného čestného prehlásenia so súhlasom a s vedomím ich manželských partnerov, preto niet sporu, že kanalizačná prípojka patrí do ich BSM, a to napriek tomu, že pred jej vybudovaním s príslušným stavebným úradom komunikovali len oni samotní bez manželských partnerov (napr. bol im daný súhlas na prekopanie cesty, rozhodnutie). Súd však podotýka, že aj pokiaľ by žalobcovia kanalizačnú prípojku vybudovali bez vedomia a súhlasu svojich manželov, tak aj v takom prípade by uvedená prípojka patrila do BSM.

52. Z citácie ustanovenia § 40a Obč. zákonníka jednoznačne vyplýva, že relatívnej neplatnosti, teda aj neplatnosti podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, sa môže dovolávať len dotknutá osoba, ktorou v tomto prípade rozhodne nie je žalovaný, ale je ním manželský partner toho ktorého žalobcu, ktorí ako jediní by sa mohli dovolávať neplatnosti tejto dohody za predpokladu, že by bola uzatvorená bez ich vedomia a bez ich súhlasu. Preto ani z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že by sa jednalo o neplatný právny úkon z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela. Súd však v tejto súvislosti poznamenáva, že o takýto prípad sa v tomto prejednávanom spore ani nejedná, keďže tak, ako to vyplýva z čestného prehlásenia, dohodu žalobcovia so žalovaným uzatvorili s vedomím a súhlasom manželov.

53. Ďalším dôvodom neplatnosti mal byť omyl žalovaného pri uzatváraní tejto dohody, ktorý dôvod žalovaný použil s odkazom na ustanovenie § 49a Obč. zákonníka aj pri odstúpení od zmluvy. Jedná sa o skutočnosť, že on je v dohode označovaný ako vlastník parcely KNC XXXX/X, hoci ním nie je. Samotný žalovaný však na pojednávaní vypovedal, že keď podpisoval danú zmluvu, bol presvedčený, že je vlastníkom predmetnej parcely, a to napriek tomu, že na LV č. XXXXX bola ako výlučná vlastníčka uvádzaná jeho manželka, a to titulom daru zo dňa 15. 11. 2016. Zdôvodnil to tým, že pokiaľ k darovaniu došlo počas trvania manželstva, myslel si, že darovaná nehnuteľnosť patrí do BSM. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcov, že zmluva bola spísaná na základe informácií, ktoré získal zhotoviteľ zmluvy (žalobkyňa 1/) od žalovaného a žalovaný ani nespochybnil fakt, že zmluvu resp. jej návrh mal k dispozícii viac dní, mohol sa s obsahom zmluvy oboznámiť a túto namietať, no napokon sa rozhodol zmluvu podpísať, čo výslovne uviedol vo svojej výpovedi, pričom jeho podpis bol úradne overený.

54. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné tvrdenie žalovaného, že sa pôvodne ústne dohodli so žalobcami na tom, že sa stane vlastníkom danej prípojky. Je nesporné, že v písomnej zmluve bolo uvedené, že sa nestane jej vlastníkom, pričom pri výpovedi sám prehlásil, že napriek uvedenému sa rozhodol zmluvu podpísať, teda podpísal ju slobodne, vážne. Žalovaný tiež nenamietal a nerozporoval, že poplatok za to, že sa môže pripojiť ku kanalizačnej prípojke žalobcov bol 700 Eur.

55. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čas plnenia.

56. Z dokazovania bolo preukázané, že strany sporu si nedohodli termín, dokedy má byť tzv. jednorázový poplatok žalobcom zaplatený, a preto v súlade s vyššie cit. ustanovením platí, že povinnosť žalovanému vznikla uplynutím lehoty, ktorá mu bola poskytnutá vo výzve na zaplatenie zo dňa 8. 12. 2017. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal prostredníctvom svojej manželky dňa 11. 12. 2017 a lehota na plnenie uplynula 14. 12. 2017. Neurčenie dátumu splatnosti nie je dôvodom neplatnosti takéhoto právneho úkonu, pričom je jednoznačné, že aj samotný občiansky zákonník s takouto situáciou počíta, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 563.

57. Ďalším dôvodom neplatnosti podľa žalovaného bolo tvrdenie, že z dohody nie je zrejmé, komu a ako má plniť.

58. Podľa ustanovenia § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.

59. V danom prípade z dohody vyplýva, že za pripojenie sa ku kanalizačnej prípojke žalobcov, sa žalovaný zaviazal tak, ako to potvrdil vo svojej výpovedi, teda, že zaplatí 700 Eur ako odmenu za to, že sa pripojí ku kanalizačnej prípojke žalobcov, pričom v dohode nie je určené, koľko ktorému z účastníkov dohody A/, B/ má zaplatiť. Keďže súd dospel k záveru, že kanalizačná prípojka patrí do BSM žalobkyne l/ ako aj do BSM žalobcu 2/, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú preto oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, čo znamená , že postačí, ak právo uplatňuje len jeden z manželov. Kanalizačná prípojka žalobcov je v spoluvlastníctve žalobcov a ich manželov bez určenia ich podielov, pričom ich podiely sú ideálne, teda ako spoluvlastníci sú vlastníkmi kanalizačnej prípojky ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej prípojke presne vymedzenú či vyčlenenú časť, preto je zrejmé, že v tomto prípade plnenie zo strany žalovaného je nedeliteľné. Z uvedeného dôvodu v súlade s ustanovením § 512 ods. 2 žalovaný je oprávnený plniť ktorémukoľvek zo žalobcov, pretože v dohode splnenie záväzku nebolo dohodnuté inak. Zo samotného zákonného ustanovenia § 512 ods. 2 vyplýva, že je možné uzatvoriť dohodu aj bez toho, aby bolo určené, koľko ktorému z veriteľov má byť plnené, čo už samo o sebe vylučuje, aby neuvedenie spôsobu plnenia, teda „komu a koľko“ mohlo byť dôvodom pre určenie neplatnosti daného dojednania podľa § 37 Obč. zákonníka.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd ustálil, že predmetná dohoda bola uzatvorená platne, strany sporu si boli vedomé obsahu tejto zmluvy, svojich vzájomných práv aj povinností.

61. Žalovaný namietal, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že predmetná dohoda je platná, tak jeho povinnosť zaplatiť zanikla, pretože od zmluvy odstúpil.

62. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

63. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, súd následne riešil otázku platnosti/ neplatnosti odstúpenia žalovaného od danej zmluvy.

64. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie je zrejmé, že účastník môže od zmluvy odstúpiť len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

65. V danom prípade si odstúpenie od zmluvy strany nedohodli, a teda žalovaný nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť pokiaľ by mu toto právo nevyplývalo z právneho predpisu. Dôvodom odstúpenia podľa žalovaného je ustanovenie § 49a Obč. zákonníka, čo znamená, že dôvod odstúpenia samotný žalovaný jednoznačne špecifikoval poukazom na príslušné zákonné ustanovenie. Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaný, pokiaľ aj zmluvu uzatvoril v omyle, tak tento omyl spočíval v tom, že sám bol presvedčený,

že je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej mala byť kanalizačná prípojka vedená, pretože sa domnieval, že pokiaľ ju manželka nadobudla darom počas trvania manželstva, daná darovaná nehnuteľnosť patrí do BSM. Znamená to teda, že sa nejedná o omyl, ktorý by vyvolali žalobcovia, ale spôsobil si tento omyl žalovaný sám. Žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal opak. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný žalovaný nepoprel, že informácie ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti KNC XXXX/X žalobcovia získali práve od neho.

66. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy je neplatné.

67. V prejednávanom prípade sa účastníci zmluvy jednoznačne dohodli na tom, že pokiaľ sa žalovaný pripojí ku kanalizačnej prípojke žalobcov, urobí tak za poplatok 700 Eur. Je pravda, že v zmluve nie je jednoznačne určené komu konkrétne má byť tento poplatok zaplatený, avšak nepochybné je, že sa jedná o cenu za pripojenie, ktorá patrí žalobcom, a teda žalovaný vedel, že ju má aj týmto zaplatiť, čo zobral na vedomie a obe strany sporu už pri uzatváraní ústnej zmluvy ako aj písomnej zmluvy vedeli, čo je obsahom záväzku a komu má byť záväzok zaplatený, to je obom žalobcom spoločne.

68. Obrana žalovaného v podobe argumentácie, že pojem „poplatok“ sa používa v správnom konaní a nie pri záväzkových vzťahoch, ktoré vyplývajú z obč. zákonníka, sa súdu javí ako bezpredmetná a právne irelevantná, a to vzhľadom na výpoveď žalovaného, keď potvrdil, že vedel, že sa má jednať o odmenu žalobcom za to, že mu dovolia sa pripojiť k ich kanalizačnej prípojke.

69. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že v zmysle bodu 7 predmetnej dohody aj nerešpektovaním bodu 1, ktorého obsahom je práve „jednorázový poplatok“ žalovaného vo výške 700 Eur, bol oprávnený odpojiť svoju kanalizačnú rúru od kanalizačnej prípojky žalobcov, súd toto jeho uvedené tvrdenie považuje za pravdivé a v súlade s predmetnou dohodou. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa odpojil od kanalizačnej prípojky žalobcov a napojil sa na existujúcu obecnú kanalizačnú prípojku (niekedy na jar roku 2018). Je zrejmé, že pokiaľ by tak neurobil sám, právo odpojiť ho v zmysle bodu 7 dohody vzniklo žalobcom na náklady žalovaného, no uvedené absolútne nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť cenu za pripojenie, keďže k pripojeniu došlo. Predmetom dohody nie je, aby kanalizačná rúra žalovaného bola aj využívaná a jednoznačne predmetom tejto dohody je povinnosť žalobcov umožniť žalovanému pripojenie k ich kanalizačnej prípojke, čo splnili a tomu zodpovedalo právo žalovaného pripojenie vykonať, čo tiež zrealizoval (sám žalovaný vo výpovedi potvrdil, že sa pripojil), avšak svoju povinnosť zaplatiť cenu pripojenia žalovaný nesplnil. Z tohto pohľadu je právne bezvýznamné, že po tom, ako došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od predmetnej dohody, dané pripojenie žalovaný zrušil a od kanalizačnej prípojky sa odpojil. Nič nebránilo žalovanému, aby ponechal napojenú kanalizačnú rúru tak, ako bolo dohodnuté so žalobcami, teda nemusel túto odpájať a nanovo sa napájať na obecnú kanalizačnú prípojku. Je zrejmé, že tak urobil jedine z dôvodu, že vedel, že na kanalizačnú prípojku obce sa môže pripojiť bezplatne na rozdiel od pripojenia sa na kanalizačnú prípojku žalobcov.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že záväzok žalovaného zaplatiť za pripojenie, napriek odpojeniu kanalizačnej rúry žalovaného, stále trvá, vyplýva z uzatvorenej dohody. V súlade s ustanovením § 488 Občianskeho zákonníka žalobcom ako veriteľom vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a dlžníkovi, teda žalovanému, vznikla povinnosť splniť svoj záväzok. Keďže tak preukázateľne neurobil, súd mu túto povinnosť uložil rozsudkom a žalobe žalobcov v tejto časti vyhovel s tým, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu obom žalobcom bez určenia ich podielu s tým, že splnením jednému zo žalobcov, dlh zanikne tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 512 ods. 2 Obč. zákonníka. Súd tak rozhodol s poukazom na odôvodnenie uvedené v bode odôvodnenia tohto rozsudku, t. j. z dôvodu, že žalobcovia ako spoluvlastníci sú vlastníkmi kanalizačnej prípojky ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej prípojke presne vymedzenú či vyčlenenú časť.

71. Žalobcovia si uplatnili aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy.

72. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

73. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

74. Podľa ustanovenia § 563 Obč. zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

75. V danom prípade strany sporu si jednoznačne nedohodli čas plnenia, preto v súlade s ustanovením § 563 povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za pripojenie vznikla uplynutím lehoty, ktorá mu bola daná vo výzve na zaplatenie zo dňa 8. 12. 2017.

76. V danej výzve žalobcovia žalovaného žiadali, aby dlh zaplatil do 3 dní od doručenia tejto výzvy, pričom výzva žalovanému bola doručená 11. 12. 2017, čo žalovaný nepoprel. Znamená to teda, že lehota na plnenie uplynula 14. 12. 2017, čo znamená, že nezaplatením dlhu v danej lehote sa žalovaný dostal do omeškania. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcom a j uplatnený úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti, t. j. od 15. 12. 2017 a taktiež v uplatnenej výške, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola nula, čo po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 5 %. Opätovne tak ako pri žalovanej sume súd uložil žalovanému povinnosť úroky zaplatiť žalobcom s tým, že splnením jednému zo žalobcov, dlh zanikne a to v súlade s ustanovením § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

77. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, preto im patrí aj plná náhrada trov konania a z tohto dôvodu súd nárok na náhradu trov konania žalobcov priznal v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ); v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže oprávnený podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).