Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-104-2017.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: W. O., A.. XX.X.XXXX, W. O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 3.029,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 16/2016-47 zo dňa 13.6.2017 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 3.029,35 Eur s príslušenstvom titulom nárokov zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 497,93 Eur. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 3.8.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 42465391. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur. Podľa výpisu z Bankomatky Quatro bol konečný stav k 6.12.2015 vo výške - 3.029,35 eura. Žalovaný celkovo čerpal úver vo výške 1.200 eur a poukázal právnemu predchodcovi žalobcu úhrady v celkovej výške 40 eur. Posledný krát (zároveň aj prvýkrát) žalovaný čerpal úver dňa 20.8.2012, ktorý bol zaúčtovaný dňa 21.8.2012 vo výške 1.200 eur. Listom zo dňa 2.2.2013 právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s.) v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovaného k okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku vo výške 1.467 eur a žiadala ho zaplatiť najneskôr do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia. Uvedená zásielka bola posielaná poštou, žalovaný ju prevzal 2.1.2013. 4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého v žiadosti žalovanej o aktiváciu Bankomatky Quatro je začiarknutý úverový rámec vo výške 1.200 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 40 eur. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov pri poskytnutom úverovom rámci, len jej indikatívny výpočet, teda zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, rovnako tak v zmluve absentujú aj predpoklady pre výpočet tejto RPMN. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Aj keď v tomto prípade je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. Preto aj táto absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vzhľadom na uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda môže požadovať iba zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd v predmetnom spore prihliadol ex offo na premlčanie uplatneného nároku. Na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. žalovaný čerpal finančné prostriedky formou debetnej transakcie (č. l. 10). Poslednú (zároveň aj prvú) transakciu realizoval žalobca v prospech žalovaného dňa 20.8.2012, zaúčtovaná dňa 21.8.2012 na sumu 1.200 eur. Žalovaný uhradil len raz 40 eur dňa 21.12.2012, zaúčtované boli 29.12.2012. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca žalobcu výpis z kartového účtu vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť a stanovil aj deň splatnosti povinnej splátky. Tento deň musel byť stanovený najneskôr 25.9.2012, keďže 25.9.2012 sa vo výpise nachádza poplatok „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 26.9.2012 a 3 ročná premlčacia doba uplynula dňa 26.10.2015. Žaloba bola podaná na súd až 21.1.2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu zamietol. 5. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1,2,3,4, § 100, ods. 1, § 101 OZ, § 2, § 9, ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Obsah odvolania 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní ďalej uviedol, že súd v odôvodnení uvádza, že „v zmluve absentujú predpoklady pre výpočet RPMN“, avšak uvedené tvrdenie súdu však nie je pravdivé. Priamo v úverovej zmluve, na prvej strane v dolnej časti sa nachádza indikatívny výpočet RPMN. kde sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN spolu so vzorcom výpočtu. Súd taktiež nesprávne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty určil od dátumov posledných čerpaní zo strany žalovanej, pričom vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný súd v tejto časti odôvodnenia neuvádza žiadne právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, má za to, že rozhodnutie je zároveň postihnuté inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.02.2013 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný prevzal predmetnú písomnosť dňa 07.02.2013, a teda máme za to, že začiatok premlčacej lehoty môžeme počítať najskôr odo dňa nasledujúceho po prevzatí predmetnej písomnosti žalovaným, t.j. odo dňa 08.02.2013. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný dňa 08.01.2016. z čoho vyplýva, že nárok žalobcu v Čase podania návrhu premlčaný nebol. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený aj výkladom ust. § 565 OZ. podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 456/2006. Hodnotenie odvolacieho súdu. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 382 C.s.p.).
10. Odvolací súd majúc za to, že na predmetnú právnu vec sa vzťahujú ust. § 43a, § 43c a § 451 Občianskeho zákonníka, postupom podľa § 382 C.s.p. vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení vyjadrili. 11. Podľa § 43a, ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 12. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 13. Z listiny Žiadosť o vydanie Bankomatky Quatro vyplýva, že túto žiadosť adresoval žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu - Všeobecnej úverovej banke, a.s., za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žalovaný žiadal o úver s predschváleným úverovým rámcom 1.200 eur, štandardnou mesačnou splátkou 40 eur, štandardnou úrokovou sadzbou 1,90 % mesačne/22,80 % ročne s tým, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Podľa bodu 20 časti V. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Predmetnú žiadosť žalovaný podpísal dňa 3.8.2012 a Všeobecná úverová banka, a.s. v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s. dňa 3.8.2012. 14. V priebehu sporu žalobca potvrdzujúci list v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia časti V. žiadosti žalovaného nepredložil. Odvolací súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným nebola platne uzatvorená zmluva o úvere. Žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere /§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka/, v ktorom navrhol výšku úverového rámca, výšku a termín splátky čerpaného úveru i úročenie úveru. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a dodávateľ pri jej uzatváraní musí postupovať v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žiadosť o vydanie bankomatky Quatro je síce za stranu dodávateľa podpísaná, avšak absenciu potvrdzujúceho listu ako aj informáciu o schválení žiadosti, na ktoré sa dodávateľ pred podpisom zmluvy zaviazal, je nutné hodnotiť ako obchodnú praktiku, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, resp. môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Preto má odvolací súd za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, z ktorej si v konaní uplatňuje nároky. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, právny predchodca žalobcu a žalovaný sú si z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere, povinní v zmysle ust. § 457 OZ vrátiť to, čo na základe predmetnej zmluvy dostali. 16. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa správne prihliadal, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo dňa 20.8.2012, teda momentom odovzdania peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. 17. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 18. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 19. Nakoľko si právny predchodca žalobcu svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde uplatnil až dňa 21.1.2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňa 20.8.2014, je jeho právo premlčané. 20. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).