Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-40-2018.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnému B.R., bytom S. S. XX, C., o vymoženie 4192,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 20. decembra 2016, č. k. 3Er/313/2010-42, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená.
N e p r i z n á v a stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie a zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení najskôr uviedol dôvody pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania súdnej exekúcie. Následne vo vzťahu k zastaveniu exekúcie uviedol, že v tejto exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 13123/09 zo dňa 28.08.2009, pričom sa vymáhalo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorej čl. 18 bola upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd alebo všeobecný súd v závislosti na vôli žalobcu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené, preto súd prvej inštancie opätovne preskúmal spôsobilosť predloženého exekučného titulu a právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať. Predmetný zmluvný vzťah vzhľadom na povahu účastníkov posúdil ako spotrebiteľský. S odkazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, fakticky mu odpiera možnosť brániť sa pred všeobecným súdom, doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, bola pripravená vopred dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Navyše je neprijateľná aj z geografických dôvodov. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky exekúciu zastavil.
3. Oprávnený podal včas odvolanie proti výroku, ktorým bola exekúcia zastavená. Predovšetkým odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa, pretože úver bol poskytnutý na účel povolania, preto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinný navyše nijako nepreukázal, že pri podpise zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by však súd považoval vzťah za spotrebiteľský, poukázal na možnosť zabezpečiť úver zmenkou v danom čase, a dodatočná
povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke zdôraznil, že išlo o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje alternatívne riešenie sporov. Úmyslom zákonodarcu nebolo zakázať rozhodcovské konanie, ale ho obmedziť. Rovnako komunitárne právo rozhodcovské konanie nezakazuje. Následne uviedol s predmetnou vecou nesúvisiace argumenty týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy ako samostatného úkonu na samostatnej listine, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou (odvolací súd poukazuje na to, že vo veci išlo o posúdenie rozhodcovskej doložky vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru). Navrhol uznesenie zrušiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
6. V súvislosti s podstatou exekučnej veci rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy/ doložky. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
7. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky (porov. 6Cdo 1/2012). Na podmienky exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
8. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (6Cdo 1/2012).
9. Pokiaľ ide o pozíciu povinného ako spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Povinná pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, podpis na zmluve to vylučuje, označenie účelu poskytnutia prostriedkov „na výkon povolania“ je vzhľadom na jasný zákonný definičný rámec spotrebiteľa bezpredmetné.
11. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorej časť rozhodcovský súd citoval a od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, v čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere číslo 8055827 zo dňa 15.12.2008, upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní alebo pred všeobecným súdom, v závislosti od toho, na ktorom súde podá žalobca žalobu.
12. K odvolaciemu argumentu oprávneného, že v prípade tzv. nevýhradnej doložky, ktorú so spotrebiteľmi dojednáva, ide o platnú doložku, odvolací súd poznamenáva, že vie o forme tejto doložky, bežne sa v svojej rozhodovacej praxi stretáva s touto formou a v tejto súvislosti odkazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
13. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informáciu o tom, čo konkrétna voľba znamená.
14. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy, bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Na túto skutočnosť je exekučný súd povinný prihliadať v každom štádiu konania.
15. Súdu prvého stupňa nič nebránilo judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť.
16. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
17. Z uvedeného je zrejmé, že pre vedenie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, doložka. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Ak už exekúcia bola nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastavená.
18. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1
Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“). Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave oproti miestu bydliska spotrebiteľa v Bardejove, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už len z tohto dôvodu, zrejmá, a to bez ohľadu na formu následného rozhodcovského konania.
19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
20. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá vylučovala právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý preto za uvedených okolností ako tzv. paakt nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).