Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-15-2018.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Daniely Babinovej v spore navrhovateľky Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX t.č. B. P., Z. XX, zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 17, Prešov proti odporcovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné o vyporiadanie BSM, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10C/95/2011-512 zo dňa 10.11.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 15.10.2009 a týmto rozsudkom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Zistil rozsah a hodnotu BSM. Uviedol, že až po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu predložil odporca darovaciu zmluvu zo dňa 16.03.1990, podľa ktorej mal otec odporcu poskytnúť odporcovi finančnú hotovosť 750.000 Kčs na výstavbu domu. Ani jeden zo svedkov podpísaných na tejto zmluve nie je nažive, navrhovateľka sa vyjadrila, že o tejto zmluve nikdy nepočula a nikdy ju nevidela. Súd uviedol, že okrem skutočnosti, že zo strany odporcu nebol predložený originál tejto zmluvy, nestačí len samotné konštatovanie, že otec odporcu daroval odporcovi na výstavbu domu 750.000 Kčs. Nebolo preukázané, že skutočne tieto peniaze boli odporcovi vyplatené, kedy a za akých okolností a či naozaj ich odporca použil na výstavbu rodinného domu. Preto súd nemal za preukázané, že by odporcovi boli naozaj darované finančné prostriedky vo výške 750.000 Kčs. Dôkazmi nebolo potvrdené kto a akými finančnými prostriedkami prispel stranám sporu pri stavbe rodinného domu, z toho dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že rodinný dom účastníkov konania bol postavený svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov, avšak nebolo preukázané, že by stavebný materiál bol zakúpený rodičmi jednej alebo druhej strany. Súd vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Rozsudkom súdu prvej inštancie bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 19.710,10 eur.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odporca požiadal podaním z 25.01.2012 o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, pričom predložil potvrdenia o svojich osobných majetkových aj zárobkových pomerov zo 07.03.2012. Súd prvej inštancie mu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal z dôvodu, že odporca nepreukázal, že jeho odkázanosť, ktorá vyplývala z týchto dokladov, trvá aj v čase terajšieho rozhodnutia.
3. Výrok o povinnosti účastníkov zaplatiť trovy konania štátu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že každú stranu zo strán spoluzaviazal na zaplatenie polovice nákladov, pretože vypracovanie znaleckých posudkov bolo v záujme oboch strán.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že hnuteľné veci a nehnuteľnosti prikáže účastníkom konania v rozsahu ako to bolo v napadnutom rozsudku a odporcu zaviaže zaplatiť zostatky úverov v peňažných ústavoch a zaviaže ho zaplatiť navrhovateľke za jej zaniknuvší podiel maximálne čiastku 5.000 eur. Odporca svoje odvolanie odôvodnil tým, že výplata, ktorú má zaplatiť navrhovateľke, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, pretože súd nezohľadnil finančné prostriedky, ktoré boli preukázateľne darované odporcovi jeho nebohým otcom za účelom výstavby rodinného domu vo výške 750.000 Kčs. O tom produkoval listinný dôkaz, ktorého pravosť nebola ničím vyvrátená. Súd mal brať do úvahy aj to, kto ako prispel k nadobudnutiu spoločného majetku. Bolo predsa preukázané, že v tomto smere odporca sa oveľa väčšou mierou pričinil o nadobudnutie majetku napr. aj tým, že jeho rodičia prispeli na zakúpenie kvádrov a rovnako mu prispeli na okná a dvere. Ak by súd objektívne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, výplata navrhovateľke by bola podstatne nižšia, určite nie vyššia ako 5.000 eur. Nesprávne súd prvej inštancie rozhodol ak vyslovil, že mu nepriznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie uviedol, že odporca predkladal doklady pri posúdení žiadosti ešte z roku 2014, a aj keď v tej dobe spĺňal podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, medzičasom sa pomery mohli zmeniť a on od roku 2014 ničím nepreukázal, že jeho odkázanosť trvá. Uviedol, že pokiaľ súd mal pochybnosti, či spĺňa podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, mohol si v tom smere vyžiadať aktualizované podklady. Pokiaľ tak súd neurobil, nemohol rozhodnúť, že mu neprizná oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže súd o tomto výroku nesprávne rozhodol, že mu nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, potom nesprávne rozhodol aj vo výroku, ktorým bol zaviazaný znášať trovy znaleckého dokazovania. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
5. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
7. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Okrem odvolacích dôvodov prihliadne odvolací súd vždy na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla. Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju dôkaznú povinnosť. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nepochybne nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie.
8. Odvolací súd poukazuje na predtým vyslovený právny názor v uznesení 8Co/26/2015 zo dňa 14.12.2015 a na to, že súd prvej inštancie po zrušení veci v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie a v potrebnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré aj odvolací súd považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie správne nezohľadnil dar vo výške 750.000 Kčs, pretože v konaní nebolo preukázané, že tento dar bol reálne poskytnutý a ani to, že bol použitý skutočne na výstavbu rodinného domu. V okolnostiach tejto veci je významné aj to, že tento dôkaz bol predložený až po zrušení veci odvolacím súdom. Preto pokiaľ súd prvej inštancie neprihliadol na poskytnutie sumy 750.000,-Kčs, urobil tak správne. Odporca pritom v odvolaní namietal v zásade len nezohľadnenie tejto sumy 750.000 Kčs.
9. Vecne správny je aj výrok o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi, pretože bolo úlohou odporcu v súvislosti so svojou žiadosťou preukázať, že jeho majetkové pomery takéto rozhodnutie odôvodňujú. Odporca podal síce odvolanie proti rozhodnutiu, ale ani v odvolacom konaní dôkazy svedčiace o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil. Preto odvolací súd
rozsudok v meritórnom výroku, vo výroku o nepriznaní oslobodenia odporcovi od súdnych poplatkov, ako aj vo výroku o trovách konania štátu ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní odporca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej navrhovateľke trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, tak že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.