Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému G. D., U. XX.XX.XXXX, R. U. N. XXX/XX H. L., o zaplatenie 2266,39 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 329,36 eur, úrok z omeškania 11,37 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 329,36 eur od 17.10.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd oproti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania 17,32 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 11.3.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2266,39 eur, nezaplatené úroky 182,98 eur, nezaplatené úroky z omeškania 6,63 eur, úrok 19,53% ročne z nezaplatenej istiny 2266,39 eur od 17.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8% ročne z ročne z nezaplatenej istiny 2266,39 eur a nezaplatených úrokov 182,98 eur od 17.10.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.7.2011 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 44/271/11, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3000 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 31.12.2069. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 23.9.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Ku dňu predčasného zosplatnenia (16.10.2013) predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 2516 eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru 2266,39 eur, úrokmi 182,98 eur, úrokmi z omeškania 6,63 eur, poplatkami 60 eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovaný po zosplatnení neuhradil nič. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky sú od 17.10.2013 8.11.2013 úročené úrokom z omeškania 8% ročne. Úrok vo výške 182,98 eur predstavuje dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úrok z omeškania 6,63 eur bol počítaný sadzbou 8% ročne a bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd vo veci výzvou zo dňa 11.5.2016 vyzval žalobcu, aby súdu v lehote 10 dní uviedol, z čoho pozostáva žalovaná istina 2266,39 eur, či zahŕňa úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky, sankcie a pod., ktoré sa stali súčasťou istiny, a ak áno, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy, s použitím akej sadzby a za aké obdobie. Žalobcu súd vyzýval, aby uviedol akým spôsobom boli vypočítané úroky 182,98 eur (z akej sumy, za aké obdobie a s použitím akej sadzby), čo tvoria nezaplatené úroky z omeškania 6,63 eur, koľko splátok a v akej výške žalovaný celkom zaplatil, ako boli tieto splátky započítané. Výzvou z 14.12.2016 žalobca bol súdom vyzvaný, aby predložil doručenku podpísanú žalovaným k výzve na predčasne splatenie úveru a listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva - úplné výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov a pod. Žalobca odpovedal na výzvu súdu podaním zo dňa 9.6.2016, kde uviedol vo forme tabuľky, že žalovaný uhradil celkom 1670,64 eur, z čoho bolo 937,03 eur započítané na úrok a 733,61 eur na istinu. Tiež vo forme tabuľky uviedol presný výpočet úroku 182,98 eur, teda z akých konkrétnych súm, akou sadzbou a za aké obdobie bola táto suma vypočítané, podobne predložil tiež vo forme tabuľky výpočet úroku z omeškania 6,63 eur, pričom uviedol na odstránenie pochybností, že úrok z omeškania požaduje žalobca len zo sumy úrokov naakumulovaných ku dňu zosplatnenia (nie zo zmluvných úrokov po zosplatnení) v intervale od tohto dňa do zaplatenia. Žalobca podaním z 18.1.2017 predložil prehľad skutočných splátok žalovaného započítaných na vyrovnanie dlhu z úveru ako aj prehľad splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, na základe ktorého bol úver predčasne zosplatnený.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd rozhodol podľa § 180 C.s.p., že bude konať v neprítomnosti žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie Úverovou zmluvou č. 44/271/11, výpisom z účtu žalovaného v Prima banka Slovensko a.s., výzvou na predčasné splatenie úveru, druhou upomienkou, vyjadreniami žalobcu, prehľadom splátok a spôsobom ich započítania, prehľadom a spôsobom výpočtu úroku a úroku z omeškania, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe Úverovej zmluvy č. 44/271/11 zo dňa 21.7.2011 (ďalej len úverová zmluva) má súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 6000 eur, v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru 19,53%, ročná percentuálna miera nákladov 24,28 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + celkové náklady spojené s úverom) 4501,44 eur, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 20,56 %, počet mesačných splátok 48, splatnosť splátok v 21. deň v mesiaci, výška splátky 90,54 eur mesačne. Prvá splátka úveru bude vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Žalovaný sa zaviazal, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 48 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom v deň uvedený v bode 5.2. posledného mesiaca tejto lehoty. Žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi jednorazový poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň poskytnutia úveru 60 eur a poplatky súvisiace s úverovou zmluvou uvedené v „Sadzobníku poplatkov, časť Úvery pre obyvateľstvo“, ktorý je prílohou tejto úverovej zmluvy. Zmluvné strany úverovej zmluvy sa dohodli, že žalobca inkasuje mesačne z účtu žalovaného poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur. Ďalej sa dohodli, že v prípade, že žalovaný nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a vzniknutý počas jej trvania, žalobca je oprávnený žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

Z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX v Prima banka Slovensko, a. s. súd zistil, že dňa 21.7.2011 bola žalovanému pripísaná suma 3000 eur.

Z výzvy žalobcu na predčasné splatenie úveru z 23.9.2013 mal súd preukázané, že žalobca adresoval túto výzvu žalovanému a oznámil mu, že ho v dôsledku nedodržiavania zmluvných povinností žalovaným žiada o predčasné splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom do 15.10.2013. Podľa predloženej doručenky adresovanej žalovanému sa zásielka vrátila žalobcovi späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

Podľa druhej upomienky z 29.7.2013 žalobca oznámil žalovanému výšku dlhu ku dňu vyhotovenia upomienky v sume 231,97 eur a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do 3.8.2013.

Z prehľadu splátok žalovaného súd zistil, že žalovaný v období od 22.8.2011 do 21.5.2013 zaplatil celkom 1670,64 eur, ktorá suma bola vo výške 937,03 eur započítaná na úrok a vo výške 733,61 eur na istinu. Nesplatená istina zostala vo výške 2266,39 eur.

V tabuľke s názvom prepočet zmluvných úrokov žalobca presne uviedol výpočet úroku za obdobie od 21.7.2011 do 22.8.2011 a v nasledujúcich obdobiach až do obdobia od 21.5.2013 do 16.10.2013, úrokovú sadzbu uviedol vo výške 19,53% ročne, celkovo zostal za obdobie od 21.7.2011 do 16.10.2013 neuhradený úrok 182,98 eur. Pri jednotlivých obdobiach, z ktorých boli počítané úroky, je zrejmé, že posledný deň jednotlivého mesačného obdobia bol použitý ako prvý deň nasledujúceho mesačného obdobia, teda v týchto dňoch došlo k dvojnásobnému úročeniu úrokom z úveru.

V tabuľke s názvom prepočet úrokov z omeškania žalobca presne uviedol výpočet úroku z omeškania za obdobie od 22.12.2011 do 17.1.2012 a v nasledujúcich obdobiach až do obdobia od 24.9.2013 do 16.10.2013, úrokovú sadzbu uviedol vo výške 7% ročne (použitá v období od 22.12.2011 do 1.4.2013) a 8% ročne (použití v období od 1.4.2013 do 16.10.2013, celkovo zostal za obdobie od 22.12.2011 do 16.10.2013 neuhradený úrok z omeškania 6,63 eur. Pri jednotlivých obdobiach, z ktorých boli počítané úroky z omeškania, je zrejmé, že posledný deň jednotlivého mesačného obdobia bol použitý ako prvý deň nasledujúceho mesačného obdobia, teda v týchto dňoch došlo k dvojnásobnému úročeniu úrokom z omeškania.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si nespomína, v ktorom roku požiadal Dexia banku, aby mu poskytla úver. Žiadal požičať 3 000,- eur. Peniaze potreboval aj použil na kúpu auta. Podmienky do zmluvy dala banka. Banka mu povedala, že sa dohodli na splátkach. Žiadal o odklad splátok pre prípad, žeby prišiel o prácu. Obdržal 3 000,- eur, pripísali mu ich na účet. Zdá sa mu, že platil šekmi, nie odpisom z účtu. Nepamätá si, koľko splatil. Po nahliadnutí na VOP uviedol, že ich pri podpise zmluvy dostal. Sadzobník poplatkov nepoznal. Dohodol s bankou, že v prípade, ak nezaplatí nejaké splátky, že môže po ňom žiadať zaplatenie celého dlhu. Banke nepovedal, že zo splátky môže najprv započítať úrok alebo poplatky až potom to, čo vracia ako požičané. Prevzal výzvu na predčasné splatenie úveru. V septembri v roku 2014 býval v L. U. N. Z..

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 29.2.2012 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b),d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní o žalobe a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia strán predmetných zmlúv, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaní požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebitelia. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaných z toho dôvodu, aby žalovaní neboli znevýhodnení v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.

Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Súd preskúmal úverovú zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme, neobsahuje však všetky náležitosti, ktoré by mala mať a to konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež konečnú splatnosť úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, bez uvedenia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky súd nepovažuje za splnenie si povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podľa prehľadu započítania splátok žalobcu na istinu a úrok započítavanie splátok je v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Čiastočné plnenie sa podobá na plnenie v splátkach, rozdiel je v tom, že pri čiastočnom planení je ponechané na vôli dlžníka v akej výške a kedy poskytne plnenie, plnenie v splátkach má vopred dohodnutú výšku a zročnosť jednotlivých splátok. Ako vyplýva z prehľadu splácania žalobca započítal splátky najskôr na úrok a až potom na istinu, čo je v rozpore s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon žalobcu. Rovnako ani uvedenie termínu splatnosti celého úveru s príslušenstvom do 48 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy súd nepovažuje za údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky a údaju o konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve spôsobuje, že žalobcovi zákon upiera právo na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov od dlžníka (žalovaného), preto súd žalobu žalobcu v časti úrokov zamietol.

Súd mal v predmetnej veci preukázané listinnými dôkazmi, že žalovaný a žalobca uzavreli úverovú zmluvu a žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 3000 eur, skutočnosť nebola medzi stranami sporná, ktorý súd vyhodnotil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splátok mal súd preukázané, že žalovaný do dňa podania žaloby na súd uhradil žalobcovi celkom sumu 1670,64 eur. Súd považuje úverovú zmluvu za platnú a úver za bezúročný a bezpoplatkový. Nakoľko žalovaný svoj záväzok nesplácal riadne a včas, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1329,36 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver - istinu 3000 eur bez úrokov a bez poplatkov po odpočítaní zaplatených splátok žalovaným v sume 1670,64 eur a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K uplatneniu žalobcu nároku na úrok z úveru po dni zosplatnenia, súd uvádza, že žalobca má po zosplatnení úveru nárok len na úrok z omeškania. Súd tu poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď splátky úveru neuhrádzal riadne a včas v dohodnutom termíne. Súd preto s odkazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd mal v konaní preukázané, že zosplatnenie úveru bolo žalovanému doručené a to výpoveďou žalovaného. Vzhľadom na uvedené patrí žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1329,36 eur odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia t.j. od 17.10.2013 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 11,37 eur v zmysle výpočtov žalobcu v tabuľke prepočet úrokov z omeškania za obdobie od 22.12.2011 do 16.10.2013 ( suma 11,37 eur uvedená ako vypočítaný úrok, a to bez započítania úhrad žalovaného na úrok z omeškania), tento bol počítaný zákonnou úrokovou sadzbou 7% ročne do 1.4.2013 a následne 8% ročne.

Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom súd žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,32% (úspech žalobcu 58,66% v sume 1329,36 eur, úspech žalovaného 41,34% v sume 937,03 eur).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §262 ods. 2 C.s.p..

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .