Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-149-2016.pdf
PDF · 134.24 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/149/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: P. F., H.. W.Á., A..XX.XX.XXXX, S. W. X. XXX/XX, Ž., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Ing. Milan Očko, advokát so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, proti žalovanej: S. I. Y..X.., X. X. A. X. XX/XXXX, XXX XX F.Ť., G.: XX XXX XXX, právne zastúpená L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 546, o vrátenie neprimerane vysokých úrokov z úveru a zmluvných pokút, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4.884,56 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom zo dňa 08.04.2016, ktorý bol Okresnému súdu Žilina doručený mailovým podaním dňa 11.04.2016 a doplnený doručením originálu dňa 12.04.2016 sa žalobkyňa domáhala vrátenia neprimerane vysokých úrokov z úveru a zmluvných pokút, ktoré podaním doručeným súdu dňa 12.05.2016 vyčíslila vo výške 4.884,56 EUR. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila úverovú zmluvu č. XXX/XX zo dňa 26.07.2011, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR s navŕšením na sumu 5.900,- EUR, splatný do 26.01.2012. Z dôvodu jej zlej finančnej situácie bolo žalobkyni poskytnuté predĺženie úveru dodatkami, a to Dodatok č. X zo dňa 26.01.2012 s navŕšením z 5.900,- EUR na 6.800,- EUR a a Dodatok č. X zo dňa 17.02.2012, ktorým jej bol navŕšený úver na 11.936,63 EUR. Dodatok č. X podpísala v stave núdze, pretože jej bolo povedané, že ak ho nepodpíše, musí vyplatiť úver a na to nemala finančné prostriedky. S nebankovou spoločnosťou nemala nikdy skúsenosť. Nebankový úver bol v zmysle Čl. V úverovej zmluvy zo dňa 26.07.2011 zabezpečený Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti v k. ú. Š., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. KNC č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 94 m2. Počas priebehu úveru boli žalobkyni na jej žiadosť vyčíslené pohľadávky k 31.10.2012 v sume 12.607,84 EUR, k 28.02.2013 v sume 16.964,68 EUR a k 03.04.2013 v sume 17.956,75 EUR. Na základe vyčíslenia pohľadávky zo dňa 09.04.2013 žalobkyňa dňa 10.04.2013 uhradila celkovú výšku pohľadávky v sume 18.120,56 EUR, čo jej bolo potvrdené kvitanciou. Táto suma bola zo základnej pôžičky navŕšená o úroky a pokuty, ktoré sú podľa vyjadrenia žalobkyne neúmerne vysoké. Žalobkyňa sa dostala do nezvládnuteľnej situácie, na vyplatenie pohľadávky si požičala peniaze. Žalovaná sa zmocnila značnej sumy peňazí a žalobkyňa skoro prišla o životnú istotu - bývanie. Na základe týchto skutočností požiadala súd o prešetrenie úrokov a pokuty pohľadávky vyčíslenej žalovanou. Na základe výzvy súdu žalobkyňa doplnila svoj návrh o listinné dôkazy, a to úverovú zmluvu č. XXX/XX zo dňa 26.07.2011, Dodatok č. X zo dňa 26.01.2012, Dodatok č. X zo dňa 17.02.2012 a vyčíslenie pohľadávky ku dňu 31.10.2012, 28.02.2013, 03.04.2013 a 10.04.2013. Ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 09.05.2016 uviedla, že celková výška úhrady vyčíslená dňa 10.04.2013 predstavuje sumu 18.120,56 EUR, z toho
istina úveru 8.000,- EUR, poplatky za navýšenie a predĺženie úveru 200,- EUR, vyčíslenie pohľadávky 70,- EUR, korešpondencia 90,- EUR, zmluvný úrok 4.876,- EUR, celkom tvoria sumu 13.236,- EUR. Žalobkyňa týmto podaním doplnila žalobný petit, podľa ktorého žiadala, aby jej žalovaná uhradila sumu vo výške 4.884,56 EUR.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.08.2016, ktoré bolo súdu doručené 05.08.2016 považovala žalobu za nezrozumiteľnú a nedôvodnú, a preto ju navrhla v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že má za to, že nárok žalobkyne na vydanie peňažného plnenia je bez ohľadu na opodstatnenosť samotného nároku vo veci samej premlčaný, a preto vzhľadom na vznesenú hmotnoprávnu námietku žiadala žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že predmetom žalobného návrhu je zaplatenie sumy spolu vo výške 4.884,56 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, pričom právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Nakoľko k peňažnému plneniu zo strany žalobkyne vo výške 18.120,56 EUR došlo dňa 10.04.2013, subjektívna premlčacia doba podľa žalovanej uplynula dňa 10.04.2015 a objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 10.04.2016, pričom žalobkyňa podala svoju žalobu až dňa 11.04.2016, pričom pôvodnou žalobou podanou dňa 11.04.2016 sa žalobkyňa ani nedomáhala ešte vydania bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok uplatnila až podaním nazvaným Doplnenie konania, ktoré doručila súdu dňa 12.05.2016, t.j. po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa nespochybňuje platnosť zmlúv uzatvorených so žalovanou, ale domáha sa preskúmania výšky dohodnutých úrokov, úrokov z omeškania a zmluvných pokút, pričom v zmysle doplnenia podania zo dňa 09.05.2016 navrhla, aby súd rozsudkom žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 4.884,56 EUR. Uplatnenie výšky peňažného plnenia pritom žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu nijako bližšie nešpecifikovala a nezdôvodnila a žalovaná mohla len dedukovať, že uvedená suma je rozdielom medzi sumou 18.120,56 EUR, ktorá bola žalobkyni vyčíslená ako zostatok dlhu k 10.04.2013 a sumou 13.236,- EUR, ktorú mala podľa žalobkyne tvoriť istina vo výške 8.000,- EUR, poplatky za navýšenie a predĺženie úveru vo výške 200,- EUR, vyčíslenie pohľadávky 70,- EUR, korešpondencia 90,- EUR a zmluvný úrok vo výške 4.876,- EUR. Z čoho však vychádzala žalobkyňa pri výpočte sumy nie je zrejmé, a preto žalovaná považovala žalobu za neurčitú a nezrozumiteľnú. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé na základe akých skutkových tvrdení a akého právneho dôvodu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia požadovaného peňažného plnenia. K samotnej úverovej zmluve č. XXX/XX zo dňa 26.07.2011 vrátane jej dodatkov žalovaná uviedla, že úverová zmluva je platným právnym úkonom, pričom pri jej uzatváraní boli dodržané všetky zákonné podmienky a povinnosti, ktoré žalovanej ako veriteľovi vyplývali zo zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Samotná úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, všetky zmluvné podmienky sú v zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto nebol dôvod ich spochybňovať, či označovať za neprijateľné. Čo sa týka výšky dohodnutých úrokov z omeškania a zmluvných pokút žalovaná mala za to, že v prípade úverov poskytovaných nebankovými subjektami je všeobecne akceptované, že výška úrokov, ako aj ďalších nákladov spojených s úverom je v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami poskytovaných bankami vyššia, predovšetkým s ohľadom na vyššiu mieru rizika. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XX I. XX/ XXXX). Vzhľadom na vyššie uvedené mala žalovaná za to, že dohodnuté úroky ako aj výška jednotlivých zmluvných pokút s ohľadom na charakter poskytnutého úveru boli primerané a dohodnuté v súlade so zákonom.
3. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu dňa 23.09.2016 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že návrh na začatie konania podala v stanovenej lehote doporučeným listom podaným dňa 10.04.2016 a elektronickým podaním dňa 10.04.2016, a preto považuje námietku premlčania za bezdôvodnú. Vzhľadom k tomu, že lehota na podanie dňa 10.04.2016 pripadla na deň pracovného pokoja - nedeľu, posledným dňom lehoty bol v súlade s ust. § 122 Občianskeho zákonníka najbližší pracovný deň, čo bolo splnené. Žalobkyňa týmto považovala obidve podania za podané v lehote a nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania. K vyčíslenej žalovanej sume vo výške 4.884,56 EUR uviedla, že táto je rozdielom sumy vo výške 18.120,56 EUR, ktorú uhradila dňa 10.04.2013 a sumy 13.236,- EUR, ktorú žalovaná považuje za zákonnú a ktorú tvorí istina vo výške 8.000,- EUR, poplatky za navýšenie a predĺženie
úveru vo výške 200,- EUR, vyčíslenie pohľadávky 70,- EUR, korešpondencia 90,- EUR a zmluvný úrok vo výške 4.876,- EUR. Žalovaná suma tvorí rozdiel z celkovej sumy 18.120,56 EUR - 13.326,- EUR, t. j. sumu vo výške 4.884,56 EUR, ktorú žalobkyňa požadovala s spolu s náhradou trov konania zaplatiť žalovanou.
4. K vyjadreniu žalobkyne bolo súdu dňa 25.10.2016, doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 24.10.2016, v ktorom opätovne poukázala na to, že nárok žalobkyne na vydanie peňažného plnenia je premlčaný, nakoľko lehota na podanie žaloby titulom bezdôvodného obohatenia je lehotou hmotnoprávnou, ktorá ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie ktoré sa má uskutočniť, urobí najneskôr v posledný deň lehoty, nestačí v posledný deň lehoty odovzdať predmetné podanie na poštovú prepravu. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že k peňažnému plneniu žalobkyne vo výške 18.120,56 EUR došlo dňa 10.04.2013, a teda subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 10.04.2015 a objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 10.04.2016, pričom žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 11.04.2016 žiadala súd o prešetrenie úrokov a pokút pohľadávky vyčíslenej žalovanou, a teda týmto podaním sa ani nedomáhala ešte vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila až podaním nazvaným ako Doplnenie konania, ktoré doručila súdu až dňa 12.05.2016, t. j. po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a súčasne ju zaviazal k náhrade trov konania.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 42C/149/2016-79 zo dňa 13.01.2017, ktorým žalobu z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Žiline z dôvodu podaného odvolania žalobkyňou uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.03.2018 predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým je okresný súd viazaný, prikázal okresnému súdu vykonať dokazovanie smerujúce k doplneniu skutkových okolností týkajúcich sa začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. kedy sa žalobkyňa dozvedela a preukázateľne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.09.2018 o 9,00 hod.. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne. Elektronickým podaním, ktoré bolo súdu doručené po skončení predmetného pojednávania o 10,00 hod. právna zástupkyňa žalovanej z dôvodu náhlych zdravotných komplikácií žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe tak ako bola súdu doručená dňa 11.04.2016 a doplnená dňa 12.05.2016. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že pohľadávku vo výške 18.120,56 EUR uhradila žalovanej na základe vyčíslenia pohľadávky zo dňa 09.04.2013 a to prevodom na účet a pod variabilným symbolom uvedeným vo vyčíslení pohľadávky dňa 10.04.2013. V tento deň sa dozvedela o vyčíslení dlžnej sumy spolu s príslušenstvom, ktorú žalovanej dňa 10.04.2013 v celej výške uhradila. Na otázku súdu, kedy sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia uviedla, že dňa 07.04.2016 sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, a teda, aj o tom kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Následne na to podala žalobu na súd. Na otázku súdu, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia uviedla, že o rozsahu bezdôvodného obohatenia sa dozvedela 09.05.2016, kedy aj podala doplnenie žaloby, kde vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia.
8. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to mailovým podaním žalobného návrhu dňa 11.04.2016, doručením jeho originálu dňa 12.04.2016 ako aj jeho doplnením doručeným súdu dňa 12.05.2016 (č.l. 1 - 2, 4 - 5 a 10 - 11 spisu), úverovou zmluvou č. XXX/XX zo dňa 26.07.2011, Dodatkom č. X zo dňa 26.01.2012, Dodatkom č. X zo dňa 17.02.2012 a vyčísleniami pohľadávky ku dňu 31.10.2012, 28.02.2013, 03.04.2013 a 10.04.2013 (č.l. 12 - 31 spisu), vyjadreniami žalovanej k žalobnému návrhu zo dňa 02.08.2016 a zo dňa 24.10.2016 (č.l. 40 - 43 a 57 - 58 spisu), vyjadrením žalobkyne k vyjadreniam žalovanej zo dňa 23.09.2016 (č.l. 51 - 53 spisu), uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.03.2018 (č.l. 111 - 118 spisu) ako aj celým spisovým materiálom. 9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.
10. Dňa 26.07.2011 uzavrela žalobkyňa ako dlžník a veriteľ S. I., Y..X.. úverovú zmluvu č. XXX/XX na sumu 5.000,- EUR. Podľa čl. XXI Splátkový kalendár žalobkyňa sa zaviazala splácať poskytnutý úver vo výške 5.000,- EUR s úrokmi celkovo vo výške 5.900,- EUR, tak že 1. až 6. splátka boli vo výške 150,- EUR a 7. splátka vo výške 5.000,- EUR. Zároveň sa zaviazala v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu o záložnom práve (čl. V. úverovej zmluvy). Podľa čl. VII bod 2 ak sa zníži hodnota predmetu zálohu, tak že zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi sa stane nedostatočným vyhradzuje si veriteľ právo žiadať od dlžníka, aby zabezpečenie pohľadávky bez zbytočného odkladu doplnil. Za zníženie hodnoty predmetu zálohu sa okrem iného považuje aj objektívne zníženie všeobecnej hodnoty predmetu zálohu v dôsledku zmien na trhu s nehnuteľnosťami. Podľa čl. VII. bod 3 Úverovej zmluvy sa strany sporu dohodli, že ak dlžník nezabezpečí úver zriadením záložného práva v prospech veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu.
11. K úverovej zmluve bol dňa 26.01.2012 uzatvorený dodatok č. X, podľa ktorého bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov, čím sa úver navŕšil zo sumy 5.900,- EUR na sumu 6.800,- EUR, s tým že žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v 13 splátkach, 1. až 12. splátka bola vo výške 150,- EUR a 13. splátka vo výške 5.000,- EUR.
12. K úverovej zmluve bol dňa 17.02.2012 uzatvorený dodatok č. X, podľa ktorého sa úver navŕšil zo sumy 6.800,- EUR na sumu 10.276,63 EUR s tým, že žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v 13 splátkach, 1. až 7. splátka bola vo výške 150,- EUR, 8. splátka bola vo výške 266,63 EUR, 9. až 12. splátka bola vo výške 240,- EUR a 13. splátka vo výške 8.000,- EUR.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare..
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie má vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
28. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
29. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanej nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej úverovej zmluvy č. XXX/ XX zo dňa 26.07.2011, Dodatku č. X zo dňa 26.01.2012 a Dodatku č. X zo dňa 17.02.2012, ktoré žalobkyňa vyčíslila vo výške 4.884,56 EUR. Žalobkyňa zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, resp. záväzkové vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobkyňou a žalovanou na základe predmetných zmlúv sú vzťahmi občianskoprávnymi a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.
30. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd v súlade s ustálenou judikatúrou uzavrel, že pri hodnotení počiatku plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby treba vychádzať zo skutočnosti, že k peňažnému plneniu zo strany žalobkyne vo výške 18.120,56 EUR došlo dňa 10.04.2013 a objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 10.04.2016.
Keďže tento deň pripadol na nedeľu, podľa § 122 ods. 3 OZ posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 11.04.2016, kedy bolo súdu doručené mailové podanie žalobkyne, ktoré bolo doplnené doručením originálu dňa 12.04.2016. Pri hodnotení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť o tom, že sa žalovaná na jej úkor obohatila. K tejto otázke už zaujali stanovisko slovenské súdy vo viacerých rozhodnutiach, od ktorého nebol dôvod sa akokoľvek odchýliť (napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí XCdo/XXX/XXXX, Ústavný súd SR v rozhodnutí G.. Ú. XXX/XXXX). Vzťah uvedených kombinovaných lehôt je taký, že uplynutím ktorejkoľvek z nich sa právo premlčí (subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby) a ak sa premlčania dlžník dovolá, nemožno premlčaný nárok veriteľovi priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná), a nielen predpokladaná vedomosť, teda taká, kedy sa žalobkyňa dozvedela také skutočnosti, ktoré jej umožnili uplatniť právo žalobou na súde. Vychádzajúc z vyjadrenia žalobkyne na nariadenom pojednávaní dňa 25.09.2018, táto sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a o tom kto sa na jej úkor obohatil dňa 07.04.2016. Následne na to podala žalobu na súd. Na základe tohto, že žalobkyňa podala návrh na súd dňa 11.04.2016, t.j. počas plynutia dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty, žalobný návrh bol uplatnený včas, a preto súd nemohol na vznesenú námietku premlčania prihliadať.
31. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.
32. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 36 % za poskytnutý úver ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože päťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM I. X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).
33. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.
34. Počas konania medzi stranami sporu nebolo sporné, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami ObZ, zároveň však ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto musí byť v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ďalej musí byť v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň každá zmluva, ako právny úkon musí byť v súlade s § 34 OZ upravujúcimi náležitosti právnych úkonov. Súd konštatuje, že v záujme zachovania právnej istoty účastníkov zmluvy je vo všeobecnosti zástancom teórie zachovania platnosti zmlúv. Je potrebné konštatovať, že pri uzavretí predmetnej zmluvy o úvere v znení jej následných dodatkov č. 1 až 2 existovalo vážne nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly. Existenciu tohto nebezpečenstva aj žalovaná naplnila, pretože napriek tomu, že žalobkyni bol spočiatku poskytnutý úver 5.000,- EUR, tento po približne 7 mesiacoch (dátum uzavretia úverovej zmluvy 26.07.2011, dátum dodatku č. 2 k úverovej zmluve 17.02.2012) narástol podľa znení dodatkov k úverovej zmluve do výšky 10.276,63 EUR. Súd vyhodnotil najmä dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Dojednaný spôsob vrátenia úveru tento zákon obchádza. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z. bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Ak žalovaná v predtlači formulárovej úverovej zmluvy určila 6 splátok po 150,- EUR a 7. splátku na istinu 5.000,- EUR,
konala v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzala. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov (naraz vyššiu suma peňazí). Následne, po získaní úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 5.000,- EUR väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných nákladov) ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 5.000.- EUR, v tomto prípade 7. splátku úveru. Takýmto spôsobom žalovaná neprimerane sankcionovala neschopnosť žalobkyne vrátiť požičané peniaze. Takýmto spôsobom žalobkyňu stavala do pozície „nevyhnutnosti“ uzatvárania ďalších dodatkov k úverovej zmluve a k navyšovaniu úveru (nielen istinou, ale najmä úrokmi a poplatkami). Uvedený žalovanou určený spôsob vrátenia dlžnej sumy možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku. Ustanovenie § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade žalovaná pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložila tak, že žalobkyňa mala zaplatiť 6 splátok po 150,- EUR a 7. splátku vo výške istiny 5.000,- EUR. Priemerný spotrebiteľ nie je schopný (už z hore uvedených dôvodov) takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné. Uvedený právny záver platí aj pre dodatky č. X Y. X k úverovej zmluve, kde bol spôsob splácania poskytnutého úveru dohodnutý rovnakým spôsobom obchádzajúcim zákon.
35. Súd dospel k záveru, že žalovanej tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. Žalovaná mala pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru.
36. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa na predmetnom úvere uhradila celkom sumu vo výške 18.120,56 EUR. Celková výška pohľadávky bola vyčíslená žalovanou ku dňu 10.04.2013 a predstavovala sumu 18.120,56 EUR. (č.l. 31 spisu). Na základe úverovej zmluvy č. 188/11 zo dňa 26.07.2011 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2012 a dodatku č. 2 zo dňa 17.02.2012 predstavoval úver s navŕšením sumu v celkovej výške 10.276,63 EUR. Predmetný úver podľa vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.03.2013 (č.l. 29 spisu) pozostával z nasledovných položiek: 8.000,- EUR istina, 200,- EUR poplatky za navýšenie a predĺženie úveru (výjazd za klientom 2x), 70,- EUR vyčíslenie pohľadávky 2x, 90,- EUR korešpondencia, 4.876,- EUR zmluvný úrok, čo predstavuje sumu vo výške 13.236,- EUR a 5.870,75 EUR úrok z omeškania, zmluvné pokuty. Žalobkyňa z celkovo uhradenej sumy vo výške 18.120,56 ER odpočítala položky, ktoré tvoria sumu 13.236,- EUR a z toho vyšla suma 4.884,56 EUR ako platené bez právneho dôvodu. Táto suma 4.884,56 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, resp. majetkový prospech na strane žalovanej získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaná povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.
37. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na zaplatenie sumy 4.884,56 EUR.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.