Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej U. Z., I. O. Š.B. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 1.208,86,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 17Csp/16/2016-34 zo dňa 12. júla 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a V.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 379,68 Eur s 5,5% ročným úrokom z priznanej istiny od 30.8.2013 do zaplatenia,, všetko do 30.9.2017.

II. Súd zastavuje konanie v časti nároku vo výške 312,12 Eur s príslušnými úrokmi.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 12,02 Eur, ktoré mu vyplatí prevádzkovateľ systému po obdŕžaní tohto uznesenia.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 04.12.2012, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 07.08.2013, § 145 ods. 2, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou dňa 08.11.2012, teda domáhal úhrady pohľadávky vo výške 1.208,86,- Eur s prísl. z dôvodu, že žalovanej poskytol pôžičku vo výške 4.865,0,- Eur, kde však žalovaná prestala uhrádzať splátky, čím porušila svoje povinnosti. Žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 2.160,32,- Eur. Uviedol, že Zmluva o pôžičke č. 7115182 zo dňa 04.12.2012 uzatvorená medzi veriteľom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej kontrole. Zistil, že táto zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. f) až k) a y) zákona č. 129/2010 Z. z.. Tieto náležitosti sa síce nachádzajú v potvrdzujúcom liste vydaného pôvodným veriteľom, avšak tieto náležitosti nie sú podpísané žalovanou, teda žalovaná ako spotrebiteľ nemala k dispozícii základné podstatné informácie týkajúce sa tohto spotrebiteľského úveru. Tieto nedostatky spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov a z toho dôvodu má žalobca nárok len na zaplatenie rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru 2.600,- Eur a zaplatenými platbami 2.160,32,- Eur a 60,- Eur, čo sa rovná sume 379,68,- Eur. Úrok nad priznanú výšku zamietol ako nedôvodne žiadaný, pretože ku dňu 30.08.2013 bola výška základného úroku 5,05% a nie 8,5%, ako to žiadal žalobca. Súd zastavil konanie vo výške 312,12,- Eur, ktoré žiadal žalobca titulom nákladov vymáhania a v tejto časti vzal žalobu späť. Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 12,12,- Eur v časti, ktorou vzal žalobca žalobu späť, t.j. zo sumy 312,- Eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol čiastočne úspešný, a to prevažne neúspešný, z toho dôvodu mu nárok na náhradu trov konania nevzniká a žalovaná si trovy konania nežiadala priznať, preto súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku III. a V. rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 364 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 C.s.p.. Uviedol, že žalovaná v podaní zo dňa 25.11.2016 žalovaný nárok nerozporovala a preto nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Z uvedeného dôvodu boli preto splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku z dôvodu procesného uznania nároku žalovanou. Uviedol, že záväzkový právny vzťah vznikol pred 01.02.2013, preto mu v s poukazom na ustanovenie § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v ich uplatnenej výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy počnúc omeškaním žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 517,06,- Eur s prísl., a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu strán v spore.

5. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila tak, že sumu 379,68,- Eur uhradila dňa 14.11.2017, kde doklad o zaplatení prikladá v prílohe. Žiadala súd o odpustenie úrokov a náhrad trov konania, nakoľko je momentálne aj naďalej v zlej finančnej situácii. Napriek tomu, že si hľadá prácu, je to obtiažne, nakoľko jej zdravotný stav jej nedovoľuje denno-denne vykonávať prácu a je od svojich 28 rokov invalidná.

6. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 08.11.2012 podala žalovaná žiadosť o poskytnutie pôžičky č. 7115182, v ktorom žiadala o pôžičku vo výške 3.600,- Eur, ktoré by splácala v 60. mesačných splátkach. Súčasťou žiadosti boli aj samostatne upravené Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky. Listom od Slovenskej požičovne adresovanom žalovanej bolo žalovanej oznámené, že dňa 04.12.2012 bola jej žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 7115182 schválená a teda v zmysle ustanovení uvedených v žiadosti došlo k uzatvoreniu zmluvy. Uvedeným listom bolo potvrdené, že žalovanej je poskytnutá pôžička vo výške 2.600,- Eur, celková suma pôžičky predstavovala sumu vo výške 4.865,40,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 2.265,40,- Eur, splátka bola vo výške 81,09,- Eur, splátka s poistením 83,44,- Eur, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 32,00%, RPMN 32,00%, priemerná hodnota RPMN 20,90%, termín konečnej splatnosti 12/2017 a splatnosť prvej mesačnej splátky bola ku dňu 20.01.2013. Listom zo dňa 08.07.2013 bola žalovanej zaslaná predžalobná upomienka, kde ju právny

predchodca žalobcu vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a to vo výške 4.781,10,- Eur (istina). Uvedenú list si žalovaná prevzala dňa 26.08.2013, čo vyplýva z kópie doručenky (č.l. 7). Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 2.160,32,- Eur (č.l. 9). Uznesením zo dňa 02.02.2017 bolo pripustené, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy účinným ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 13. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) ZoSÚ, sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

18. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalovaného, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).

19. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

20. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne aplikoval ustanovenia ZoSÚ. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 7115182 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov.

21. Vo vzťahu k posúdeniu predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov odvolací súd uvádza, že v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných náležitostí musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Zákon v ust. § 9 ods. 2 písm. f) až k) a y) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, opis tovaru alebo služby, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného je teda zrejmé, že povinnými náležitosťami spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvorenia zmluvy boli údaje upravené v ust. § 9 ods. 2 písm. f) až k) a y) ZoSÚ. V predmetnom prípade však žiadosť o poskytnutie pôžičky zo dňa 08.11.2012 neobsahovala požadované údaje. Všetky požadované údaje neboli obsiahnuté ani v liste, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil schválenie žiadosti a teda ktorým teda došlo k uzatvoreniu zmluvy. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, uvedený list nebol žalovanou podpísaný žalovaná tak nemala možnosť sa pred podpisom zmluvy oboznámiť s podmienkami poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov tieto skutočnosti spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, ako už správne uviedol súd prvej inštancie.

22. K výške zákonného úroku sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a uvádza, že výška sadzby zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti vyplýva, že aktuálna sadzba úrokov z omeškania bola v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 5,5%. Z uvedeného teda vyplýva, že úrok z omeškania vyžadovaný žalobcom vo výške 8,50% bol neprimeraný. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu na požadovaný úrok nad priznanú výšku.

23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj nadväzujúci výrok o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).