Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-551-2015.pdf
PDF · 185.73 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/551/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, so sídlom Špitálska 22, Bratislava, IČO: 00 802 603 proti žalovanému 1/: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572 a žalovanému 2/: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 51.411,24 euro takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.08.2015 sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 51.411,24 euro spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody na zdraví profesionálneho vojaka spôsobenej iným profesionálnym vojakom pri plnení ich služobných úloh.
2. Skutkovým základom žaloby bolo, že slob. M.T.L.Q. E., nar. XX.XX.XXXX dňa 27.04.2011 o 14.30 hod. viedol vojenské nákladné motorové vozidlo Tatra 815, EVČ 341-91-60, po ceste č. III/5079 v smere od obce Tepličky na obec Hlohovec, kde v dôsledku neprimeranej rýchlosti pri prejazde ľavotočivej zákruty sa s vozidlom dostal na krajnicu, následne sa vozidlo stalo neovládateľným, v dôsledku čoho pravou časťou narazil do stromu, odkiaľ bolo vozidlo vyhodené naspäť na cestu, a po niekoľkých metroch narazilo do svahu, následkom čoho sa jeho spolujazdec sediaci na sedadle pri pravých dverách práp. O. O., nar. XX.XX.XXXX, utrpel ťažké zranenia (trieštivú zlomeninu tela stehennej kosti vpravo s posunom, .liečenú operačne, zlomeninu dolného konca pravej stehnovej kosti, zlomeninu ihlice ľavého predkolenia pod hlavičkou jej horného konca a pomliaždenie mieška a semenníkov s dobou obmedzenia v bežnom spôsobe života 12 - 13 týždňov s predpokladom obmedzenia i naďalej), pričom slob. M.T.L.Q. E. (vodič) ako aj práp. O. O. (spolujazdec al. poškodený) boli v čase uvedenej dopravnej nehody v služobnom pomere profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky, s miestom výkonu štátnej služby Vojenský útvar 1471 Hlohovec (ďalej len „VÚ 1471 Hlohovec"). Na základe toho bol M. E. obžalovaný a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 57/2012 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v platnom znení. Súd v tomto trestnom konaní zároveň vo výroku o náhrade škody zaviazal obžalovaného M. E. na náhradu škody v súhrnnej výške 21 827,90 euro, spôsobenej žalobcovi (VÚSZ) ako poškodenému (§ 46 ods, 1 a 3 Trestného poriadku). Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 04.09.2013, sp. zn. 3Tov 2/2013-342 zrušil všetky výroky súdu prvej inštancie o náhrade škody, vrátane náhrady voči žalobcovi a odkázal ho s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V odôvodnení predmetného rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého
stupňa vo vzťahu k výrokom o náhrade škody vyvodil nesprávny právny záver, týkajúci sa rozsahu a spôsobu náhrady škody, pri ktorej sa uplatňuje § 182 nasl. Zákonníka práce a vôbec nevzal do úvahy platnú právnu úpravu ohľadom posudzovania zodpovednosti zamestnanca, ktorý spôsobí škodu aj tretím osobám a nie iba zamestnávateľovi, pričom platia všeobecné ustanovenia § 420 ods. 2 a 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že je rozpočtovou organizáciou na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov, zriadenou dňom 01.05.1998 v zmysle § 74 zákona 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov ako nástupca Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zriadeného dňa 01.11.1992 rozkazom ministra obrany ČSFR č. 45/1992, a recipovanou § 141 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov"). Ohľadom činnosti, ktorý vykonával vodič, slob. M. E. v deň vzniku dopravnej nehody, žalobca poukázal na obsah trestného spisu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 4 T 57/2012, ktorý navrhol vyžiadať a pripojiť do tohto konania. Zo zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia žalobcu zo dňa 14.03.2013 vyplýva, že porucha zdravia, v dôsledku ktorej došlo ku skončeniu služobného pomeru poškodeného a v dôsledku ktorej vznikla jeho invalidita, je v priamej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.04.2011 (poistná udalosť). Poškodenému na zdraví z dopravnej nehody, O. O., (ďalej len „poškodený"), bola Úradom finančného zabezpečenia Bratislava (ÚFZ Bratislava) za trvanie práceneschopnosti po nehode (obdobie od 07.05.2011 do 26.10.2012) ako náhrada služobného platu, vyplatená dávka nemocenského zabezpečenia v súhrnnej výške 16.905,90 euro, pričom ÚFZ Bratislava následne vyplatenú sumu zúčtoval žalobcovi v zmysle § 96 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na základe rozhodnutí žalobcu, boli poškodenému ďalej priznané nasledovné nároky: a) náhrada za bolesť vo výške 4.922 eur v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z, z. (VÚSZ-4540636110023-6/2011-OPD zo dňa 20.09.2011) b) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.538 eur v zmysle § 20 ods. l písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. (VÚSZ-4540636110023-14/2013-ORaNZ zo dňa 22.03.2013) c) náhrada za stratu na služobnom plate v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) bod l a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaná od:
- 01.05.2013 do 30.06.2013 vo výške 204,67 eur mesačne,
- 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 194,57 eur mesačne (VÚSZ-4540636110023-17/2013-ORaNZ zo dňa 08.08.2013)
- 01.01.2014 do 30. júna 2014 vo výške 205,41 eur mesačne,
- 01.07.2014 do 03.12.2014 vo výške 197,61 eur mesačne (VÚSZ-4540636110023-18/2014 zo dňa 28.08.2014)
- 01.01.2015 vo výške 212,45 eur mesačne (VÚSZ-45406361 10023-19/2015 zo dňa 12.02.2015)
- 01.07.2015 vo výške 217,74 eur mesačne (VÚSZ-4540636110023-20/2015 zo dňa 19.08.2015) d) invalidný výsluhový dôchodok priznaný v zmysle § 39 s poukazom na § 143ac ods. 1 písm. a), § 40 ods. 1, § 43 ods. 2, § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.
- od 01.05.2013 vo výške 784,26 eur mesačne e) invalidný výsluhový dôchodok zvýšený v zmysle § 68 ods. l zákona č. 328/2002 Z.z.
- od 01.07.2013 na sumu 794,36 eur mesačne (VUSZ-6540602938106/6 zo dňa 02.06.2013)
- od 01.07.2014 na sumu 802,16 eur mesačne (VÚSZ-6540602938106 zo dňa 10.06.2014);
- od 01.07.2015 na sumu 806,76 eur mesačne (VÚSZ-6540602938106 zo dňa 18.06.2015). Spolu žalobca vyplatil poškodenému O. O., z titulu následkov po dopravnej nehode (poistnej udalosti) zo dňa 27.04.2011, priznané dávky nemocenského a výsluhového zabezpečenia v žalovanej výške 51.411,24 euro (4.922 € + l.538 € + 5.705,06 € + 22.340,28 € + 16.905,90 €), a to konkrétne: a) 4.922,00 € - náhradu za bolesť, b) 1.538,00 € - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, c) 5.705,06 € - náhradu za stratu na služobnom plate /2x 204,67 € (05-06/2013) + 6x 194,57 € (07-12/2013) + 6x 205,41 € (01-06/2014) + 6x 197,61 € (07-12/201 4) + 6x 212,45 € (01 -06/201 5) + 2x 217,74 € (07-08/201 5)/, d) 22.340,28 € - invalidný výsluhový dôchodok /12x 784,26 € (05-06/201 3) + 12x 794,36 € (07/2013 - 06/2014) + 12 x 802,16 € (07/2014 - 06/201 5) + 2 x 806,76 € (07- 08/2015), e) 16.905,90 € - dávky nemocenského zabezpečenia za obdobie práceneschopnosti po dopravnej nehode od 07.05.2011 do 26.10.2012. Žalobca ďalej k veci uviedol, že v čase dopravnej nehody, bol M.T.Q. E., ktorý ju spôsobil profesionálnym vojakom Ozbrojených síl SR a vzhľadom k tomu, že jednotlivé vojenské útvary ani samotné ozbrojené
sily nedisponujú právnou subjektivitou, je jediným oprávneným orgánom a zároveň zamestnávateľom (v zmysle štátnozamestnaneckého pomeru) Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR. Nakoľko profesionálny vojak slob. M.T.Q. E., v deň dopravnej nehody vykonával ako príslušník VÚ 1471 Hlohovec činnosť vyplývajúcu z pokynov jeho nadriadeného, dodržiaval služobnú disciplínu v zmysle § 117 ods. 1 a 2, § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov"). Žalobca poukázal na to, že dňa 22.12.2010 bola medzi žalovaným 1/ (poistník) a žalovaným 2/ (poisťovateľom) uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX (resp. 2011/803) na obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 (čl. 8 bod 1 zmluvy), ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za .škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súboru služobných vozidiel vo vlastníctve štátu v správe MO SR, rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MO SR, Ozbrojených síl SR a na základe príkaznej zmluvy ďalších poistníkov (príspevkových organizácií, ktorých zriaďovateľom je MO SR), tzn. že bola platná a účinná v období keď došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti). Žalobca Výzvou na plnenie č. VÚSZ-NST-3108/2015 zo dňa 24.02.2015 vyzval žalovaného 2/ na plnenie z poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (resp. 2011/803) z 22.12.2010 uzatvorenej žalovanými 1/ a 2/, na ktorú žalovaný 2/ reagoval listom doručeným žalobcovi daň 20.03.015, v ktorom uviedol, že plnenie z poistnej udalosti nie je možné z dôvodu, že každé iné riešenie by bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi záväznými pre likvidáciu poistných udalostí z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 3. Po právnej stránke žalobca odôvodnil žalovaný nárok ustanovením § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), v zmysle ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil iný v prípade kumulatívneho splnenia týchto podmienok, že ad a) škoda bola spôsobená jej zamestnancami alebo inými osobami, ktoré použila ku svojej činnosti a ad b) ku škode došlo v rámci činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby. V rámci prvej podmienky je zásadným znakom inej osoby to, že táto osoba nevykonáva pracovnú činnosť na vlastné meno a vlastné riziko ale pre právnickú (resp. fyzickú) osobu podľa jej príkazov a pokynov, resp. v jej záujme. V rámci druhej podmienky je potrebné špecifikovať rámec činnosti právnickej (resp. fyzickej) osoby, do ktorého zaraďujeme predovšetkým výkon zamestnania, plnenie úloh vyplávajúcich z pracovného pomeru, plnenie služobných povinností a úloh vyplývajúcich zo služobného pomeru, úkony s tým priamo súvisiace a taktiež ďalšia činnosť, v ktorej neabsentuje miestny (priestorový), časový a vecný (účelový, vnútorný) vzťah k činnosti právnickej alebo fyzickej osoby. Z toho žalobca odvodil, že ak príslušník ozbrojených síl v činnej službe spôsobil škodu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním zavinene, nezbaví sa organizácia zodpovednosti (R 55/1971). V nadväznosti na to, žalobca uviedol, že slob. M.T.Q. E., v deň dopravnej nehody vykonával ako profesionálny vojak činnosť vyplývajúcu z pokynov jeho nadriadeného, tzn. dodržiaval služobnú disciplínu v zmysle § 117 ods. 1 a 2 v spojení s § 119 ods.1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Právny základ žaloby napokon žalobca odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. a), ods. 3 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP") v nadväznosti na § 80 a 81 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 4. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca so žalobou listiny: rozhodnutie č. VÚSZ-4540636110023-6/2011-OPD zo dňa 20.09.2011, rozhodnutie č. VÚSZ-4540636110023-14/2013-ORaNZ zo dňa 22.03.2013,rozhodnutie č.VÚSZ-4540636110023-17/2013-ORaNZ zo dňa 08.08.2013, rozhodnutie č.VÚSZ-4540636110023-18/2014 zo dňa 28.08.2014, rozhodnutie č. VÚSZ-4540636110023-19/2015 zo dňa 12.02.2015, rozhodnutie č. VÚSZ-4540636110023-20/2015 zo dňa 21.08.2015, rozhodnutie č. VÚSZ-6540602938106/6 zo dňa 20.06.2013, rozhodnutie č. VÚSZ-6540602938106 zo dňa l0.06.2014, rozhodnutie č. VÚSZ-6540602938l06 zo dňa 18.06.2015, potvrdenie ÚFZ MO SR z 08.11.2012 o výške dávok nemocenského zabezpečenia vyplatených práp. O. vo výške 16.905,90 €, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.02.2013, sp.zn. 4T 57/2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.09.2013, sp. zn. 3Tov 2/2013-342, poistná zmluva MO SR č. 2011/803, Allianz SP, a.s. č.8080074547 zo dňa 22.12.2010, výzva na plnenie č. VÚSZ-NST-3108 /2015 zo dňa 24.02.2015, Stanovisko žalovaného 2/ zo dňa 17.03.2015, č. škodovej udalosti 1180112668 5. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní a vydal za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, podľa § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (OSP), platobný rozkaz č.k. 16C/551/2015-38 zo dňa 06.10.2015, voči ktorému podali včas odôvodnený odpor obaja žalovaní;
žalovaný 1/ dňa 28.10.2015 a žalovaný 2/ dňa 29.10.2015, na základe čoho sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 OSP). 6. Žalovaný 1/ v podanom odpore zo dňa 28.10.2015 zhodne so žalobcom konštatoval, že profesionálny vojak slob. M. E. viedol dňa 27.04.2011 ako vodič vojenské motorové vozidlo po ceste III/579 v smere od obce Tepličky na obec Hlohovec, kde v dôsledku opísanej dopravnej nehody došlo k zraneniam spolujazdca, ďalšieho profesionálneho vojaka práp. O. O. a ku vzniku škody na vozidle v správe Ministerstva obrany SR. Ďalej žalovaný 1/ k veci samej uviedol, že dňa 06.05.2011, bola MO SR doručená žiadosť Útvaru Vojenskej polície Topoľčany (ÚVP Topľčany) o písomné vyjadrenie poškodeného k právu na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorej prílohou bolo aj uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ÚVP T0-52/00aDTČ-2011 z 27.074.2011. Následne bolo dňa 23.08.2011 vydané ÚVP Topľčany uznesenie, ktorým bolo prof. vojakovi slob. M. E. vznesené obvinenie za prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci na OS Bratislava I dňa 07.11.2012, si poverený zástupca žalobcu, ktorý bol profesionálnym vojakom s vysokoškolským právnickým vzdelaním 2. stupňa, uplatnil nárok náhradu škody - nemocenských dávok vyplatených poškodenému práp. O. O., vo výške 16.127,07 euro. Z toho vyplýva, že žalobca si uplatnil uvedený nárok na náhradu škody voči profesionálnemu vojakovi slob. M. E. a nie proti žalovanému 1/ napriek tomu, že už od začatia trestného stíhania (27.04.2011) bolo nespochybniteľné kto zodpovedá za škodu, nakoľko vodičom vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu bol profesionálny vojak M.T. E.L.V., za ktorého škodu ako zamestnávateľ zodpovedá Slovenská republika, čo žalobca, ktorý je rozpočtovou organizáciou MO SR musel vedieť. To znamená, že žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel už v priebehu trestného stíhania a o výške škody sa dozvedel vyplatením konkrétne uvedených dávok. Vzhľadom k tomu žalovaný 1/ namietal podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčanie nároku na zaplatenie sumy 51.411,24 €, konkrétne všetkých nárokov, ktoré vznikli do 27.08.2013, tzn. skôr ako dva roky pred doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zo stany žalobcu, ako rozpočtovej organizácie MO SR, za ktorého konal poverený zástupca - profesionálny vojak s vysokoškolským právnickým vzdelaním 2. stupňa, išlo minimálne o hrubú nedbanlivosť, ktorá nemôže zakladať také posudzovanie premlčania jeho nárokov, že o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, sa dozvedel až po doručení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.09.2013, č.k. 3Tov 2/2013-342. Žalovaný 1/ namietal aj to, že žalobca nárok na zaplatenie sumy 51.411,24 euro žiadnym spôsobom právne neodôvodnil i keď uviedol, že suma predstavuje dávky nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia vyplatené poškodenému bývalému profesionálnemu vojakovi O. O., avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo si túto sumu vymáha od žalovaného 1/ a na základe akého právneho titulu požaduje ich náhradu. Poukázal, že nakoľko žalobca doposiaľ nikdy nenamietal, že by mu žalovaný 1/ alebo žalovaný 2/ poskytli nesprávne údaje, rozhodujúce na vznik nároku na dávku nemocenského a úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu, v dôsledku čoho by mu vznikla škoda, žalobca predpokladá zavinené protiprávne konanie žalovaného 1/. Namietal, že napriek tomu, že Slovenská republika zodpovedá za škodu spôsobenú profesionálnym vojakom počas plnenia služobných úloh, v tomto prípade nemožno hovoriť o práve žalobcu v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, nakoľko citované ustanovenie vyžaduje protiprávnosť konania a zavinenie. Protiprávne konal vodič M. E.U. a zavinenie je psychický vzťah páchateľa ku konaniu, ktorý pozostáva z vedomostnej a vôľovej zložky, pričom o vedomí a vôli možno hovoriť len v prípade fyzickej osoby a nie Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že o zavinenom protiprávnom konaní možno hovoriť len u prof. vojaka M.Q. E.Q., ktorý spôsobom vedenia vojenského motorového vozidla zapríčinil dopravnú nehodu a s tým súvisiacu ujmu na zdraví u poškodeného prof. vojaka O. O.L.Q.. V danom prípade ide o kombináciu dopravného a služobného úrazu a nakoľko zákon zabezpečuje náhradu škody spôsobenej profesionálnemu vojakovi služobným úrazom poskytovaním dávok nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia samotným zamestnávateľom, ktorý j e potom refundovaný z osobitného účtu žalobcu, nemožno uvažovať aj o občianskoprávnej zodpovednosti. Na preukázanie skutočnosti, kedy presne sa žalobca dozvedel o dopravnej nehode, kto ju spôsobil a kedy si uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody, navrhol žalovaný 1/ zabezpečiť dávkový spis žalobcu k poškodenému O. O.. 7. Žalovaný 1/ tiež poukázal na poistnú zmluvu MO SR č. 2011/803, Allianz SP, a.s. č. 8080074547 zo dňa 22.12.2011, uzatvorenú podľa § 788 a nasl. OZ, zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP a príslušnej vykonávacej vyhlášky medzi Slovenskou republikou zastúpenou MO SR (poistník) a Allianz - SLSP, a.s. (poisťovateľ) na obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súboru služobných vozidiel vo vlastníctve štátu v správe MO SR, rozpočtových organizácií v zriaďovacej pôsobnosti MO SR, Ozbrojených síl SR a na základe príkaznej zmluvy ďalších poistníkov (príspevkových organizácií,
ktorých zriaďovateľom je MO SR). Potom v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP má poistený (SR - MO SR) právo, aby poisťovateľ (Allianz - SLSP, a.s.) za neho nahradil dávky nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia, ktoré poškodenému O. O. vyplatil žalobca - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Predmetná dopravná nehoda vojenského motorového vozidla zo dňa 27.04.2011 a v jej dôsledku vzniknutá ujma na zdraví poškodeného profesionálneho vojaka O. O. nie je situáciou, ktorá spadá pod výnimky uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, na základe ktorej poisťovateľ nemusí za poisteného nahradiť škodu poškodenému. Z uvedených dôvodov žalobca nemá právny nárok požadovať od žalovaného 1/ (SR - MO SR) žalovanú sumu 51.411,24 euro. 8. Žalovaný 2/ v podanom odpore z 29.10.2015 rovnako namietal, že žalobca bližšie nekonkretizuje právny titul, na základe ktorého sa od žalovaných 1/ a 2/ domáha uhradenia žalovanej sumy 51.411,24 euro, pozostávajúcej zo súčtu žalobcom vyplatených dávok nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia poskytnutého poškodenému vojakovi O.Q. podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dôvodu, že ako spolujazdec v služobnom vozidle, utrpel služobný úraz pri dopravnej nehode spôsobenej služobným vozidlom žalovaného 1/.
9. Konkrétne sumy, ktorých uhradenia sa žalobca žalobou sa domáha, žalovaný 2/ nesporoval :
- náhrada za bolesť v sume 4.922 euro
- náhrada za SSU v sume 1.538 euro
- náhrada za stratu na služobnom plate v sume 5.705,06 euro
- invalidný výsluhový dôchodok v sume 22.340,28 euro
- dávky nemocenského zabezpečenia v sume 16.905,90 euro. Žalovaný 2/ tiež potvrdil, že so žalovaným 1/ uzatvoril v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP poistnú zmluvu, podľa ktorej a v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP má poistený (žalovaný 1/) z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný 2/) za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak je poistený povinný ich týmto subjektom nahradiť. Týmto subjektom je s poukazom na legislatívny odkaz zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP označený 6b) okrem iných aj žalobca, ktorý podľa zákona vypláca profesionálnemu vojakovi dávky nemocenského, úrazového a výsluhového zabezpečenia po skončení služobného pomeru, pričom pre poskytnutie plnenia z poistenia žalovaným 2/, je potrebné preukázať (i) že príslušný subjekt (žalobca) dávky nevyplatil a (ii) poistený (žalovaný 1/) má právnu povinnosť vyplatené dávky príslušnému subjektu nahradiť. Žalovaný 2/ poukázal na to, že prejednávanej veci nie sú splnené podmienky stanovené v § 114 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a preto nejde o prípad podľa § 114 ods. 5 a 6 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, kedy má okrem ďalších subjektov aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (žalobca) právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok nemocenského a úrazového zabezpečenia (tzn. náhrada za bolesť, náhrada za SSU a náhrada za stratu na služobnom plate), v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik takého nároku, nároku na jeho výplatu alebo jeho sumu a tiež na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky výsluhového zabezpečenia v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, nároku na jeho výplatu alebo jeho sumu. Žalovaný 2/ ďalej poukázal aj na to, že sám žalobca v žalobe uvádza informáciu, že je rozpočtovou organizáciou na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov a bol dňom 01.05.1998 zriadený zákonom č.114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov (§ 74) ako nástupca Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, zriadeného 01.11.1992 rozkazom ministra obrany ČSFR č. 45/1992 k výkonu sociálneho zabezpečenia na území SR a recipovaný ustanovením § 141 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 79 tohto zákona, sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo. Preto s ohľadom na uvedený vzťah žalobcu a žalovaného 1/ a citované ustanovenia zákona, žalovaný 1/ nie je povinný žalobcovi nahradiť vyplatené dávky nemocenského a úrazového zabezpečenia spolu v sume 29.070,96 euro a následne potom ani žalovaný 2/ nie je povinný plniť za žalovaného 1/ žalobcom požadované sumy titulom uzavretej poistnej zmluvy. Osobou, ktorá by bola v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania povinná vyplatené dávky nahradiť, by mohol byť poistený z povinného zmluvného poistenia, odlišný od žalovaného 1/,ktorý by svojim motorovým vozidlom zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej narazil do služobného motorového vozidla žalovaného 1/. Potom by z titulu služobného úrazu žalobca (VÚSZ) alebo žalovaný 1/ (ako služobný úrad), hradil poškodenému vojakovi dávky sociálneho a úrazového zabezpečenia, ktoré si následne podľa § 114
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 4 ods. 3 zákona o PZP, uplatní od tejto inej osoby, ktorá zavinila dopravnú nehodu, resp. od jej poisťovateľa. Ohľadom dávok výsluhového zabezpečenia vo výške 22.340,28 € žalovaný 2/ namietal, že právo žalobcu žiadať refundáciu invalidného výsluhového dôchodku od tretej osoby, ktorou by mal byť žalovaný 1/ a kedy by mohla byť žaloba úspešná, by mal žalobca iba v prípade, ak tretia osoba uviedla nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na výplatu dávky. Takáto skutočnosť však zo žaloby nevyplýva. Preto z dôvodov, že (i) žalovaný 1/ nie je treťou osobou a (ii) nebolo preukázané poskytnutie nepravdivých údajov, náhrada dávok výsluhového zabezpečenia neprichádza do úvahy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalovaný 2/ žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
10. Žalobca reagoval na námietky a vyjadrenia žalovaných uvedené v odpore, písomným vyjadrením zo dňa 23.11.2015 (k odporu žalovaného 2/) a zo dňa 15.01.2016 (k odporu žalovaného 1/) a žiadal, aby súd odpor žalovaného 1/ z 28.10.2015 a žalovaného 2/ z 29.10.2015 proti vydanému platobnému rozkazu, podľa § 174 ods. 3 písm. b) OSP odmietol z dôvodu, že v oboch prípadoch bol podľa žalobcu podaný bez odôvodnenia vo veci samej ( § 172 ods.1 OSP). Zároveň sa však žalobca vecne vyjadril k námietkam žalovaného 1/, pričom ohľadom námietky premlčania nárokov, ktoré vznikli skôr ako dva roky pred doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu, tzn. do 27. 08. 2013 s poukazom na § 106 ods. 1 OZ uviedol, že námietka premlčania nie je dôvodná, vzhľadom na rozsudok KS Trenčín zo dňa 04.09.2013, sp.zn.3Tov 2/2013-342, ktorým bol žalobca odkázaný s nárokom na náhradu škody v trestnej veci proti obžalovanému M. E.L.T., na občianske súdne konanie a ktorým bol zároveň zrušený rozsudok OS Bratislava I. z 20.02.2013, sp. zn. 4T 57/2012, vo všetkých výrokoch o náhrade škody. Žalobca preto počítajúc dvojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie náhrady škody až od rozhodnutia KS v Trenčíne dňa 04.09.2013, kedy sa ako poškodený dozvedel o škode, a o tom, kto zaň zodpovedá (§106 ods. 1 OZ), mal nárok uplatnený na súde dňa 27.08.2015 za uplatnený včas, tzn. v dvojročnej premlčacej lehote. Ďalej žalobca uviedol, že právny titul žalovaných nárokov dostatočne odôvodnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu/žalobe (uvedené v odseku 3. rozsudku). Ohľadom ďalšej námietky žalovaného 1/, že nemožno uvažovať o občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 OZ, nakoľko ide o kombináciu dopravného a služobného úrazu žalobca konštatoval, že občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného 1/ nemožno vylúčiť vzhľadom na to, že ide o posudzovanie zodpovednosti zamestnanca, ktorý spôsobil škodu aj tretím osobám, nielen zamestnávateľovi a platia všeobecné ustanovenia § 420 ods. 2 a § 427 ods. 2 OZ o zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Zároveň za potrebné považoval prihliadať aj na §190 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v platnom znení podľa ktorého, Slovenská republika zodpovedá aj za škody, ktoré spôsobil profesionálny vojak pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním. Preto s ohľadom na to, že dopravnú nehodu spôsobil profesionálny vojak ozbrojených síl SR, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou, je zamestnávateľom a jediným oprávneným orgánom, Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany SR. Čo sa týka ustanovenia § 114 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na ktoré pri svojej argumentácii poukazoval žalovaný 1/, tieto nemajú podľa názoru žalobcu príčinnú súvislosť s prejednávanou vecou o náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov. Žalobca ďalej s poukazom na § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, podľa ktorého má poistený (MO SR) z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (Allianz - SLSP, a. s.) za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské, úrazové a dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a starobného dôchodkového sporenia, ak je poistený povinný ich nahradiť týmto subjektom uviedol, že by nemal vstupovať do zmluvného poistného vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ a preto si uplatnil právo na zaplatenie sumy 51.411,24 euro, ktorú vyplatil poškodenému profesionálnemu vojakovi O., voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Preto podľa žalobcu odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu žalovaným 1/ nedôvodnou námietkou premlčania, ďalej tým, že v predmetnej veci nemožno uvažovať o občianskoprávnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu a tým, že dopravná nehoda vojenského motorového vozidla z 27.04.2011 a ňou zapríčinená ujma na zdraví poškodeného profesionálneho vojaka O. O.L.Q., nie je situáciou, ktorá spadá pod výnimky uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, na základe ktorých by poisťovateľ nemusel za poisteného nahradiť škodu poškodenému, pričom žalovaný 1/ samotný nárok a ani jeho výšku nespochybňuje, nemožno považovať za splnenú zákonnú podmienku riadneho odôvodnenia odporu vo veci samej v zmysle § 174 ods. 3 O.s.p..
Rovnako k námietkam žalovaného 2/, žalobca uviedol, že právny titul požadovaného nároku od žalovaných 1/ a 2/ žalobca dostatočne odôvodnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu (žalobe) a najmä bol podrobne preukázaný vo výzve na plnenie č. VÚSZ-NST-3108 /2015 zo dňa 24.02.2015 adresovanej žalovanému 2/. Spresnil, že žalobca nevstupuje do zmluvného poistného vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ a z tohto dôvodu si uplatnil zaplatenie sumy 51.411,24 € voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne. Stanovisko žalovaného je podľa žalobcu nesprávne, z dôvodu nesprávneho posúdenia právnej subjektivity žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalobca, ktorý je samostatnou rozpočtovou organizáciou, napojenou na štátny rozpočet, svoju právnu subjektivitu preukázal potvrdením Štatistického úradu SR o pridelení identifikačného čísla v Štatistickom registri IČO: 00 802 603 , dátum vydania 26.04.2004. Žalobca za účelové pokladá tvrdenie žalovaného 2/, že žalovanému 1/ nevznikla povinnosť nahradiť žalobcovi sumu za dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré vyplatil poškodenému profesionálnemu vojakovi O. a tvrdenie, že nejde o právo žalobcu na náhradu škody voči tretím osobám a tvrdenie žalovaného 2/ nemá opodstatnenie ani v právnej úprave (§ 114 ods. 5 a 6 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Žalobca namietal závery žalovaného 2/, že žalobca (VÚSZ) vystupuje pod právnou subjektivitou žalovaného 1/ (MO SR), nakoľko žiaden vzťah žalobcu a žalovaného 1/ nevyplýva zo žiadnych vyjadrení a ani z dôkazov v tomto konaní, a nevyplýval ani v konaniach, ktoré mu predchádzali. Podľa žalobcu odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu žalovaným 2/ len tým, že považuje vzťah žalobcu a žalovaného 1/ za právne významnú skutočnosť vo vzťahu k plneniu z titulu zatvorenej poistnej zmluvy a preto náhrada dávok sociálneho zabezpečenia neprichádza do úvahy, pričom žalovaný 2/ samotný nárok a ani výšku žalovanej sumy nespochybnil, nemožno považovať za splnenú zákonnú podmienku riadneho odôvodnenia odporu vo veci samej v zmysle § 174 ods. 3 O.s.p..
11. Žalobca v duplike zo dňa 29.11.2017 sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ v danej veci a doplnil, že si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla odškodnením úrazu profesionálneho vojaka práp. O. O., ku ktorému došlo dňa 27.04.2011 pri dopravnej nehode vojenského motorového vozidla v správe žalovaného 1/ (ev.č. 341-91-60), ktoré riadil ďalší profesionálny vojak M. E. a k úrazu O.. O.N. došlo pri plnení služobných povinností a preto ide o služobný úraz, za ktorý zodpovedá štát (§ 1 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov), resp. služobný úrad (§ 20 ods. l zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), pričom náhrada sa profesionálnemu vojakovi poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad za škodu zodpovedá. Tzn. že je daná objektívna „pracovnoprávna" zodpovednosť žalovaného 1/, pričom nároky zraneného zabezpečuje žalobca, poškodeného odškodnil a odškodňuje aj v súčasnosti. Nakoľko k úrazu práp. O.. O. došlo pri plnení služobných povinností, pri dopravnej nehode vojenského motorového vozidla, je súčasne daná i občianskoprávna zodpovednosť žalovaného 1/ podľa § 427 ods. 2 OZ, ako prevádzkovateľa vojenského motorového vozidla, ktorého vodič dopravnú nehodu zavinil. Ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky, kde sa zavinenie nemusí preukazovať, ale sa predpokladá a tejto zodpovednosti sa prevádzateľ podľa § 428 OZ nemôže zbaviť, ak ide o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Aj keby nešlo o škodu spôsobenú takýmito okolnosťami, mohol by sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti len ak by preukázal, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vodič vojenského motorového vozidla bol za zavinenie dopravnej nehody právoplatne odsúdený, avšak dopravnú nehodu zavinil pri plnení služobných povinností a preto v zmysle § 420 ods. 2 OZ, za škodu nezodpovedá on, ale prevádzateľ tohto vozidla, tzn. žalovaný 1/. Na základe uvedeného žalobca len zopakoval, že je nepochybná objektívna pracovnoprávna zodpovednosť žalovaného 1/ a aj objektívna občianskoprávna zodpovednosť žalovaného 1/. Nároky poškodeného z titulu pracovnoprávnej zodpovednosti štátu (resp. žalovaného 1/ ako zamestnávateľa poškodeného), odškodňuje žalobca podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z titulu občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného 1/, ako prevádzateľa motorového vozidla, vodič ktorého zavinil dopravnú nehodu, sa vzťahuje zákon č. 381/2001 Z. z. o PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom na základe poistnej zmluvy č.2011/803 uzatvorenej žalovanými 1/ a 2/ o povinnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou služobných motorových vozidiel vo vlastníctve štátu v správe MO SR a aj ozbrojených síl SR (tzn. aj vozidla EVČ 341-91-60), je nepochybná aj zodpovednosť žalovaného 2/, ktorý je z tejto zmluvy povinný za žalovaného 1/ podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP uhradiť náhrady uplatnené žalobcom (článok 3 bod 2. poistnej zmluvy v spojení s čl. III. ods. l, 2 a 3 a čl. IV. Všeobecných poistných podmienok). Preto žalovaný 1/ má možnosť zabezpečiť odškodnenie úrazu poškodeného O. z titulu svojej pracovnoprávnej zodpovednosti prostredníctvom žalobcu a zároveň žalobca má následne možnosť uplatniť si refundáciu
proti žalovanému 2/ buď podľa článku III. ods. 3 Všeobecných poistných podmienok, alebo podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, alebo aj žalovaný 1/ má možnosť zabezpečiť odškodnenie nárokov poškodeného priamo prostredníctvom žalovaného 2/ podľa článku III. ods. 2 Všeobecných poistných podmienok z titulu svojej občianskoprávnej zodpovednosti. V oboch prípadoch má podľa žalobcu povinnosť za žalovaného 1/ plniť žalovaný 2/. Iný výklad ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, by podľa žalobcu viedol k neodôvodnenému a diskriminačnému záveru, že postih podľa tohto ustanovenia by žalobca mohol uplatňovať len proti fyzickým osobám, ktoré škodu nespôsobili pri plnení pracovných (služobných) povinností, prípadne na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 420 ods. 2 OZ. Preto považuje obranu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ o tom, že v predmetnej veci nebola splnená podmienka zavineného protiprávneho konania v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, za právne irelevantnú.
12. Žalobca na pojednávaní pred súdom k veci ešte doplnil, že nárok nemôže byť premlčaný pretože premlčacia lehota začína plynúť od kedy sa dozvedel o vzniku škody a kto za škodu zodpovedá a to bolo najskôr od právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní. To, že žalobca v trestnom konaní uplatnil škodu voči nesprávnej osobe je dôkazom, že žalobca nevedel a nemohol vedieť, kto za škodu zodpovedá. Navyše výška škody v tom čase nebola známa, nakoľko vznikla postupným plnením a preto dochádza aj k jej premlčaniu postupne. Namietal prepojenie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, nakoľko ide o samostatné subjekty. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatňuje nárok z titulu jeho pracovnoprávnej zodpovednosti s poukazom na § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a § 182 a nasl. ZP a zároveň z titulu občianskoprávnej zodpovednosti voči žalovanému 2/, ktorý je povinný na základe povinného zmluvného poistenia podľa článku IV. písm. a) a c) Všeobecných poistných podmienok (VPP) za žalovaného 1/ nahradiť žalobcovi uplatnenú škodu na zdraví, ktorá nie je z poistenia zodpovednosti vylúčená. Zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť či žalobca pri vyplácaní dávok úrazového zabezpečenia profesionálneho vojaka z titulu služobného úrazu, požaduje od žalovaného 1/ refundáciu náhrady tejto škody. Zároveň však konštatoval, že len existencia služobného úrazu automaticky neznamená pre žalobcu vznik nároku na náhradu vyplatených dávok poškodenému pri služobnom úraze, pretože je podstatné, či služobný úraz bol spôsobený zavineným konaním tretej osoby alebo nie. Preto si žalobca pri služobnom úraze, ktorý zavinil vojak inému vojakovi pri plnení služobných úloh, vždy uplatňuje náhradu škody voči tomu, kto tento úraz zavinil s poukazom na cit. § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení profesionálnych vojakov, pričom je podstatné či ide len o pracovnoprávnu alebo aj občianskoprávnu zodpovednosť, ktorá je krytá poistením; potom podľa žalobcu v danom prípade povinnosť žalovaného 2/ plniť vyplýva z článku III. ods. 3 VPP.
13. Žalovaný 1/ na pojednávaní pred súdom k veci doplnil, že nárok je nedôvodný, nakoľko nie je možné, aby žalovaný 1/, ktorý je zriaďovateľom žalobcu, žalobcovi hradil škodu podľa zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (§ 1 ods. 3), resp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (§ 114 ods. 5 a 6; § 20 ods. l). Zopakoval námietku premlčania, nakoľko lehota na uplatnenie žalovaného nároku začína plynúť od vzniku škody, tzn. odo dňa dopravnej nehody 27.04.2011, resp. od dňa 13.11.2012, kedy si žalobca náhradu škody uplatnil v trestnom konaní (voči nesprávnej osobe) a ktorá ku dňu podania žaloby márne uplynula. Žalovaný 1/ nie je subjektom, ktorý zavinil dopravnú nehodu a žalovanú náhradu škody, by si žalobca mohol uplatniť iba voči fyzickej osobe, ktorá zavinila vznik škody na zdraví.
14. Žalovaný 2/ na pojednávaní pred súdom k veci taktiež iba zopakoval svoju argumentáciu a to, že v danom prípade bol poškodeným profesionálny vojak a škodu na jeho zdraví zavinil rovnako profesionálny vojak pri dopravnej nehode spôsobenej služobným vozidlom, ktorého prevádzateľ je žalovaný 1/, kedy neplatí ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP (resp. nebol naplnený žiaden z prípadov podľa tohto ustanovenia), ktoré sa vzťahuje na prípad, ak by dopravnú nehodu zavinila tretia osoba. Vtedy by žalovaný 2/ na základe povinného zmluvného poistenia bol povinný refundovať náhradu škody na zdraví profesionálneho vojaka, ktorej jednotlivé dávky sú hradené poškodenému profesionálnemu vojakovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalovaný 1/ ako služobný úrad vojaka, ktorý utrpel škodu na zdraví má so žalovaným 2/ uzatvorenú poistnú zmluvu a v zmysle § 114 ods. 5, 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, by mal žalobca nárok na náhradu škody z titulu vyplatených dávok voči tretím osobám. K názoru zástupcu žalobcu žalovaný 2/ uviedol, že rozsah poistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia, je vymedzený buď negatívne alebo pozitívne, pričom nárok na refundáciu vyplatených dávok
z PZP je vymedzený pozitívne v článku III ods. 3 Všeobecných poistných podmienok a rovnako v § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a nie je na mieste použitie článku IV. VPP ohľadom výluk z poistenia zodpovednosti.
15. Žalobca písomným podaním z 02.01.2018, navrhol za rovnakých skutkových a právnych dôvodov, podľa § 140 ods. 1 CSP zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nároku o náhradu za ďalšie vyplatené dávky po podaní žaloby, spolu o sumu 29.675,86 €, ktorá je súčtom vyplatených súm poškodenému vojakovi po podaní žaloby, z titulu invalidného výsluhového dôchodku za obdobie od 09/2015 až 12/2017 v sume 22.662,48 € a z titulu náhrady za stratu na služobnom plate za obdobie 09/2015 až 12/2017 v sume 7.013, 38 €.
16. Konkrétne žalobca špecifikoval, že poškodenému vojakovi bol po podaní žaloby vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok za obdobie 09/2015 až 12/2017 nasledovne:
- za obdobie 09/2015 až 06/2016 suma 8.067,60€ (10x 806,76 = 8 067,60);
- za obdobie 07/2016 až 06/2017 suma 9.701,52 € (12x 808,46 = 9 701,52) a
- za obdobie 07/2017 až 12/2017 suma 4.893,36 € (6x 815,56 = 4 893,36). Náhrada za stratu na služobnom plate bola po podaní žaloby poškodenému vojakovi vyplácaná za obdobie 09/2015 až 12/2017 nasledovne:
- za 09/2015 suma 141,82 €;
- za 10/2015 až 01/2016 suma 870,96 € (4x 217,74 = 870,96);
- za 02/2016 až 07/2016 suma 1.543,80 € (6x 257,30 = 1543,80);
- za 08/2016 až 01/2017 suma 1.533,60 € (6x 255,60 = 1.533,60);
- za 02/2017 až 06/2017 suma 1.770,96 € (6x 295,16 = 1 770,96);
- za 09/2017 až 12/2017 suma 1.152,24 € (4x 288,06 = 1.152,24). Preto sa žalobca po navrhovanom rozšírení žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP, voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy spolu vo výške 81.087,10 € (51.411,24 + 29.675,86).
17. Súd podľa § 142, § 143 CSP navrhovanú zmenu (rozšírenie) žaloby pripustil, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 01.03.2018 za prítomnosti všetkých strán sporu, na základe čoho sa predmetom sporu stal nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenia sumy 81.087,10 euro spoločne a nerozdielne, z titulu náhrady odškodnenia škody na zdraví profesionálneho vojaka, spôsobenej dňa 27.04.2011 iným profesionálnym vojakom pri plnení ich služobných povinností, prestavujúcej súčet vyplatených úrazových dávok a dávok sociálneho zabezpečenia profesionálneho vojaka (invalidný a výsluhový dôchodok).
18. Zástupca žalobcu na pojednávaní k vyjadreniam protistrany uviedol, že v danom prípade je daný nárok na náhradu škody aj z titulu občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ, ktorý si žalobca po prvý krát uplatnil v rámci trestného konania dňa 06.06.2012, kedy zástupca žalobcu vypovedal v trestnom konaní ako poškodený a žiadal náhradu škody 16.127.07 euro (čl. 71 až 75 trestného spisu OS BA I, sp.zn. 4T/57/2012). O tom, kto škodu spôsobil sa žalobca dozvedel až dňom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku KS v Trenčíne a nie vznesením obvinenia voči vodičovi (vojakovi Toldovi), nakoľko v trestnom konaní bola táto okolnosť sporná a až trestným rozsudkom KS v Trenčíne bola preukázaná občianskoprávna zodpovednosť žalovaného 1/. K posudzovaniu vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ žalobca s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov, uviedol, že ide o dva subjekty so samostatnou subjektivitou, pričom žalovaný 1/ je „poisteným" vo všeobecnom význame a žalobca je výslovne uvedený v poznámke 6b, kde je citovaný § 80 a § 81 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vymedzujúce kompetencie žalobcu a žalovaného v 1/; tiež podľa § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, nie je vylúčená škoda na zdraví v prípade žalovaného 1/ a vylúčené je len písm. b) až d) a práve potvrdením trestnoprávnej zodpovednosti vodiča (vojaka) ako zamestnanca, je podľa § 420/2 OZ daná občianskoprávna zodpovednosť žalovaného 1/.
19. Zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní doplnil námietku premlčania aj vo vzťahu k tým nárokom, o ktoré žalobca rozšíril žalobu (odsek 13. rozsudku), pretože podľa § 106 OZ došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, nakoľko návrh bol podaný na súd až v 01/2018 a nároky vyplatené poškodenému za obdobie od 09/2015 do 12/2015 sú premlčané.
20. Zástupkyňa žalovaného 2/ na pojednávaní k veci ešte namietala tvrdenie žalobcu, že by právoplatným trestným rozsudkom bola potvrdená občianskoprávna zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu na zdraví, nakoľko trestným rozsudkom môže byť potvrdená len trestnoprávna zodpovednosť trestne stíhaného subjektu. Ohľadom argumentácie žalobcu o zodpovednosti za škodu na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP žalovaný 2/ uviedol, že by daný prípad mohol nastať, iba ak by žalobca tvrdil a preukázal, že mu vznikla škoda na zdraví, čo je z podstaty veci vylúčené, keďže žalobca nie je fyzickou osobou.
21. Súd v rámci prejednania veci, po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami strán k veci a vyjadreniami zástupcov sporových strán na pojednávaní, a po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi (uvedené v odseku 4 rozsudku) a oboznámením podstatným obsahom pripojených spisov - spisu poškodeného O. O., ohľadom vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia, trestného spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/57/2012 (rozsudkom súdu prvého stupňa a rozsudkom KS v Trenčíne, zápisnicami o výsluchu poškodeného z čl. 66 až 70 a čl. 71 až 76), na základe ktorého mal za nesporný a preukázaný skutkový stav veci ohľadom dopravnej nehody zo dňa 27.04.2011, ktorú zavinil ako vodič služobného vozidla, profesionálny vojak M. E. pri výkone služobných povinností a pri ktorej utrpel iný profesionálny vojak O. O. ako spolujazdec škodu na zdraví ako aj skutkové okolnosti vzniku a výšky dávok sociálneho zabezpečenia (nemocenské a výsluhové zabezpečenie), ktoré boli poškodenému O. O., z tohto titulu vyplatené v sume 51.411,24 euro (opísané v odseku 2. a 16. rozsudku).
22. Súd preto skúmal sporné otázky, z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku a to (i) posúdenie premlčania nároku, (ii) posúdenie existencie občiansko-právnej zodpovednosti žalovaného 1/ ako zamestnávateľa vodiča (vojaka) za škodu, ktorú spôsobil trestným činom pri výkone služobných povinností vojak M. E., (pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca žalovaného 1/) a (iii) posúdenie existencie povinnosti žalovaného 2/ plniť z titulu povinného zmluvného poistenia za žalovaného 1/, na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými.
23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
24. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické alebo právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla , ako aj prevádzateľ lietadla.
25. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z."), predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z., právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len "hlavný úrad"). Vedúcim hlavného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister").
28. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., (Zodpovednosť za škodu spôsobenú tretím osobám), Slovenská republika zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc
profesionálnemu vojakovi pri výkone štátnej služby za mimoriadne sťažených podmienok na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne. Podľa § 190 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., ak poškodený utrpel ujmu na zdraví alebo zomrel, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 55) Podľa § 190 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z., Slovenská republika zodpovedá aj za škody, ktoré spôsobil profesionálny vojak pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa § 190 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z., za Slovenskú republiku podľa odsekov 1 až 3 koná a rozhoduje vedúci služobného úradu.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z."), tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov,1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia.
30. Podľa § 3 zákona č. 328/2002 Z. z., na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 5 zákona č. 328/2002 Z. z § 5 (Druhy dávok nemocenského zabezpečenia), z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje a) náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len „dočasná neschopnosť"), b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské.
32. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
33. Podľa § 79 zákona č. 328/2002 Z. z., sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo.
34. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem a služobný plat. Podľa § 80 ods. 2 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
35. Podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., dávky úrazového zabezpečenia vypláca profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 81 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
36. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu
37. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., (Spoločné ustanovenia, Vznik sociálneho zabezpečenia, nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a vznik nároku na ich výplatu), sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka vzniká dňom vzniku služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka alebo dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby. Na účely tohto zákona sa za deň vzniku služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý bol bezprostredne pred ustanovením do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,43a) považuje deň jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu;43b) týmto dňom sa takýto ozbrojený príslušník finančnej správy na účely tohto zákona považuje za prijatého do služobného pomeru Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 104 zákona č. 328/2002 Z. z., (Vylúčenie nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a na ich výplatu), nárok na dávky úrazového zabezpečenia nevzniká, ak sa ministerstvo zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka celkom.
39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária"). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.1)
40. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
41. Zo súdnej praxe je známe, že pre plynutie premlčacej lehoty na náhradu škody v zmysle § 106 OZ platí, že „v okamihu, kedy poškodený preukázateľne získal informáciu o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nejedná sa tu preto o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte a ani o stav právne ho záveru o zodpovednosti tejto osoby"' (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05. 2010, sp.zn. 1 Cdo 82/2009). Tiež z rozsudku Najvyššího soudu ČR, sp.zn. 25 Cdo 519/2002: „...z hlediska promlčení neplatí automaticky, že teprve datem právní moci trestního příkazu (rozsudku) se poškozený dozvídá o tom, že mu vznikla škoda a kdo za ni odpovídá. Datum právní moci rozhodnutí je totiž závislé především na procesních okolnostech, které nastaly v průběhu řízení, a s vědomostmi poškozeného o škodě a škůdci přímo nesouvisí. Znalost poškozeného o osobě škůdce se váže k okamžiku, kdy obdržel informaci, na jejímž základě si může učinit úsudek, která konkrétní osoba je za škodu odpovědná; tento okamžik spravidla nelze ztotožnit s dattem právni moci trestního rozsudku, jimž byl škůdce odsouzen za trestný čin, kterým škodu způsobil.
42. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že v prípade, že profesionálny vojak spôsobí pri plnení svojich služobných povinností škodu, vždy za ňu zodpovedá Slovenská republika. V danom prípade profesionálny vojak M. E., v čase dopravnej nehody dňa 27.04.2011 plnil služobné úlohy a potom
za škodu, ktorú zavinil ako vodič vojenského motorového vozidla, zodpovedá Slovenská republika. Žalobca, ktorý pre Ministerstvo obrany SR vykonáva sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov (dávky priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma) si v trestnom konaní dňa 06.06.2012 uplatnil nárok na náhradu škody v sume 16.127.07 euro za vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia poškodenému O. O., inému profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel poškodenia zdravia pri tejto dopravnej nehode ako spolujazdec. Išlo o náhradu služobného platu od 07.05.2011 do 25.04.2012 spolu v sume 11.205,07 euro a bolestné 4.922 euro na základe rozhodnutia č. VÚSZ-4540636110023-6/2011-OPD z 20.09.2011. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T 57/2012 z 20.02.2013 bola žalobcovi náhrada škody priznaná, avšak Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 3Tov 2/2013-342 z 04.09.2013 rozsudok OS Bratislava I vo výroku o náhrade škody zrušil a žalobcu aj žalovaného 1/ odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Nakoľko od začatia trestného stíhania uznesením zo dňa 23.08.2011 bolo nepochybné, kto je vodičom vozidla, ktorým spôsobil dopravnú nehodu, a to prof. vojak M. E., za ktorého zodpovedá Slovenská republika, žalobca ako subjekt vykonávajúci sociálne zabezpečenie (okrem iného) aj pre profesionálnych vojakov, musel mať nielen vedomosť o tom, kto škodu spôsobil ale aj kto za škodu zodpovedá, tzn. Slovenská republika. Preto tvrdenie žalobcu, že v trestnom konaní ešte nebolo zrejmé, kto za škodu zodpovedá a preto si mohol uplatniť nárok až po právoplatnosti trestného rozsudku, resp. po doručení rozsudku KS v Trenčíne z 04.092013, je neodôvodnené.
43. Zo zistených skutkových okolností je preto zrejmé, že žalobca si žalovaný nárok z titulu náhrady škody uplatnil predmetnou žalobou z 27.08.2015 až po márnom uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Je zrejmé, že najneskôr 06.06.2012 zástupca žalobcu bol vypočutý ako poškodený v trestnom konaní. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej lehoty a podmienku vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Pokiaľ bolo dňa 23.08.2011 začaté trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi E., za prečin ublíženia na zdraví iného profesionálneho vojaka pri dopravnej nehode vozidlom vo vlastníctve Ministerstva obrany, ktorého bol vodičom a prišlo k nej v rámci plnenia služobných úloh, je zrejmé že zo zákona zodpovedá za škodu Slovenská republika. Žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel už v priebehu trestného stíhania a výška škody vyplýva priamo zo zákona o sociálnom zabezpečení vojakov, podľa ktorého žalobca realizoval výplatu dávok úrazového, nemocenského a výsluhového zabezpečenia poškodenému. Preto premlčacia doba začala plynúť od momentu, kedy poškodený obdržal informáciu, na základe ktorej si mohol urobiť úsudok o osobe škodcu, tzn. 23.08.2011 a za nároky do tej doby vyplatené uplynula dňa 23.08.2013. Nakoľko žalovaný 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania, súd vzhľadom na uvedené na ňu prihliadol.
44. Okrem súd posúdením zistených skutočností podľa citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok je neodôvodnený aj s ohľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/ v spore z titulu občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 a § 427 OZ za škodu, ktorú spôsobil vojakovi O. pri výkone služobných povinností vojak E., nakoľko žalobca so samostatnou právnou subjektivitou, je subjektom výkonu sociálneho zabezpečenia žalovaného 1/ a preto nie je treťou osobou ako to má na mysli ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého (zák. č. 328/2002 Z.z.) žalobca vyplácal poškodenému dávky sociálneho zabezpečenia. Uvedené je zrejmé aj zo znenia citovaného ustanovenia, keď toto právo na náhradu škody voči tretím osobám zákon priznáva popri sebe služobnému úradu, služobnému orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva (v danom prípade žalovaného 1/) alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (žalobca). Na účely vyplácania dávok úrazového zabezpečenia je pre prípad služobného úrazu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, služobný úrad (§ 79 a nasl. z. č. 328/2002 Z.z.). Ministerstvo obrany SR však zriadilo dňom 01.05.1998 žalobcu, ako nástupca Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zriadeného dňom 01.11.1992 rozkazom ministra obrany ČSFR č. 45/1992. Žalobca je rozpočtovou organizáciou Ministerstva obrany SR a v prípade, ak by žalobca nebol zriadený, vyplácanie dávok úrazového zabezpečenia by bol povinný poškodeným profesionálnym vojakom realizovať služobný úrad, tzn. žalovaný 1/ (Ministerstvo obrany SR). Ako vyplýva aj z ďalších citovaných zákonných ustanovení ohľadom výkonu sociálneho zabezpečenia, je zrejmé že účelom citovaného ustanovenia (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.), je preniesť objektívnu zákonnú zodpovednosť na subjekt, ktorý v skutočnosti zavinil vznik škody (tretiu osobu). V danom prípade žalovaný 1/ nie je zodpovedným subjektom, ktorým môže byť z povahy veci iba fyzická osoba. Objektívna zodpovednosť žalovaného 1/ je daná iba vo vzťahu k poškodenému, vo vzťahu ku ktorému žalovaný 1/ podľa zákona má povinnosť z titulu vzniku škody v súvislosti so služobným
úrazom, náhradu ktorej vykonáva prostredníctvom žalobcu dávkami sociálneho zabezpečenia. Preto nemôže byť žalovaný 1/ subjektom zodpovedným za vznik škody, ktorú by mal hradiť žalobcovi, tzn. nie je subjektom, ktorý zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k služobnému úrazu, ako titulu pre výplatu dávok sociálneho zabezpečenia predstavujúcich v súhrne časť škody uhradenej poškodenému vojakovi O.. Potom vzhľadom na uvedený vzťah žalobcu a žalovaného 1/ a citované ustanovenia zákona, žalovaný 1/ nie je povinný žalobcovi nahradiť vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia poškodenému vojakovi O. a následne potom ani žalovaný 2/ nie je povinný plniť za žalovaného 1/ z titulu uzavretej poistnej zmluvy. Osobou, ktorá by bola v dôsledku zavineného protiprávneho konania povinná vyplatené dávky nahradiť, by mohol byť iba poistený z povinného zmluvného poistenia, ktorý by svojim motorovým vozidlom zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej narazil do služobného motorového vozidla žalovaného 1/, avšak odlišný od žalovaného 1/. Išlo by o situáciu, kedy by z titulu služobného úrazu plnil poškodenému vojakovi dávky sociálneho a úrazového zabezpečenia buď žalobca ako subjekt zriadený za účelom výkonu sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov (VÚSZ), alebo žalovaný 1/, ako služobný úrad a následne si ich náhradu uplatnil od tejto tretej osoby, ktorá zavinila dopravnú nehodu, resp. od jej poisťovateľa (§ 114 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení). V danom prípade keď ku škode prišlo zavinením profesionálneho vojaka a poškodeným bol rovnako profesionálny vojak, pri dopravnej nehode spôsobenej služobným vozidlom, ktorého prevádzateľ je žalovaný 1/, neplatí ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípad, ako už bolo uvedené, dopravnú nehodu by zavinila tretia osoba. Vtedy by žalovaný 2/ na základe povinného zmluvného poistenia bol povinný refundovať náhradu škody, ktorá vznikla profesionálnemu vojakovi a ktorej jednotlivé dávky sú hradené podľa zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení profesionálnych vojakov. V danom prípade má poistnú zmluvu so žalovaným 2/ uzatvorený služobný úrad profesionálneho vojaka, ktorý utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode služobným vozidlom ďalšieho profesionálneho vojaka a potom v zmysle cit. ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., by mal žalobca nárok na náhradu škody z titulu vyplatených dávok voči tretím osobám, ktoré svojim zavineným konaním škodu spôsobili. Takou osobou nie je žalobca 1/ a odvodene, potom nemá žalovaný 2/ povinnosť za neho plniť z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy podľa zákona č. 381/2001 Z. z . Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP, samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.