Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-60-2018.pdf
PDF · 114.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Pc/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľky: R. T., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom D. XX, P., aktuálne K. 4, P., proti povinným z vyživovacej povinnosti: 1. O. T., nar. XX.X.XXXX a 2. D. T., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom D. XX, P., v konaní o návrhu na určenie výživného takto
rozhodol:
O. T., nar. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu R. T., nar. XX.X.XXXX mesačným výživným vo výške 200 € vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, s účinnosťou od 18.6.2018.
Dlžné výživné za obdobie od 18.6.2018 do 30.9.2018 v celkovej výške 472,89 € je O. T., nar. XX.X.XXXX povinná zaplatiť k rukám R. T., nar. XX.X.XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
D. T., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu R. T., nar. XX.X.XXXX mesačným výživným vo výške 150 € vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, s účinnosťou od 18.6.2018.
Dlžné výživné za obdobie od 18.6.2018 do 30.9.2018 v celkovej výške 301,18 € je D. T., nar. XX.X.XXXX povinný zaplatiť k rukám R. T., nar. XX.X.XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 18.6.2018 domáhala určenia výživného od svojich rodičov, a to vo výške po 150 € mesačne od každého z rodičov od podania návrhu. Uviedla, že dňa 27.1.2017 sa odsťahovala od svojich rodičov, býva so svojím priateľom a jeho sestrou, mesačne za bývanie prispieva sumou 90 €. Je študentkou strednej odbornej školy D. T., v odbore manažment regionálneho cestovného ruku. Popri štúdiu má brigádnicky príjem 200 €, ale nemá žiaden iný majetok. S rodičmi uzavrela zmluvu, na základe ktorej jej prispievajú 123,52 € mesačne na účet, pretože sa o seba stará sama. Táto suma však nie je dostatočná aj vzhľadom na to, že brigádnicky príjem nie je stály. Výdavky vyčíslila na 90 € mesačne za bývanie, strava 80 € mesačne, cestovné 10 € mesačne, potrebné aktivity ohľadom školy 10 € mesačne, hygiena 35 € mesačne, mobilný paušál 15 € mesačne, odev 35 € mesačne, vreckové 20 € mesačne. Matka pracuje ako žeriavnička v spoločnostO. s mesačným príjmom 950 €, otec pracuje v spoločnosti L. a.s. s mesačným príjmom 600 eur.
2. Povinní z vyživovacej povinnosti sa k návrhu písomne nevyjadrili.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 25.9.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:
4. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplýva, že je plnoletou dcérou povinných a je žiačkou Strednej odbornej školy D. T. v P.. S rodičmi uzavrela dňa 6.6.2017 dohodu o výživnom plnoletej
dcéry, v zmysle ktorej jej rodičia budú mesačne prispievať sumou 123,52€ vždy k 12. dňu v mesiaci. Rodičia jej prispievajú dohodnutou sumou na jej účet vedený v Q. a.s.. Má uzavretú dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom E. S. - E., v zmysle ktorej pripravuje jedlá rýchleho občerstvenia v rozsahu 4-6 hodín denne, 15 dní v mesiaci s dohodnutou odmenou 2,76€ na hodinu.
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že už druhý rok nežije s rodičmi a stará sa o seba sama. Nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti, pretože majú veľmi zlé vzťahy, rodičia ju psychicky aj fyzicky týrali, za čo aj boli súdom odsúdení. Nezhody a týranie nezvládala, musela sa odťahovať. Aktuálne študuje v 3. ročníku na Strednej odbornej škole T. v P., odbor manažment regionálneho cestovného ruchu. Štúdium je pre ňu dôležité, chce zmaturovať, avšak nemôže sa mu riadne venovať, pretože sa musí živiť sama. Pretože sa o seba musí starať sama, má individuálny študijný plán, do školy chodí sporadicky, podľa toho, ako jej to umožňujú brigády, snaží sa mať veľa známok. Z domácnosti rodičov sa odsťahovala v januári 2017. Do júna 2017, kedy podpísala rodičom dohodu o výživnom k nim chodievala v nedeľu na obedy, následne z dôvodu zhoršenia už narušených vzťahov prestala. Zdôraznila, že napriek tomu, že sa snaží privyrábať si brigádnymi formami, nejde o stabilný príjem, ktorý jej zároveň neumožňuje zabezpečiť uspokojenie svojich potrieb v plnom rozsahu. Navrhovaná výška výživného by jej umožnila venovať sa štúdiu a skončiť školu, nielen pracovať. V čase uzavretia dohody považovala túto sumu za dostatočnú, bola vďačná, že bude mať aspoň na nájom. S odstupom času pochopila, že uvedená suma je absolútne nedostatočná, rodičia jej nad uvedenú sumu neprispievajú žiadnym iný spôsobom. Zároveň požiadala o pripustenie zmeny návrhu voči navrhovateľke, v rozsahu výšky výživného tak, aby ju súd zaviazal platiť jej mesačné výživné vo výše 200€. Medzi jej hlavné výdavky patrí poplatok za bývanie. Býva v podnájme so svojim priateľom a jeho sestrou, jej tretina za nájom tvorí sumu 75€ mesačne, podiel na platbe za médiá je 15-20€ mesačne. Zdravotný stav má dobrý, nemá žiadne zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Medzi ďalšie výdavky patria výdavky spojené so školou v sume 15 € za ZRPŠ, ostatné výdavky platí podľa potreby, za pracovné zošity, a ďalšie pomôcky. V školskej jedálni sa nestravuje, krúžky, ani doučovanie nenavštevuje. Za MHD platí Mestskú kartu 10 € mesačne, mobil 15 až 20 € mesačne, v závislosti od toho koľko pretelefonuje. Ostatné výdavky, na oblečenie, stravu, hygienu sú bežného charakteru, nemá žiadne osobitné zvýšené výdavky.
6. Súd na pojednávaní uznesením pripustil zmenu návrhu, ktorým navrhovateľka navrhla priznať jej výživné od povinnej vo výške 200€ mesačne.
7. Povinná z vyživovacej povinnosti s návrhom zásadne nesúhlasila. Uviedla, že jej dcéra žije nemorálne, fajčí, s priateľom žije bez uzavretia manželstva, mal by ju preto živiť priateľ. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka si po odchode zo spoločnej domácnosti odniesla všetky svoje veci, aj lyžiarsku výstroj, okrem výživného, ktoré jej platia na účet podľa dohody dáva dcére sporadicky aj kozmetiku, keďže pracuje s I.. Poukázala na ustanovenia § 43 zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má voči svojim rodičom aj určité povinnosti, má za to, že dieťa má rodičov poslúchať a keďže sa navrhovateľka správala z jej pohľadu nevhodným spôsobom, robila si čo chce a nepočúvala, bola matka nútená byť na ňu tvrdšia a prísnejšia a ukladať jej tresty. Dcéra dokonca v škole zakázala poskytovať o sebe rodičom informácie, čo ju ako matku urazilo. Potvrdila, že v trestnom konaní bola odsúdená za týranie blízkej a zverenej osoby na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom 4 roky. Rozhodnutie však nie je právoplatné, Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vrátil vec na doplnenie dokazovania. Nepovažuje za správne, aby dcéra od rodičov chcela len peniaze, ale iný vzťah s rodičmi neudržiavala. Uviedla, že s manželom sú ochotní platiť spoločne maximálne sumu 100€, následne sumu zvýšila na 150€ spoločne, viac ani cent. Má ešte vyživovaciu povinnosť voči 15 ročnému synovi, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, výdavky naňho sú bežného charakteru. Ohľadom príjmov a výdavkov zotrvala na písomne predložených listinných dôkazoch, ostatné výdavky sú bežného charakteru.
8. Povinná predložila kópie výplatných pások za obdobie 7/2017 - 6/2018, v zmysle ktorých je jej čistý mesačný príjem v priemere 1066,29 €. Predložila tiež neúplné výpisy z bežného účtu v J. J..ú. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za obdobie od 11/2017 do 5/2018, z ktorých súd zistil, že bežný zostatok na účte má cca 500€. Mesačne je z účtu hradená splátka za hypotekárny úver vo výške 115,02€ ku ktorej je však pripisovaný vklad na účet vo výške 35,38€ ako štátny príspevok k hypotekárnemu úveru. Povinnej je vyplácaný prídavok na dve deti vo výške 47,36€ mesačne, mesačne platí poistné za poistenie obytných budov vo výške 3,31€. Platbu za mesačník v sume 20€ nepreukázala.
9. Povinný z vyživovacej povinnosti rovnako s návrhom zásadne nesúhlasil. Má za to, že dcéra sa sama slobodne rozhodla ísť svojou vlastnou cestou a to preto, že sa chcela osamostatniť a žiť spolu s priateľom. Nechali si ju s manželkou prihlásenú na trvalom pobyte, majú za to, že kedykoľvek jej chcú vytvoriť priestor na to, aby sa vrátila, kľudne aj teraz, ak sa chce vrátiť, umožnia jej to. Platia za ňu poplatky s tým spojené, napr. odpad, odhlásiť ju však nechcú. Spochybnil výdavky navrhovateľky, najmä platbu za nájom v sume 90 €, ktorú platí navrhovateľka za bývanie. Má za to, že býva s priateľom a podľa jeho informácií v danom byte bývajú štyria a nie traja. Rovnako za nedôvodný považuje aj výdavok na MHD, pretože dcéra má brigádu 300 m od bytu a do školy chodí zriedka, tak nepotrebuje mesačník. Výdavok na mobilný telefón považuje za neopodstatnený, pretože nejde o životne dôležitý výdavok. Jeho mesačný príjem je 600€. Zdravotný stav má dobrý, okrem problémov so zrakom, kde si aj teraz bude musieť dať urobiť nové okuliare a chodí na vyšetrenia. Potvrdil, že bol aj s manželkou obvinený z týrania blízkej a zverenej osoby, trestné konanie prebieha na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. XT/XX/XXXX. Boli aj s manželkou odsúdení, potvrdil, že mu bol uložený rovnaký trest ako manželke, ale Krajský súd vrátil vec na nové konanie, lebo nebolo preukázané, že týranie trvalo viac ako dva roky. Ohľadom príjmov a výdavkov zotrval na listinných dôkazoch, ktoré súdu predložil, výdavky sú bežného charakteru.
10. Povinný predložil kópiu výplatných pások za obdobie od 6/2017 - 4/2018 a 6/2018, v zmysle ktorých je jeho čistý mesačný príjem v priemere 686,82€. Platí mesačné poistné za poistenie domácnosti 2,43€, PZP motorového vozidla 100,88 € ročne a za byt platí. Predložil tiež potvrdenie o platbách SIPO za mesiac 6/2018 zaplatil 383,79 € ( zálohu za plyn 22€, elektrina 31,70€, odpad 41,80€. RTVS 4,64 a J. IV 283,62€) a za mesiac 7/2018 zaplatil 319,99€ ( elektrina 37,70, RTVS 4,64€ a SBD 283,65€). Z kópií výpisov z účtu povinného vedeného v Q. a.s. č.ú. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že mesačne platí spoločnosti I. Q. sumu 19,92€ a na účet navrhovateľky mesačne platí sumu 123,52€
11. Navrhovateľka v záverečnej reči zhrnula svoje vyjadrenia, zotrvala na zmenenom návrhu. Uviedla, že si je vedomá toho, že má voči rodičom určité povinnosti, avšak vzhľadom k vzťahom, ktoré sú v rodine má za to, že v prvom rade rodičia by mali prejaviť záujem vzťahy urovnať. Pokiaľ ide o to, že v škole zakázala poskytovať informácie rodičom a matka sa cítila dotknutá, zdôrazňuje, že je tu ona a pokiaľ rodičia majú záujem o informácie o nej, mali by sa obrátiť na ňu priamo a zatiaľ to tak neurobili, nekomunikujú spolu.
12. Povinná z vyživovacej povinnosti v záverečnej reči opäť zdôraznila, že dcéra má voči nim povinnosti, nielen oni ako rodičia sú zlí, mohla za nimi prísť a navrhnúť, aby si spolu sadli, aby sa dohodli, mohla im vysvetliť, že má vyššie výdavky a povinnú veľmi mrzí, že došlo k súdnemu konaniu, a že dcéra žiada určenie výživného súdnou cestou.
13. Povinný z vyživovacej povinnosti v záverečnej reči zdôraznil, že dcéra si sama zvolila životný štýl, odišla zo spoločnej domácnosti preto, aby mohla žiť s priateľom, preto aj nesúhlasí s takto navrhovanou výškou výživného. Poukázal na uzavretú dohodu o výživnom, v zmysle ktorej dokopy obaja povinní platia 123,52 € mesačne, takto s tým navrhovateľka súhlasila, toľko sa dohodli a podpísali túto dohodu. Poukázal na to, že navrhovateľka fajčí, čím si ničí zdravie a z pohľadu povinného žije nadštandardným spôsobom života, na ktorom sa odmieta podieľať. Súhlasí so svojou manželkou, že mala za nimi dcéra prísť a skúsiť sa s nimi na zvýšení výživného dohodnúť.
14. Na základe zisteného skutočného stavu súd posúdil vec právne nasledovne:
15. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
17. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
18. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.
19. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
20. Podľa ust. § 43 ods. 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 ZOR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 ZOR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 ZOR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 ZOR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 3 ZOR, výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.
26. Podľa § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
27. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Zánik tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice ani na podmienku bývania v spoločnej domácnosti. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu.
28. V danom prípade má súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľka je študentkou strednej odbornej školy, ktorým štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Všetci účastníci potvrdili, že má individuálny študijný plán, a to z toho dôvodu, že nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti, musí sa o seba starať sama. Rodičia jej od júna 2017 na základe dohody spoločne prispievajú sumou iba 123,52€ mesačne, preto je nútená pracovať rôznymi formami práce na dohodu, z čoho však nemá stabilný príjem a nepostačuje jej to na uspokojenie základných životných potrieb. Je v 3. ročníku strednej školy, chce zmaturovať. Uvedené skutočnosti súd posúdil tak, že návrh bol podaný dôvodne, pretože vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke naďalej trvá, pričom rodičia túto plnia iba peňažným plnením vo výške 123,52 € mesačne, ktorá suma nepostačuje na uspokojenie potrieb navrhovateľky, spôsobuje prekážku riadneho venovania sa štúdiu, pretože je nútená privyrábať si. K spochybňovaniu výdavkov navrhovateľky povinným ako aj k výtkam o jej individuálnom študijnom pláne, a teda schopnosti sa živiť prácou na dohodu súd konštatuje, že navrhovateľka vzhľadom k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany povinných v nedostatočnej miere je nútená pracovať, čím jej je bránené v sústavnej príprave na vyučovanie podľa platného rozvrhu. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že má individuálny
študijný plán nie je dôvodom pre nepriznanie výživného. Príjem z brigád nemožno v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať za schopnosť samostatne sa živiť, už vôbec nie za daných okolností, a nie je preto dôvodom pre zánik alebo zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti povinných.
29. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov, predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť realizovaná troma formami: osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.
30. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že povinní v tomto prípade nerealizujú plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke ani osobnou starostlivosťou, ani poskytovaním vecných plnení. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť kontinuálne od narodenia dieťaťa, až do jej zánik v zmysle vyššie uvedeného. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že pri odchode z domácnosti v januári 2017 si navrhovateľka vzala z domu všetky svoje veci je v danom prípade irelevantná, nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti povinných a nemá ani vplyv na určenie výšky výživného.
31. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže súd priznať výživné na plnoleté dieťa v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy nie je zákonom o rodine definovaný, ide o všeobecne platné morálne normy, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. V prípade určenia vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu je potrebné posudzovať otázku dobrých mravov odvíjajúc sa od miery narušenia príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov. Takéto narušenie zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa dopustí voči povinnému konania v rozpore s dobrými mravmi požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.
32. V zmysle uvedeného sa súd zaoberal otázkou dobrých mravov, a to aj s ohľadom na námietky povinných, že navrhovateľka porušuje ust. § 43 ZOR, povinnosti detí k rodičom. Argumentovali najmä tým, že žije nemorálne, keď žije s priateľom a fajčí, odišla z domu dobrovoľne, pretože chcela žiť s priateľom, v škole zakázala poskytovať rodičom informácie. Povinná má za to, že navrhovateľku by mal živiť jej priateľ. Navrhovateľka odchod zo spoločnej domácnosti odôvodnila narušenými vzťahmi v rodine s poukazom na skutočnosť, že rodičia ju psychicky a fyzicky týrali, za čo boli aj súdom uznaní vinnými a bol im uložený trest. Pokiaľ chcú o nej niečo vedieť, môžu sa obrátiť na ňu a opýtať sa, čo však rodičia neurobili. Rodičia potvrdili narušené vzťahy, potvrdili prebiehajúce trestné konanie avšak poukázali na skutočnosť, že rozsudok nie je právoplatný, bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu a vrátený na nové konanie z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že týranie trvalo viac ako dva roky.
33. Vychádzajú z uvedeného súd v konaní navrhovateľky nezistil rozpor s dobrými mravmi, ktorý by mohol mať za následok nepriznanie výživného. Navrhovateľka je plnoletá, nemá povinnosť žiť v spoločnej domácnosti s povinnými, čo vychádzajúc z dikcie ust. § 43 ods. 2 ZOR predpokladá aj zákon. Je nepochybné, že v rodine sú vážne narušené vzťahy, čo vyústilo až do trestného konania, v ktorom boli povinní obvinení z týrania blízkej a zverenej osoby, a prvostupňovým súdom aj zatiaľ neprávoplatne odsúdení. Táto skutočnosť nebola sporná, potvrdili ju zhodne všetci účastníci konania, a súdu ju oznámili až na pojednávaní. Keďže išlo o nespornú skutočnosť, nepovažoval súd za nevyhnutné oboznamovať sa s aktuálnym stavom a obsahom trestného spisu. Sama skutočnosť, že pred príslušnými orgánmi prebieha konanie takéhoto charakteru bez ohľadu na to, či je konanie právoplatne skončené, je dôkazom vážne narušených vzťahov medzi účastníkmi konania. Je nepochybné, že navrhovateľka sa odsťahovala od povinných práve z toho dôvodu, a pokiaľ sa navrhovateľka necítila v rodine bezpečne, cítila sa byť psychicky či fyzicky týraná a spoločné bývanie s rodičmi nezvládala, nemôže byť jej osamostatnenie sa a nedostatočná komunikácia s rodičmi vyhodnotená ako porušenie dobrých mravov. Súd zdôrazňuje, že
navrhovateľka napriek plnoletosti je vo veku blízkom veku mladistvých a bolo a je v prvom rade úlohou a povinnosťou rodičov vytvoriť v rodine pokojné a bezpečné prostredie (čl. 4 ZOR) a vyvíjať snahu o úpravu vzťahov medzi rodičmi a dcérou. Je nepochybné, že práve správanie sa povinných voči navrhovateľke bolo hlavnou príčinou jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že žije s priateľom je pre toto konanie irelevantná a súd zdôrazňuje, že priateľ nemá voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Ak povinní poukázali na skutočnosť, že navrhovateľka sa s nimi mohla na zvýšení výživného dohodnúť, súd považuje toto vyjadrenie za účelové. Povinní sa o podanom návrhu dozvedeli najneskôr 16.7.2018, kedy bol návrh doručený povinnej, až do rozhodnutia súdu mali možnosť sa s navrhovateľkou dohodnúť. Pred pojednávaním sa o dohodu s navrhovateľkou ani nepokúsili, počas pojednávania súd vytvoril priestor a snažil sa účastníkov usmerniť k uzavretiu zmieru, čo však práve povinní zásadne odmietali, spočiatku boli ochotní platiť navrhovateľke ešte menej, ako v zmysle dohody, ktorú podpísali a na ktorú sa následne opakovane odvolávali, a aj po tom, ako oboch súd poučil o vyživovacej povinnosti boli ochotní platiť dcére maximálne 150€ spoločne, citujem: „viac ani cent!“
34. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb, kam patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, náklady na kultúrne a športové vyžitie. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Po posúdení všetkých relevantných skutočností, a to odôvodnených potrieb navrhovateľky, príjmov a výdavkov povinných uvedených v bodoch 7 - 10, zdravotného stavu povinných a pri zohľadnení vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi v spojení so skutočnosťou, že rodičia si neplnia vyživovaciu povinnosť žiadnou inou formou je súd toho názoru, že výživné vo výške 123,52 €, ktoré povinní platia navrhovateľke na základe dohody je nedostatočné. Navrhovateľka sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na strednej škole, ktorému sa nemôže venovať riadne práve v dôsledku nedostatočného plnenia vyživovacej povinnosti povinnými. Z predložených výpisov z účtov súd zistil, že povinná dokonca poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa. Povinní sa odvolávali na zvýšené výdavky na bývanie spočívajúce v platbách aj za dcéru, ktorá s nimi nebýva. Sami však uviedli že navrhovateľku z trvalého pobytu odhlásiť nechcú. Takéto správanie povinných súd hodnotí ako špekulatívne. Ak rodičia chcú nechať navrhovateľke priestor na vrátenie sa do spoločnej domácnosti, toto nie je podmienené existenciou trvalého pobytu. Naopak je evidentné, že spoločný trvalý pobyt zneužíva povinná za účelom poberania štátnej sociálnej dávky - prídavku na dieťa, na ktorý nemá nárok, keďže sa o navrhovateľku osobne nestará a reálne nežijú v spoločnej domácnosti. Zo sumy 123,52 €, ktorú navrhovateľke povinní platia ako výživné majú sumu 23,68 € krytú prídavkom na dieťa, o ktoré však starostlivosť nezabezpečujú. Reálne teda povinní platia navrhovateľke výživné iba vo výške 99,84€. Súd pomery na strane povinných posúdil vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam tak, že sú dostatočné a umožňujú plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v rozsahu súdom určenej sumy 200 € povinná a 150 € povinný. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov, pre ktoré by mali povinní zabezpečovať iba základné potreby navrhovateľky. Určená výška výživného zodpovedá odôvodneným a primeraným výdavkom na zabezpečenie potrieb navrhovateľky v takom rozsahu, že jej zároveň umožní venovať sa štúdiu a vytvorí priestor pre dokončenie jej prípravy na budúce povolanie.
36. Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľka žiadala priznať výživné odo dňa podania návrhu, čo je v súlade s cit. ust. zákona, vzniklo povinným dlžné výživné, a to za obdobie od 18.6.2018 do 30.9.2018.
Povinní v rozhodnom čase, t.j. od 18.6.2018 do 30.9.2018 platili navrhovateľke výživné vo výške 123,52€ spoločne. Na pojednávaní uviedli, že túto sumu platili rovným dielom, preto v oboch prípadoch súd započítal zaplatené výživné za uvedené obdobie každému povinnému v polovici, t.j. vo výške 61,79 € mesačne. Konanie o výživnom plnoletých je konaním, ktoré môže začať len na návrh, súd je preto viazaný obsahom návrhu. Účastníci konania nemali ohľadom dlžného výživného žiadne návrhy, súd preto určil lehotu na plnenie v súlade s ust. §232 CSP.
37. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol (§ 57 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .
Rozsudky o výživnom sú podľa ust. § 44 CMP vykonateľné doručením, t.j. povinní z vyživovacej povinnosti sú preto povinní platiť výživné odo dňa prevzatia rozsudku bez ohľadu na podanie opravného prostriedku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.