Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/253/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/26/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.984,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. septembra 2018 č. k. 5Csp/253/2017-102, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a vo výroku o trovách konania III. p o t v r d z u j e . Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne : Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX G., zast. N.. C. L., advokátka, P. XXXX/XX, XXX XX I. E., proti žalovanému : I. F. C., s.r.o., I. XX, XXX XX E. XX, Q.: XX XXX XXX, zastúpený: A. kancelária K.. A. F., s.r.o., R. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.984,38 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.984,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.984,38 eur od 24.1.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.12.2017, doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.984,38 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.2.2016 do zaplatenia a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodnila tým, že úver ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe Žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400042179 zo dňa 28.10.2011 považuje za bezúročný a bez poplatkov a dohodu obsiahnutú v bode 8 Žiadosti/zmluvy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že vyššie uvedená zmluva , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver je v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej vzniesol námietku premlčania voči časti žalobkyňou uplatnenému nároku. Má za to, že úhrady ktoré boli vykonané zo strany žalobkyne v období pred 27.12.2014 sú premlčané.

3. Tunajší súd si pripojil spis 5C/173/2016.

4. Na nariadenie pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 25.9.2018, sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne. Neprítomná bola žalobkyňa, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nepožiadala.

5. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

6. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Ako bolo uvedené, žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny, súčasne si uplatnila aj úroky z omeškania. Tvrdila, že úver, ktorý jej bol poskytnutý je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

9. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru-zmluva o revovingovom úvere č. 8400042179 súd zistil, že žalobkyni bol schválený spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur a revolving vo výške 902,92 eur. Podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nespochybnil , žalovaný poskytol žalobkyni na základe uvedenej spotrebiteľskej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 1.963,01 eur. Žalobkyňa zaplatila na základe tejto zmluvy za obdobie od 16.12.2011 do 17.2.2016 žalovanému sumu 3.947,39 eur. Uvedené, t.j. to, že žalobkyni bol poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy úver vo výške 1.963,01 eur a že na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému sumu 3.947,39 eur sporné nebolo. Žalobkyňa tvrdila, že rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou 3.947,39 eur a poskytnutým úverom vo výške 1.984,38 eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie. To že tento úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej spotrebiteľskej je bezúročný a bez poplatkov súd za sporené nepovažoval a to s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5C/173/2016-54. V uvedenom konaní súd rozsudkom zo dňa 15.11.2016 okrem iného určil, že vyššie uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd Nitra svojim rozhodnutím č.k. 9Co/126/2017-86 zo dňa 1.2.2018 potvrdil uvedený rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8400042179 zo dňa 28.10.2011 je bezúročný a bez poplatkov. Keďže je potrebné úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8400042178 zo dňa 28.10.2011 považovať za bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len to, čo jej žalovaný na základe uvedenej zmluvy poskytol. Žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť 1.963,01 eur a všetko čo zaplatila nad túto sumu zaplatila žalovanému bez právneho dôvodu. Keďže na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver, žalovaný prijal od žalobkyne sumu 1.984,38 eur bez právneho dôvodu a o túto sumu sa na úkor žalobkyne obohatil / § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka/. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaný ako osoba, ktorá sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatila, toto bezdôvodného obohatenie žalobkyni vydať. 10. Žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania a mal za to, že všetko čo bolo zo strany žalobkyne uhradené pred dátumom 27.12.2014 je už s poukazom na trojročnú premlčaciu lehotu premlčané. Súd sa však s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. 11. Bezdôvodné obohatenie v tejto veci súd posudzoval podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na dĺžku objektívnej premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle príslušného ustanovenie sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaní za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodné obohatenie tak za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka je v prípade vydania bezdôvodného obohatenia dvojročná a začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia subjektívne dozvedela až v čase, keď prestala splácať úver, t.j. 17.2.2016 / kedy bola zo strany žalobkyne vykonaná posledná úhrada/. Uvedeným dňom, t.j. 17.2.2016 sa žalobkyňa subjektívne dozvedela koľko zaplatila žalovanému na základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistila / mohla zistiť/, o koľko úver, ktorý bol bez poplatkov a úrokov, žalovanému preplatila. A od uvedeného dňa /17.2.2016 / dvojročná premlčacia lehota do dňa podania žaloby / 22.12.2017/ neuplynula. Súd skúmal tiež to, či si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj v lehote podľa ods. 2 cit. § 107 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu úhrad vykonaných žalobkyňou na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že táto všetky platby, ktoré vykonala, vykonala v období od 16.12.2011 do 17.2.2016. V tomto období teda uhradila žalovanému sumu 3.947,39 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu 1.984,38 eur. Súd má zato, že túto sumu, ktorú žalovaný prijal, prijal s úmyslom bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytujúci nebankové úvery si aj vzhľadom na viaceré rozhodnutia súdov SR, ktoré sa týkali spotrebiteľských úverových zmlúv a to aj takých , ktoré uzatváral žalovaný ako poskytovateľ úveru, musel a mal byť vedomí toho, že zmluvy, ktoré mali charakter formulárových vopred ním predtlačených zmlúv, obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a nespĺňajú všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd tu poukazuje aj na tú skutočnosť, že v čase, kedy žalovaný uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne upravoval, čo všetko musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať a takisto upravoval zákonné následky nedodržania tejto zákonnej podmienky. T.j. v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonné náležitosti, úver na základe nej poskytnutý sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný napriek uvedenému naďalej vo svojich zmluvách používal neprijateľné zmluvné podmienky a pri uzatváraní zmlúv používal ním vopred pripravené zmluvy formulárového typu, ktoré neobsahovali zákonné náležitosti, požadované podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek v tom čase rozsiahlej rozhodovacej činnosti súdov SR / ktorej súdnej kontrole podliehali tzv. formulárové zmluvy, návrhy ktorých vopred pripravovali veritelia poskytujúci spotrebiteľské úvery, a to z hľadiska, či tieto zmluvy obsahujú zákonné náležitosti či ich súčasťou nie sú neprijateľné zmluvné podmienky, a či pri ich uzatváraní nie sú zo strany veriteľa používané nekalé praktiky a to aj samotným žalovaným / podľa súdu teda vedome pripravil typ formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti / zdôvodnené v rozsudku č.k. 5C /173/2016-54 zo dňa 15.11.2016/. Tu súd podotýka, že žalovaný je a v čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv so žalobkyňou bol podnikateľský subjekt, poskytujúci nebankové úvery. Pri podnikateľských subjektoch, vstupujúcich do obchodných vzťahov so spotrebiteľmi, sa s poukazom na bohatú právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov a ich ochrany, oprávnene predpokladá, že budú k uzatváraniu spotrebiteľských zmluvných vzťahov pristupovať s odbornou starostlivosťou. Základnými predpismi upravujúcimi poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktoré nepochybne tvoria dôležitú a rozsiahlu skupinu produktov, ktoré žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje, predstavuje už spomínaný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Ako už bolo uvedené, žalovanému, ako podnikateľskému subjektu a to aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov, museli byť známe uvedené právne predpisy, t.j. musel si byť vedomí, že v prípade nedodržania určitých zákonných predpokladov, sa zo zákona považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd opätovne uvádzam, že žalovaný napriek uvedenému, pripravoval v rozhodnom období / kedy uzavrel zmluvy so žalobkyňou / formulárové návrhy zmlúv, ktorých obsah spotrebitelia v tom čase ovplyvniť nevedeli a ktoré vykazovali také nedostatky, ktoré máli za následok, že zo zákona sa spotrebiteľské úvery na ich základe poskytnuté považovali za úvery bez úrokov a poplatkov. Keby išlo o jednorazové pochybení zo strany žalovaného, bolo by možné o jeho úmysle polemizovať. Žalovaný však v tom čase so spotrebiteľmi bežne uzatváral zmluvy vykazujúce vyššie uvedené nedostatky. Aj v prípade samotnej žalobkyne boli v konaní 5C/173/2016 vyhodnotené naraz dva úvery, poskytnuté na základe dvoch zmlúv ako úvery poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov. Zo strany žalovaného nešlo o jednorazové a náhodné pochybenie, ale v tom čase bežne používané praktiky, na základe ktorých dochádzalo k obohateniu sa žalovaného na úkor spotrebiteľa. Pri jeho rozsiahlej podnikateľskej činnosti musel mať žalovaný vedomosť o tom, aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, prípadne čo je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. za nekalú praktiku, veď predsa spotrebiteľské úvery poskytoval. Napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti opakovane neuvádzal, čím on spôsobil, že úvery je potrebné zo zákona považovať za bezúročné a bez poplatkov, t.j. v prípade ak spotrebiteľ na základe takejto zmluvy plnil viac, ako mu bol poskytnutý úver, automaticky vzniklo na strane poskytovateľa úveru bezdôvodné obohatenie. Podľa súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že toto bezdôvodné obohatenie nebolo úmyselné, keď celé jeho konanie a

to príprava návrhu zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňa náležitosti o spotrebiteľských úveroch, uzavretie takejto zmluvy so spotrebiteľom a následné prijatie plnenia nad rámec zákona na základe tejto zmluvy, t.j. prijatie aj poplatkov a úrokov na základe takejto zmluvy, podľa ktorej je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je úmyselným konaním. Preto má súd za to, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, keď ako subjekt podnikajúci v danom obore, vo vzťahu k spotrebiteľovi v nepochybne silnejšom postavení, vopred pripravil znenie formulárovej zmluvy v rozpore so zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z., t.j. platí tu nevyvratiteľná právna domnienka, že žalovaný poznal právne predpisy v čase uzatvárania zmluvy, ako podnikateľský subjekt ktorý podniká v tejto oblasti bol preto povinný ich riadne aplikovať a pripraviť návrhy zmlúv, ktoré by obsahovali všetky zákonné náležitosti. Keďže tak neurobil, resp. obsah formulárových zmlúv nedal do súladu so zákonmi, a naďalej opakovane takéto neperfektné zmluvy / ktorých obsah on pripravoval/ so spotrebiteľmi uzatváral, má súd za to, že tak urobil úmyselne, t.j. bezdôvodné obohatenie ktoré takto získal , je bezdôvodným obohatením, ktoré získal úmyselne. A v zmysle § 107 ods. 2 sa v prípade ak ide o úmyselné obohatenie, právo na jeho vydanie premlčí za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. Žaloba bola podaná na súde 27.12.2017 a žalobkyňa na základe tejto úverovej zmluvy začala žalovanému plniť dňa 16.12.2011. Všetko čo zaplatila na základe uvedenej zmluvy, t.j. aj sumu ktorú súd považuje za bezdôvodné obohatenie, zaplatila teda v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, pretože od 16.12.2011 do podania žaloby uplynulo len cca šesť rokov. Keďže v tejto veci žalobkyni neuplynula ani dvojročná subjektívna lehota a ani desaťročná premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka, má súd za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy, na ktorú vznikol žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

13. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania a to od 18.2.2016 do zaplatenia. Súd jej ich priznal a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel vo výške 5 % ročne s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením avšak nie od 18.2.2016 / ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe/, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému , t.j. od 24.1.2018. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd nemal nad všetku pochybnosť preukázané, kedy konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu jej nároku, preto mal súd zato, že najneskôr doručením žaloby sa žalovaný o jej nároku dozvedel. Preto od nasledujúceho dňa po doručení žaloby je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením a od nasledujúceho dňa bol žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku / za obdobie pred 24.1.2018 / súd žalobu zamietol.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola plne úspešná v časti o zaplatenie žalovanej istiny a v časti o zaplatenie úroku z omeškania bola neúspešná len v nepatrnej časti. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % voči v konaní neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.