Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/252/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne E. E., F.. X. X. XXXX, T. R. P., P. XX, proti žalovanému: Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom v Bratislave, Karlovarská 2, IČO: 00 156 752, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o finančné vyporiadanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28. marca 2018 č.k. 40C/4/2017-211 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.796 eur titulom finančného vysporiadania nehnuteľnosti. Zároveň rozhodol, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

2. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 1. 3. 2018 zobrala v celom rozsahu späť svoju žalobu z dôvodu nemožnosti zabezpečenia kvalifikovaného právneho zastúpenia a o trovách konania navrhla rozhodnúť s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Dôvodil, že v danom prípade žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, preto v súlade s § 256 ods. 1 žalovanému vznikol voči nej nárok na náhradu trov konania, majetkové, sociálne a osobné pomery žalobkyne súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 257 CSP, majúc za preukázané, že u žalobkyne sú splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, uznesením zo dňa 11. 5. 2017 č.k. 40C/4/2017-85 bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou s priznaným starobným dôchodkom vo výške 336,30 eur, jej výdavky predstavujú poplatky na bývanie vo výške 158 eur mesačne a na lieky vo výške 40 eur mesačne.

4. Proti výroku o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že uznesenie v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť uznesenie v jeho napadnutom výroku a žalovanému priznať nárok na 100 % náhradu trov prvoinštančného konania. Podľa žalovaného zlá finančná situácia žalobkyne nemôže byť na jeho ťarchu a zodpovednosť, i keď si je vedomý jej zlej finančnej situácie, a to s prihliadnutím na procesné postavenie strán, ich vzájomne predsporové jednania, ako aj celkovú povahu

veci. Podčiarkol, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, neznamená, že ide automaticky o dôvod podľa § 257 CSP, nakoľko toto ustanovenie nemá slúžiť k zmierňovaniu majetkových rozdielov procesných strán, ale k riešeniu situácie v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje práva a zákonom chránené záujmy obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti vynaložil. Dodal, že použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že povinná strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany, lebo § 257 má slúžiť výlučne na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konanie a jeho výsledok. Upozornil, že nedal žalobkyni nijaký dôvod na podanie žaloby a žalobkyňa si bola dobre vedomá, že žalovaný jej nárok (ešte pred podaním žaloby) odmieta, a teda bolo výlučne jej vlastným rozhodnutím, že si ňou tvrdený nárok uplatnila voči žalovanému súdnou cestou. Podiel na vzniku sporu preto nemožno žalovanému vôbec pričítať, pretože vzniknutú situáciu zapríčinila výlučne žalobkyňa.

5. Žalobkyni bolo doručené odvolanie žalovaného dňa 21. 5. 2018, ku ktorému sa nevyjadrila.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

7. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého výroku uznesenia o trovách konania odvolací súd konštatuje, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci pri rozhodovaní o trovách konania nebol naplnený. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonávaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver, a správne rozhodol, ak žalovanému nepriznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania síce procesne zavinila zastavenie konania, preto v súlade s § 256 ods. 1 žalovanému vznikol voči nej nárok na náhradu trov konania, avšak v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody uznesenia odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 obmedzuje sa na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného, považuje za potrebné k týmto dodať:

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Účelom ustanovenia § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť záver o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj výnimočnosť situácie tak z hľadiska sociálnych aspektov, ako aj z hľadiska okolností samotnej veci. Pri posudzovaní sociálneho aspektu správne súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že žalobkyni bolo pre jej nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a aj keď súd prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia konkrétne nehodnotil sociálne aspekty vo vzťahu k žalovanému, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno konštatovať, aby sa tento ako štátny podnik ocitol nepriznaním náhrady trov konania v mimoriadnej obtiažnej sociálnej situácii. Za mimoriadne považuje odvolací súd aj konkrétne okolnosti sporu o finančné vysporiadanie so žalovaným týkajúce sa v žalobe označenej nehnuteľnosti v katastrálnom území W., namietajúc podhodnotenie nehnuteľnosti, skutočnosť, že jej súčasťou bola okrem rodinného domu aj hospodárska usadlosť a fakt, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v časovej tiesni a napokon dôvodom späťvzatia žaloby bola jedine skutočnosť, že sa jedná o vec po právnej stránke náročnú, súvisiacu s majetkovými krivdami predošlého totalitného režimu, pri ktorých je na účinné uplatnenie a obhajobu práva potrebné kvalifikované právne zastupovanie, ktoré si žiaľ ako sociálne odkázaná starobná dôchodkyňa nedokáže sama zabezpečiť, keďže ani zo strany Centra právnej pomoci jej právna pomoc poskytnutá nebola (č.l. 197 súdneho spisu).

11. Odvolací súd je teda toho názoru, že z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré do dôvodov doplnil odvolací súd, vyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu mimoriadneho ustanovenia § 257 CSP.

12. Z uvedených dôvodov preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

13. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .