Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8Cb/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobcom: TSP, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, Hviezdoslavova 118, IČO: 36 402 567, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1890/50, proti žalovanému: RDL družstvo, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1716, IČO: 45 565 449, v konaní o návrhu na vyslovenie neúčinnosti zmluvy o predaji podniku, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia konania o podanom dovolaní žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013 z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobou doručenou súdu 18.04.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd určil, že Zmluva o predaji podniku uzatvorená medzi dlžníkom ako predávajúcim I., advokát so sídlom D. XXXXX/X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX na jednej strane a žalovaným RDL družstvo, so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 565 449 ako kupujúcim na strane druhej, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K. T. a ktorej vklad bol povolený Správou katastra K. T. pod V XXX/XX dňa XX.XX.XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V odôvodnení návrhu uviedol, že príslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín na toto konanie je daná ust. § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej. V zmysle platnej judikatúry príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. sa vzťahuje na všetky spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik. Žalobca má voči I.. Ivanovi G., advokátovi so sídlom v K. T., O. XXXX (ďalej ako „dlžník“), pohľadávku vo výške 1.161.787,- EUR s prísl., ktorá je uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 11Cb/69/2010 a ktorá vznikla z titulu náhrady škody, keď v konaní vedenom na OS Dolný Kubín pod sp.zn. 3C/199/2006, kde súčasný žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného a žalobcom bolo Mesto Tvrdošín, žalobca splnomocnil dlžníka na jeho zastupovanie v tomto konaní. Po meritórnom rozhodnutí súdu prvého stupňa v konaní sp.zn. 3C/199/2006 v prospech súčasného žalobcu, bolo zo strany žalobcu Mesta Tvrdošín podané odvolanie. Odvolací súd vytýčil pojednávanie na 27.03.2008, právny zástupca žalovaného zaslal pred pojednávaním písomné ospravedlnenie, v ktorom bez akéhokoľvek predchádzajúceho kontaktu s klientom, ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť konateľa žalovaného. V podaní, ktorým sa právny zástupca ospravedlnil, žiadal, aby súd rozhodol v jeho

neprítomnosti a nežiadal odročiť pojednávanie. Dôvod ospravedlnenia do podania neuviedol. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 10Co/213/2007 na pojednávaní 27.03.2008, o ktorom nemal klient dlžníka t.j. TSP, s.r.o. žiadnu vedomosť, vykonal ďalšie dokazovanie a zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu Mesta Tvrdošín na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyhovel. Predmetom určenia vlastníckeho práva bol objekt - Y. s pozemkami, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. P. ako N parcela č. XXX záhrady o výmere 838 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 612 m2, C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 949 m2 a stavba súp. č. XXX Y., postavená na pozemku C KN parc. č. XXX/X. Neúčasťou dlžníka, ako právneho zástupcu na pojednávaní 27.03.2008 na KS v Žiline, vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.161.787,- EUR s prísl. Dlžník bol v čase po vzniku záväzku vlastníkom nehnuteľností v k.ú. K. T., pričom však žalobca zistil, že dlžník tieto svoje nehnuteľnosti previedol zmluvou o predaji podniku na žalovaného. Nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bol dlžník v čase vzniku záväzku voči žalobcovi, boli nasledovné: LV č. XXXX pre k.ú. a Obec K. T. - stavby: administratívna budova s.č. XXXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X, garáž s.č. XXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X, garáž s.č. XXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X, garáž s.č. XXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X, garáž s.č. XXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X, garáž s.č. XXX stojaca na KN-C parc. č. XXX/XX/X; pozemky: KN-C parc. č. XXX/XX/X ostatné plochy o výmere 14 m2, KN-C parc. č. XXX/XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 783 m2, KN-C parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2 a KN-C parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2. Žalobca zistil, že dlžník v čase po vzniku záväzku previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. K. T. na žalovaného a to na základe zmluvy o predaji podniku, ktorej vklad povolila Správa katastra K. T. pod č. V XXX/XX. Dlžník vyššie uvedeným prevodom nehnuteľností na žalovaného zásadným spôsobom znížil svoj majetkový substrát. Vzťah dlžníka a žalovaného je vzťahom personálne prepojených subjektov. Predsedom družstva a osobou, ktorá v mene družstva koná, je dlžník I.. W. G.. Totožná osoba je teda dlžníkom aj osobou konajúcou v mene žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že právnym úkonom - zmluvou o predaji podniku, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K. T., ktorej vklad bol povolený Správou katastra K. T. pod V XXX/XX zo XX.XX.XXXX, bol žalobca ukrátený pri uspokojovaní svojej pohľadávky a teda tento úkon je úkonom in fraudem creditoris. V tejto súvislosti dávajú do pozornosti ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 42a ods. 4 a § 42b ods. 1, 2 OZ. Žalobca má za to, že sú naplnené všetky zákonné podmienky pre určenie, že zmluva o predaji podniku medzi dlžníkom a žalovaným je voči žalobcovi neúčinná. Predmetná zmluva o predaji podniku je právnym úkonom, ktorým bol žalobca ukrátený a úkonom, ktorý dlžník uskutočnil v posledných troch rokoch s právnickou osobou, v ktorej má personálnu účasť (§ 42a ods. 4 písm. c/, d/ ako je zrejmé z predložených listinných dôkazov, keďže dlžník aj osoba konajúca v mene žalovaného bola v čase scudzovacieho úkonu, a aj naďalej je, totožná osoba. Dlžník týmto úkonom zmenšil svoj majetok do takej miery, že tým ukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nakoľko zostávajúci majetok dlžníka z hľadiska svojej štruktúry a charakteru, nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Vzhľadom na prepojenie a vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, rovnako ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle, sa v zmysle § 42 ods. 4 posledná veta OZ, prezumuje. Zároveň má žalobca za to, že žalovaný v tomto prípade ani nemôže vyvrátiť domnienku prezumovanú v § 42 ods. 4 posledná veta OZ, t.j. nemôže preukázať nepoznanie úmyslu dlžníka pri zachovaní náležitej starostlivosti, nakoľko žalovaný ako právnická osoba konal prostredníctvom osoby totožnej s osobou dlžníka, t.j. nemohol nemať vedomosť o existencii pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a nemohol nepoznať úmysel dlžníka.

2/ Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 4.1.2014 doručeným súdu dňa 07.01.2014 (čl. 123-124) a vo vyjadrení uviedol, že pohľadávka žalobcu voči údajnému dlžníkovi neexistuje, s tým, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že bol údajným dlžníkom úmyselne ukrátený pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky, preto navrhuje zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že má voči svojmu údajnému dlžníkovi (I.. W. G.) pohľadávku, pričom údajný dlžník v úmysle ukrátiť žalobcu uzatvoril odporovanú Zmluvu o predaji podniku, čím mal údajný dlžník zásadným spôsobom znížiť svoj majetkový substrát, s tým, že jeho zostávajúci majetok z hľadiska jeho štruktúry a charakteru, nepostačuje na uspokojenie údajnej pohľadávky žalobcu voči údajnému dlžníkovi. Žalovaný ohľadne existencie pohľadávky žalobcu voči údajnému dlžníkovi poukazuje na súdne konanie, ktoré prebieha na OS Žilina a je vedené pod sp.zn. 11Cb/69/2010, v ktorom sa žalobca voči údajnému dlžníkovi domáha zaplatenia svojej údajnej pohľadávky z titulu náhrady škody. Údajný dlžník existenciu pohľadávky žalobcu neuznáva s tým, že žiadna škoda zavinením údajného dlžníka žalobcovi nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie údajného

dlžníka, ktoré tento podal v predmetnom konaní vedenom na OS Žilina, s tým, že žalovaný sa so skutočnosťami a dôvodmi, ktoré uviedol údajný dlžník vo svojom vyjadrení k existencii pohľadávky žalobcu, v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že pohľadávka žalobcu voči údajnému dlžníkovi neexistuje. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že údajný dlžník previedol na žalovaného predmetný podnik v úmysle ukrátiť žalobcu, avšak žalobca svoje tvrdenia ničím nepreukázal a obmedzil sa len na ničím neodôvodnené konštatovanie, že došlo k ukráteniu žalobcu, o čom má svedčiť ako dôkaz Zmluva o predaji podniku. Z nepodložených tvrdení žalobcu vzniká dojem, akoby žalovaný nadobudol podnik bezodplatne, pričom z odporovanej zmluvy o predaji podniku jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako kupujúci bol za nadobudnutie podniku povinný zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, ktorá predstavovala v tom čase pohľadávku údajného dlžníka voči žalovanému. Inými slovami to znamená, že údajný dlžník získal ako protihodnotu od žalovaného ako kupujúceho za predaný podnik, pohľadávku, ktorá navyše bola následne v celom rozsahu uhradená. Ak žalobca tvrdí, že kúpna cena za predaný podnik bola neprimerane nízka, musí túto skutočnosť preukázať s tým, že navyše musí preukázať aj úmysel údajného dlžníka ukrátiť žalobcu ohľadne uspokojenia jeho neexistujúcej pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na znenie bodu 4.2. odporovanej zmluvy o predaji podniku, z ktorého ustanovenia vyplýva, že nehnuteľnosti tvoriace súčasť podniku sa predávali v čase pred uskutočnením kompletnej rekonštrukcie administratívnej budovy, ktorá bola v tom čase v zlom technickom stave, pričom rekonštrukcia budovy sa uskutočnila až následne v priebehu roku 2011, kedy bol už vlastníkom daných nehnuteľností žalovaný, z čoho je zrejmé, že súčasná hodnota nehnuteľností je neporovnateľne vyššia ako v čase uzatvárania zmluvy o predaji podniku. Preto ak žalobca vyvodzuje svoje „ukrátenie“ od súčasnej hodnoty nehnuteľností, namiesto od ich hodnoty v čase uzatvárania odporovanej zmluvy o predaji podniku, je zrejmé, že koná nesprávne.

3/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.4.2013 z čl. 125-128 k žalobe vedenej na Okresnom súde Žilina, na ktorú poukazoval vo vyjadrení zo dňa 4.1.2014 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva ani len v časti, uplatnený nárok považuje žalovaný za neopodstatnený, v celom rozsahu za vykonštruovaný, pričom nie je, a ani nemôže byť pasívne legitimovaný. Žalobca tvrdí, že mu neúčasťou žalovaného ako právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 27.03.2008 na Krajskom súde Žilina, sp. zn.: 10Co/213/2007, vznikla škoda v uplatnenej výške, pričom navrhovateľ škodu bližšie nešpecifikoval. Žalobca len uviedol, že v predmetnom súdnom konaní, v ktorom ho mal žalovaný zastupovať, bolo vytýčené pojednávanie na odvolacom súde, na ktorom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že Mesto Tvrdošín je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v tom čase v katastri nehnuteľností zapísané v prospech navrhovateľa. Žalobcu nikdy v predmetnom konaní priamo nezastupoval. Pamätá si, že síce bol na naliehanie súčasného konateľa spoločnosti TSP, s.r.o. nahliadnuť do súdneho spisu na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, aby si o veci spravil názor, ale spoločnosť TSP, s.r.o. nikdy ako fyzická osoba na súde nezastupoval, dokonca odmietol zastupovanie žalobcu pre svoju pracovnú zaneprázdnenosť. Napriek vyššie uvedenému je však žalovanému známe, že žalobcu zastupoval v predmetnej veci žalovaného kolega - advokát C.. O. T., ktorý bol v tom čase spolu so žalovaným v advokátskej kancelárii - spoločnosti POHANKA & KOBELLA, v.o.s., ktorá sa následne premenovala na POHANKA & PARTNERS, v.o.s. a od 01.01.2008 zmenila právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným (spoločnosť vždy používala ICO: 36 417 076). Advokát C.. O. T. bol tou osobou, ktorá vo svojom mene avšak na účet spoločnosti POHANKA & KOBELLA, v.o.s., poskytoval služby spoločnosti TSP, s.r.o. s tým, že žalovaný - I.. W. G. mal o celom prebiehajúcom súdnom konaní len sprostredkované informácie. Podľa žalovaného je dôležité si uvedomiť, že ak sa aj v spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 nachádza plná moc na zastupovanie v konaní podpísaná žalovaným, táto plná moc bola uzavretá v mene žalovaného (fyzickej osoby), avšak vždy na účet advokátskej kancelárie - spoločnosti POHANKA & KOBELLA, v.o.s., čo je spôsobené tým, že podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku (ust. § 24 a 26 OSP) nemohli v konaní pred súdom zastupovať účastníkov konania právnické osoby, čo sa zmenilo až od 01.07.2007 prijatím novely OSP (zák. č. 273/2007 Z.z.), pričom súdy plné moci na právnické osoby založené advokátmi odmietali uznávať. Nikdy však neexistovali pochybnosti o tom, že právne služby v daných prípadoch vždy poskytovala právnická osoba prostredníctvom svojich spoločníkov - advokátov, ktorú spoločnosť si advokáti založili za tým účelom v zmysle Zákona o advokácii. Podľa zaužívanej praxe v Advokátskej kancelárii POHANKA & KOBELLA, v.o.s., zmluvy, plné moci ako aj iné podania na súd podpisoval za advokátsku kanceláriu spravidla žalovaný, aj keď ostatní spoločníci

- advokáti mali na takúto činnosť zo zákona samostatné oprávnenie s tým však, že úkony na súdoch robili jednotliví spoločníci ako advokáti. Z uvedených skutočností priamo vyplýva, že za prípadnú škodu

{keby nejaká vznikla), nemôže zodpovedať odporca ako fyzická osoba ale len spoločnosť - právnická osoba, založená v zmysle Zákona o advokácii, ktorá právne služby žalobcovi poskytovala. Tento záver priamo vyplýva z ust. § 26 Zákona o advokácii, ktorý v závere jasne hovorí, že ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa Zákona o advokácii, za prípadnú škodu nesie zodpovednosť spoločnosť založená advokátmi a nie sám advokát. V čase vzniku údajnej škody podnikal žalovaný ako advokát v rámci spoločnosti POHANKA & PARTNERS, s.r.o., preto ak by reálna zodpovednosť za škodu existovala tak, ako to tvrdí navrhovateľ, za škodu by zodpovedala spoločnosť POHANKA & PARTNERS, s.r.o v žiadnom prípade nie žalovaný. K existencii škody a k jej výške sa žalovaný nevie zodpovedne vyjadriť, nakoľko žalobca tieto právne významné skutočnosti nijako nekonkretizoval s tým, že budú uvedené v dodatočnom podaní, ku ktorému pravdepodobne nedošlo. Dá sa súhlasiť so žalobcom o jeho všeobecnom tvrdení o objektívnej zodpovednosti advokáta, avšak ako bolo uvedené vyššie, v danom prípade nemôže byť zodpovedný za prípadnú škodu žalovaný, ale len spoločnosť, v rámci ktorej odporca vykonával advokáciu podľa príslušných právnych predpisov. Odhliadnuc od uvedeného však žalobca neuviedol, akú má povinnosť žalovaný ako advokát porušil, s tým, že nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s tým, že neúčasť advokáta na pojednávaní sama o sebe spôsobuje klientovi advokáta škodu, ak navyše advokát v súlade s ust. § 18 ods. 2 Zákona o advokácii konal svedomito a dôsledne, pričom v mene klienta uplatnil všetko čo považoval za prospešné, a to pri zachovaní účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb. Podľa informácii žalovaného, bol žalobca od samého počiatku poskytovania právnych služieb konajúcim advokátom (C.. O. T.) dopodrobna informovaný o právnych rizikách prípadu s tým, že žalobca bol v dovtedajších konaniach úspešný len preto, že Mesto P. nevedelo zvoliť správny postup vo vzťahu k navrhovateľovi ohľadne predmetných nehnuteľností a žalobca využíval len neschopnosť a nevedomosť Mesta P. pri uplatňovaní jeho práva. Situácia sa však zmenila vydaním rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý určovaciu žalobu podanú Mestom P. proti spoločnosti TSP, s.r.o. síce zamietol, avšak v odôvodnení rozsudku súd „poučil“ Mesto P., akým spôsobom by mohlo byť v konaní o predmetné nehnuteľnosti úspešné. Konajúci advokát z dôvodu kolízie pojednávaní ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré nariadil Krajský súd Žilina na deň 27.03.2008 a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Podľa informácií odporcu bol žalobca o takomto postupe konajúceho advokáta informovaný, pričom boli s žalobcom rozobrané riziká neúčasti na pojednávaní, ako aj alternatívy možného vývoja na konajúcom krajskom súde. Na samotnom pojednávaní na krajskom súde, ktoré sa uskutočnilo bez prítomnosti spoločnosti TSP, s.r.o. a jej právneho zástupcu, Mesto P. predložilo ako nový dôkaz dokument, na ktorého absenciu poukázal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, na základe čoho odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil a určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Mesto P.. Krajský súd svoj postup zdôvodnil tým, že novopredložený dôkaz nemohol byť Mestom P. použitý na súde prvého stupňa, preto ho odvolací súd ako dôkaz uznal, čo následne bolo potvrdené aj Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania, ktoré vo veci prebehlo. Aj z uvedeného je zrejmé, že ani prítomnosť advokáta na samotnom pojednávaní pred krajským súdom, nemohla zabrániť tomu, aby bol korunný dôkaz predložený Mestom P. na odvolacom súde a už vôbec nebolo v silách žiadneho advokáta zabrániť, aby odvolací súd napadnutý rozsudok po predložení nového dôkazu zmenil a vyhovel žalobe Mesta P.. V súvislosti so vznikom a výškou škody bude zaujímavé, ako žalobca tieto právne dôležité skutočnosti zdôvodní a preukáže, nakoľko ak existuje právoplatné rozhodnutie súdu, potvrdené aj Najvyšším súdom SR, a z právoplatného rozhodnutia súdu vyplýva, že žalobca nie je (a v minulosti podľa všetkého ani nebol) vlastníkom predmetných nehnuteľností, aj keď bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, nemohla navrhovateľovi vzniknúť žiadna škoda. U žalobcu nemohla v danom prípade nastať situácia, že jeho majetok bol zmenšený, nakoľko žiaden majetok podľa rozhodnutia súdu nevlastnil, a preto nemohla nastať ani žiadna škoda, za ktorú by mohol žalovaný nejako zodpovedať. Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemôže byť v danom spore pasívne legitimovaný, pričom odporca nevykonával advokáciu pre žalobcu v rozpore so žiadnymi jeho povinnosťami s tým, že žalobca doposiaľ ani len nepreukázal existenciu škody a jej výšku. Na základe uvedeného nemohla vzniknúť ani príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie žalovaného a vznikom škody žalobcovi, preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách konania. 4/ Na pojednávaní dňa 5.4.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že na OS Žilina sa vedie základné konanie, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody a z toho dôvodu nie je vhodné a hospodárne, aby súd vykonával dokazovanie o základnej otázke v tomto konaní, keďže sa rieši v inom konaní na OS Žilina, pričom v predmetnom konaní je už dokazovanie rozpracované. Z toho dôvodu navrhol, aby súd konanie prerušil do ukončenia konania, ktoré sa vedie o základnej otázke tohto konania na OS Žilina, resp. aby toto konanie odročil na zistenie štádia konania v Žiline. Ďalej uviedol, že sa poznajú kúpnu cenu, ktorá bola prezentovaná v zmluve o predaji podniku. Samotná kúpna cena aj keď je podobná s

kúpnou cenou, za ktorú ministerstvo pôdohospodárstva nehnuteľnosť predávalo, je dôkazom o tom, že došlo k ukráteniu veriteľa dlžníka. Táto cena nezodpovedala v žiadnom prípade reálnej cene, ktorá mala byť uvedená v zmluve. Vzhľadom na charakter budovy, ktorá bola prevádzaná, považuje dojednanú kúpnu cenu za zlomkovú cenu reálnej hodnoty. Nie je podstatné, že aj nadobúdateľ teda dlžník, túto kúpnu cenu získal veľmi dobrým lobizmom. Považuje predmetnú zmluvu o predaji podniku za platnú. Vychádza z prezumpcie, že keď bol na LV predtým štát a predával to dlžníkovi veriteľa, tak táto zmluva je platná, avšak tá nízka cena nepostačuje na nepreukázanie ukrátenia, zvýrazňoval to čo vyžaduje § 42a ods. 3 OZ, ktorý hovorí, že majú preukázať ukrátenie. Samotná zlomková cena v porovnaní s reálnou cenou preukazuje ukrátenie, nespôsobuje to neplatnosť predchádzajúcej zmluvy, spôsobuje to, že žalobca zvýrazňuje, že suma je neadekvátna. V prípade, že treba dokazovať neadekvátnosť kúpnej ceny, ktorá bola dojednaná v zmluve o prevode pozemku, tak my môžu zabezpečiť stanoviská rôznych realitných kancelárií, ktoré môžu preukázať, že budovy obdobného charakteru musia stáť aspoň trojnásobok dohodnutej kúpnej ceny, pokiaľ sa predávajú spolu aj s pozemkom. Len pozemok v tom čase aj v súčasnosti má hodnotu m2 najmenej 80,- EUR za meter štvorcový. Pokiaľ ide o preukázanie, že ide o vzťah medzi osobou na strane predávajúcej a osobou na strane kupujúcej, tak kupujúca právnická osoba je nielen majetkom predávajúceho, ale predávajúci je aj štatutárnym orgánom, resp. predsedom kupujúceho, čo znamená, že sú tu dané dôvody pre preukázanie pasívnej legitimácie. Ich pohľadávka pokiaľ bude preukázaná predstavuje hodnotu milión eur a pri takomto objeme je veľký predpoklad, že táto hodnota sa nebude dať vymôcť z iného majetku dlžníka a preto ide o ďalší dôvod, ktorý svedčí o snahe ukrátiť veriteľa dlžníka. Pri prepojení medzi takýmito osobami ako je osoba predávajúceho a osoba kupujúceho sa ukrátenie prezumuje, to znamená, že musí protistrana preukázať, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, takže dôkazné bremeno je na žalovanom a preto vyjadrenie žalovaného považujeme za účelovú obranu, ktorá nemá opodstatnenie v ustanoveniach OZ, ktoré sa tohto týkajú. V tomto prípade musia preukázať pohľadávku a jej výšku a keďže o tomto sa vedie základné konanie na OS v Žiline, bola by zbytočná duplicita, aby sa súd zaoberal touto otázkou a ak má záujem žalovaný preukázať, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, tak je na ňom ako sa obráni. Oni tuná dôkazné bremeno nemajú, ani povinnosť tvrdenia. Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaní, ktoré sa týkalo konania sp.zn. 3C/199/2006, má dlhodobo názor, že konanie o obnove konania nemôže napraviť nezákonné rozhodnutie v základnom konaní. Je tu dôležité, že nezákonnosť spôsobila neúčasť I.. G. ako právneho zástupcu terajšieho žalobcu, pretože bolo mu známe, že v dokazovaní na odvolacom súde sa budú preberať nové listiny, ktoré mohli mať vplyv na zmenu rozsudku, tieto listiny boli len akože relevantné, nakoľko od 01.01.2004 platila novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá dovoľovala bezplatne nadobudnúť do majetku obce resp. mesta len bytové domy, hotel B. nebol a nikdy nebude bytovým domom, ale ide o iné zariadenie poskytujúce služby s tým, že napriek tomu, že nešlo o bytový dom, Krajský súd v Žiline sa uspokojil s doložením protokolu o prechode vlastníctva. Právny zástupca JUDr. Pohanka pred konaním na KS v Žiline vo veci sp.zn. 10Co/213/2007 neinformoval klienta, že treba na pojednávanie ísť a že vôbec je pojednávanie, a ospravedlnil na tomto pojednávaní seba aj klienta. Pritom stačilo prísť na pojednávanie a brániť sa, že listiny predložené na odvolacom súde sú nerelevantné, vzhľadom na novelu a pokiaľ by bol prišiel a súd by napriek tomu nerešpektoval jeho argumentáciu, v takom prípade by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo síce nezákonné, ale nezákonnosť by nespočívala len v neodbornosti sudcov, ktorí rozhodovali o merite veci a právny zástupca by bol vyvinený. V tomto prípade pre jeho nečinnosť a vedomú neúčasť na pojednávaní, je dôvod žiadať od neho náhradu škody v plnom rozsahu, pretože pokiaľ by bol prítomný na pojednávaní a argumentoval by podľa zákona, tak Krajský súd v Žiline by s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, sa nedopustil takého pochybenia, pretože všetky súdy mali na mysli právnu úpravu, ktorá platila pred novelou účinnou od 0l.01.2004 a v čase kedy bol podpisovaný protokol sa podľa vtedajšej právnej úpravy vyžadovala náročná procedúra na získanie tohto majetku za cenu zistenú znaleckým posudkom, t.j. za cenu obvyklú v čase uzatvárania zmluvy o predaji. Podľa metodického pokynu, ktorý bol vydaný k zákonu o veľkej privatizácii, výhodou mesta malo byť len to, že pokiaľ mesto dáva štátu ponuku, tak má výhodu, že štát neuskutočňuje verejné ponuky voči iným osobám, nezverejňuje. Metodický pokyn bol tak prísny, že vyžadoval schválenie vlády. Po odvolacom konaní nasledovalo dovolacie konanie a rozhodoval vo veci aj ústavný súd. V dovolacom konaní zastupoval žalobcu v tomto konaní, teda žalovaného v konaní sp.zn. 3C/199/2006, tam bolo všetko povedané, celá právna argumentácia, avšak bolo už neskoro a súd dovolaniu nevyhovel. Myslí si, že tieto otázky sú predmetom základného konania a nebude sa vyjadrovať podrobne k dovolaciemu konaniu, keďže okresný súd Dolný Kubín ani nemá k dispozícii spis vo veci sp.zn. 3C/199/2006 a on si všetky veci nemôže pamätať. Myslí si, že je potrebné, aby súd skúmal najskôr základ veci, teda či existuje vymáhateľná pohľadávka a až potom ďalšie podmienky odporovateľnosti

právneho úkonu, k tomu existuje judikatúra a nie je dôvod, aby sa podrobne vyjadroval k základu veci, ktorá je predmetom dokazovania na inom súde. Keď sa vyjadril žalovaný, že Dr. G. by nebol schopný uspokojiť pohľadávku, tak nie je to v rovine po meste sa povráva, ale z jeho výpovede je zrejmé, že k ukráteniu došlo. Pokiaľ nemá iný majetok, ktorý by predstavoval schopnosť uspokojiť veriteľa dlžníka, tak v takom prípade zmluva o predaji podniku za takúto smiešnu sumu ako je uvedená v zmluve, je sama o sebe dôkazom o existencii ukrátenia. Nie je podstatné, že neskôr sa uskutočnila rekonštrukcia, je podstatné, že táto budova bola funkčná, obsadená nájomníkmi a dostala sa do majetkovej dispozície inej osoby, ku ktorej má ako sa pred chvíľkou vyjadril žalovaný, viac ako 99 % dispozičné právo cez majetkové podiely sám dlžník. Na jednej strane hovoril o tom, že hľadal investora na prefinancovanie rekonštrukcie, ale tento investor sa akosi v portfóliu neukazuje, lebo investor by mal viac ako jedno percento podielu. Čiže išlo o opatrnostný úkon presunúť majetok ako nehnuteľnosť do majetku družstva. Pokiaľ by bola v zmluve o prevode podniku seriózna reálna suma, ktorú by nebolo treba obhajovať následnou rekonštrukciou a Dr. G. by mal ako fyzická osoba dostatok nehnuteľností, ktoré by boli zapísané na rôznych LV a mali by primeranú hodnotu nad 1.000.000,- EUR, v takom prípade by mohol žalovaný tvrdiť, že nedošlo k ukráteniu a vtedy by tento spor bol zbytočný, ale zo samotne preukázanej ceny prevádzanej nehnuteľnosti. Sám I.. G. sa vyjadril, že žalovaný vychádzajúc z jeho súvahy, má majetok vyše 1.000.000,- EUR, pričom majetok zahŕňa predovšetkým prevádzané nehnuteľnosti na základe zmluvy o predaji podniku a už z toho je zrejmé, že cena ktorá bola dojednaná za nehnuteľnosti v zmluve o predaji podniku, bola len zlomkovou cenou skutočnej hodnoty nehnuteľností, preto je zrejmé, že k ukráteniu došlo. Úmysel dokazovať nemusia.

5/ Žalovaný na pojednávaní dňa 5.4.2016 uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania z toho dôvodu, že v tomto konaní sú predmetom dokazovania aj ďalšie otázky, nielen otázka existencie vymáhateľnej pohľadávky a aj v prípade, že by nárok žalobcu v konaní na OS Žilina bol úspešný, tak v tomto konaní súd musí zisťovať splnenie ďalších podmienok pre úspešnosť žaloby a z tohto dôvodu je toho názoru, že v tomto štádiu sa nemusí skúmať existencia vymáhateľnej pohľadávky, ale ďalšie právne skutočnosti týkajúce sa predmetu žaloby. Podľa Občianskeho zákonníka, na úspešné odporovanie je potrebné preukázať 4 základné skutočnosti: za 1/ existenciu vymáhanej pohľadávky s tým, že v tejto časti poukazuje na konanie vedené na OS Žilina, kde nebolo vo veci ani prvostupňovo rozhodnuté pričom konanie začalo v marci 2010. Ďalšou podmienkou úspešnej odporovateľnosti je skutočnosť, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený v priebehu troch rokov. V tejto časti môžu súhlasiť s tým, že žalobca podal žalobu včas. Ďalšou podmienkou vyplývajúcou zo zákona pre úspešné odporovanie je skutočnosť, že právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa. Túto skutočnosť žalobca nijako doposiaľ nepreukázal, obmedzil sa len na tvrdenia typu „po celom Kubíne sa rozpráva“. Štvrtou, poslednou náležitosťou úspešného odporovania musí byť skutočnosť na základe ktorej sa preukáže, že došlo k ukráteniu veriteľa. Znova žalobca ukrátenie veriteľa len tvrdí, pričom nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Tvrdenie žalobcu, že ukrátenie veriteľa sa prezumuje v zmysle ust. § 42a ods. OZ, je nepochopením zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva len to, že sa prezumuje resp. predpokladá úmysel, vedomosť o úmysle, dlžníka ukrátiť veriteľa, avšak neprezumuje sa skutočnosť, že k ukráteniu veriteľa došlo. Preto sa žalobca nemôže takýmto mylným a scestným výkladom brániť a odkazovať súd na to, že ukrátenie dlžníka sa predpokladá. Žalobca musí ukrátenie dlžníka preukázať. Žalobca citoval právne úkony, na základe ktorých dlžník, t.j. I.. W. G., nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od ministerstva pôdohospodárstva, preto by mal vedieť za akú sumu túto nehnuteľnosť nadobudol a ako právnik by mal vedieť, že proces predaja štátneho majetku podlieha niekoľkým stupňom a podmienkam, ktoré musia byť zo zákona splnené, v opačnom prípade k by prevodu štátneho majetku nemohlo dôjsť. Jednou z týchto podmienok je aj stanovenie znaleckej ceny predávaného majetku, ktorá bola znalcom ohodnotená na 405.000,- EUR, pričom za takúto sumu I.. Ivan G. nehnuteľnosti od ministerstva nadobudol a túto kúpnu cenu ministerstvu aj zaplatil. Následne na to W. G. predal nehnuteľnosti žalovanému zmluvou o predaji podniku s tým, že vzhľadom na špecifickosť danej zmluvy, keď sa preberajú aj určité záväzky uvedené v zmluve, a vzhľadom na skutočnosť, že v čase predaja sa nehnuteľnosti predávali už bez nájomcov, lebo nájomné zmluvy boli ukončené z dôvodu, že sa malo pristúpiť ku kompletnej rekonštrukcii administratívnej budovy ako aj vzhľadom na skutočnosť, že garáže, ktoré boli predmetom predaja, boli ich v zmysle schválenej projektovej dokumentácie určené na sanáciu, čo sa následne aj stalo, boli predmetné nehnuteľnosti ocenené tak ako je uvedené v zmluve o predaji podniku. Keby I.. W. G. chcel ukrátiť žalobcu, nehnuteľnosti by predal za podstatne nižšiu cenu, čo sa však nestalo. Cenu pred zrealizovanou rekonštrukciou považuje žalovaný za primeranú, s tým, že kompletná rekonštrukcia spočívala nielen v zbúraní garáží, ale aj v podstate demontáži

celého zariadenia administratívnej budovy, keď zostali z budovy len obvodové múry a strecha bez okien a akéhokoľvek zariadenia. Takže z toho vyplýva, že k ukráteniu žalobcu dôjsť nemohlo a ak si žalobca myslí, že došlo, tak nech predloží relevantné doklady. Od štátu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o predaji podniku, nadobudol 19.11.2009. Prečo to nadobudol ako fyzická osoba k tomu uvádza, že to bola skutočnosť, že bol krátky čas na predloženie ponuky a nedokázal v tom krátkom čase založiť spoločnosť a získať financie od investora, ktorý sa následne na realizovanej rekonštrukcii podieľal, preto to musel kúpiť ako fyzická osoba s tým, že to následne prevedie na založený subjekt, ktorým sa stalo RDL družstvo, žalovaný. Pokiaľ ide o prerušenie konania zotrváva na tom čo povedal, má za to, že čakať na právoplatné rozhodnutie OS Žilina by bolo nehospodárne s tým, že treba preukázať najprv ostatné tri resp. dve zákonné podmienky a to úmysel dlžníka a ukrátenie veriteľa. Pričom je vecou žalobcu, aby tieto skutočnosti preukázal. Keď ich hodnoverne preukáže, následne môže čakať na rozhodnutie o vymáhateľnej pohľadávke. Ohľadne možností vykrytia prípadnej pohľadávky žalobcu, ktorá má predstavovať škodu vo výške uplatňovanej v prebiehajúcom konaní na OS Žilina, I.. G. disponuje rodinným domom a ešte určitým majetkom, avšak z tohto by nebolo možné vykryť predmetnú pohľadávku, ale keď sa berie do úvahy, že je taktiež členom s výrazným členským podielom, s dominantným členským podielom žalovaného a berie sa do úvahy hodnota jeho členského podielu, tak možno konštatovať, že z takéhoto celkového majetku a práv je možné spornú pohľadávku vykryť. Cena majetku RDL družstvo prevyšuje 1.000.000,- EUR, avšak významné je, že táto cena je po rekonštrukcii, ktorá prebehla až po uzavretí zmluvy o predaji podniku.

6/ Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8Cb/11/2013-345 zo dňa 28.4.2016 súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/154/2016-368 zo dňa 18.10.2016 krajský súd uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín 8Cb/11/2013-345 zo dňa 28.4.2016 zmenil tak, že konanie vedené pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp.zn. 8Cb/11/2013 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/135/2013. Poukázal na to, že preukázanie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorej možné uspokojenie malo byť odporovateľným právnym úkonom dlžníka dotknuté, je jedným z nevyhnutných predpokladov pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu dlžníka a keď je táto otázka predmetom neskončeného konania pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013, tak je naplnená zákonom vyžadovaná podmienka prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe. Bez ustálenia existencie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi čo do jej výšky, nie je možné otázku ukrátenia veriteľa napadnutým úkonom zmluvy o predaji podniku posúdiť, nakoľko bez ustálenia výšky pohľadávky, ktorá veriteľovi patrí, nie je možné zodpovedať otázku možnosti, či nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku, ktorý dlžníkovi zostal po realizácii odporovacou žalobou napadnutého právneho úkonu zmluvy o predaji podniku.

7/ Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8Cb/11/2013-492 zo dňa 25.6.2018 právoplatným dňa 10.7.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko došlo k právoplatnému skončeniu konania na Okresnom súde v Žiline vo veci sp.zn. 10Cb/135/2013.

8/ Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.8.2018 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd v zmysle § 164 prerušil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8Cb/11/2013 až do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/135/2013. Svoje podanie odôvodnil tým, že Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 10Cb/135/2013 zo dňa 26.01.2007 žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.04.2018 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Dňa 03.07.2018 podal žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.04.2018 dovolanie, ktorým sa domáha, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.04.2018, vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie bolo zaslané Najvyššiemu súd SR prostredníctvom Okresného súdu Žilina dňa 03.07.2018 a do dnešného dňa nebolo v tejto právnej veci meritórne rozhodnuté. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Žalobca má za to, že výsledok konania o podanom dovolaní v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013 je podstatným aj pre

rozhodnutie v spore o vyslovenie neúčinnosti zmluvy o predaji podniku, ktoré sa vedie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 8Cb/11/2013. Žalobca má za to, že výsledok konania o podanom dovolaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/135/2013 môže relevantne ovplyvniť výsledok konania o vyslovenie neúčinnosti zmluvy o predaji podniku vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 8Cb/11/2013.

9/ Žalovaný podaním dourčeným súdu dňa 28.8.2018 žiadal, aby súd pokračoval v konaní bez jeho prerušenia. Dovolanie podané žalobcom je odôvodnené údajným porušením jeho procesných práv, resp. odklonením sa súdov od ustálenej judikatúry NS SR. Z rozsudku OS ZA a KS BA je zrejmé, že žiadne procesné práva žalobcu neboli porušené, pričom nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov súdy jasne zdôvodnili a pokiaľ poukazoval na ním uvádzané judikatúry, tak tie sú pre posudzovaný prípad nepoužiteľné, nakoľko riešia zodpovednosť za vzniknutú škodu advokáta fyzickej osoby, pričom v danom prípade je zrejmé, že advokát W.ykonával advokáciu ako spoločník advokátskej spoločnosti, pričom v zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii zodpovedá za prípadnú škodu advokátova spoločnosť a nie advokát ako fyzická osoba. Navyše z rozsudkov OS ZA a KS ZA vyplývajú aj iné dôvody ako je neexistujúca pasívna legitimácia advokáta W. za údajnú škodu.

10/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.9.2018 uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá v celom rozsahu a aj na svojom návrhu zo dňa 10.8.2018 na prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia konania o podanom dovolaní žalobcu proti rozsudku KS ZA sp.zn. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.4.2018, ktoré bolo podané 3.7.2018. Má za to, že napadnutý rozsudok KS ZA trpí vadami zmätočnosti, ktoré zakladajú dovolací dôvod v zmysle § 420 ods. 1 písm. f/ a v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nakoľko záver tak súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu v konaní o náhradu škody je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu, čo je v podrobnostiach uvedené v obsahu dovolania. Vzhľadom na podanie dovolania je dôvodné prerušiť toto konanie nakoľko v prípade, že by dovolanie bolo pre žalobcu úspešné, musel by iniciovať obnovu tohto konania pokiaľ by nedošlo k prerušeniu tohto konania vedeného pod sp.zn. 8Cb/11/2013. Ďalej uviedol, že má za to, že závery KS sú v rozpore s právnou vetou Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3NCdo/18/2009 zo dňa 21.10.2010 právnou vetou Najvyššieho súdu SR p.zn. 9SŽso/49/2009 zo dňa 27.1.2010 a uznesením ÚS sp.zn. II US/218/2015 zo dňa 1.4.2015. Čo sa týka záveru KS ZA o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného ako advokáta a vznikom škody s odôvodnením, že nie je vylúčené, že by odvolací súd konaní o vlastníctve i napriek účasti I.. G. na odvolacom konaní nerozhodol v prospech Mesta P. nemôže obstáť, pretože je v rozpore s princípom adekvátnej príčinnej súvislosti v zmysle ktorej každý následok má viacero príčin, pričom každá z týchto príčin sa musí posudzovať samostatne a žalobca zastáva názoru, že hlavnou príčinou jeho neúspechu v konaní o určenie vlastníctva bola práve neúčasť jeho právneho zástupcu na uvedenom odvolacom konaní, čo je potvrdené v podstate aj v rozhodovaní NS a ÚS, ktoré rozhodovali o mimoriadnych opravných prostriedkoch v konaní o určenie vlastníctva, ktoré jednoznačne konštatovali, že všetky skutkové tvrdenia z ktorých dôvodov podal žalobca tieto mimoriadne opravné prostriedky, mali byť uplatnené už v odvolacom konaní a že tak NS ako aj ÚS sa nimi už nemôže zaoberať, nakoľko je viazaný dokazovaním, ktoré prebehlo na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. Žalobca popiera skutkové tvrdenia žalovaného v celom rozsahu a poukazuje na svoje skutkové tvrdenia, ktoré sú obsahom podaného dovolania zo dňa 3.7.2018, konkrétne na skutkové tvrdenia uvádzané na str. 5 až 8, kde sa žalobca jednoznačne vyjadruje, že právna otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bola zo strany všeobecných súdov vyriešená nesprávne z dôvodu, že konajúcim súdom zrejme nedopatrením unikla účinná právna úprava v § 24 OSP, ktorá bola platná v čase udelenia plnej moci zo strany žalobcu I.. G. , teda právna úprava § 24 účinná ku dňu 17.3.2007, ktorá jednoznačne uvádzala, že ak nejde o zastupovanie podľa § 26 môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu, čo žalobca aj urobil, zvolil si za PZ I.. G. advokáta a uvedená plná moc nezanikla ani ku dňu konania odvolacieho konania.

11/ Žalovaný na pojednávaní dňa 25.9.2018 uviedol, že pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, pridržiava sa ich vyjadrenia zo dňa 28.8.2018 s tým, že považujú podané dovolanie za účelové špekulatívne, ktorého výsledkom nemôže byť zmena základnej kvalifikácie v tom zmysle, že za škodu zodpovedá I.. W. G.. V konaní pred OS v ZA žalobca nepreukázal vznik škody , tuto len tvrdil a naopak bolo preukázané, že nikdy žalobca nebol vlastníkom hotelu B. so súvisiacimi pozemkami a preto mu žiadna škoda vzniknúť nemohla. Ohľadne pasívnej legitimácie I.. W. G. je nespochybniteľné, že W. G. vykonával advokáciu ako spoločník advokátskej spoločnosti, pričom podľa advokátskeho zákona

za prípadnú škodu spôsobenú pri výkone advokátskej činnosti nezodpovedá advokát ako spoločník advokátskej spoločnosti , ale len táto advokátska spoločnosť. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, medzi vznikom škody a údajným protiprávnym konaním, aj tu sa žalobca obmedzil na nepodložené tvrdenia, kt. v konaní pred OS ZA ničím nepreukázal. Ak teda základnou podmienkou úspešnosti pri odporovateľnej žalobe zo strany žalobcu má byť existencia vykonateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorým má byť I.. G., o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, že takáto tvrdená pohľadávka neexistuje, nemôže byť žalobca v tomto konaní úspešný, pričom ostatné podmienky úspešnej odporovateľnosti ničím nepreukázal a tak ako pri všetkých svojich úkonoch sa obmedzil len na nepodložené tvrdenia. Vychádzajúc z uvedeného návrh na prerušenie konania je neopodstatnený, žalobca na svojich právach nebude ničím obmedzený. Ako sám uviedol v prípade úspešnosti ohľadne mimoriadneho opravného prostriedku by musel podať návrh na obnovu konania, v čom mu nič nebráni s tým, že prerušenie konania nemá žiadne opodstatnenie. Preto žiadal, aby súd konanie neprerušil a vzhľadom na existujúci stav a predložené dôkazy žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.

12/ V prvom rade sa súd zaoberal dôvodnosťou návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia konania o podanom dovolaní (ktorého znenie zo dňa 3.7.2018 je založené v prílohovej obálke a ktoré malo byť podané na Okresný súd Žilina) v konaní vedenom Okresným súdom Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013 podľa § 164 CSP. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi obligatórnym prerušením konania (úprava v § 162 a 163 a fakultatívnym prerušením konania (podľa § 164 CSP. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. K fakultatívnemu prerušeniu konania súd vo všeobecnosti pristupuje len výnimočne. Hlavným kritériom pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách čl. 17 zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností, hospodárnosť konania. Toto konanie už bolo raz prerušené Krajským súdom v Žilne na základe jeho uznesenia vydaného 18.10.2016, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/135/2013 a doba prerušenia presiahla 18 mesiacov. Predmetom konania sp.zn. 10Cb/135/2013 bolo posúdenie základnej prejudiciálnej otázky riešenej v tomto konaní, a to otázky či má žalobca (veriteľ) voči advokátovi I.. W. G. (dlžník) vykonateľnú pohľadávku titulom náhrady škody v uplatnenej výške 1.161.787,- eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť neúčasťou dlžníka ako právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 27.03.2008 na Krajskom súde Žilina v konaní sp.zn. 10Co/213/2007 (týkajúceho sa odvolania vo veci konania Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 3C/199/2006. Prerušenie konania, o ktorom rozhodol odvolací súd bolo odôvodnené podstatným významom sporu sp.zn. 10Cb/135/2013 pre toto konanie, pretože sa v ňom riešila základná otázka, a to existencia vykonateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorej uspokojenie malo byť odporovateľným právnym úkonom dlžníka dotknuté. Odpadnutím prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, a to nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/135/2013-746 z 26.1.2017 po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/158/2017 z 25.4.2018 vznikla súdu podľa § 165 ods. 1 povinnosť pokračovať v konaní. Povinnosť pokračovania v konaní vznikla bez ohľadu na to, či proti právoplatnému rozhodnutiu súdu , ktoré riešilo prejudicionálnu otázku bolo podané dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok. Dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v § 162 a § 163 CSP. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, keď ide o konanie začaté už 18.4.2013, predlžujúce sa práve pre prerušenie konania do právoplatného ukončenia súvisiaceho konania o základe úspešnosti žaloby, ktorým je preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v dvojstupňovom súdnom konaní, s totožným výsledkom oboch konaní, by bolo ďalšie predlžovanie sporu z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie v rozpore s čl. 17 aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného ukončenia uvedeného dovolacieho konania zamietol. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd nerozhoduje samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je súčasťou meritórneho rozhodnutia.

13/ Okrem písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa 7.6.2010 medzi predávajúcim I.. W. G. a kupujúcim RDL družstvo so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, so spisom Správy katastra K. sp.zn. E., s rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/135/2013 - 746 zo dňa 26.1.2017, s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.4.2018, s doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti oboch týchto rozhodnutí z čl. 417, 418 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

14/ Dňa 7.6.2010 bola medzi I. ako predávajúcim a RDL družstvo, so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín ako kupujúcim uzavretá Zmluva o predaji podniku, ktorou predávajúci prevádza na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iným majetkovým právam a hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti podniku, pričom prevádzaná časť podniku je špecifikovaná v článku I. bode 1.2 zmluvy. Predmetom prevodu sú predovšetkým nehnuteľnosti zapísané na predávajúceho v celosti na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec K. T., a to stavby - administratívna budova s.č. XXXX stojaca na KN - C parc. č. XXX/XX/X, garáže s.č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, stojace všetky na KN - C parc. č. XXX/XX/X, pozemky KN - C parc. č. XXX/XX/X ostatné plochy o výmere 14 m2, KN - C par c. č. XXX/XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 783 m2, KN - C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, KN - C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, tiež aj pohľadávky voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre, splatné po účinnosti tejto zmluvy uvedené v bode 1.2.3. a záväzky, ktoré sa stanú splatné po účinnosti tejto zmluvy voči veriteľom, ktorí sú uvedení v bode 1.2.4 zmluvy. Článok III zmluvy obsahuje záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu za predaj predmetnej časti podniku kúpnu cenu vo výške 355.000, - eur na v zmluve uvedený účet, a to v ľubovoľných splátkach, najneskôr však do 31.8.2010.

15/ Zo spisu Správy katastra K. T. sp.zn. V XXX/XX bolo zistené, že Správa katastra K. svojim rozhodnutím č. E. zo dňa 14.6.2010 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. a Obec K. T., (ktoré boli predmetom uzavretej zmluvy o predaji podniku zo dňa 7.6.2010) v prospech RDL družstvo, Radlinského 1716, Dolný Kubín v podiele 1/1 na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi I.. W. G. ako predávajúcim a RDL družstvo ako kupujúcim, pričom právne účinky vkladu nastali dňa 14.6.2010.

16/ Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/135/2013-746 zo dňa 26.1.2017 súd žalobu žalobcu TSP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 118, Tvrdošín proti žalovanému I.. W. G., advokát so sídlom O. XXXX, K. T., predmetom ktorej bola pohľadávka o náhradu škody vo výške 1.161.787,- eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Návrh na náhradu škody bol uplatnený voči žalovanému v postavení advokáta na tom skutkovom základe, že žalobca v procesnom postavení žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 3C/199/2006 splnomocnil žalovaného ako advokáta fyzickú osobu na svoje zastupovanie, pričom žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, na Krajskom súde Žilina dňa 27.3.2008, kedy bez vedomia žalobcu ospravedlnil neúčasť svoju ako aj neúčasť žalobcu a žiadal a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 27.3.2008 bolo odvolacím súdom vykonané ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe Mesta P. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na žalobcu vyhovel, čím vznikla žalobcovi škoda v uplatnenom rozsahu. Príčinou vzniku škody na jeho majetku v dôsledku straty vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bola nečinnosť žalovaného pri zastupovaní žalobcu v konaní na odvolacom súde a jeho neúčasť na pojednávaní 27.3.2008, kedy v dôsledku svojej neúčasti nemohol vzniesť skutkovú a právnu argumentáciu vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom zo strany Mesta P. v odvolacom konaní.

17/ Voči rozsudku Okresného súdu Žilia č.k. 10Cb/135/2013-746 zo dňa 26.1.2017 podal žalobca TSP s.r.o., prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie, o ktorom Krajský súd Žilina rozsudkom 13Cob/ 158/2017 zo dňa 25.4.2018 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

18/ Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/135/2013 - 746 zo dňa 26.1.2017 nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.4.2018 právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.5.2018 (čl. 417, 418) .

19/ Podľa 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

20/ Podľa § 226 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

21 /Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

22/ Z právnej úpravy § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že akýkoľvek orgán verejnej moci je viazaný tým, ako vec právne posúdil súd, avšak len medzi sporovými stranami. Orgán verejnej moci teda nie je viazaný rozsudkom súdu absolútne, ale len potiaľ, pokiaľ bola určitá právna otázka definitívne vyriešená medzi sporovými stranami.

23/ Predmetom konania je odporovacia žaloba, ktorej účelom je dosiahnutie neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je predmetná zmluva o predaji podniku uzavretá označeným dlžníkom žalobcu - I., a to voči žalobcovi ako označenému veriteľovi dlžníka. Pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť splnené viaceré zákonom stanovené podmienky, a to vykonateľnosť pohľadávky veriteľa (žalobcu) existencia platného odporovateľného úkonu dlžníka, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). Základnou podmienkou, ktorú musí žalobca v konaní preukázať je teda existencia vykonateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorý uzavrel právny úkon so žalovaným, ktorému veriteľ odporuje. Ide o prejudicionálnu otázku v spore o odporovacej žalobe. Pohľadávka veriteľa - žalobcu voči dlžníkovi - I. ako advokátovi bola touto žalobou vymedzená ako nárok na náhradu škody vo výške 1.161.787,- eur s príslušenstvom, ktorá vznikla neúčasťou dlžníka ako právneho zástupcu spoločnosti TSP s.r.o. na pojednávaní dňa 27.3.2008 na Krajskom súde v Žiline vo veci sp.zn. 10Co/213/2007 (konanie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.zn. 3C/199/2006, v ktorom žalobca v postavení odporcu splnomocnil advokáta I. na jeho zastupovanie v konaní). Na tomto pojednávaní na odvolacom súde o ktorom nemal žalobca ako klient dlžníka vedomosť vykonal odvolací súd ďalšie dokazovane a zmenil odvolaním napadnutý rozsudok v neprospech žalobcu tak, že návrhu Mesta P. na určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam vyhovel. Prejudicionálna otázka, ktorou je existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi I.. W. G. vo výške 1.161.787,- eur s prísl., titulom náhrady škody uplatnenej nekonaním I.. W. G. ako advokáta splnomocneného žalobcom v konaní na Okresnom súde Dolný Kubín sp.zn. 3C/199/2006, t.j. škoda odvodená od rovnakých skutkových okolností ako v tomto konaní o odporovacej žalobe, bola predmetom samostatného konania na Okresnom súde Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013, začatého podaním žaloby dňa 26.3.2010. Práve prebiehajúce súvisiace konanie riešiace existenciu a výšku vymáhatľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi I.. W. G. bolo dôvodom pre prerušenie tohto konania na základe uznesenia Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/154/2016 z 18.10.2016 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/135/2013.

24/ V konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013 súd rozsudkom č.k. 10Cb/135/2013 - 746 zo dňa 26.1.2017 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému I.. W. G. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . Súd žalobe nevyhovel primárne z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 3C/199/2006 ho zastupoval I.. W. G. ako advokát poskytujúci právne služby samostatne ako fyzická osoba. Súd ďalej konštatoval, že základný predpoklad toho, aby tvrdená škoda (strata vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania sp.zn. 3C/199/2006 mohla vzniknúť v majetkovej sfére žalobcu bola existencia vlastníckeho práva dotknutých nehnuteľností v relevantnom období rozhodovania Krajského súdu v Žiline a podľa zistení okresného aj odvolacieho súdu v konaní sp.zn. 3C/199/2006) žalobca vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol (napriek tomu, že bol zapísaný na LV č. XXXX k. ú. P. ako výlučný vlastník), pretože boli na neho prevedené subjektom, ktorý nedisponoval vlastníckym oprávnením a sporné nehnuteľnosti boli v čase rozhodnutia prvostupňovým

súdom vo vlastníctve štátu - Slovenská republika v správe Ministerstva hospodárstva SR. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4Cdo/171/2008 z 29.9.2009 konštatoval, že sporné nehnuteľnosti neprestali byť majetkom štátu, keďže nebol preukázaný žiadny platný právny úkon a ani iná právna skutočnosť, ako napr. vydržanie, ktorým by štát vlastnícke právo stratil. Ďalej súd uviedol, že žalobcom nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaným a tvrdenou škodou na strane žalobcu. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojim rozsudkom z 27.3.2008 zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 3.4.2007 č.k 3C/199/2006 -379 tak, že určil, že Mesto P. je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, tak v konaní nebolo preukázané, že ide o následok neúčasti advokáta na pojednávaní pred Krajským súdom v Žilne dňa 28.3.2008 a neprednesenia skutkovej a právnej argumentácie tvrdenej žalobcom vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom v odvolacom konaní, ale toho, že novopredkladané dôkazy zmenu rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín odôvodňovali. Pokiaľ neskôr (už aj po dovolacom konaní) žalobca začal tvrdiť, že v procese nakladania s majetkom štátu ministerstvo bolo povinné vydať rozhodnutie v zmysle § 47 c ods. 3 Z. č. 92/1991 Zb. tak podľa vysloveného názoru súdu v konaní o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania tvrdený nový dôkaz (preukázaná neexistencia rozhodnutia MHSR o spôsobe prevodu ohľadne predmetných nehnuteľností podľa § 47c ods. 3 Z. č. 92/1991 Zb.) nebol spôsobilý privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko také rozhodnutie podľa názoru konajúceho súdu vôbec nebolo potrebné v procese prechodu predmetných nehnuteľností z majetku štátu do majetku Mesta P. postupom podľa § 2 ods. 6 zákona o majetku obci.

25/ Voči uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie o ktorom Krajský súd Žilina svojím rozsudkom č.k. 13Cob/158/2017 zo dňa 25.4.2018 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil. Skonštatoval správnosť názorov okresného súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Poukázal na to, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym úkonom a škodou. Žalobca uplatnenie práva na náhradu škody opieral o istotu, že v prípade účasti žalovaného ako advokáta v konaní pred odvolacím súdom , za situácie predloženia dôkazných prostriedkov by bol úspešným v súdnom spore vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda nepripustil že by dané konanie pre neho stále mohlo mať negatívny výsledok. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné vopred prezumuvať nielen výsledok odvolacieho konania, ktoré prebehlo, ale aj ani to, či odvolací súd by žalobcom označené listiny, prednes zhodnotil so záverom majúcim vplyv na pozitívny výsledok pre žalobcu. V danom prípade by mohlo ísť nanajvýš len o hypotetický predpoklad úspešnosti žalobcu v konaní sp.zn. 3C /199/2006 v rámci odvolacieho konania. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou však musí byť priama, bezprostredná.

26/ S poukazom na citovaný § 228 ods 1 platí, že žalobca, ktorý bol stranou sporu v konaní na Okresnom súde Žilina sp.zn. 10Cb/135/2013, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný a preto by nemohol v inom spore úspešne uplatňovať proti I. ten istý nárok; ak by tak urobil, zastavením takéhoto nového konania súdom by sa prejavili účinky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania),zásadne platí, že ak v skončenom konaní strán došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd v tomto ďalšom (novom) civilnom sporovom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný; nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie práva, resp. právneho vzťahu medzi tými istými stranami, než ako o tomto ich právnym vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa teda neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae, t.j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz rozhodnutej veci ale právoplatnosť má aj uvedenú stránku spočívajúcu v pôsobnosti vecnom, t.j. význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. To, že nejde o rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania) ešte neznamená, že už raz súdom v predošlom civilnom sporovom konaní s konečnou platnosťou vyriešenú otázku hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) civlnom sporovom konaní posudzovať inak ako otázku predbežnú, bráni tomu ustanovenie § 228 ods.1 CSP. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o tejto ďalšej veci neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom civilnom sporovom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým; svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor, t.j. od jej posúdenia

závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci. Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí. Prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca) otázka je potom taká otázka, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak na jej vyriešení je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Prejudicialita takto vyjadruje aj skutočnosť, že v konaní o určitej veci sa vyskytuje relatívne samostatná otázka, ktorá bola predmetom právoplatne skončeného konania a má pre terajšie konanie určujúci význam. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) spore vylúčené (neprípustné); iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť podľa ust. § 228 ods. 1 CSP. V prípadoch, keď súd spomenutý prejudiciálny účinok (vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v civilnom sporovom konaní založený na záväznosti tohto rozhodovania aj v ďalšom civilnom sporovom konaní týkajúcom sa tých istých strán) ingnoruje, t.j. ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah (rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a dochádza tým a k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa čl. 6 ods 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti, zásada právnej istoty je súčasťou práva na spravodlivý proces (rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.4.2010, sp.zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.1.2012, sp.zn. 4Cdo/231/2013 zo dňa 25.6.2014 , sp.zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014 a sp.zn 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.6.2017).

27/ Vzhľadom na uvedenú zásadu prejudicionality vyplývajúcu z úpravy § 228 ods. 1 je pre súd záväzný výsledok súvisiaceho konania na Okresnom súde v Žilne sp.zn. 10Cb/135/2013, ktorým súd žalobu žalobcu voči I.. W. Pohankovi (dlžníkovi žalobcu v odporovacej žalobe) právoplatne zamietol, t.j. rozhodol, že nárok na zaplatenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi titulom náhrady škody vo výške 1.161.787,- eur s prísl. je nedôvodný, pričom pohľadávka bola rovnako skutkovo vymedzená v tomto konaní ako aj v konaní sp.zn. 10Cb/135/2013. Z uvedeného dôvodu, keď žalobca nepreukázal základ úspešnosti odporovacej žaloby a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi , ktorý uzavrel odporovateľný právny úkon so žalovaným, súd žalobu zamietol bez potreby rozhodovania o splnení ďalších predpokladov úspešnosti takejto žaloby.

28/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 262ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, ž e priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech ich náhradu v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 162 ods 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.