Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/309/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, zast. Advokátska kancelária Dalibor Tverďák, so sídlom Košice, Krmanova 1, IČO: 31819796, proti žalovanému PhDr. T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G. X, o zaplatenie 200 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 28C 702/2015-113 z 19.12.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 200 € zastavil a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť ich žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 200 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.7.2013 do zaplatenia.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že na základe poistnej zmluvy č. 6810517236 zo 6.11.2011, predmetom ktorej bolo poistenie bytu a domácnosti, poskytla poistenému O. E. poistné plnenie v sume žalovanej istiny, dohodnuté pre prípad poškodenia jeho bytu, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu v T., B. X, ku ktorému došlo dňa 19.5.2013 zatečením vodou, unikajúcou z tlakovej vodovodnej prípojky v byte žalovaného, nachádzajúceho sa na treťom poschodí označeného bytového domu. Žalobkyňa tvrdila, že poskytnutím poistného plnenia na ňu z poisteného O. E. prešlo podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, že jej nárok na refundáciu poistného plnenia správca bytového domu (spoločnosť SPRÁVA DOMOV, s.r.o.) odmietol argumentujúc, že prasknutá vodovodná prípojka tvorila súčasť bytu vlastnícky patriaceho žalovanému. Poisťovateľ škodcu - žalovaného Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. takisto odmietol plnenie s odôvodnením, že poistenie sa vzťahuje len na škodu spôsobenú konaním žalovaného alebo členov jeho domácnosti, k čomu však v danom prípade nedošlo. Napokon si nárok na náhradu škody žalobkyňa uplatnila u žalovaného listom doručeným dňa 3.7.2013; žalovaný však k dobrovoľnému uspokojeniu tohto nároku nepristúpil ani v určenej lehote a ani neskôr.

4. V odpore proti platobnému rozkazu 15Ro 464/2014-36 zo 17.3.2015, ktorým konajúci súd vo veci rozhodol, žalovaný tvrdil, že k prasknutiu vodovodnej prípojky (v skutočnosti kovovej rúry spájajúcej

hlavný prívod vody s meračom spotreby) došlo bez jeho zásahu, krátko po (1 - 2 dni) periodickej výmene merača vody, realizovanej subjektom povereným na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu - spoločnosťou SPRÁVA DOMOV, s.r.o., a že z toho dôvodu i odstránenie poruchy, spôsobenej či vyvolanej montážou vodomeru a náklady s tým spojené znáša správca bytového domu. Bránil sa namietaním svojej zodpovednosti, odmietal svoje zavinenie za škodu a uplatnený nárok neuznal. Poukázal na to, že okolnosti, za ktorých došlo k poruche na vodovodnom potrubí, opakovane žalobkyni oznámil, na preukázanie čoho predložil listy adresované žalobkyni zo 14.8.2013 a 7.4.2014.

5. Žalobkyňa k obrane žalovaného v podstatnom argumentovala, že skutočnosť že škoda bola spôsobená v dôsledku neodbornej montáže vodomeru jednak nebola žalovaným preukázaná a jednak, pokiaľ by aj bola daná, žalovaného zodpovednosti za škodu nezbavuje, prípadne len zakladá jeho nárok na náhradu škody voči správcovi bytového domu, ktorý tieto práce ako objednávateľ zastrešoval. Žalobkyňa tiež prezentovala názor, že zodpovednosť žalovaného za škodu má v danom prípade povahu zodpovednosti objektívnej.

6. Súd konštatoval, že v priebehu konania dňa 6.12.2016 správca bytového domu na B. X v T. - SPRÁVA DOMOV, s.r.o. zaplatila žalobkyni sumu zodpovedajúcu výške uplatnenej náhrady škody v istine. Žalobkyňa písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.12.2016 vzala žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 200 € späť a naďalej sa domáhala zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 200 € od 25.7.2013 do 7.12.2016, v peňažnom vyjadrení predstavujúcu sumu 57,33 €. V späťvzatej časti, za súhlasu žalovaného, súd konanie zastavil postupom podľa ust. § 145 ods. 2 CSP.

7. Súd skutkovo uzavrel, že dňa 19.5.2013 došlo k zatopeniu bytu sa na 1. poschodí bytového domu na B. X, T. vo vlastníctve O. E. vodou, unikajúcou z prasknutej rúry, prepájajúcej v byte na 3. poschodí tohto bytového domu, v tom čase vo vlastníctve žalovaného, rúru hlavného prívodu vody s vodomerom, že následkom toho došlo ku škode na majetku O. E., za ktorú z poistného vzťahu žalobkyne a poškodeného O. E. poskytla žalobkyňa poškodenému poistné plnenie v sume 200 €, že žalobkyňa sa bezúspešne domáhala náhrady škody, za ktorú ako poisťovateľ plnila (a preto na ňu z poisteného prešla), tak u správcu bytového domu spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o., tak aj u poisťovateľa, u ktorého poistil zodpovednosť za škodu spôsobenú pri užívaní bytu samotný žalovaný (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) a tiež aj u žalovaného listom doručeným mu dňa 3.7.2013, že spoločnosť SPRÁVA DOMOV, s.r.o. odmietla svoju zodpovednosť za škodu s poukazom na to, že prasknutá prípojka tvorila súčasť bytu žalovaného a že poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z poistného vzťahu so žalovaným neplnila z dôvodu, že škoda nebola spôsobená konaním žalovaného ale bola zapríčinená stavebnou súčasťou bytu. Súd ďalej výsluchom svedkyne, konateľky spoločnosti SPRÁVA DOMOV, s.r.o. mal potvrdené, že 1 - 2 dni pred poruchou v byte žalovaného správca, prostredníctvom povereného dodávateľa, realizoval periodickú výmenu vodomeru, ktorý bol s hlavným prívodom prepojený práve prasknutou rúrou; svedkyňa nevedela s určitosťou uviesť, či k prasknutiu rúry došlo v dôsledku tejto výmeny alebo sa jednalo len o náhodilú udalosť, ku ktorej by došlo aj bez predchádzajúceho zásahu, svedkyňa potvrdila aj to, že prasknuté potrubie opravil správca bytového domu bez nároku na náhradu nákladov s tým spojených. Súd konštatoval, že spoločnosť SPRÁVA DOMOV, s.r.o. uplatnenú náhradu škody žalobkyni v rozsahu istiny dobrovoľne plnila po dohode so zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov na B. X v T. a z ich fondu opráv. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.3.1997 súd zistil, že pri prvom prevode bytu bola vodovodná prípojka k bytu určená za súčasť jeho vybavenia ( článok II zmluvy).

8. Právne súd vec posudzoval podľa ust. § 488, § 489, § 494, § 420 ods. 1, 3, § 415, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 11 ods. 1 - 4 zákona č. 182/1993 Z.z., § 4 ods. 1, 6, 7 zákona č. 442/2002 Z.z. a dospel k záveru, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania za omeškanie žalovaného so splnením náhrady škody je nedôvodný, pretože za škodu, náhrady ktorej sa žalobkyňa pôvodne domáhala, žalovaný nezodpovedá. Povinnosť nahradiť škodu mu tak nevznikla, a preto sa s jej plnením do omeškania nedostal. Súd odkázal na ust. § 420 OZ, podľa ktorého predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí

dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Súd dôvodil, že žalovaný s poškodeným O. Š. a ani so žalobkyňou nebol v zmluvnom vzťahu, a tak porušenie zmluvnej povinnosti vylúčil. Uviedol, že pokiaľ ide o právne povinnosti uložené zákonom, v prípade nárokov na náhradu škody na majetku spôsobenej v súvislosti s užívaním bytu iným vlastníkom, sú právne povinnosti vymedzené v ust. § 11 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorých vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, ďalej je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv, ďalej tiež povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú, povinný tiež umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Žalobkyňa netvrdila a ani v konaní nebolo zistené, že by žalovaný niektorú z týchto právnych povinností či už konaním alebo opomenutím porušil. Podľa úvahy súd ani iný právny predpis neukladal žalovanému takú povinnosť, porušenie ktorej by mohlo viesť k poruche na vodovodnej rúre, a teda ktoré by mohlo byť príčinou posudzovanej škody. Súd napokon uzavrel, že žalovaný neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 415 OZ. Konštatoval, že vo všeobecnosti podľa tohto ustanovenia zákona je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je po ňom, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, možné rozumne požadovať a ktorý je, objektívne vzaté, spôsobilý škode zabrániť alebo ju aspoň či už z hľadiska vzniku alebo rozsahu, eliminovať. Súd argumentoval, že všeobecná prevenčná povinnosť rozhodne nie je akýmsi zberným dôvodom pre založenie zodpovednosti, pokiaľ túto nemožno vyvodiť z iných zákonných ustanovení, ako sa mylne domnievala žalobkyňa - je potrebné totiž mať na zreteli, že v zásade nie je možné predvídať akúkoľvek škodu, ktorá v budúcnosti môže nastať a kladenie neprimeraných nárokov na prevenčnú povinnosť vo vzťahu i k takýmto (pri náležitej starostlivosti nepredvídateľným škodám) by prakticky viedlo k vyvodzovaniu objektívnej zodpovednosti za škodu (por. rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.6.1986, publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. 36/1988). V danom prípade podľa posúdenia súdu so zreteľom na všetky skutočnosti žalovaný prasknutie vodovodnej prípojky rozhodne nemohol predvídať, pričom súd akcentoval v tejto súvislosti fakt, že s touto časťou vodovodného potrubia nie len nemal (v zmysle zákonom uložených i prevenčných povinností) ale výslovne ani nesmel akokoľvek manipulovať, keďže výmena vodomeru (na túto rúru napojeného) je podľa zákona vo výlučnej dispozícii správcu bytového domu. Žalovaný preto podľa súdu škodu nespôsobil ani porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ. Súd napokon doplnil, že s odstupom času je už prakticky nezistiteľné, či k prasknutiu rúry došlo v danom prípade následkom predchádzajúcej nesprávnej manipulácie s ňou pri výmene vodomera alebo k tomu došlo úplne samovoľne. Pokiaľ by však išlo o škodu vzniknutú následkom samovoľného prasknutia rúry, toto, pokiaľ nie je preukázané porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, je právnou praxou považované za náhodilú udalosť, ktorá zodpovednosť za škodu nezakladá (por. uznesenie NS ČR sp. zn. Cdo 3720/2015 zo dňa 27.11.2015).

9. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov celého konania alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Argumentovala, že vodovodná prípojka je určená za súčasť vybavenia bytu, čo vyplýva aj zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V tomto zmysle sa vyjadril aj správca bytu, ktorý uviedol, že tlaková prípojka nie je súčasťou spoločných priestorov. Je preto nepochybné, že poškodená vodovodná prípojka bola vo vlastníctve žalovaného ako vlastníka bytu. Citovala ust. § 420 a § 11 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a vyjadrila názor, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú unikajúcou vodou z tlakovej vodovodnej prípojky, ktorá bola v tom čase v jeho vlastníctve. Pre určenie zodpovednosti za škodu je rozhodujúca skutočnosť, či došlo k

porušeniu právnej povinnosti, pričom k porušeniu právnej povinnosti nemusí dôjsť výlučne vlastným konaním ale môže k nej dôjsť aj opomenutím konania. Mala za to, že vlastník veci zodpovedá za škodu spôsobenú inému touto vecou z titulu svojho vlastníckeho práva. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu žalovaného nie je pritom rozhodujúca skutočnosť, či k poistnej udalosti došlo z dôvodu nesprávnej manipulácie treťou osobou v dôsledku vykonanej opravy alebo k nej došlo bez jej zásahu. V prípade, ak by žalovaný preukázal, že k poškodeniu vodovodnej prípojky došlo v dôsledku nesprávnej inštalácie a manipulácie, táto skutočnosť by nemala vplyv na jeho zodpovednosť voči žalobkyni, ale následne by si mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá svojím zásahom škodu spôsobila. Keďže žalovaný nepreukázal, že k poškodeniu prípojky došlo v príčinnej súvislosti s vykonanou opravou, je zodpovedný za technický stav vodovodnej rúry, pričom podľa § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. bol povinný zabezpečiť jej opravu a údržbu. Zdôraznila, že žalovaný ako vlastník vodovodnej prípojky spôsobil škodu na byte svojho suseda tým, že unikajúcou vodou z vodovodnej prípojky došlo k zatopeniu bytu suseda.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že bolo jeho povinnosťou sprístupniť byt a umožniť montáž na vodovodnej prípojke, on osobne si vodovodnú prípojku, vodomer ani ich montáž neobjednal. Tieto sú naviac opatrené plombou, teda osobne s nimi nemôže manipulovať. K havárii na týchto zariadeniach došlo v priebehu jedného dňa.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 20.9.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľkou nie je dôvodný.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne nevyhovel a závery, ktoré prijal, logicky, vnútorne komplexne, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne. Súd vnútorne komplexne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako aj po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke.

17. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalobkyňu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Naviac dôvody, ktoré uviedla v odvolaní, uvádzala už aj v konaní pred súdom prvej inštancie a s týmito sa tento dôsledne vysporiadal.

18. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

19. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

21. Žalobkyňa ako odvolateľka nemala úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol síce v odvolacom konaní plne úspešný, ale žiadne preukázateľné trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd straním sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .