Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu F & D INVEST, s.r.o., so sídlom Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO: 36 513 431, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému EMO - CAR, s.r.o., so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638 340, zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Uhrínovou, Námestie Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CB/261/2016-96 zo dňa 8. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/261/2016-96 zo dňa 8. decembra 2017 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobcu a rozhodol, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, a to špecifikovaný nábytok; špecifikované periny a textil; špecifikovaný kuchynský riad; špecifikovaný kartový systém; špecifikovanú reguláciu kúrenia; špecifikované kúpeľňové doplnky; špecifikované svietidlá; špecifikované ELI; slaboprúdové rozvody, bleskozvod; špecifikované krbové náradie; špecifikované záclony a závesy; LCD TV; výrobca LG, uhlopriečka 22“, typ H. ( l kus ) , izbový trezor, farba čierna s nápisom „ U. G. R.“ s numerickou klávesnicou ( l kus ) ; izbový telefón šnúrový, tmavosivý, s numerickou klávesnicou, displejom ( l kus ), alternatívne, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.392,80 Eur spolu s 6,50 % úrokom z omeškania od 26.1.2013 do zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 16.6.2009 uzatvoril so subjektom E. C. AUTODOPRAVA A-N, IČO: 35 117 478, Zmluvu o dielo na predmet „ Interiérové vybavenie apartmánu č. XXX a spoločných priestorov Hotela s apartmánmi M.“ v rozsahu vecnej a cenovej ponuky, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Predmetom diela bola dodávka hnuteľných vecí a pevne zabudovaných častí vrátane ich montáže v sume 11.392,80 Eur s DPH. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 15.12.2010 uzatvoril so subjektom E. C. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva apartmánu č. XX-XXX na V. poschodí Hotela s apartmánmi M. č. súpisné XXXX v Y., ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X, k.ú. Y., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. XXXX v Y., pripadajúci na nebytový priestor č. XXX spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X, na ktorom je dom postavený a prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX na nebytovom priestore

- prevádzkový priestor č. X - 1 ( vitálny svet) o výmere XX,XXm2 nachádzajúci sa v suteréne Hotela s apartmánmi M. č. súpisné XXXX v Y., na spoluvlastníckom podiele vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. XXXX v Y., pripadajúci na nebytový priestor č. X - X, na spoluvlastníckom podiele vo vlastníckom podiele vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X, na ktorom je dom postavený. Kúpna cena za predmet kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2010 bola riadne vyplatená, avšak E. C. doposiaľ neuhradil kúpnu cenu vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo vo výške 11.392,80 Eur. Žalobca taktiež v žalobe uviedol, že E. C. sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, v dôsledku čoho mu bola v konkurznom konaní formou dobrovoľnej dražby predaná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Predmetom dobrovoľnej dražby bola nehnuteľnosť, samotné zariadenie apartmánu však nebolo vo vlastníctve úpadcu, pretože v zmysle článku VII. bod 7.4 až prevedením úhrady fakturácie za prevedené práce a dodávky, prechádza na objednávateľa vlastníctvo k dielu a k jeho časti. Toho času žalovaný neoprávnene zadržiava hnuteľné veci, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca uviedol, že s poukazom na § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že žalovaný porušuje práva žalobcu ako vlastníka predmetných hnuteľných vecí na nerušený výkon jeho vlastníckych práv.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že základným predpokladom v indikačnej žaloby je preukázanie existencie zadržiavanej veci, vlastnícky vzťah k takejto veci, ako aj skutočnosť, že takúto vec žalovaný neoprávnene zadržiava a odmieta ju vydať žalobcovi. Žalovaný popieral, že by sa uvedené hnuteľné veci u neho nachádzali, prípadne že ich neoprávnene zadržiava. Uviedol, že dňa 25.1.2013 sa konala dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 243/13, NZ 2638/2013, NCR1s 2731/2013 spísanou notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou. Predmetom dražby bol aj apartmán č. XX/XXX s vybavením ( 1 krát kuchynská linka s nerezovým dresom, 1 krát elektrická varná doska, 1 krát odsávač pár, 1 krát mikrovlnná rúra, 1 krát samostatné wc, 1 krát vaňa, 1 krát umývadlo) a hnuteľné veci uvedené pod bodom „ B“ ako skriňa poličková biela 3ks, stôl l ks, stolík 3ks, stolička 3ks, lampa 1ks v hodnote 200,-Eur. Nehnuteľnosti, ako hnuteľné veci vydražil žalovaný, na ktorého vlastníctvo k nim prešlo udelením príklepu, t.j. dňom 25.1.2013. Žalobca žiada vydať aj reguláciu kúrenia, kartový systém, ELI, slaboprúdové rozvody a bleskozvod, ktoré považuje žalovaný za pevne zabudované, tvoriace súčasť apartmánu a ako také boli zahrnuté do ceny, ktorú pri vydražení zaplatil žalovaný. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepožiadal o vydanie vecí a žalovaný sa o nároku žalobcu dozvedel až doručením žaloby. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať obhliadku na mieste samom.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v poskytnutej lehote, a ani následne písomne nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a uviedol, že v konaní nebolo sporné, že v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 25.1.2013 žalovaný nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to aj k nehnuteľnosti, ktorou bola stavba - P. s apartmánmi M., s.č. XXXX, vchod X, X p., priestor č. XX-XXX a vchod X, suterén, priestor č. X-X. Z dôkazov predložených žalobcom súd považoval za preukázané, že dňa 16.6.2009 žalobca, ako zhotoviteľ a E. C., ako objednávateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o dielo č. XX/XXX/XXXX., predmetom ktorej bolo interiérové vybavenie apartmánu č. XXX a spoločných priestorov Hotela s apartmánmi M. a za preukázanú súd považoval aj skutočnosť, že podľa článku VII. bod 7.4 Zmluvy o dielo prevedením úhrady fakturácie za prevedené práce a dodávky, prechádza na objednávateľa vlastníctvo k dielu alebo k jeho časti, súčasne nebezpečenstvo škody na veci a možnosť užívať a prevádzkovať dielo, prevedené práce a dodávky sú majetkom zhotoviteľa až do doby úhrady ceny diela a pripísania fakturovanej sumy na účet zhotoviteľa za tieto práce a dodávky. Súd však uviedol, že žalobca súdu do dňa rozhodnutia vo veci samej nešpecifikoval, a teda ani nepreukázal, aké konkrétne dielo pre E. C. vykonal, teda aké konkrétne hnuteľné veci a pevne zabudované časti, vrátane ich montáže, ako zhotoviteľ diela vykonal a odovzdal, keďže zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi ( § 554 ods. Obchodného zákonníka ), pričom v danom prípade bolo zmluvnými stranami dohodnuté zápisničné odovzdanie diela ( článok VII. Zmluvy o dielo č. XX/XXX/XXXX v spojení s § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka ). Súd konštatoval, že žalobca síce predložil daňové doklady - faktúry, ktoré žalobcovi vystavovali jeho dodávatelia, žalobca však neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, za akým účelom takéto dôkazy v konaní predložil. V tejto súvislosti súd zdôraznil skutočnosť, že povinnosťou strany sporu je uviesť skutkové tvrdenia, nie je povinnosťou súdu skutkové tvrdenia si vyvodzovať z predložených dôkazov (§ 132 ods. 2 . Okresný súd tiež uviedol, že pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 8.12.2017 uviedol, že do iného súdneho konania predložil dôkazy ( fotografie ) preukazujúce vykonanie diela, nie

je povinnosťou súdu získavať si dôkazy z iných súdnych konaní, keď žalobca v tomto súdnom konaní sp.zn. 64Cb/114/2016 takéto dôkazy neoznačil. Naviac, strana je povinná dôkazy nielen označiť, ale aj predložiť, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť ( § 132 ods. 3 ). Súd konštatoval, že žalobca do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej neuviedol také relevantné skutkové tvrdenia a neoznačil alebo nepredložil také relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že dielom, teda dodanými hnuteľnými vecami a pevne zabudovanými časťami na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXX/XXXX, mali byť práve veci, vydania ktorých sa v tomto súdnom konaní domáhal. Súd mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal svoje vlastnícke právo k veciam, vydania ktorých sa domáhal.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáhal, ani neboli predmetom dražby konanej dňa 25.1.2013 a ani z popisu predmetu dražby nevyplýva, že jej predmetom bolo aj interiérové zariadenie v rozsahu, v akom sa žalobca jeho vydania domáha. Súd tiež uviedol, že zo zverejnených súpisov majetku úpadcu E. C. nie je preukázané, že by takéto veci ako majetok úpadcu boli zapísané do konkurznej podstaty. Z týchto dôvodov, pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Mcdo/20/2011 z 18.12.2012, súd mal za to, že toto rozhodnutie nebolo pre toto súdne konanie aplikovateľné, nakoľko žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo k veciam, vydania ktorých sa domáhal.

7. Okresný súd tiež doplnil, že ak záväzkové vzťahy vznikli medzi žalobcom a E. C., a to na základe zmluvy o dielo a kúpnej zmluvy, tieto záväzkové vzťahy naďalej právne existujú, len samotná skutočnosť, že boli uzatvorené s výhradou vlastníckeho práva v prospech žalobcu, nezakladá právo žalobcu domáhať sa vydania vecí od žalovaného. Súd mal za to, že žalobca mal prioritne využiť prostriedky právnej ochrany proti E. C., pričom ak si svoje nároky zákonným spôsobom a postupom neuplatnil, a to aj v konkurznom konaní, nemôže si tieto nároky bez ďalšieho vindikačnou žalobou uplatňovať proti žalovanému.

8. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že v samotnej zmluve o dielo jej predmetom bola nielen dodávka hnuteľných vecí, ale aj pevne zabudovaných častí, vrátane ich montáže, a teda za predpokladu splnenia podmienok vindikačnej žaloby, vydanie takýchto vecí by nebolo možné, keďže tieto veci majú charakter súčasti veci, teda nemôžu byť oddelené od hlavnej veci ( nehnuteľnosti ) bez toho, že by sa tým znehodnotila ( § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Súd preto poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalobca alternatívne domáhal zaplatenia peňažnej náhrady, pre prípad preukázania dôvodnosti žaloby bolo potrebné, aby peňažná náhrada bola špecifikovaná za jednotlivé hnuteľné veci, nie uvádzaná paušálnou sumou, keďže nešlo o vydanie jednej veci, resp. súboru vecí, ktoré nebolo možné jednotlivo oceniť.

9. K navrhnutému dôkazu, výsluchu E. Y. a E. C. zo strany žalobcu na preukázanie vlastníctva zadržiavaných vecí súd uviedol, že takýto dôkaz nevykonal, keďže súd hodnotí nielen každý dôkaz jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 ods. 1 a žalobca mal v danom prípade tvrdené vlastníctvo preukázať reálnym vykonaním a odovzdaním ním tvrdeného diela. Súd tiež nevykonal ako dôkaz ani ohliadku nehnuteľnosti, či sa tam veci nachádzajú, keďže žalobca nepreukázal vlastníctvo. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva odvolávajúc sa na ustanovenie § 355 ods. 1 písm. a) CSP, pričom poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), e) a h) CSP.

12. Odvolateľ tvrdí, že súd na základe predložených dôkazov, ktoré preukazovali vykonanie zhotovenie a diela žalobcom podľa zmluvy o dielo dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, ak tvrdil, že žalobca dostatočným spôsobom nešpecifikoval vykonané práce, ktorých uskutočnenie je zrejmé z predložených dôkazov. Žalobca má za dostatočne preukázané, za akým účelom boli súdu predložené.

13. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že žalovaný vydražil v rámci dobrovoľnej dražby od úpadcu E. C. nehnuteľnosť - apartmán č. XX - XXX aj s vybavením. Z oznámenia o dražbe Zn.XXXX/XXXX

Opis predmetu dražby A, B je evidentne zrejmé, že vybavenie a zhotovenie apartmánu je opísané len povrchne, v nedostatočnom rozsahu a nezodpovedá reálnemu finančnému ohodnoteniu. Ocenenie hnuteľných vecí, ktoré bolo vyčíslené sumou za celkové vybavenie a zhotovenie apartmánu v hodnote 200,-Eur, žalobca považuje za neadekvátne a neprimerané. Mal za to, že predmet dražby B bol nelogicky odčlenený od predmetu dražby A, keďže vybavenie a zhotovenie apartmánu podliehalo apartmánu ako celku, malo byť teda ohodnotené v celosti a nie takýmto podľa názoru žalobcu účelovým spôsobom. Z uvedeného je podľa jeho názoru zrejmé, že vydražiteľ vydražil nehnuteľnosť aj s vybavením, čo vyplýva z opisu predmetu dražby A, avšak adekvátna cena vybavenia apartmánu nebola v dražbe stanovená, ani vyplatená. Žalobca má za to, že vybavenie apartmánu nemalo byť súčasťou dražby, keďže nebolo vlastníctvom úpadcu a žalobca, ako vlastník predmetných hnuteľných vecí mal byť o dražbe riadnym spôsobom upovedomený.

14. Odvolateľ tvrdí, že došlo k pochybeniu správcu - navrhovateľa dražby E.. E. Y., ktorý bol dostatočným spôsobom upovedomený, že vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v apartmáne je žalobca. Napriek tomu túto skutočnosť opomenul a vydražil hnuteľné veci ako súčasť vybavenia apartmánu. V súvislosti s priebehom dražby žalobca prostredníctvom výzvy žiadal správcu o poskytnutie vyjadrenia, ktorá mu bola riadne doručená, čo potvrdil aj podpisom na doručenke. K predmetnej výzve správca neposkytol žiadne stanovisko.

15. Odvolateľ tiež uviedol, že konajúci súd žiadal o vykonanie dokazovania formou výpovede E.. E. Y. a E. C., ako aj ohliadku nehnuteľností s úmyslom preukázať vlastníctva zadržiavaných vecí, avšak tento návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal vlastníctvo. Žalobca má za to, že súd pochybil tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ tiež poukázal na to, že súd zamietol návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu - E.. E. Y. na strane žalovaného v zmysle § 79 CSP. Žalobca má za to, že návrh bol opodstatnený a podaný v súlade s princípom hospodárnosti konania na príslušnom súde, keďže došlo k pochybeniu na strane správcu konkurznej podstaty, ktorý porušil povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

16. Odvolateľ zároveň poukázal na zásadu „ Nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, ktorá sa musí uplatňovať aj v rámci dobrovoľnej dražby. Žalobca tvrdí, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. nepodala podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie mimo vôle skutočného vlastníka, a ktoré prebieha bez kontroly orgánom verejnej moci. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach, aby právne úkony určitých subjektov zasahovali do právneho postavenia tretej osoby bez jej súhlasu. Žalobca teda tvrdí, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 15.3.2018, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a aby žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s postupom súdu, ktorý návrh na vypočutie svedkov a vykonanie ohliadky zamietol, pričom súd svoj postup riadne odôvodnil s poukazom na § 191 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vychádza z ústavného princípu nezávislosti súdov. Súd podľa názoru žalovaného nepostupoval arbitrárne a dôvody svojho rozhodnutia logicky odôvodnil, keď poukázal na to, že žalobca nepreukázal, aké konkrétne hnuteľné veci a pevne zabudované časti, vrátane ich montáže, ako zhotoviteľ pre E. C. vykonal. Žalovaný tvrdí, že žalobca ani v odvolaní „ nestotožnil“ hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v ním predložených faktúrach s hnuteľnými vecami o vydanie ktorých žiada žalovaného, ani dodatočne v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje skutkové tvrdenia. Žalobca poukazuje na pochybenie správcu E.. E. Y., ktorý mal hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu vydražiť, žalovaný však uvádza, že predmetom dražby neboli hnuteľné veci, ktorých vydanie je predmetom sporu, o čom svedčí aj popis predmetu dražby, ktorá sa konala dňa 25.1.2013. Uvedené hnuteľné veci neboli zapísané ani v súpise majetku úpadcu E. C.. Opak skutkových tvrdení žalobca nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že „ z oznámenia o dražbe značka XXXX/XXXX opis predmetu dražby A, B je evidentne

zrejmé, že vybavenie a zhotovenie apartmánu je opísané len povrchne, v nedostatočnom rozsahu a nezodpovedá reálnemu finančnému ohodnoteniu... je zrejmé, že vydražiteľ vydražil nehnuteľnosti aj s vybavením ....“ žalovaný uvádza, že dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom a proti jej priebehu nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť ako aj hnuteľné veci, ktoré boli predmetom dražby do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca nepreukázal, že by predmetom dražby boli aj iné hnuteľné veci, patriace do jeho výlučného vlastníctva, okrem tých, ktoré boli v oznámení o dražbe uvedené. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca mal možnosť v samotnom konaní riešiť zodpovednosť správcu za vznik prípadnej škody, avšak v konaní o vydanie hnuteľných vecí správcovi pasívna legitimácia nesvedčí, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepripustil jeho návrh na vstup správcu konkurznej podstaty do konania na strane žalovaného. Žalovaný má tiež za to, že okresný súd vec správne právne posúdil a obrana žalobcu nie je dôvodná. Súd pri právnom posúdení veci okrem iného vychádzal z ustanovenia § 554 ods. 1, ods. 6 Obchodného zákonníka a ustálil, že žalobca, nepreukázal, aké konkrétne dielo pre E. C. vykonal a odovzdal, keďže žalobca ako zhotoviteľ si mal splniť svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním a pokiaľ aj žalobca predložil faktúry, neuviedol skutkové tvrdenia, za akým účelom takéto dôkazy v konaní predložil. Žalobca ani v odvolaní svoju argumentáciu vo vzťahu k vykonaniu diela a jeho odovzdaniu nedoplnil, nekonkretizoval, ako správne právne mal súd jeho vec posúdiť. Žalobca v konaní nepreukázal, že je výlučným vlastníkom vecí o vydanie ktorých žiada, že jeho hnuteľné veci mal dražbou nadobudnúť žalovaný a že ich žalovaný neoprávnene zadržiava. Žalovaný súhlasí s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu, podľa jeho názoru bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť a rozhodnutie súdu považuje za vecne správne, dostatočne odôvodnené, pretože súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a správne právne vec vyhodnotil.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 ) , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

22. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

23. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu o vydanie hnuteľných vecí, alternatívne zaplatenie sumy 11.392,82 Eur s príslušenstvom zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáha, zároveň z dôvodu, že žalobca nepostupoval voči dlžníkovi - úpadcovi v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní, ako aj z dôvodu, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal neboli predmetom dražby konanej dňa 25.1. 2013 a tiež nebolo preukázané, že boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

24. Odvolateľ v podanom odvolaní tvrdil, že predloženými dôkazmi dostatočným spôsobom špecifikoval vykonané práce v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo

samotného znenia Zmluvy o dielo č. XX/XXX/XXXX zo dňa 16.6.2009, uzatvorenej medzi žalobcom, ako zhotoviteľom a E. C., ako objednávateľom z článku XIV. bod 14.4 písm. a) vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú vecná a cenová ponuka, ako príloha č. 1 tejto zmluvy, ktorá zahŕňa podrobnú špecifikáciu jednotlivých častí diela, dodaných materiálov, technologických častí a náčrtky. Zo spisu je však zrejmé, že žalobca predmetnú prílohu č. 1 k žalobe, ani následne v konaní do súdneho spisu nepredložil. Zároveň je zrejmé, že zmluvné strany sa v tejto zmluve dohodli v článku VII., akým spôsobom bude spísaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, z čoho vyplýva, že žalobca mohol splniť dielo len za podmienky, že riadne zhotovené dielo objednávateľovi odovzdá, a to písomným protokolom o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca však v konaní nepreukázal, že dielo bolo z jeho strany objednávateľovi odovzdané, teda nie je zrejmé, ktoré veci odovzdal do dispozície objednávateľa, teda v akom rozsahu a na ktoré veci si môže žalobca uplatňovať výhradu vlastníctva. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukázania, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa voči žalovanému domáha.

25. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že sa stotožňuje s argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalobca bol povinný urobiť kroky na uplatnenie svojich nárokov voči objednávateľovi, t.j. úpadcovi v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, čo však v konaní tiež nebolo preukázané, že by postupoval v zmysle tohto zákona.

26. Zároveň sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom ohľadne skutočností, že v konaní nebolo preukázané, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha boli predmetom dražby, na ktorej žalovaný, ako vydražiteľ vydražil nehnuteľnosť špecifikovanú v predmete dražby spolu s hnuteľnými vecami, ktoré sú špecifikované v opise predmetu dražby B. Žalobca v konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že predmetom dražby boli aj hnuteľné veci, ktorých vydania sa od žalovaného domáha.

27. Odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie uvádza, že pokiaľ žalobca sa domnieval, že dobrovoľnou dražbou boli porušené jeho práva, následkom čoho boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, bol oprávnený ako osoba dotknutá na svojich právach ( čo však v konaní nebolo preukázané ) domáhať sa na súde, aby určil neplatnosť dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž definuje okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto žaloby veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté. Právo podať takúto žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Táto lehota na uplatnenie práv na súde je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká a osoba, ktorej práva boli dražbou porušené, už nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. Zo spisu je však zrejmé, že žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli vydražené spolu s nehnuteľnosťou, takúto žalobu na súd nepodal.

28. K námietke odvolateľa, že zásadu „ nemo plus iuris...“, treba uplatňovať aj v rámci dobrovoľnej dražby odvolací súd uvádza, že v judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „ nemo plus iuris“ došlo k posunu o nové interpretačné závery, najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. V tejto súvislosti ústavný súd v Náleze I.ÚS 659/2015-33 zo dňa 16.3.2016 uviedol: „ princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu ( porovnaj aj R 14/2009 ). Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou“. Odvolací súd má teda za to, že nie je možné automaticky vždy prihliadať len za zásadu „ nemo plus iuris“, ale treba vždy v každom prípade skúmať a posudzovať aj ďalšie ústavné hodnoty - princípy ochrany dobrej viery, čo však v danom prípade nebolo nutné, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa od žalovaného domáha.

29. K ďalšej odvolateľom namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie v súlade s § 79 nepripustil pristúpenie E.. E.J. do konania na strane žalovaného, aj keď podľa žalobcu bol tento jeho návrh opodstatnený a podaný v súlade s princípom hospodárnosti konania, odvolací súd uvádza, že o

tomto návrhu žalobcu právoplatne rozhodol súd prvej inštancie tak, že návrh na jeho pristúpenie do konania zamietol. Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, nakoľko E.. E.J. je správcom konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného, teda žalobca by si mohol voči nemu uplatňovať nároky len titulom prípadnej náhrady škody, avšak v danom konaní je predmetom sporu vydanie hnuteľných vecí, alternatívne zaplatenie sumy, preto pripustenie E.. E.J. v súlade s § 79 do konania by nebolo hospodárne, keďže v konaní by bolo potrebné vykonať iné dokazovanie zamerané na vznik škody, skúmanie jej výšky a príčinnej súvislosti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na pristúpenie ďalšieho subjektu zamietol.

30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonaním dôkazov navrhnutých zo strany žalobcu, a to formou výpovede E.. E.J. a E. C., ako aj ohliadkou nehnuteľností pochybil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v konaní domáha, bol povinný preukázať, že dielo E. C. odovzdal, preukázať cenu jednotlivých hnuteľných vecí, čo však v konaní neurobil. Bez týchto dôkazov je vykonávanie dôkazovou formou výpovede navrhnutých osôb nehospodárne a nadbytočné. V súlade s § 187 ods. 1 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. V danom prípade však vykonanie navrhnutej výpovede by nemohlo mať bez ďalšieho za následok iné právne posúdenie veci, keďže základnými dôkaznými prostriedkami, ako už bolo uvedené, bol protokol o odovzdaní a prevzatí diela a príloha č. 1 k uzatvorenej zmluve o dielo, čo však žalobca do spisu nedoložil. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil také pochybenie súdu prvej inštancie, ktorým by žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, alebo by bol porušený princíp na spravodlivé súdne konanie.

31. K nevykonaniu dôkazu - obhliadky nehnuteľnosti žalovaného odvolací súd dopĺňa, že v súlade s § 211 CSP, sa obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd vykoná na pojednávaní. Len obhliadku veci, ktorú nemožno dopraviť na súd sa vykonáva na mieste v súlade s § 211 ods. 2 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhnutým dôkazom chcel zistiť, či hnuteľné veci, ktorých vydania sa v konaní domáha, sa nachádzajú v nehnuteľnosti vydraženej žalovaným, teda chcel zistiť, či tieto veci užíva, odvolací súd má za to, že takáto obhliadka - prehliadka nehnuteľnosti žalovaného, by mala povahu domovej prehliadky, ktorú však možno vykonať len v trestnom konaní za podmienok ustanovených trestným poriadkom v § 82 a nasl. ( Z III.,s.330 ).

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396, § 262 ods. 1 a § 255 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania v rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

34. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .