Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-19-2021.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v konaní navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXXX/XX, XXX XX S., t. č. bytom: L. XX, XXX XX S., štátny občan SR proti matke maloletého dieťaťa: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ul. R. XXXX/XX, XXX XX N., štátna občianka SR a proti maloletému dieťaťu: M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Ul. R. XXXX/XX, XXX XX N., štátna občianka SR, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na navrhovateľa M. H., nar. XX.XX.XXXX o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu M. H., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2021, domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa sa zoznámil pred dvoma rokmi. V tom čase bola slobodnou mamičkou, ktorá vychovávala maloletú dcéru od predošlého partnera. Po určitej dobe začali spolu žiť, najprv v jej prenajatom byte, neskôr v jeho byte vo S.. Keďže bol v tom čase nezamestnaný a ona bola poberateľkou len rodičovského príspevku nedisponovali dostatkom finančných prostriedkov na úhrady spojené s užívaním dvoch bytov. Podľa jeho názoru bol ich vzťah vždy komplikovaný a plný hádok, čo vyústilo k odsťahovaniu sa matky maloletého dieťaťa späť do jej bytu. Zo vzťahu sa im narodilo dievčatko a v tom čase si bol si istý, že je jeho otcom. Nemal žiadne pochybnosti, na základe čoho uznal otcovstvo. Po roku sa definitívne rozišli a začali žiť oddelene. Keďže sa nevedel zamestnať rozhodol sa ich spoločný život ukončiť. Maloletú nenavštevoval vzhľadom k tomu, že mu matka maloletého dieťaťa v tom bránila. Maloletej kupoval hygienické potreby, šatstvo a iné potrebné veci. Finančne na maloleté dieťa prispievala jeho matka a aj on sám, pokiaľ vykonával nejakú brigádu. Po istej dobe sa matka maloletého dieťaťa začala voči nemu, ako aj voči jeho rodine správať odmietavo. Následne začal uvažovať o tom, či je vôbec biologickým otcom maloletého dieťaťa. Napádali ho rôzne pochybnosti, či sa v rozhodnom období matka maloletého dieťaťa intímne stýkala len s ním. Z tohto dôvodu navrhol súdu vykonanie DNA testu.
2. K návrhu navrhovateľa doručila matka maloletého dieťaťa svoje písomné stanovisko doručené tunajšiemu súdu dňa 08.03.2022, v ktorom skonštatovala, že zo začiatku bol ich vzťah harmonický. Po určitom čase ju navrhovateľ ale začal fyzicky napádať. Vzťah napriek tomu neukončila hneď dúfajúc, že dôjde k náprave. Po narodení ich spoločnej maloletej dcéry ostala v domácnosti s navrhovateľom
ešte tri mesiace, no nakoľko považovala navrhovateľa za nebezpečného pre svoje dieťa vzťah ukončila. Počas ich spolužitia bol navrhovateľ nezamestnaný, pokiaľ aj mal možnosť sa zamestnať zakaždým si našiel výhovorku prečo tak neučiní. Po ich rozchode navrhovateľ istú dobu ich ešte navštevoval, nie vždy mu ale maloletú dala, a to z dôvodu, že bol často pod vplyvom omamných látok. Neboli ojedinelé fyzické ataky navrhovateľa voči jej osobe, kedy jej vytrhol vlasy, zlomil zub, spôsobil jej modriny a pod., o čom disponuje aj lekárskymi správami. Počas agresívnych atakov v domácnosti rozbíjal nábytok, televízor, chladničku, o čom zhotovila aj fotografie. O maloleté dieťa sa od ich rozchodu stará výlučne sama. Matka navrhovateľa ju viackrát kontaktovala so žiadosťou, že by chcela vidieť maloletú, s čím súhlasila. Neskôr jej poslala fotografie, na ktorých bol navrhovateľ evidentne pod vplyvom omamných látok, na základe čoho kontakt s nimi ukončila. Neprekvapuje ju návrh navrhovateľa, keďže pod vplyvom týchto látok spochybnil dokonca aj to, či jeho biologická matka je vôbec jeho matkou. (č.l. 42 spisu)
3. Z rodného listu maloletého dieťaťa č. XXXX/XXXX uloženého v knihe narodení matričného úradu N. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX má súd za preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX, ako otec je zapísaný M. H., nar. XX.XX.XXXX, ako matka je zapísaná X. F., nar. XX.XX.XXXX. (č.l. 23 spisu)
4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa zo dňa 09.02.2022 má súd za preukázané, že dňa 21.01.2022 úrad vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti navrhovateľa na adrese L. č. XX vo S.. Na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal. Na základe informácií od susedov bolo zistené, že menovaný sa presťahoval na adresu L. č. XX, kde úrad následne vykonal sociálne zisťovanie. Na uvedenej adrese sa nachádzal brat navrhovateľa, ktorý uviedol, že menovaný sa nachádza v M., kde si hľadá prácu a nevie kedy sa vráti domov. Úrad sa opakovane pokúsil telefonicky skontaktovať s navrhovateľom, avšak bezúspešne. Úrad dňa 08.02.2022 vykonal opakované sociálne zisťovanie na adrese L. č. XX vo S., kde bola prítomná teta navrhovateľa, ktorá pracovníčkam úradu umožnila vstup do domácnosti a vykonanie sociálneho zisťovania. Uviedla, že navrhovateľ obýva jednoizbový byt spoločne s jeho bratom a jeho matkou. Domácnosť pozostáva z izby, kuchyne a kúpeľne s toaletou. Hygiena domácnosti bola počas sociálneho zisťovania na dobrej úrovni. Vykurovanie domácnosti je zabezpečené centrálnym plynovým kúrením. Výdavky spojené s užívaním bytu teta navrhovateľa uviesť nevedela. Úrad ponechal predvolanie pre navrhovateľa za účelom dostavenia sa na tunajší úrad. Toho istého dňa, t. j. 08.02.2022 sa na základe predvolania dostavil na úrad navrhovateľ, ktorý bol oboznámený s dôvodom predvolania. Uviedol, že na adrese L. č. XX býva spoločne s matkou a bratom, v súčasnosti sa u nich zdržiava aj jeho teta. Výdavky spojené s užívaním bytu predstavuje sumu cca 220,- Eur mesačne, ktoré uhrádza spoločne s matkou. Nemá žiadny príjem, je dobrovoľne nezamestnaný. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. Uviedol, že trvá na podanom návrhu na Okresnom súde Lučenec ohľadne zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu M. H., nar. XX.XX.XXXX a chce, aby Okresný súd Lučenec nariadil znalecké dokazovanie testom DNA. S maloletou t. č. neudržiava žiadny kontakt, nestretáva sa s ňou a výživné neplatí. Uviedol, že pre maloletú sporadicky kupuje oblečenie, ktoré vždy odovzdá do rúk matky.(č.l. 27 spisu)
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa zo dňa 04.03.2022 má súd za preukázané, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá má evidovaný pobyt na adrese R. č. XX v N., ale zdržiava sa na adrese Y. č. XX v N.. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok bolo zistené, že menovaná je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 280,-Eur mesačne, prídavku na dieťa v sume 51,76 Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s maloletou M., s maloletou F. a s partnerom. Maloletá M. je v jej celodennej starostlivosti, maloletá F. navštevuje 2. ročník A. školy U. J. V. v N.. Partner matky pracuje v spoločnosti, ktorej názov nevedel uviesť s mesačným príjmom 800,-Eur. Spoločne obývajú dvojizbový byt, ktorý majú v prenájme na dobu neurčitú. Poplatky spojené s bývaním predstavujú sumu 200,-Eur mesačne vrátane energií a nájomného, internet v sume 34,-Eur. Maloletá je sledovaná v odbornej ambulancii kardiológie. Maloletá bola s navrhovateľom naposledy v osobnom kontakte v decembri 2021, kedy jej doniesol detské plienky a hračky. Na starostlivosť a výživu jej vôbec neprispieva. Od decembra nebola
maloletá v osobnom kontakte s otcom aj z dôvodu jeho predávkovania sa liekmi. Podľa uvedenia matky je navrhovateľ konzumentom omamných a psychotropných látok. Matka pracovníkom úradu uviedla, že s podaným návrhom otca maloletého dieťaťa nesúhlasí. Trvá na tom, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletej M.. Úrad na záver skonštatoval, že zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého dieťaťa. V prípade, pokiaľ súd nariadi vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky prostredníctvom analýzy DNA, úrad voči tomu nebude mať námietky. (č.l. 39 spisu)
6. Navrhovateľ napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie nebol prítomný na pojednávaní, neospravedlnil svoju neprítomnosť, nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti, nepožiadal o odročenie pojednávania, súd teda pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, čítaním oboznámil prítomných účastníkov konania s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to rodným listom maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 21.03.2022 uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa, nakoľko si je stopercentne istá, že biologickým otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 21.03.2022 skonštatoval, že nie je v záujme maloletého dieťaťa vyhovieť návrhu navrhovateľa, na základe čoho navrhol návrh zamietnuť.
9. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
10. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
11. Podľa § 93 ods. 1 ZoR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
12. Podstatou povinnosti tvrdenia je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
13. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
14. Navrhovateľ okrem toho, že nebol prítomný na pojednávaní žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali, že je otcom maloletého dieťaťa v konaní nepredložil. Nepreukázal tiež, že by mal zdravotné obmedzenia,
ktoré by vylučovali jeho schopnosť splodiť dieťa. Navrhovateľ v konaní taktiež nepreukázal, že by jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo vylúčené z iných objektívnych dôvodov (že by s matkou maloletého dieťaťa nesúložil v dobe rozhodnej pre počatie maloletého dieťaťa).
S poukazom na uvedené právne a teoretické východiská súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol svoje bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno, keď v návrhu na začatie konania uviedol len svoju ničím nepodloženú pochybnosť o otcovstve vzhľadom na jeho vnútorné presvedčenie a to, že nie je v žiadnom vzťahu s matkou maloletého dieťaťa, pričom dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že zapretie otcovstva uplatnené v návrhu je dôvodné, teda že je vylúčené, aby mohol byť otcom maloletého dieťaťa. Pri určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov len neskoršia pochybnosť o svojom otcovstve osoby uznávajúcej otcovstvo nestačí. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že je (objektívne) vylúčené, že by mohol byť otcom maloletého dieťaťa, a teda o jeho otcovstve platí druhá zákonná domnienka otcovstva uvedená v ust. § 91 ods. 1 ZoR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.