Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-109-2018.pdf
PDF · 83.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/109/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, o zaplatenie 11 228 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 18C/83/2014-153 zo dňa 05. 03. 2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.228,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady poisťovateľa za vyplatené poistné za škodu spôsobenú žalovaným.
2. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav takto: „Podľa rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/87/2008 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX pod vplyvom alkoholu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia inej osoby. Týmto rozsudkom bol žalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na dva roky. Zároveň žalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 roky a uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu v sume 3.142,85 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na občiansko-súdne konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/33/2009 bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výroku o náhrade škody a žalovaný bol povinný nahradiť poškodenému škodu vo výške 6.089,27 eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený opätovne odkázaný na občiansko-súdne konanie. Zo spisu poistnej udalosti vyplýva, že majiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a žalobca uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistenia 02.10.2006. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný zapríčinil týmto motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia druhej osoby. Žalobca z poistnej zmluvy poukázal dňa 29.02.2012 poistné plnenie O. H. vo výške 11 228 eur ako sťaženie spoločenského uplatnenia priznané na základe lekárskeho posudku O.. H. O., Y.., ktorá suma je predmetom konania“.
3. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 4 a § 12 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. A s poukazom na tieto ustanovenia považoval za právne dôvodne zaviazať žalovaného na zaplatenie tejto sumy, čo odôvodnil takto, cit.:
„V danom prípade žalobca preukázal, že z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo žalobcom za žalovaného vyplatené z poistnej udalosti O. H. plnenie vo výške 11 228 eur, a to ako sťaženie spoločenského uplatnenia priznané na základe lekárskeho posudku O.. H. O., Y.. Žalobca v rámci plnenia si povinnosti z poistnej zmluvy uhradil O. H. túto sumu a v zmysle hore citovaného ustanovenia zák.č. 381/2001 Z.z. má právo tento nárok ako regres vymáhať od toho, za ktorého vyplatil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v danom prípade od žalovaného, ktorý spôsobil škodu motorovým vozidlom, ktoré viedol pod vplyvom návykovej látky. Skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je preukázaná právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/87/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/33/09. V danom prípade uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na náhradu sumy vo výške 11 228 eur, ktorá predstavuje 100% z poskytnutého plnenia, nakoľko žalovaný spôsobil škodu tak, že hrubo porušil svoje povinnosti, keďže dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu. Keďže žalobca zároveň preukázal, že poskytol plnenie za žalovaného, preto súd žalobe do výšky istiny v celom rozsahu vyhovel“.
4. Zároveň súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania a o trovách konať rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s poukazom na princíp zásadu úspešnosti v konaní.
5. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. d) e) f) h). Trval na vznesenej námietke premlčania a považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný bez riadneho odôvodnenia. Trval na aplikácii § 441 a § 450 Občianskeho zákonníka a žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že toto považuje za účelovo a nedôvodné s tým, že žalovaný sa nezúčastnil osobne ani na jednom z pojednávaní počas takmer 5-tich rokov. Bol pasívny neprodukoval žiaden dôkaz. Poukázal na to, že námietka žalovaného ohľadom spolu zavinenia žalobcu je absurdná, nakoľko žalobca je poisťovacou spoločnosťou. Zároveň z rozsudku vo veci sp. zn. 4T/87/2008 vyplýva, že motocyklista ani v prípade dobrého technického stavu motocykla nemohol zrážke zabrániť. Poukázal na to, že jeho nárok je osobitný nárok poisťovateľa, ktorý vyplýva z poistného vzťahu založenou poistnou zmluvou, kde nie je možné uplatniť moderačné právo súdu. Bolo preukázané, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, a že žalobca ako poisťovateľ uhradil v prospech sociálnej poisťovne uhradil sumu 11.228,- Eur z predmetnej poistnej udalosti a preto žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
11. Žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatil poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
12. So zreteľom na čas vzniku poistnej udalosti je v tomto konaní rozhodný výklad Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 9. 5.2008, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval v tom čase zákon č. 381/2001 Z.z.
13. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti (§ 427 až 423 Občianskeho zákonníka) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v osobitnom zákone - zákone č. 381/2001 Z.z.
14. Ustanovenie § 12 ods. 2 písm.a/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistenému špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.
15. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného tieto považoval odvolací súd za dôvodné. Súd prvej inštancie sa vyporiadal v bode 14 s premlčacou námietkou žalovaného nedostatočne. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, kedy bolo vyplatené poistné plnenie. Vyplatenie poistného plnenia, však nie je rozhodným okamihom pre určenie začiatku premlčacej doby. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť otázke, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok, teda kedy vzniká možnosť podať na základe určitého práva žalobu. Toto právo vzniká poisťovni vtedy, keď má vedomosť v akej výške je škoda a kto za túto zodpovedá. V danom prípade nebolo preukázane, či tento okamih je zhodný s okamihom vyplatenia poistného plnenia. Môže nastať situácia, kedy poisťovni je známe, kto za škodu zodpovedá a aká je výška tejto škody, už predtým, než došlo k reálne poskytnutiu plnenia. Tejto otázke súd nevenoval pozornosť a preto je jeho rozhodnutie v časti námietky premlčania nutné považovať za predčasné. Až po preukázaní týchto skutočnosti, teda či došlo k prešetreniu poistnej udalosti v lehotách stanovených osobitným predpisom možno zodpovedať otázku kedy začína plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku.
16. Rovnako považoval za dôvodnú odvolací súd námietku neaplikácie ust. § 441 a § 450 Občianskeho zákonníka. § 450 Občianskeho zákonníka umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa súdu, aby náhradu škody primerane znížil. V danom prípade ako to je vyššie uvedené nejde o náhradu škody, ale ide o osobitný originálny nárok poisťovateľa, ktorý vyplýva z poistného vzťahu a preto nie sú splnené podmienky pre aplikáciu toho to ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje len na prípady náhrady škody. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že bolo by v rozpore s princípmi spravodlivosti, ako aj primeranosti nebrať do úvahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 450 a § 441, nakoľko ide o právny predpis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitej oblasti. Je nepochybné, že základom pre vznik nároku žalobcu je náhrada škody, ktorá vznikla pri poistnej udalosti. Všeobecne je Občiansky zákonník predpisom, ktorý upravuje otázku náhrady škody. Citovaný zákon o povinnom zmluvnom poistení poskytuje špeciálnu právnu úpravu, ktorou upravuje vzťah medzi poisťovateľom a poisteným, resp. inou osobou, na ktorú sa poistenie vzťahuje vo vzťahu k preukázaným nárokom na náhradu škody. Podľa názoru odvolacieho súdu pri aplikácii tohto ustanovenia, však nemožno vylúčiť ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, ktorá umožňuje znížiť rozsah náhrady zo strany súdu, ako aj ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na prípadne spoluzavinenie poškodeného. Z týchto dôvodov je nutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj týmito inštitútmi a bral do úvahy prípadné spoluzavinenie poškodeného a rovnako sa vyporiadal s ust. § 450 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa
názoru odvolacieho súdu v takýchto sporoch nemožno vylúčiť. Odvolací súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2011 z 22. 11. 2011.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) kedy z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku došlo k nesprávnemu procesnému postupu a tento znamenal porušenie práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nie je možné napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).