Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/131/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, práv. zastúpeného: Ružička Csekes s.r.o., advokátska kancelária, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: SPP- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 15.158,64 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/71/2014-249 zo dňa 23.03.2017 a o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/71/2014-249 zo dňa 23.03.2017 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Súd p r i z n á v a štátu Slovenská republika, nárok na náhradu trov konania platených štátom voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a štátu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v rozhodnom období (19.01.2013 - 20.05.2013) odoberal plyn v odbernom mieste - filiálka žalobcu č. 231, so sídlom Nám. baníkov 1, Handlová meradlom, na ktorom bola porušená plomba (odtlačky plombovacích klieští), ako aj kryt číselníka. Za takto odobratý plyn žalobca nezaplatil svojmu dodávateľovi, ktorým bola spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o., ktorá za rozhodné obdobie vystavila faktúru na 0 m3 odobratého plynu napriek tomu, že plyn žalobca odoberal. Plyn, ktorý odoberal, teda nepatril dodávateľovi (ktorý ani neuplatnil nárok na zaplatenie za odobratý plyn, resp. vystavil faktúru na 0 m3), ale žalovanému, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete. V tejto distribučnej sieti sa nachádza zemný plyn všetkých dodávateľov, ako aj zemný plyn, ktorý patrí žalovanému a slúži na účely zabezpečenia riadneho fungovania siete a krytia strát. Keďže si dodávateľ neuplatnil nárok na zaplatenie faktúry za odobratý plyn, jedine komu mohol patriť odobratý plyn bol žalovaný. Ak teda odberateľ odoberal plyn spôsobom, ktorý je kvalifikovaný ako neoprávnený, nedodával mu plyn jeho dodávateľ, ale odoberal plyn zo siete, ktorý patrí žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Žalovaný si faktúrou č. 9000159609 na sumu 15.158,64 Eur uplatnil voči žalobcovi náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu na predmetnom odbernom mieste. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že konaním žalobcu došlo k neoprávnenému odberu plynu, v zmysle ust. § 82 ods. 1

písm. d) zák. o energetike. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, a preto súd žalobu zamietol. V konaní bolo preukázané, že žalobca odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a takýmto odberom vznikla žalovanému škoda predstavujúca hodnotu žalobcom odobratého plynu v rozhodnom období a náklady, ktoré žalovanému v súvislosti s takýmto odberom plynu vznikli. Čiastka, ktorú uhradil žalobca žalovanému bola teda uhradená dôvodne a nie bez právneho dôvodu a nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a poukázal na to, že žalovaný pri uplatnení svojho nároku na zaplatenie náhrady škody spôsobenej údajným neoprávneným odberom zemného plynu voči žalobcovi, žalobcovi nijakým spôsobom nepreukázal opodstatnenosť a oprávnenosť svojho nároku, pričom žalobca faktúru uhradil iba z dôvodnej obavy z odpojenia a napriek tomu, že výslovne nesúhlasil ani nesúhlasí s jej oprávnenosťou.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého je v § 82 ods. 1 písm. d) zák. o energ. takýto odber kvalifikovaný ako neoprávnený. Protiprávnosť konania žalobcu teda vyplýva už zo samotného označenia spôsobu, akým žalobca odber odoberal, kedy zákonodarca takýto spôsobom odberu označil za neoprávnený.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý trvá na svojich skorších vyjadreniach, ktoré uviedol v konaní pred súdom či v odvolaní, a to, že súd nemohol mať preukázaný vznik škody na strane žalovaného, nakoľko žalovaný vznik škody v prvoinštančnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.

6. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.07.2018 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný so späťvzatím súhlasil, pričom ako znak jeho súhlasu žalovaný predmetné späťvzatie podpísal. Zároveň obaja vyhlásili, že náhradu trov konania si neuplatňujú.

7. Podľa ust. § 370 C.s.p. ods. 1, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania.

9. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu, súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa ods. 2, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

13. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania platených štátom prihliadol na späťvzatie žalobcu a k uzavretiu dohody strán o urovnaní zo dňa 18.07.2018. Súd rešpektujúc predmetné späťvzatie žaloby zo dňa 19.07.2018, ktorej súčasťou bola aj dohoda o tom, že žiadna zo strán si neuplatňuje právo na náhradu trov konania, priznal štátu nárok na náhradu trov konania platených štátom za znalečné znalcovi

Ing. O. L. voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50% s poukazom na ustanovenie § 255 C.s.p. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu, preto bolo so vzniknutou situáciou sa vysporiadať a rozhodnúť o náhrade trov konania platených štátom spôsobom, ktorý by zodpovedal rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov v predmetnej veci.

14. Súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 C.s.p. má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil) v súlade s vtedy platnou a účinnou procesnou normou (§ 148 O.s.p.), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 C.s.p. a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva C.s.p. tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v C.s.p., súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 a § 259 C.s.p., nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s vyplatením znalečného znalcovi Ing. O. L. za účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015, pričom znalečné vo výške 52,66 Eur bolo vyplatené znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol o náhrade trov konania platených štátom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia procesným postupom predpokladaným v ustanovení § 262 ods. 2 C.s.p. 16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v konaní vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti bola transformovaná do ustanovenia § 256 C.s.p. a znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

17. V danom prípade zobral žalobca návrh späť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní zo dňa 18.07.2018. Nakoľko žalobca a žalovaný zhodne vyhlásili, že náhradu trov konania si neuplatňujú, odvolací súd im preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).