Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/213/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 409 9, zastúpený: JUDr. Emília Mušková, advokátka, so sídlom Z. slobody XX, A. Z. F., 4/ Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Jakuba Kysucké Nové Mesto, so sídlom Jesenského 2928, Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 912 354, zastúpený: splnomocnená zástupkyňa F.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, A. Z. F., 5/ P.. X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., 6a/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U Q. XX/X, X. X - E., Česká republika, 6b/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. vršek XXXX/XX, X. X - Q., Česká republika, 6c/ J.. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/X, H. - L., Česká republika, 6d/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, X. X - V., Česká republika (žalovaní v rade 6a/ až 6d/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom v rade 6/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U Q. XX/X, X. X - E., Česká republika), 7/ V. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX, C. Rd. T.. XXX, W., MI. XXXXX, USA (žalovaní v rade 5/, 6a/, 6b/, 6c/, 6d/, 7/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej v rade 5/ F. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, I.) 9/ D.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, I., 10/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, B., 11/ D.. F. Koleda, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 12/ D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. Ľ. G. XXXX/XX, I., žalovaní v rade 10/, 11 a 12/ zastúpení žalovanou v rade 9/ (žalovaní v rade 9/ až 12/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalovanej v rade 7/ D. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/X, I.), 13/ D.. I. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXXX/XX, Q., 14/ T. E., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, X. X - J., Česká republika, zastúpená žalovanou v rade 16/, 15/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I., 16/ F. F., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I., o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/253/2004-597 zo dňa 12.10.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. A. Z. F., zapísaných v Katastri nehnuteľností, Správy katastra Kysucké Nové Mesto: v podiele 3/8 pkn. parc. č. 4645 - lúka s výmerou 1 hold a 31 štvorcových siah, t.j. 5865 m2, v pkn. vl. č. 73, ktorá je z časti zapísaná na LV č. XXXX v registri E ako parc. č. 4645 - TTP s výmerou 992 m2 a výmery 4873 m2 z celkovej výmery na LV č. XXXX; v podiele 1/4 pkn. parc. č. 4661 - lúka s výmerou 1075 štvorcových siah, t.j. 3859,25 m2, v pkn. vl. č. 1668, ktorá je čiastočne zapísaná na LV č. XXXX v registri E ako parc. č.

4661 - TTP s výmerou 3697 m2; v podiele 1/4 pkn. parc. č. 4649 - lúka s výmerou 1015 štvorcových siah, tj. 3650,60 m2, v pkn. vl. č. 1916 a č. 861, ktorá je čiastočne už zapísaná na LV č. XXXX v registri E ako parc. č. 4649 - TTP s výmerou 1036 m2 a zvyšok na LV č. XXXX a LV č. XXXX vo výmere parcely č. 2192/7, evidovanej v registri C, a to z dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). V dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie uviedol, že údaje uvedené v žalobnom petite (tak, ako sú vyššie uvedené) nevychádzajú z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností, keďže okrem iného sú uvedené ešte pozemnoknižné parcely a výmery, ktoré už nie sú aktuálne. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor v správe zo dňa 27. januára 2016, ktorý uviedol, že údaje, ktoré sú uvedené v petite, nie sú zhodné s údajmi katastra ku dňu 27.01.2016, a preto petit nie je zapísateľný do evidencie katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie správu prečítal na pojednávaní dňa 25.02.2016, načo žalobkyňa na tomto pojednávaní a následne aj na ďalšom dňa 08.06.2017 uviedla, že žalobu upraví, avšak ku dňu rozhodnutia súdu žalobu neupravila a nepredložila návrh na pripustenie zmeny žaloby. Ako ďalší dôvod, v ktorom okresný súd videl nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu, uviedol, že predmetom sporu je určenie, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou konkrétnych nehnuteľností v určitých podieloch, avšak v prípade, ak by malo byť rozhodnuté len o niektorých podieloch, musí byť podľa súdnej praxe vo výroku jednoznačne identifikovateľné, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, teda, ktoré podiely (v akých výškach, v pomere k celku) patria určitej osobe a ktoré ostávajú na súčasných spoluvlastníkoch, a to tak, aby súčet všetkých podielov tvoril 100 %, teda podiel 1/1 v pomere k celku. V danom prípade však žalobkyňou formulovaný petit uvedené kritériá nespĺňal, a preto ani z tohto dôvodu by takýto výrok súdu nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností. Na to, aby bol daný naliehavý právny záujem na konkrétnom určení, je nevyhnutné, aby žalobkyňa presne a jasne vymedzila vlastnícke pomery, ktoré majú nastať v prípade vyhovenia jej určovacej žalobe, teda, aby navrhla kto a v akom podiele má byť spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností tak, aby súhrn jednotlivých spoluvlastníckych podielov predstavoval 100 %. Len takáto určovacia žaloba s poukazom na ustálenú judikatúru je určovacou žalobou, na ktorej je daný naliehavý právny záujem (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 358/2014). Keďže v danom prípade žalobkyňa takto nepostupovala, nepredložila zmenu žaloby a rozsudok taký, aký navrhovala, by nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností, teda nevykonateľný a nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností, okresný súd konštatoval neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu, že zamietol určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nezaoberal sa žalobou už po vecnej stránke, vychádzajúc zo záverov vyslovených Najvyšším súdom Slovenskej republike v rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo 26/2007, sp. zn. 2Cdo 231/2007 a sp. zn. 1Cdo 91/2006. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby žalobkyne okresný súd uviedol, že táto dostatočným spôsobom nevymedzila okruh subjektov na strane žalovaných, a tým podmienku pasívnej legitimácie podľa § 78 nenaplnila. Túto skutočnosť mal za preukázanú porovnaním okruhu subjektov na strane žalovaných s výpismi z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, na ktorých sú zapísaní F. T. a Schaeffler Kysuce, spol. s r. o. Stranami v spore majú byť všetky osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako spoluvlastníci, resp. vlastníci predmetných nehnuteľností, pokiaľ sa predmet týka aj ich spoluvlastníckeho podielu, resp. vlastníckeho práva, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Nakoľko však F. T. a spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r. o. neboli označení za strany v spore, hoci sú zapísaní na predmetných listoch vlastníctva, bol súd nútený zamietnuť žalobu aj z tohto dôvodu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaným, ktorí mali v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie, v ktorom okresnému súdu vytýkala nesprávne skutkové a právne závery a tiež porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie tohto práva videla v tom, že súd nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol aj v jej neprítomnosti, ďalej v tom, že nevykonal dokazovanie v tom rozsahu, ako to navrhla, či už listinnými dôkazmi, ktoré pripojila, resp. na ktoré sa odvolala, tiež v dlhšom období nečinnosti súdu a napokon v tom, že súd dňa 12.10.2017 vec prejednal v rozpore s tým, ako bola žalobkyňa na pojednávanie predvolaná. Konkrétne žalobkyňa dostala predvolanie so začiatkom o 13.00 hod., pričom zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že v danom prípade sa začalo pojednávanie o 11.05 hod. Na základe uvedeného sa žalobkyňa má právo domnievať, že všetko bolo vopred naplánované, pripravené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolateľka uviedla, že vlastnícke právo každého je nepremlčateľné, a preto neobstojí argument, že v prejednávanej veci nejde o naliehavý právny záujem. Súd sa nesprávne nezameral na skutočnosť, či právo

bolo porušené, komu k sporným pozemkom vzniklo vlastnícke právo a na základe čoho. Žalobkyňa svoje právo preukázala dedičskými rozhodnutiami a právnymi listinami, na základe ktorých prešlo na dedičov. Zo žalobkyňou predložených listín je nespochybniteľné, že došlo k scudzeniu jej vlastníctva, na základe žiadnych skutočností z minulosti nevzniklo spoluvlastnícke právo žalovaným, a teda im nemali byť vydané listy vlastníctva. Správa katastra konala pri zapisovaní údajov nezodpovedne. Jej naliehavý právny záujem je vo vyriešení sporného práva k nehnuteľnostiam a zabránení tak nevlastníkom s nečestne nadobudnutým majetkom nakladať. Žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že naliehavý právny záujem v prejednávanej veci bol daný. Argumentácia názormi vyslovenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu neobstojí, pretože sa nemôže vzťahovať na vlastnícke právo, ktoré je nepremlčateľné. Táto časť rozsudku najvyššieho súdu je v rozpore s Ústavou SR a dohovormi o práve vlastniť majetok a nakladať s ním podľa vlastného uváženia. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.10.2017 tiež vyplýva, že okresný súd odignoroval posledné podania žalobkyne, tieto neoboznámil, a preto sa k nim ani zúčastnení žalovaní nevyjadrili. Pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobkyňa neupravila petit, k tomuto uviedla, že takáto úprava bola možná až po zistení všetkých preukázaných skutočností, ktoré mali byť predmetom dokazovania, pričom tieto vychádzali najavo postupne. Pokiaľ aj žaloba neobsahovala aktuálne údaje z katastra nehnuteľností, resp. nedostatočne vymedzovala okruh subjektov na strane žalovaných, súdu prvej inštancie nič nebránilo postupovať v dokazovaní ostatných sporných skutočností, pričom petit, resp. okruh subjektov bolo možné upraviť podľa výsledkov dokazovania v priebehu konania o merite veci. Za nesprávny označila odvolateľka aj výrok o nároku na náhradu trov konania, pretože je nesprávny výrok vo veci samej, keďže žalovaní scudzili majetok žalobkyne a na jej úkor sa obohatili. Z uvádzaných dôvodov žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

6.1 Z obsahu odvolania žalobkyne možno vyvodiť, že v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a síce, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 6.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je „rozmeniac ho na drobné“ pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne

pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý súdny proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 6.3 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ je naplnený vtedy, ak súd (pochybí) zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom: 1) sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a 2) neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. 6.4. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti 6.5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm. h/ ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený.

8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či v prvoinštančnom konaní došlo k vytýkanému nesprávnemu procesnému postupu, čoho následkom malo byť porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ . Žalobkyňa konkrétne videla porušenie tohto práva v tom, že súd nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol aj v jej neprítomnosti, ďalej v tom, že nevykonal dokazovanie v tom rozsahu, ako to navrhla, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, tiež v dlhšom období nečinnosti súdu a napokon v tom, že súd dňa 12.10.2017 vec prejednal v rozpore s tým, ako bola žalobkyňa na pojednávanie predvolaná.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pojednávanie na deň 12. októbra 2017 bolo súdom prvej inštancie vytýčené po predchádzajúcom odročení dňa 21.07.2017, pričom predvolanie na uvedený termín žalobkyňa prevzala dňa 27.07.2017 (viď doručenka na č. l. 535 spisu). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.09.2017 (č. l. 553 spisu) žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania (išlo pritom už o opakovanú žiadosť, tá predchádzajúca je z 02.07.2017) s odôvodnením zhoršeného zdravotného stavu, ktorý jej neumožňuje zúčastniť sa konania pred súdom. Listom zo dňa 29.09.2017 (č. l. 557 spisu) súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 183 ods. 2 žalobkyňu upovedomil, že jej žiadosti o odročenie pojednávania na deň 12. októbra 2017 o 13.00 hod. nevyhovuje. Uviedol pritom, že podľa § 183 ods. 2 veta druhá od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo

z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Keďže predchádzajúce pojednávanie určené na deň 10.08.2017 bolo odročené na žiadosť žalobkyne z dôvodu jej zhoršeného zdravotného stavu, s poukazom už na citované ustanovenie § 183 ods. 2 veta druhá súd prvej inštancie žalobkyňu požiadal, aby sa dala zastúpiť na pojednávaní určenom na deň 12. októbra 2017 inou osobou pre prípad, ak sa nedostaví. Navyše uviedol, že ošetrenie u zubára (ktorý dôvod pre odročenie pojednávania žalobkyňa uviedla), na ktoré bola žalobkyňa objednaná na deň 12. októbra 2017, nie je dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 . Podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.10.2017 žalobkyňa opätovne požiadala o odročenie pojednávania určeného na 12. októbra 2017 z dôvodu návštevy zubára. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. októbra 2017 (č. l. 590 a nasl.) vyplýva, že žalobkyňa sa na predmetné pojednávanie nedostavila, pričom vo veci konajúca sudkyňa oboznámila jej žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej súd nevyhovel. Zároveň uviedla dôvody nevyhovenia tejto žiadosti. Súd prvej inštancie následne vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol.

11. K predmetnému odvolací súd uvádza, že postup v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania upravuje ustanovenie § 183 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

12. Zákonnému postupu v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania zodpovedá taký stav, keď súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne, o čom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní (§ 184 ods. 1 . Ak súd nemieni vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, t. j. zistí, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla, a to telefonicky alebo elektronickou poštou. Civilný sporový poriadok nevyžaduje pre upovedomenie osobitnú formu. Oznámenie upovedomenia strane by malo byť poznačené v súdnom spise, príp. ak súd využil elektronickú poštu, tak kópia správy by mala byť zažurnalizovaná v súdnom spise.

13. V danom prípade (vychádzajúc z bodov 9 až 12) odvolací súd konštatuje, že obsah spisu nedáva žiaden podklad pre prijatie záveru o tom, že žalobkyni bolo porušené právo na spravodlivý proces v súvislosti s neakceptovaním jej žiadosti o odročenie pojednávania určeného na deň 12.10.2017. V preskúmavanej veci okresný súd postupoval dôsledne s ustanovením § 183 až § 184 CSP, keď po určení nového termínu pojednávania bezodkladne rozhodol o žiadosti žalobkyne o odročenie ďalšieho pojednávania určeného na deň 12.10.2017, pričom dôvody takéhoto postupu náležite vysvetlil v liste adresovanom žalobkyni dňa 29.09.2017. S dôvodmi tohto podania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vychádzajúc z toho, že nová procesnoprávna úprava jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany považuje za dôvodné (k čomu v danom prípade došlo dňa 10.08.2017), súd prvej inštancie správne postupoval, keď vyzval žalobkyňu, aby sa dala v prípade neúčasti na pojednávaní určenom na deň 12.10.2017 zastúpiť inou osobou. Pokiaľ sa žalobkyňa ani po tejto výzve súdu pojednávania dňa 12.10.2017 nezúčastnila, opakovane žiadajúc o jeho odročenie, nedošlo na jej strane podľa presvedčenia odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. K porušeniu tohto práva nedošlo ani tým, že súd mal pojednávanie uskutočniť v inú hodinu, ako bola uvedená v predvolaní na pojednávanie. Pravdou je, že v zápisnici o pojednávaní je uvedený údaj, že pojednávanie sa začalo o 11.05 hod. Z vyjadrenia vo veci konajúcej sudkyne (č. l. 623 spisu), zo zoznamu pojednávaných vecí dňa 12. októbra 2017 zákonnou sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou, ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania veci sp. zn. 10C/253/2004 mal odvolací súd za preukázané, že v skutočnosti sa pojednávanie začalo po 13.00 hod., aj keď výslovne zo zvukového záznamu tento údaj nevyplýva. Jednoznačne však z neho vyplýva, že pojednávanie trvalo 22 minút a 25 sekúnd, pričom skončilo o 13.35 hod. Je potom zrejmé, že nemohlo začať o 11.05 hod., tak ako to tvrdí žalobkyňa. Pokiaľ táto videla porušenie svojho práva na spravodlivý proces ešte v dlhšej nečinnosti súdu, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť sama osebe nemohla založiť porušenie práv žalobkyne na spravodlivý proces. Mohla by byť eventuálne dôvodom na konštatovanie porušenia práv

žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (k čomu aj v danom prípade došlo nálezom Ústavného súdu II. ÚS 497/2014-34 zo dňa 10. marca 2015), resp. môže byť táto skutočnosť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu posúdená aj ako disciplinárne previnenie sudcu.

14.1 K odvolacím námietkam žalobkyne o nesprávnom hodnotení dôkazov (v čom žalobkyňa taktiež videla porušenie práva na spravodlivý proces) odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 . Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 . 14.2. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 OSP, aktuálne § 191 ods. 1 a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd pripomína, že do obsahu práva účastníka súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu v preskúmavanej veci nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

15. Čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, v dôsledku ktorej skutočnosti mal okresný súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu (a súčasne tým porušiť právo žalobkyne na spravodlivý proces), je potrebné uviesť, že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa § 185 ods. 1 sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Opodstatnený je aj odkaz súdu prvej inštancie na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých vyslovil, že pokiaľ súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je už vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou (viď napríklad tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2004, sp. zn. 1Cdo/90/2006). K predmetnému odvolací súd ešte uvádza, že ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu (ZSP 19/2004) takže, aj keď bola žalobkyňa v spore neúspešná, nič jej nebráni, ak to považuje za potrebné na ochranu svojich práv, domáhať sa svojich nárokov opätovne súdnou cestou zákonom predpísaným spôsobom.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 a na základe toho ustálil správne skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Oboznámiac sa s petitom žaloby tak, ako

ho formulovala žalobkyňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že prípadný autoritatívny výrok o určení vlastníckeho práva v tom znení, akého sa domáhala žalobkyňa, by bol nevykonateľný, nezapísateľný do katastra nehnuteľností, o čom svedčí aj správa Okresného úradu Kysucké Nové Mesto - katastrálny odbor zo dňa 27.01.2016. Údaje, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom petite, sa nezhodujú s aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností ku dňu vyhlásenia súdu prvej inštancie (odvolacieho súdu) nielen, pokiaľ sa týka označenia konkrétnych nehnuteľností, ale aj pokiaľ ide o určenie určitosti podielu. Pritom pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1970). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobca). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie), viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011. V danom prípade, aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu, žalobkyňou formulovaná žaloba nerieši jej právne postavenie, pretože tak, ako je formulovaná, aj v prípade kladného rozhodnutia by neviedla k odstráneniu neistoty vo vzťahu účastníkov konania, resp. nevytvorila by pevný základ pre jeho usporiadanie. K predmetnému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobkyňa bola o náležitostiach správne formulovaného petitu poučená (viď zápisnica z procesného úkonu zo dňa 09.11.2010) súdom prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom, a to opakovane po podaní správy katastra o nezapísateľnosti ňou formulovanej žaloby do katastra nehnuteľností. Námietka nesprávneho právneho posúdenia nie je preto opodstatnená. Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že do všeobecnej poučovacej povinnosti súdov nepatrí poučovať účastníkov v otázkach pasívnej legitimácie, a preto nebolo jeho povinnosťou žalobkyňu osobitne poučovať o tom, kto v danej veci má byť žalovaný, resp. „upravovať okruh subjektov“ tak, ako si to odvolateľka mylne vykladá. Pritom už v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23Co/268/2005 zo dňa 24. júna 2005 bola žalobkyňa poučená, že pokiaľ ide o nedostatok okruhu účastníkov, nejde o vadu návrhu v zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia § 43 OSP, ale o nedostatok pasívnej legitimácie účastníkov v spore. S touto vadou aktuálna nová procesnoprávna úprava (viď spája taký istý procesný následok, ako tá predchádzajúca (viď Občiansky súdny poriadok), a síce neúspech v spore. Jedná sa totiž o hmotnoprávny nedostatok žalobného návrhu a nie procesnoprávny. Keďže však v danom prípade súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, touto otázkou sa už podľa názoru odvolacieho súdu ani nemusel zaoberať.

17. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento výrok, vychádzajúc z výsledku konania, vykazuje taktiež vecnú správnosť.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a čl. 17 základných princípov CSP. Žalovaným ako procesne úspešnej strana v odvolacom konaní vznikol v súlade s § 256 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovaným nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnili, a preto jej nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430