Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/140/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne W. Š., T., P. D. XX, zastúpenej JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou, Košice, Humenská 21, IČO: 42 322 642, proti žalovanému G. M., T., C. X, o zaplatenie 3 300 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C/397/2016-51 z 8.11.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3 300 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy, a to od 7.9.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, doručenou mu 13.9.2016, domáhala, čo v dôvodoch uviedla, čo žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom mu 11.7.2017, uviedol, čo žalobkyňa vo svojom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalovaného podľa § 167 ods.3 k tvrdeniam žalovaného uviedla, čo žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení podľa § 167 ods.4 CSP, ktorý mu bol doručený 25.9.2017 výslovne uviedol, na čom zástupkyňa žalobkyne na nariadenom pojednávaní „zotrval“ a čo uviedla, vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie, pričom zistil tento skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo žaloby, ako aj z prezentovaných vyjadrení žalobkyne, z fotokópie výpisu krátkych textových správ medzi stranami sporu (poznamenal, že v rámci hodnotenia tohto dôkazného prostriedku vychádzal z čl.15 ods.2 CSP, a zároveň poukazuje v rámci jeho ohodnotenia aj na vyjadrenia žalovaného, ktorý túto komunikáciu medzi žalobkyňou a ním ako žalovaným nepoprel, avšak uviedol, že je vytrhnutá z kontextu pričom k týmto svojim tvrdeniam neuviedol a ani neoznačil jediný dôkazný prostriedok), čo vyplýva z výzvy na vrátenie peňažnej pôžičky z 30.8.2016 [predmetnú výzvu si žalovaný prevzal 2.9.2016, čo vyplýva z predloženej informácie od Slovenskej pošty a.s. (č.l.11)] a z písomných vyjadrení žalovaného zo 7.7.2017 (poznamenal, že k týmto skutočnostiam žalovaný neuviedol a neoznačil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a, že z písomného vyjadrenia z 20.9.2017 jednoznačne vyplýva, že uznal svoj dlh voči žalobkyni pokiaľ ide o sumu 3 000 € a zároveň uviedol, že tento dlh jej mieni vrátiť hneď ako sa mu zlepší jeho finančná situácia) a, že do dňa podania žaloby zvyšnú časť poskytnutej pôžičky neuhradil ani čiastočne. Tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ust: Cituje znenie § 657,§ 658,§ 558,§ 517 ods.1,2 O. z., platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy,čl.6 ods.1,čl.8,čl.11 ods.4,čl.15,§ 150,§ 151,§ 191 a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného v rozhodnom čase, a ďalej uvádza: Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému nároky vzniknuté z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke z 26.6.2016. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou „sa“ jedna strana veriteľ prenecháva druhej

strane dlžníkovi veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) veci na voľné nakladanie, príp. na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Zmluvu o pôžičke možno uzavrieť tak písomne ak aj ústne. Z § 657 O. z. možno teda vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú jednak určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (v prejednávanom prípade peniaze), dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Bremeno tvrdenia znáša v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) ČR 33Cdo 2547/2011 z 21.6.2012 a cituje, čo sa v ňom, o. i., uvádza. Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobkyňa v konaní preukázala jednak platné uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie peňazí žalovanému (žalovaný túto skutočnosť potvrdil vo svojich písomných vyjadreniach a v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil) teda dlžníkovi, čím naplnil aj reálny charakter zmluvy o pôžičke. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačné vyjadrenia žalovaného, z ktorých mohol prijať nespochybniteľný záver o tom, že od žalobkyne prijal celkovo 3 300 € (písomné vyjadrenie zo 7.7.2017). Jeho tvrdenia uvedené v jeho písomných vyjadreniach o tom, že tieto peniaze od žalobkyne prijal z iného právneho dôvodu ako z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke, žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal a na podporu týchto svojich tvrdení ani neoznačil také dôkazy, ktoré by tieto jeho tvrdenia mohli preukázať. Je len ťažko uveriteľné, že pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako to tvrdil žalovaný, by strany sporu neuzatvorili písomnú zmluvu o takomto prevode, ktorá je zákonnou podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu. Z tohto hľadiska sa jeho tvrdenia javia mu ako účelové a to aj s prihliadnutím na jeho následné uznanie dlhu vo výške 3 000 € a vyjadrenie záväzku vrátiť žalobkyni 3 000 € v prípade zlepšenia jeho finančnej situácie (vyjadrenie z 20.9.2017). Vzhľadom na to, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala nárok len do výšky poskytnutej pôžičky, nemal o spornosti tohto nároku po vykonanom dokazovaní žiadnu pochybnosť. Žalovaný opakovane uviedol, že od nej prijal predmetné plnenie, uznal jej nárok a naviac uviedol, že jej uvedenú sumu vráti, len čo mu to jeho finančná situácia umožní. Jeho tvrdenia o údajnej zálohe na kúpu nehnuteľnosti v k. ú. Čaňa neboli z jeho strany žiadnym spôsobom preukázané. Zástupkyňa žalobkyne naviac uviedla, že žiadala vypočuť ako svedka C. C., ktorý by potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ale vzhľadom na preukázaný skutkový stav a zásadu hospodárnosti konania netrvala ďalej na vykonaní tohto dôkazu, pričom uviedla, že vypočutie navrhovaného svedka je možné vykonať v prípadnom odvolacom konaní. „Ma“ za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdala a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil, a preto jej nárok uplatňovaný v žalobe, týkajúci sa istiny považoval v celom rozsahu za dôvodný a priznal jej nárok na zaplatenie 3 300 €. V tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán, ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už „sa jedná“ o procesný útok alebo procesnú obranu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. Následkom tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval podľa § 191 ods.1 CSP, pričom v tejto súvislosti poukazuje aj na konštatovanie NS Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov a cituje z odôvodnenia rozsudku NS Slovenskej republiky z 28.2.2011 vo veci 6MCdo 1/2010. V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho

následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. K prísl.: Vzhľadom „k tomu“, že žalovaný v stanovenej lehote peňažnú čiastku, ktorá bola predmetom poskytnutej pôžičky žalobkyni ako veriteľovi nevrátil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto jej patrí, okrem vrátenia nesplatenej časti požičanej sumy, aj zákonný úrok z omeškania. Podanou žalobou si zároveň uplatnila aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % od 7.9.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o začatie plynutia doby, v ktorej bol resp. je žalovaný v omeškaní s plnením svojho dlhu, stotožnil sa s určením začiatku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu tak ako to uviedla žalobkyňa v navrhovanom petite (teda deň po uplynutí dodatočnej lehoty na vrátenie - plnenie uvedené vo výzve z 30.8.2016 adresovanej a doručenej žalovanému) a priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dňa, t.j. od 7.9.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o percentuálnu výšku priznaných úrokov z omeškania postupoval v súlade s cit. zákonnými ust. s prihliadnutím na občianskoprávny charakter uzavretej zmluvy o pôžičke a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % (výška úrokovej sadzby ECB bola pri jednotlivých dňoch omeškania žalovaného vo výške 0 % a podľa § 3 ods.1 cit. nar. sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov). Na základe uvedených skutočností a cit. zákonných ust. žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného, aby jej zaplatil 3 300 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 7.9.2016 do zaplatenia. O lehote na plnenie rozhodol v súlade s § 232 ods.3 (jeho znenie cituje) a návrhom žalobkyne uvedeným v jeho žalobnom petite a určil lehotu na plnenie 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 (ich znenie cituje) vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná v plnom rozsahu a preto jej priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať jeho príslušný súdny úradník. 3. Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote podľa § 362 ods.1 a uviedol: Rozsudok napadá v celom jeho rozsahu. Rozsudok napadá na základe nasledovných odvolacích dôvodov: 1. podľa § 365 ods.1 písm. f) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 2. podľa 365 ods.1 písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie. Súd v odôvodnení predmetného rozsudku, o. i., uvádza, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdala a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil, a preto jej nárok uplatňovaný v žalobe, týkajúci sa istiny považoval v celom rozsahu za dôvodný a priznal jej nárok na zaplatenie 3 300 € spolu s úrokom z omeškania. V súvislosti s tým chce poukázať na niekoľko relevantných skutočnosti. V prvom rade chce uviesť, že skutočnosti uvedené v žalobe sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Reprodukuje doslovne, čo v bode č.11 odôvodnenia predmetného rozsudku súd uviedol. V súvislosti s tým má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, že bola ústne dohodnutá zmluva o pôžičke, pričom ale takáto zmluva vôbec nebola dohodnutá. So žalobkyňou sa ústne dohodol na tom, že od neho odkúpi za kúpnu cenu 6 000 € nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k. ú. obce Čaňa, konkrétne pozemok parcela CKN 1673 vo výmere 76 m2. Finančné prostriedky vo výške 3 000 €, ktoré prevzal od nej, boli ako rezervačná záloha za uvedenú nehnuteľnosť, z tohto dôvodu uvedené úroky ňou neuznáva, nakoľko sa na nich nedohadovali a ani nemohli dohodnúť, pretože - tak ako už uviedol - išlo o pevnú sumu ako rezervačná záloha za nehnuteľnosť. Keďže nedošlo k prevodu uvedenej nehnuteľnosti, nebolo potrebné spisovať písomnú zmluvu, nakoľko tá by bola spísaná až po doplatení zvyšku celkovej kúpnej ceny. V súvislosti s tým chce povedať, že to bola práve žalobkyňa, ktorá ho po celý ten čas zavádzala a predlžovala ich dohodu o predaji nehnuteľnosti, pretože sa nevedela rozhodnúť, na koho bude uvedená nehnuteľnosť napísaná, teda či na ňu ako žalobkyňu alebo na jej syna. Počas celej doby v súvislosti s ich dohodou so žalobkyňou sa k nej snažil správať slušne a po celý ten čas jej podľa ich dohody uvedenú nehnuteľnosť aj ponechával na odkúpenie. Navyše sa následne s ňou dohodol na tom, že jej uvedená záloha, ktorú od nej prevzal, bude jej vrátená, keď sa jeho finančná situácia zlepší, resp., keď bude uvedená nehnuteľnosť následne predaná. S poukazom na to, že ich dohoda a s tým súvisiace ďalšie jednania sa konali v prítomnosti iba ich dvoch, má za to, že žalobkyňa a takisto ako aj on svoje tvrdenia nevedia inak preukázať len tvrdeniami, nakoľko aj ňou predložené sms správy, tak ako som to už uviedol aj vo svojom vyjadrení, sú vytrhnuté z kontextu a ktoré nedokazujú tú skutočnosť, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdí, a teda je toho názoru, že okrem uvedených skutočností z jej strany, tu nie je písomný alebo iný relevantný dôkaz o tom, že došlo resp. malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou považuje za vymyslené, účelové, s cieľom dosiahnutia zisku, nakoľko - podľa jeho názoru - takýmto spôsobom chcela docieliť to, aby jej uvedené finančné prostriedky boli v čo najkratšej dobe vrátené a navýšené

o vymyslené úroky. A teda z tohto dôvodu - podľa jeho názoru - súd vec nesprávne právne posúdil a posudzoval ju podľa ust. O. z. o zmluve o pôžičke. Ďalej súd v bode č.19 poukázal na § 558 O. z. (cituje jeho znenie). V súvislosti s tým chce uviesť, že súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal správne, pretože on, čo do dôvodu svoj dlh nikdy neuznal, pretože z uvedeného vyplýva, že dlh musí byť uznaný do výšky a do dôvodu, preto - podľa jeho názoru - neišlo o uznanie dlhu podľa § 558 O. z. Záverom tohto odvolania uvádza, že finančné prostriedky, ktoré prevzal od žalobkyne ako rezervačnú zálohu za uvedenú nehnuteľnosť vo výške 3 000 € jej budú vrátené podľa ich dohody, ktorú som opísal v tomto texte. Na základe uvedeného má jednoznačne za to, že z uvedených skutočností a zo záverov súdu jednoznačne nevyplýva tá skutočnosť, že medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá zmluva o pôžičke a z tohto dôvodu je toho názoru, že neuniesla dôkazné bremeno, a preto navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu, čo do oboch jeho výrokov, zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa podala k odvolaniu žalovaného nasledovné Vyjadrenie, v ktorom, o. i., uviedla: Považuje Rozsudok, ktorý žalovaný napadol Odvolaním, za vecne správny v celom rozsahu, ktorý bol vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu a na základe správneho právneho posúdenia veci. Má taktiež za to, že Rozsudok súd riadne odôvodnil, v súlade s § 220 CSP. V celom rozsahu sa stotožňuje s Rozsudkom. Má za to, že žalovaný Odvolanie odôvodnil iba tým, čo namietal už v prvoinštančnom konaní, pričom vo veci konajúci súd sa s jeho podstatnými argumentmi náležite vysporiadal v odôvodnení Rozsudku. Považuje za nedôvodnú námietku žalovaného uvedenú v Odvolaní, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to že bola ústne dohodnutá zmluva o pôžičke, pričom ale takáto zmluva vôbec nebola dohodnutá. Poukazuje na to, že žalovaný v Odvolaní iba opätovne uviedol tvrdenia (ktoré sú obsiahnuté už v jeho Vyjadrení zo 7.7.2017, ku ktorým jeho tvrdeniam sa vyjadrila už Vyjadrením z 18.8.2017, v ktorom účinne poprela jeho tvrdenia a poukázala na dôkazy predložené v konaní, a na ktoré vyjadrenie v plnom rozsahu odkazuje), a síce, že So žalobkyňou som sa ústne dohodol na tom, že odo dňa odkúpi za kúpnu cenu 6 000 € nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k. ú. Čaňa. Finančné prostriedky vo výške 3 000 €, ktoré som prevzal od žalobkyne, boli rezervačná záloha za uvedenú nehnuteľnosť, a z tohto dôvodu uvedené úroky žalobkyňou neuznávam. V tejto súvislosti uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením Rozsudku (najmä ods.10,11,12,13,14,15). Súd náležite v Rozsudku odôvodnil, z akých tvrdení strán sporu, resp. z ktorých dôkazov, a aplikujúc (okrem iných ust. aj § 151 ods.1,2 CSP, zistil skutkový stav (rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci), a to že ona a žalovaný uzavreli 26.6.2016 ústnu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky z jej strany ako veriteľky žalovanému ako dlžníkovi v sume 3 300 €, pričom sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutá pôžička bude vrátená dlžníkom (žalovaným) v lehote do 26.7.2016. Jedine iba tento súdom zistený skutkový stav je správny, a nepochybne obstojí popri nesporných skutkových tvrdeniach strán sporu a popri vykonanom dokazovaní a popri dôslednom uplatňovaní a hodnotení prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany súdom. Zároveň poukazuje na to, že žalovaný na svoju obranu neoznačil žiadne dôkazy a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie o prevzatí od nej titulom zálohy na kúpu nejakej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Čaňa. O správnosti zisteného skutkového stavu a správnosti právneho posúdenia veci súdom tak nie je možné pochybovať, a to aj s prihliadnutím na poukaz „prvoinštančného“ v odôvodnení Rozsudku, že: - žalovaný komunikáciu medzi ňou a ním prostredníctvom krátkych textových správ nepoprel, iba uviedol, že je vytrhnutá z kontextu, pričom k týmto svojim tvrdenia neuviedol a ani neoznačil jediný dôkazný prostriedok. - žalovaný k skutočnostiam (týkajúcim sa jeho tvrdenia, že od nej prevzal 3 300 €, pričom sa jednalo o zálohu na kúpu nehnuteľnosti a nie zmluvu o pôžičke) neuviedol a neoznačil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Na základe uvedeného je nepochybné, že súd na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a teda, že vec správne právne posúdil, keď priznal jej žalobou uplatnený nárok v rozsahu istiny, ako aj v rozsahu prísl. a zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu. Aj s prihliadnutím na nižšie uvedené tak má za to, že je nedôvodná aj námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko - podľa žalovaného

- tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou považujem za vymyslené a účelové, som toho názoru, že tu nie je písomný alebo iný relevantný dôkaz o tom, že došlo resp. malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Podľa jej názoru je nespochybniteľný záver súdu (ods.31 odôvodnenia Rozsudku), že na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že v konaní preukázala jednak platné uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie peňazí žalovanému (žalovaný túto skutočnosť potvrdil vo svojich písomných vyjadreniach a v priebehu konania nijakým spôsobom nespochybnil) a teda dlžníkovi, čím naplnil aj reálny charakter zmluvy o pôžičke. Súd zároveň poukázal na jednoznačné vyjadrenia žalovaného, z ktorých mohol prijať nespochybniteľný záver o tom, že od nej prijal celkovo sumu 3 300 €. Súd správne uzavrel, že tvrdenia žalovaného uvedené v jeho písomných vyjadreniach o tom, že tieto peniaze od nej prijal z iného právneho dôvodu ako z titulu uzatvorenej

zmluvy o pôžičke, žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal a na podporu svojich tvrdení ani neoznačil také dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia mohli preukázať. Tvrdenia žalovaného o údajnej zálohe na kúpu nehnuteľnosti v k. ú. Čaňa neboli z jeho strany žiadnym spôsobom preukázané. Podľa jej názoru je legitímnym aj záver súdu (ods.32 odôvodnenia Rozsudku), že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov, pričom následkom tejto nečinnosti na jeho strane bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností ňou tvrdených. K námietke žalovaného, že nikdy čo do dôvodu svoj dlh neuznal, a preto - podľa jeho názoru - nešlo o uznanie dlhu podľa § 558 O. z. uvádza, že je nedôvodná, nakoľko nepreukázal tvrdenie, že sumu 3 000 € prevzal od nej titulom zálohy na kúpnu cenu za ním zmieňovanú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa k. ú. Čaňa, pričom práve ona v konaní jednoznačne tvrdila a preukázala, že žiadala ho o vrátenie sumy 3 300 € z dôvodu, že požadovala od neho vrátenie pôžičky, ktorú mu poskytla 26.6.2016 a nie z dôvodu, ako nepravdivo tvrdil, o čom (na rozdiel od neho) súdu predložila listinné dôkazy (krátke textové správy medzi ňou a žalovaným), ktoré relevantne nepoprel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje potvrdiť Rozsudok a zaviazať žalovaného k povinnosti nahradiť jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobkyne nasledujúce stanovisko: s podaným vyjadrením žalobcu jednoznačne nesúhlasí a vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu je totožné s podanou žalobou, jeho stanovisko k predmetnej veci sa nemení a teda naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré uviedol v odvolaní z 3.1.2018 proti predmetnému rozsudku súdu. V úvode tohto svojho vyjadrenia uvádza, že tak ako sa so žalobkyňou dohodol, uvedená záloha, ktorú od nej prevzal vo výške 3 000 €, jej bude vrátená na základe ich dohody, tzn. po tom, ako bude predmetná nehnuteľnosť predaná, resp. hneď, ako mu to jeho finančná situácia dovolí. Naďalej ale odmieta tú skutočnosť, že medzi ním ako žalovaným a žalobkyňou došlo 26.6.2016 ústne k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a n. O. z. Žalobkyňa vo svojom predmetnom vyjadrení, o. i., uvádza, že je nespochybniteľný záver súdu, že na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že v konaní preukázala jednak platné uzavretie zmluvy o pôžičke, reálne odovzdanie finančných prostriedkov jemu ako žalovanému, že zistený skutkový stav je správny a že na svoju obranu neoznačil žiadne dôkazy a iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov od žalobkyne titulom zálohy na kúpu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Čaňa. V súvislosti s uvedeným uvádza nasledovné: Tak ako sa už aj predtým vyjadril, od žalobkyne prevzal finančné prostriedky vo výške 3 000 €, ako rezervačnú zálohu za uvedenú nehnuteľnosť, a odmieta akékoľvek úroky, ktoré uviedla, nakoľko sa s ňou dohodli na tom, že ide o pevnú sumu v súvislosti s už uvedenou nehnuteľnosťou. Čo sa týka skutočnosti, že neoznačil alebo nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, uvádza, že vzhľadom k tomu, že pri ich ústnej dohode boli prítomní iba on ako žalovaný spolu so žalobkyňou, tak preukázanie jeho tvrdení je tak povediac nie veľmi možné, nakoľko je tu tvrdenie žalobkyne proti jeho tvrdeniu ako žalovaného. Skutočnosť, že od žalobkyne prevzal uvedené finančné prostriedky a takisto, že ňou predložené sms správy a tvrdenia, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, ešte - podľa jeho názoru - v žiadnom prípade nedokazujú to, že jej tvrdenia sa zakladajú na pravde a teda, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak, ako to tvrdí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na všetky okolnosti predmetnej veci a na základe zisteného skutkového stavu je toho názoru, že žalobkyňa nepredložila relevantný dôkaz o tom, resp. nebolo jednoznačne preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke s prísl. a teda - podľa jeho názoru neuniesla dôkazné bremeno, a z toho dôvodu považuje jej vyjadrenie za nedôvodné, účelové a neopodstatnené, trvá na svojich vyjadreniach a navrhuje rozhodnúť v zmysle ním formulovaného odvolacieho petitu. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie a stanovisko žalovaného. 7. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1

(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 9. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11. Súd použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto sa odvolací súd s jeho dôvodmi plne stotožňuje a nepovažuje za potrebné k nim nič podstatné dodávať, keďže žalovaným v odvolaní a počas odvolacieho konania uvádzané skutočnosti nie sú objektívne spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a právnych záverov, ku ktorým súd dospel. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť, že tvrdenie žalovaného, že suma 3 000 €, na základe ich dohody bude žalobkyni vrátená po tom, ako bude predmetná nehnuteľnosť predaná, resp. hneď, ako mu to jeho finančná situácia dovolí, je - odhliadnuc od toho, že pravdivosť tohto tvrdenia nebola nijako preukázaná - aj absolútne nevierohodné, lebo nielen teoreticky, ale aj prakticky, by nehnuteľnosť nemusela byť nikdy predaná a tiež by sa mohlo stať, žeby finančná situácia žalovaného nikdy nebola taká, aby mu dovolila uvedenú sumu žalobkyni zaplatiť a možno dôvodné predpokladať, že žalobkyňa by si bola uvedených skutočností vedomá a na takúto dohodu by nepristúpila. 13. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.