Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-2-2018.pdf
PDF · 235.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín v spore žalobcu: K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., adresa na doručovanie: H., zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, proti žalovaným: 1/ K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., 2/ T., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., 3/ C., rod. N., nar. XX.XX.XXXX., bytom D., žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie v č a s t i, v ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, že je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní, vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Martina Píryho, so sídlom Obežná 8563/2, 010 08 Žilina pod 376 EX 864/2017, z výťažku predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I. a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku s parc. registra “C” č. XXX/X o výmere 616 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, z a s t a v u j e.
II. Súd u r č u j e, ž e darovacia zmluva uzatvorená dňa 10.10.2016 medzi C., nar. XX.XX.XXXX na jednej strane a žalovanými v 1/ až 3/ rade na strane druhej, na základe ktorej sa uskutočnil prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I., a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 616 m2, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod V 2076/16 - 140/16 dňa 24.10.2016, j e v o č i ž a l o b c o v i p r á v n e n e ú č i n n á.
III. Žalobca m á voči žalovaným v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 09.01.2018, sa žalobca domáhal určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. prechodne bytom I. č. XXX, PSČ: XXX XX Slovenská republika na jednej strane a žalovanými v 1/ až 3/ rade na strane druhej, na základe ktorej sa uskutočnil prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. k. ú. I., a to rodinného domu súp. č. XXX., postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku s parc. č. XXX/X (parcela registra „C“) o výmere 616 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod C. dňa 24.10.2016, je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Žalobu odôvodnil tým, uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 súd schválil zmier uzatvorený na pojednávaní dňa 06.06.2016 medzi K. ako veriteľom a dlžníčkou, v zmysle ktorého sa vo výroku I. cit. uznesenia dlžníčka zaviazala K. zaplatiť sumu 35.000,- Eur (slovom tridsaťpäťtisíc eur) do 30 dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru oprávnenej formou záznamu. Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 nadobudlo v časti výroku I. právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 18.07.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2016 postúpil K. pohľadávku vo výške 35.000,- eur na spoločnosť Lamad, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2016 postúpila spoločnosť' Lamad, s.r.o. pohľadávku vo výške 35.000,- eur na spoločnosť BIOTON, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017 postúpila spoločnosť BIOTON, a.s. pohľadávku vo výške 35.000,- eur na K.. Do dnešného dňa nebola vyššie uvedená pohľadávka splnená ani len čiastočne. V súlade s ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku dňu 12.06.2017 vykonal povinný jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok oprávnenej a povinného. Pohľadávka K. voči C. na zaplatenie sumy 35.000,- eur, vznikla titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017 medzi spoločnosťou BIOTON, a.s., so sídlom Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava, IČO: 46 484 621 ako postupcom a K. ako postupníkom, obsah ktorej je špecifikovaný v uznesení Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. V zmysle obsahu výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016, C. je povinná K. na vyrovnanie jeho podielu z titulu vyporiadania nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť sumu 35.000,- eur na jeho účet a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru. Z pohľadávky špecifikovanej vyššie v bode 1 započítal povinný voči pohľadávke oprávnenej špecifikovanej v bode 2 tohto podania sumu 16.250,- eur, a to z pohľadávky povinného voči oprávnenej na zaplatenie 35.000,- eur. 2. Pohľadávka C. voči K.i vznikla titulom výroku I. uznesenia Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 7C/44/2016 zo dňa 05.04.2017, ktorým bol schválený súdny zmier tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.250,- eur najneskôr do 45 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Aktívne saldo je 18.750,- eur s úrokom z omeškania 5% od 07.11.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania z istiny činí ku dňu 29.11.2017 sumu vo výške 994,01 eur. Kompenzačnú námietku zaslal povinný na adresu oprávnenej dňa 12.06.2017, ktorá ju dňa 14.06.2017 prevzala. Dlžníčka, C. počas konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/44/2016 o zaplatenie 35.801,73 eur s prísl. previedla nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX k.ú. I., a to rodinný dom súp. č. XXX postavenom na parcele registra "C", parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 a parcelu registra "C', par. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 616 m2, na žalovaných. Tento prevod sa realizoval darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod C. dňa 24.10.2016 - XXX/XX. Na základe darovacej zmluvy sa dňom povolenia vkladu stali vlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX - žalovaní. Na základe tohto úkonu - darovacej zmluvy medzi žalovanými a dlžníčkou - ktorou sa uskutočnil prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I. a ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod C., bol žalobca ukrátený pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko dlžníčka nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti a nie je predpoklad na uspokojenia pohľadávky žalobcu iným spôsobom. Žalovaní sú blízke osoby, deti dlžníčky C.. Žalobca má za to, že konanie dlžníčky, uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorou sa uskutočnil prevod vyššie uvedených nehnuteľností na žalovaných je účelovým konaním s cieľom vyhnúť sa plneniu, a teda úmyselne ukrátiť svojho veriteľa. Darovacou zmluvou bol žalobca ukrátený, a teda sa jedná o úkon in fraudem creditoris. Žalovaní sú v zmysle ustanovenia § 116 OZ osobami blízkymi dlžníčke, nakoľko žalovaní sú deťmi dlžníčky, t j. sú príbuzní v priamom rade. Veriteľ (žalobca) má teda právo odporovať právnemu úkonu darovacej zmluvy, pričom v kontexte so znením § 42a ods. 2 in fine Občianskeho zákonníka sa úmysel dlžníka a vedomosť žalovaných o úmysle predpokladá. Žalovaní v tomto prípade nemôžu preukázať nepoznanie úmyslu dlžníčky pri zachovaní náležitej starostlivosti, nakoľko žalovaní mali vedomosť o existencii splatnej pohľadávky žalobcu voči dlžníčke. Z vyššie uvedeného je zrejmé splnenie podmienok pre určenie, že darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín pod C., je voči žalobcovi právne neúčinná. Je daný dôvod na určenie oprávnenia žalobcu domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníčkinho majetku ušlo. V súlade s aktuálnou judikatúrou, odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní) a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníčkinho majetku. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje základ k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu domáhať nariadenia alebo vykonania exekúcie postihnutím toho, čo právne neúčinným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.
3/ Žaloba spolu s prílohami bola žalovaným 1/ - 3/ doručená dňa 21.02.2018, ku ktorej sa vyjadrili, že žalobcom uplatnený návrh v ňom podanej žalobe v celom rozsahu neuznávajú a žiadajú, aby konajúci súd túto žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaní 1) až 3) bližšie špecifikujú okolnosti, za
ktorých vznikla peňažná pohľadávka C., rodenej G., narodenej dňa: XX.XX.XXXX,. trvale bytom: I. (ďalej v texte len „Dlžníčka" v príslušnom gramatickom tvare), ktorú si dlžníčka započítala voči žalobcovi tak, ako je v tomto vyjadrení, čo má podstatný vplyv nielen na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ale aj na to, či u dlžníčky v čase, keď nastali účinky žalobcom odporovaného právneho úkonu, úmysel ukrátiť veriteľa vôbec existoval, ako aj na posúdenie skutočnosti, či žalovaní 1) až 3) vynaložili náležitú starostlivosť pred uzavretím odporovaného právneho úkonu. Manželstvo medzi žalobcom a dlžníčkou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5P/67/2012-26 zo dňa 17.12.2012, právoplatným a vykonateľným dňom 05.06.2013, ku ktorému zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo dlžníčky a žalobcu. Dňa 07.06.2013 žalobca uznal formou notárskej zápisnice N 207/2013 NZ 19198/2013 NCRIs 19604/2013 na Notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju, notára so sídlom: ul. Radlinského 1714/38, 026 01 Dolný Kubín, voči p. C. nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. (ďalej v texte len „veriteľ“ v príslušnom gramatickom tvare) svoj peňažný záväzok vo výške 23.000,- EUR spolu s príslušenstvom (ďalej v texte len „peňažný dlh“ v príslušnom gramatickom tvare), a to z titulu pôžičky uzavretej dňa 26.04.2013 medzi žalobcom, ako dlžníkom a veriteľom žalobcu. Nakoľko žalobca, ako povinný, do dňa 10.07.2013 vyššie uvedený peňažný dlh veriteľovi neuhradil, podal veriteľ ako oprávnený, dňa 11.07.2013 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa. Súdom poverený súdny exekútor vydal dňa 09.10. 2013 Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. EX 32/13, a to predajom nehnuteľností: rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavaný na parc. C- KN č. XXX/X a priľahlé pozemky: parc. C-KN č. XXX/X, o výmere 616 m2 trvalé trávne porasty a parc. C-KN č. XXX/X, o výmere 167 m2 zastavané plochy a nádvoria spolu s ich príslušenstvom a zariadením (spolu ďalej v texte len „nehnuteľnosti“ v príslušnom gramatickom tvare), ktoré v tom čase boli ako nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec: I., katastrálne územie: I., na žalobcu a dlžníčku ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dňa 07.10.2015 vydal súdny exekútor Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom vyššie uvedených nehnuteľností sp. zn. sp. zn. EX 32/13, ktorý bol dlžníčke doručený dňa 12.10.2015. Z dôvodu odvrátenia hrozby dražby nehnuteľností uhradila dlžníčka, v záujme ochrany tohto, ešte stále spoločného majetku žalobcu a dlžníčky, dňa 22.01.2016 a dňa 25.01.2016 u súdneho exekútora peňažný dlh žalovaného spolu s jeho príslušenstvom, a to vo výške 35.801,73 eur, ktoré dlžníčka získala na základe Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 31.10.2014, t. j. uzavretej až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo žalobcu a dlžníčky rozvedené, a až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo žalobcu a dlžníčky rozvedené, získala dlžníčka tieto finančné prostriedky do svojho vlastníctva (túto skutočnosť žalovaní 1) až 3) uvádzajú preto, aby bola objasnená skutková podstata zápočtu, ktorý vykonala dlžníčka a ktorý je opísaný v tomto vyjadrení a aby nevznikol omyl v tom, že dlžníčka uhrádzala peňažný dlh žalobcu z finančných prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva). Dlžníčka listom zo dňa 25.01.2016 upovedomila žalobcu o úhrade vyššie uvedeného peňažného dlhu spolu s jeho príslušenstvom a zároveň výzvou na vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 03.05.2016 vyzvala žalobcu na vrátenie sumy vo výške 35.801,73 eur. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 bol medzi žalobcom a dlžníčkou schválený zmier, na základe ktorého vo výlučnom vlastníctve dlžníčky ostali, okrem iných, nehnuteľnosti: rodinný dom, súpisné číslo: XXX, postavaný na parcele registra C-KN číslo XXX/X -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, parcela registra C-KN číslo XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 616 m2 a parcela registra C-KN číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pre obec I., katastrálne územie I. pričom dlžníčka je povinná v zmysle tohto uznesenia vyplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okrem iných, aj sumu vo výške 35.000,- eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech dlžníčky (žalobca v bode II svojej žaloby uvádza zavádzajúco, že dlžníčka má zaplatiť žalobcovi túto sumu do 30 dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru formou záznamu). Žalovaní 1) až 3) poukazujú na to, že doposiaľ Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor takéto rozhodnutie o povolení vkladu doposiaľ nevydal. V zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom k vydaniu vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013 - 248 zo dňa 06.06.2016: „Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje: a) názov okresného úradu, ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorú vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. V zmysle § 31 ods. 5 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom ku dňu vydania uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013 - 248 zo dňa 06.06.2016: „Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania“. Doteraz však príslušný okresný úrad rozhodnutie o vklade s takto uvedenými náležitosťami v zmysle vyššie uvedeného uznesenia nevydal. Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013 - 248 zo dňa 06.06.2016 vyslovene stanovuje ako podmienku na začatie plynutia lehoty, počas ktorej má dlžníčka uhradiť žalobcovi sumu vo výške 35.000,- eur právoplatnosť rozhodnutia o povolení vkladu, nie záznam. V tomto prípade nie je možné si vyvodzovať záver o dobe splatnosti peňažnej pohľadávky vo výške 35.000,- eur žalobcu voči dlžníčke analógiou! Dlžníčka však vyplatila žalobcovi pohľadávku vo výške 1.550,- eur, ktorá bola žalobcovi priznaná Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013 - 248 zo dňa 06.06.2016 z titulu vyrovnania pasív patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko táto peňažná pohľadávka žalobcu prevyšovala peňažnú pohľadávku dlžníčky bližšie špecifikovanú v úvode tohto vyjadrenia. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že dlžníčka nemala úmysel ukrátiť žalobcu na jeho peňažných nárokoch priznaných mu Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016. Samotná dlžníčka sa v neskoršom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/44/2016 domáhala žalobou zo dňa 07.06.2016 voči žalobcovi zaplatenia svojej peňažnej pohľadávky výške 35.801,73 eur. Žalobca postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2016 svoju peňažnú pohľadávku v sume 35.000,- eur uvedenú na obchodnú spoločnosť (v súčasnosti už vymazanú z príslušného obchodného registra dňom 05.04.2017) Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 226 869. Následne túto peňažnú pohľadávku vo výške 35.000,- eur postúpila obchodná spoločnosť Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 226 869, na obchodnú spoločnosť BIOTON, a.s., so sídlom: Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava, IČO: 46 484 621, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.12.2016. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017 postúpila obchodná spoločnosť BIOTON, a.s., so sídlom: Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava, IČO: 46 484 621, túto peňažnú pohľadávku vo výške 35.000,- eur na žalobcu (skutočnosti o takomto reťazovom postupovaní pohľadávky vo výške 35.000,- eur medzi vyššie uvedenými subjektmi uvádza samotný žalobca vo svojej žalobe). K tomuto postupovaniu žalovaní 1) až 3) uviedli, že dlžníčka ich informovala, že voči obchodnej spoločnosti Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava
- Ružinov, IČO: 46 226 869, vykonala jednostranný zápočet svojej splatnej peňažnej pohľadávky vo výške 35.801,73 eur voči peňažnej pohľadávke vo výške 35.000,- eur, ktoré pohľadávky sú špecifikované v tomto vyjadrení. O tejto skutočnosti neskôr informovala aj obchodnú spoločnosť BIOTON, a.s., so sídlom: Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava. IČO: 46 484 621. Na preukázanie týchto skutočností žalovaní 1) až 3) vyzvali dlžníčku, ktorá im predložila list, ktorým vykonala jednostranný zápočet voči obchodnej spoločnosti Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 226 869, spolu s podacím lístkom, ako aj list, ktorým informovala obchodnú spoločnosť BIOTON, a.s., so sídlom: Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava, IČO: 46 484 621, o zániku peňažnej pohľadávky žalobcu, spolu s podacím lístkom. Dlžníčka informovala žalovaných 1) až 3), že peňažná pohľadávka vo výške 35.000,- eur pôvodne priznaná žalobcovi na základe Uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 zanikla zápočtom v celom rozsahu. Táto skutočnosť (t. j. jednostranný zápočet zo strany dlžníčky voči obchodnej spoločnosti Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 46226869) je potvrdená aj prostredníctvom Čestného vyhlásenie X. zo dňa 04.04.2017, ktoré bolo predložené v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.: 7C/44/2016, a v ktorom X. ako konateľ obchodnej spoločnosti Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - Ružinov, 130: 46 226 869, čestne prehlasuje, že zápočtom, ktorým si dlžníčka započítala svoju splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 35.801,73 eur voči peňažnej pohľadávke vo výške 35.000,- eur, ktorú žalobca postúpil na obchodnú spoločnosť Lamad, s. r. o., tak ako je opísané v tomto písmene tohto vyjadrenia, vzájomné pohľadávky žalobcu a dlžníčky zanikli. Na základe týchto skutočností nemožno na strane dlžníčky hovoriť o „úmysle ukrátiť svojho veriteľa“, a to aj preto, že v súčasnosti prebieha voči dlžníčke, ako povinnej, exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Martin Píry, exekútorský úrad so sídlom: Obežná 8563/2, 010 08 Žilina, pod sp. zn.: 376EX 864/17, a to: zrážkami zo mzdy dlžníčky, pričom tieto zrážky zo mzdy sa vykonávajú už niekoľko mesiacov, a to vo výške 130,- eur mesačne, zriadením exekučného záložného práva na všetky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie: I., a na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie: I.. Pred uzavretím odporovaného právneho úkonu zistili, že okrem tohto majetku, je dlžníčka vlastníčkou ešte aj iných pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: I., na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: I., na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: I.,
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: I. na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: I. a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: I.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu v jeho žalobe, že dlžníčka nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti, a preto žalobca predpokladá, že nie je možné uspokojenie jeho pohľadávky iným spôsobom. V zmysle § 42a Občianskeho zákonníka nedochádza ku kráteniu pohľadávky veriteľa, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 21 Cdo 2088/2000 zo dňa 22.06.2001). Preto prevod predmetného rodinného domu a predmetných pozemkov do vlastníctva žalovaných 1) až 3) nie je dôvodom neúčinnosti scudzovacieho úkonu, nakoľko ostatný majetok dlžníčky stačí na uspokojenie žalobcovej pohľadávky (žalovaní 1-3 poukazujú opätovne na to, že žalobcova peňažná pohľadávka vo výške 35.000,- eur je vzhľadom na vyššie uvedený zápočet dlžníčky prinajmenšom sporná). Pred uzavretím darovacej zmluvy, na základe ktorej bolo zavkladované vlastnícke právo žalovaných 1) až 3) k predmetnému rodinnému domu a k predmetným pozemkom, žalovaní 1) až 3) dopytovali dlžníčku o tom, akým spôsobom si vyporiada svoje pohľadávky a záväzky voči žalobcovi. Táto žalovaných 1) až 3) informovala, že si voči žalobcovi uplatňuje zaplatenie svojej peňažnej pohľadávky súdnou cestou (v tom čase vedené súdne konanie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.: 7C/44/2016). Žalovaní 1) až 3) vedeli, že dlžníčka má voči žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 35.801,73,- eur. Dlžníčka informovala žalovaných 1) až 3), že iné peňažné pohľadávky voči žalobcovi nemá. Dlžníčka zároveň predložila žalovaným 1) až 3) potvrdenie o jej zárobkových pomerov. Ďalej žalovaní 1) až 3) uvádzajú, že vedeli, že dlžníčka je zamestnaná a má teda pravidelný mesačný príjem (mzdu) zo svojho zamestnania vo výške cca 430,- eur netto, je zamestnaná na dobu neurčitú a v blízkej dobe jej nehrozí strata zamestnania a je vlastníčkou mnohých pozemkov. Žalovaní 1) až 3) uvádzajú, že tak žalobca, ako aj dlžníčka, vždy vyjadrovali svoj úmysel previesť dom do vlastníctva svojich detí. V súčasnosti predmetný rodinný dom užívajú žalovaná 2) spolu so svojou rodinou, ako aj žalovaný 3). Keby dlžníčka chcela ukrátiť žalobcu, previedla by do vlastníctva žalovaných 1) až 3) všetky nehnuteľnosti, ktoré dlžníčka vlastní, resp. previedla by ich do vlastníctva tretej osoby. Žalovaní 1) až 3) do decembra 2017 nevedeli, že sa voči dlžníčke vedie exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Martin Píry, exekútorský úrad so sídlom: Obežná 8563/2, 010 08 Žilina, pod sp. zn.: 376EX 864/17 a dozvedeli sa o tomto exekučnom konaní až potom, ako im boli jednotlivo doručené žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 29.11.2017. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, najmä: i) že v čase, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu, súpisné číslo: XXX, postavaný na parcele registra C-KN číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, k parcele registra C-KN číslo XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 616 m2 a k parcele registra C-KN číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, J., v prospech žalovaných 1) až 3) mala dlžníčka voči žalobcovi vymáhateľnú pohľadávku vo výške 35.801,73 eur, o zaplatenie ktorej v tom čase prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.: 7C/44/2016, v ktorom mala dlžníčka postavenie žalobcu a ktoré bolo skončené až dňa 05.04.2017, a preto na jej strane ani nemohol byť úmysel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, že v čase, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu, súpisné číslo: XXX, postavaný na parcele registra C-KN číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, k parcele registra C-KN číslo XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 616 m2 a k parcele registra C-KN číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX. vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, J., v prospech žalovaných 1) až 3) nemal žalobca voči dlžníčke žiadnu vymáhateľnú pohľadávku, nakoľko ju previedol na obchodnú spoločnosť Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6. 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 46 226 869. Žalobca sa teda zbavoval svojho majetku, čím vlastne on ukracoval dlžníčku, a nie ona jeho, ii) úhradou sumy vo výške 1.550,- eur, ktorá bola žalobcovi priznaná uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 66/162/2013 - 248 zo dňa 06.06.2016 zo strany dlžníčky, iii) preverovaním a zisťovaním osobných a majetkových pomerov dlžníčky žalovanými 1) až 3) pred uzatvorením odporovaného právneho úkonu, najmä jej mesačných príjmov, jej majetku, jej pohľadávok voči žalobcovi, ako aj jej iných dlhov voči žalobcovi dlžníčky vynaložili náležitú starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníčky. Dlžníčka však úmysel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa nikdy nemala, konala v dobrej viere voči žalovaným 1) až 3) a preto žalovaní 1) až 3) ani nemohli u nej úmysel ukrátiť žalobcu ako jej veriteľa zistiť a súčasný majetok dlžníčky postačuje na úhradu pohľadávky žalobcu, žalovaní 1) až 3) navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu všetkých trov konania, ktoré žalovaným 1) až 3) v tomto súdnom konaní vznikli.
4/ Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že tvrdenie, že iná pohľadávka C. vo výške 35.802,- €, ktorej zaplatenia sa domáhala v súdnom konaní č.k. 7C/44/2016 na Okresnom súde Dolný Kubín bola
započítaná, je nepravdivé. Dané súdne konanie skončilo súdnym zmierom a žalobca (žalovaný v danom konaní) bol povinný zaplatiť C. 16.250,- € najneskôr do 45 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. V súlade s ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku dňu 12.06.2017 vykonal žalobca jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok. Aktívne saldo je 18.750.- €. Nárok priznaný žalobcovi nemohol preto zaniknúť v celom rozsahu, ale len v časti sumy 16.250,- €, ktorá bola priznaná C. súdnym zmierom, a ktorá bola jednostranne započítaná žalobcom voči jeho pohľadávke vo výške 35.000,- €. Tvrdenia, že sumu 35.801,73,- eur si C. započítala voči pohľadávke žalobcu nie je možné považovať za dôvodné, nakoľko jej súd túto sumu v predmetnom konaní nikdy nepriznal. Žalovaní 1) až 3) navyše nepredložili súdu iné rozhodnutie alebo inú písomnú dohodu medzi C. a žalobcom, na základe ktorých by došlo k započítaniu zo strany C.. Aj Okresný súd Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 50Ek/165/2017 zo dňa 08.03.2018 vyslovil názor, že nemohlo dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok takým spôsobom ako tvrdia žalovaní 1) až 3) vo svojom vyjadrení a zhodne aj C. (v exekučnom konaní ako povinná). Okresný súd Banská Bystrica vyjadril v uznesení sp. zn. 2Ek/32/2017, odsek 21 a 22, že „má za preukázané, že povinný (K.) vykonal jednostranné započítanie dňa 12.06.2017, ktoré bolo oprávnenej (C.) doručené dňa 14.06.2017. Ako dôkaz predložil povinný súdu fotokópiu podpísanej doručenky. Súd na podklade konštatovaných skutočnosti a citovaných právnych predpisov posúdil, že započítací úkon zo strany povinného je platný, t.j. priznaný exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. V danom prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou oprávnenej, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že jej nezačala plynúť lehota na zaplatenie sumy vo výške 35.000,- eur, a to v súvislosti s tým, že príslušný Okresný úrad Dolný Kubín rozhodnutie o povolení vkladu nevydal, a preto sa peňažná pohľadávka povinného nemohla stať splatnou a teda ani spôsobilou na započítanie. Exekučný súd považuje za preukázané, že príslušný Okresný úrad Dolný Kubín vykonal zápis vlastníckeho práva záznamom v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. O vykonaní predmetnej zmeny upovedomil účastníkov konania v zmysle § 37 zákona č. 162/1995 Z. z, o čom svedčí aj vyjadrenie okresného úradu a doklad o odovzdaní upovedomenia o vykonaní záznamu na poštovú prepravu zo dňa 10.10.2016. Pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byt' splnené zákonné predpoklady, t.j., dlžník urobil prejav, ktorým sledoval započítanie voči veriteľovi, pohľadávky dlžníka a veriteľa sú vzájomné, plnenie je rovnakého druhu, započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom. V danom prípade má súd existenciu pohľadávok povinného voči oprávnenej za preukázanú. V súvislosti s uvedeným sa súd ustálil na tom, že boli naplnené zákonné predpoklady na započítanie ich vzájomných pohľadávok. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že vymáhaný nárok oprávnenej, ktorý je predmetom tohto exekučného konania v celom rozsahu zanikol jednostranným započítaním zo strany povinného ku dňu stretu vzájomných pohľadávok“. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 bol medzi K. a C. schválený zmier ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Uzavretým zmierom bola C. uložená povinnosť vyplatiť sumu 35.000,- € z titulu vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmieru medzi žalobcom a C.. Žalobca podal dňa 07.09.2016 na Okresný súd Dolný Kubín návrh na vydanie opravného uznesenia, v ktorom navrhoval aby súd vydal opravné uznesenie, ktorým opraví výrok I. uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 tak, že na strane 4 cit. uznesenia bude uvedené: Navrhovateľka sa zaväzuje odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z titulu vyporiadania pasív patriacich do BSM zaplatiť mu sumu 1.550,- EUR na jeho účet I. a to do 30 dni odo dňa zápisu vlastníckeho práva nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru v prospech navrhovateľky formou záznamu podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Navrhovateľka sa zaväzuje odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z titulu vyporiadania nehnuteľnosti patriacich do BSM zaplatiť' mu sumu 35. 000,- EUR na jeho účet I. a to do 30 dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru v prospech navrhovateľky formou záznamu podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Odporca sa zaväzuje vypratať z nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto zmieni v lehote 60 dní odo dňa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto zmieru v prospech navrhovateľky formou záznamu podľa ust. 4 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.Z. Okresný súd Dolný Kubín na základe návrhu podaného žalobcom vydal uznesenie 6C/162/2013-269, ktorým zamietol návrh žalobcu na opravu uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 66/162/2013-248. Uviedol v ňom, že vzniknutú chybu možno preklenúť výkladom. Je totiž zrejmé, že splnenie svojich povinností si účastníci zmieru určili v závislosti od času rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva. V danej veci síce nedošlo k vkladu vlastníckeho práva a katastrálny úrad nevydal o tom rozhodnutie, ale došlo k zápisu vlastníckeho práva záznamom a katastrálny úrad dotknutým osobám oznámil vykonanie zápisu. Čo sa týka lehôt z pohľadu účastníkov nedošlo k neprimeranému zásahu do ich postavenia. Bez ohľadu na to, či bolo
vlastnícke právo zapísané záznamom alebo vkladom, v deň vykonania tohto zápisu (aj pri zázname, aj pri vklade) začína plynúť 15-dňová lehota na zaslanie oznámenia o vykonaní záznamu, ktorá je rovnaká s lehotou na zaslanie rozhodnutia o vklade. Rozhodujúce pritom je, že deň právoplatnosti rozhodnutia o vklade je totožný s dňom jeho vydania. Deň vydania rozhodnutia možno považovať za analogický s dňom zápisu vlastníckeho práva záznamom. Na základe toho možno potom výkladom dospieť k tomu, že účastníci zmieru sú povinní splniť svoje povinnosti do 30 dní od zápisu odo dňa zápisu vlastníckeho práva (záznamom). Formalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Laicky povedané, ide o prílišné lipnutie resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol napríklad: Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. (II. ÚS 135/04. II. ÚS 174/04). Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca za zavádzajúce, keď žalovaní 1) až 3) poukazujú na to, že Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor doposiaľ rozhodnutie o povolení vkladu nevydal. Prílišný formalizmus, obsiahnutý vo vyjadrení by zapríčinil porušenie princípu spravodlivosti a práva na spravodlivý proces. Zápis vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol vykonaný v prospech C., čím vznikol exekučný titul žalobcu voči C. Tvrdenia, že C. má dostatočný majetok, ktorý postačuje na úhradu pohľadávky voči žalobcovi, sú taktiež zavádzajúce a nepravdivé. Podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve C. zapísané na LV XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, obec: I., k.ú. I. nemajú takú hodnotu ako pohľadávka, ktorou disponuje žalobca voči C.. Vyplýva to aj z oznámenia o stave exekúcie vo veci exekučného konania 376EX 864/2017 zo dňa 28.02.2018 od súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho. Príjem C. 430,- € netto a zrážky z jej mzdy vo výške 130,- €, ako tvrdia žalovaní 1) až 3) vo svojom vyjadrení sú taktiež nepomerne nízke pri výške pohľadávky v sume 18.750,- € s prísl. Iba nehnuteľnosť, dom so súp. č. XXX postavenom na parcele registra "C", parc. č. XXX/X „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 167 m2 a parcelu registra "C", par. č. XXX/X, trvalý trávny porast" o výmere 616 m2 má dostatočnú hodnotu, ktorá je schopná pokryť pohľadávku žalobcu voči C.. Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí. práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovie, t. j. určí, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2008 zverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 45/2008 ZSP.) Exekúcia oprávneného K. voči povinnej C. je k dnešnému dňu úspešná len v zanedbateľnej časti. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.
5/ Žalovaní 1/ - 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že vyjadrenie žalobcu sa vzťahuje na exekučné konanie, ktorým sa žalobca domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky voči C. rodenej: G., narodenej dňa: XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. (ďalej v texte len „Dlžníčka“ v príslušnom gramatickom tvare), ktoré však ešte nie je právoplatne skončené, a preto poukazovanie na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, ako exekučného súdu, ako aj citovanie jeho rozhodnutí, je v súčasnosti právne irelevantné. Žalovaní 1) až 3) týmto uvádzajú v chronologickom postupe dôvody, pre ktoré: a) žalobca nemá v tejto právnej veci aktívnu vecnú legitimáciu, b) uzatvorenie darovacej zmluvy nie je odporovateľným právnym úkonom. Dňa 03.08.2016 žalobca uzavrel s v súčasnosti už zaniknutou obchodnou spoločnosťou Lamad, s. r. o., so sídlom: Ružová dolina 6,821 08 Bratislava
- Ružinov, IČO: 46 226 869, (ďalej v texte len „spoločnosť Lamad, s.r.o.“ v príslušnom gramatickom tvare) Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpil svoju peňažnú pohľadávku na túto obchodnú spoločnosť. Oznámenie o tomto postúpení pohľadávky bolo dlžníčke doručené dňa 09.09.2016. Bezodkladne po tomto oznámení dlžníčka vykonala jednostranný zápočet voči vyššie uvedenej spoločnosti Lamad, s.r.o. a následne dňa 21.09.2016 zaslala z titulu právnej istoty jednostranný zápočet aj na adresu X. ako vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti. Predmetná darovacia zmluva medzi
dlžníčkou a žalovanými 1) až 3) bola uzavretá dňa 10.10.2016 a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1) až 3) bol povolený dňa 24.10.2016, t, j. v čase, keď žalobca už na základe vyššie uvedeného postúpenia pohľadávky nebol vlastníkom tejto peňažnej pohľadávky a zároveň v čase, keď dlžníčka už vykonala jednostranný zápočet voči spoločnosti Lamad, s. r. o.. Žalovaní 1) až 3) dávajú do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 21Cdo 549/2001 zo dňa 22.01.2002, ktorý znie (časť): Aktivně věcně legitimován k odpůrčí žalobě je proto jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku v době, kdy byl učiněn odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo pohledávku, která má na základě vzniklého závazkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu...." Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 07.12.2016 spoločnosť Lamad, s. r. o. postúpila túto peňažnú pohľadávku na obchodnú spoločnosť BIOTON, a. s. so sídlom: Čsl. tankistov 1, 841 06 Bratislava, IČO: 46484 621 (ďalej v texte len „spoločnosť BIOTON, a. s." v príslušnom gramatickom tvare). Oznámenie o tomto postúpení pohľadávky bolo doručené dlžníčke dňa 16.12.2016. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu dlžníčka listom zaslaným dňa 28.12.2016 informovala spoločnosť BIOTON, a. s. (ako aj X., predsedu predstavenstva), že vykonala jednostranný zápočet voči spoločnosti Lamad, s.r.o. a preto spoločnosť Lamad, s.r.o. nemohla platne postúpiť zaniknutú peňažnú pohľadávku na spoločnosť BIOTON, a.s. Z dôvodu jednostranného zápočtu dlžníčkou voči spoločnosti Lamad, s.r.o. potom ani spoločnosť BIOTON, a.s. nemohla postúpiť túto zaniknutú peňažnú pohľadávku späť na žalobcu. Z tohto je zrejmé, že v čase, kedy došlo k podpisu predmetnej darovacej zmluvy, resp. povoleniu vkladu vlastníckeho práva na jej základe v prospech žalovaných 1) až 3), bola tak dlžníčka ako aj žalovaní 1) až 3) v dobrej viere, že jednostranný zápočet vykonaný dlžníčkou v mesiaci september 2016 voči peňažnej pohľadávke spoločnosti Lamad. s. r. o. (pôvodne peňažnej pohľadávke žalobcu), a z titulu právnej istoty zaslaný aj vtedajšiemu konateľovi spoločnosti Lamad, s. r. o.: X. spôsobil zánik vzájomných peňažných pohľadávok žalobcu a dlžníčky. O vykonaní jednostranného zápočtu dlžníčky voči spoločnosti Lamad, s.r.o. informovala dlžníčka žalovaných 1) až 3), nakoľko pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy žalovaní 1) až 3) požadovali od dlžníčky vysvetlenie, ako chce uhradiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 35.000,- eur, na úhradu ktorej ju voči žalobcovi zaviazal Okresný súd Dolný Kubín Uznesením č. k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016. Žalovaní 1) až 3) pred uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy, resp. v čase povolenia vkladu na základe informácií uvedených pod písm. a), ktoré im poskytla na ich žiadosť dlžníčka, boli preto presvedčení, že jednostranným zápočtom dlžníčky, popísaným pod písm. a) tohto ich vyjadrenia vzájomné peňažné pohľadávky dlžníčky a žalobcu zanikli v celom rozsahu. Takisto dlžníčka informovala žalovaných 1) až 3), že žalobcovi uhradila sumu vo výške 1.550,- eur, na úhradu ktorej bola povinná podľa uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016, z čoho vyplýva, že dlžníčka bola presvedčená, že svojím jednostranným zápočtom voči obchodnej spoločnosti Lamad, s. r. o. peňažné pohľadávky zanikli a ostatné pohľadávky žalobcovi uhradila. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy medzi dlžníčkou a žalovanými 1) až 3) nemala dlžníčka úmysel ukrátiť žalobcu, ako svojho veriteľa, žalovaní 1) až 3) vynaložili náležitú starostlivosť' na zistenie, či taký úmysel u dlžníčky je, avšak vzhľadom na skutočnosti popísané tak pod bodom I. tohto vyjadrenia, ako aj vo svojom predchádzajúcom vyjadrení žalovaných 1) až 3), tento úmysel u dlžníčky žalovaní 1) až 3) nezistili.
6/ Žalobca podaním zo dňa 12.06.2018 zobral žalobu v časti, v ktorej sa domáha, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní, vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Martina Píryho, so sídlom Obežná 8563/2, 010 08 Žilina pod 376 EX 864/2017, z výťažku predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I., a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku s parc. č. XXX/X (parcela registra „C“) o výmere 616 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, späť a navrhol súdu, aby konanie v tejto časti zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7/ Podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako “CSP”), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ust. § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8/ Vzhľadom k tomu, že čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu doručené skôr než sa začalo vo veci predbežné prejednanie sporu (ktoré súd nariadil na deň 14.06.2018), súd za použitia ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol o zastavení konania v časti, v ktorej sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo rozhodnuté, že je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní, vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Martina Píryho, so sídlom Obežná 8563/2, 010 08 Žilina pod 376 EX 864/2017, z výťažku predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I. a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku s parc. č. XXX/X (parcela registra „C“) o výmere 616 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, a to bez toho, aby zisťoval (ne)súhlasné stanovisko žalovaných v 1/ až 3/rade s týmto späťvzatím, pretože nešlo o prípad, na ktorý by sa vzťahovalo ust. § 146 ods. 2 CSP.
9/ Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že na LV č. XXX, k.ú. I. je vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. z titulu kúpnej zmluvy č. V 580/18, vklad povolený dňa 16.04.2018 - 27/18. Žalovaný 1/ až 3/ previedli predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu za účelom zmarenia vymoženia pohľadávky žalobcu voči dlžnícke C.. Dôkazom snahy žalovaných 1/ až 3/ pomôcť sťažiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu je aj fiktívny prevod nehnuteľností na ďalšiu tretiu osobu W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., ktorý je napísaný na LV XXX, k.ú. I. ako výlučný vlastník ku dňu 12.06.2018. Náhodným skúmaním zápisov na LV č. XXX, k.ú. I. na web stránke kapor.sk sa právny zástupca žalobcu dozvedel o špekulatívnom prevode sporných nehnuteľností na „nastrčenú“ tretiu osobu. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka ). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania. t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Úspešne uplatnený odpor bezprostredne postihuje predmet plnenia sporného úkonu a účelovo ho viaže na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Jeho účinky sú primárne vecné a bez ohľadu na osobu adresáta odporu sa vzťahujú na majetok, ktorého scudzenie dlžníkom malo na veriteľa ukracujúci efekt. Samotný právny úkon pritom zostáva naďalej platným a voči komukoľvek inému vyvoláva potenciálne právne účinky. Na základe úspešného odporu je prípustná exekúcia na majetok adresáta odporu (žalovaného v odporovom konaní), a to na tú jeho časť, ktorá predstavuje prospech z úspešne odporovaného právneho úkonu. Táto časť majetku adresáta odporu zodpovedá časti majetku pôvodného dlžníka z právneho vzťahu s veriteľom, ktorý z majetku dlžníka ušiel v dôsledku odporovaného právneho úkonu. Nič to však nemení na skutočnosti, že exekučný titul na plnenie smeruje proti dlžníkovi a jedine voči tejto osobe sa môže veriteľ, ako oprávnený, návrhom na vykonanie exekúcie domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 OZ), ktorý sa v dôsledku procesného úspechu žalobcu nemôže dostať do procesnej pozície povinného v exekúcii. V rámci exekučného konania proti dlžníkovi je tretia osoba povinná strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola popri dlžníkovi účastníkom. Veriteľ môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takto vedenú exekúciu strpieť. Nestáva sa však z procesného hľadiska v tejto exekúcii povinným. Pokiaľ majetok, ktorý má byť na základe vyhovujúceho rozsudku o neúčinnosti právneho exekučne postihnutý, už neexistuje alebo bol prevedený na ďalšiu osobu, prípadne ak z iných
dôvodov nie je jeho zexekvovanie možné, možno viesť exekúciu aj na iný majetok adresáta odporu, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR: Ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný (tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu), a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom konaní je sťažovateľka, ktorá na základe právneho úkonu súdom právoplatne vyhláseného za neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho dlžníka. Citované ustanovenie umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a takáto osoba je povinná trpieť exekúciu na jej majetok do výšky získaného majetkového prospechu. V predmetnej veci z majetku dlžníka ušiel rodinný dom v I. s pozemkom, na ktorom stojí, ktorý bol prevedený na žalovaných 1/ až 3/, teda ušlým majetkom je predmetný rodinný dom, resp. jeho trhová cena v čase, keď k odporovanému úkonu došlo, pričom tiež to, čo z majetku dlžníka ušlo, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. V súdenom prípade je preukázaný prevod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2076/16 (pred podaním návrhu na exekúciu) na žalovaných v 1/ až 3/ rade, pričom samotná budúca exekúcia vedená na exekútorskom úrade JUDr. Martina Píryho pod č. 376 EX 864/2017 nebude viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja nehnuteľnosti, ale k uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt žalovaných v 1/ až 3/rade. Ak by až následne žalovaní 1/ až 3/ žiadne majetkové hodnoty, už nemali, oprávnený má až potom nárok na náhradu voči tomu, kto mal z takéhoto úkonu prospech. Okolnosť, že žalovaní 1/ až 3/ predmetný rodinný dom už nevlastnia, lebo ho previedli ďalej na N., nie je podstatná (viď str. 3, prvý odsek uznesenia Ústavného súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 751/2016 a rozsudok NS SR sp. zn. 3M Cdo 5/2008 zo dňa 30.06.2008, str. 5).
10/ Žalobca súdu doručil ďalšie vyjadrenie po predbežnom prejednaní sporu, v ktorom uviedol, že vo svojom vyjadrení žalovaní 1/ až 3/ zo dňa 19.04.2018 tvrdia, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 66/2/2018. Dňa 14.06.2018 sa súd vyjadril vo veci sp. zn. 6C/2/2018 na predbežnom prejednaní sporu uskutočnenom na Okresnom súde Dolný Kubín, že považuje žalobu za nedôvodnú, pretože žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nebol veriteľom dlžníčky žalobcu - matky žalovaných - darkyne, keď v danom čase t.j. 10.10.2016 bola veriteľom matky žalovanej spoločnosť LAMAD s.r.o. a nie žalobca. Toto tvrdenie zo strany žalovaných 1 / až 3 / sa opiera o argumentáciu, že predmetná darovacia zmluva medzi dlžníčkou a žalovanými 1) až 3) bola uzavretá dňa 10.10.2016 a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1) až 3) bol povolený dňa 24.10.2016, t. j. v čase, keď žalobca už na základe uvedeného postúpenia pohľadávky nebol vlastníkom tejto peňažnej pohľadávky a zároveň v čase, keď dlžníčka už vykonala jednostranný zápočet proti spoločnosti Lamad, s. r. o. Žalovaní 1) až 3) dali do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.. 21 Cdo 549/2001 zo dňa 22.01.2002, ktorý znie: „...Aktívne vecné legitimovan k odpúrči žalobě je proto jen ten, kdo má za dlužníkem pohledávku v době, kdy byl učiněn odporovaný právní úkon, a to i pohledávku nesplatnou nebo pohledávku, která má na základé vzniklého záväzkového právního vztahu vzniknout až v budoucnu.” Takáto argumentácia však neobstojí, pretože je účelová a zavádzajúca. V odôvodnení judikátu, ktorý bol predložený vo vyjadrení žalovaných 1/ až 3/ zo dňa 14.06.2018 je uvedené: „Žalovaná namítala, že pohledávka ve výši 704.601,- Kč, kterou má žalobce za jejím manželem Ing. I. K., vznikla v roce 1997 a ohledně dvou faktur v roce 1996. Darovací smlouva ze dne 19.12.1994 nemohla být \ani teoreticky\ uzavřena s úmyslem zkrátit uspokojení této žalobcovy pohledávky (str . 2)." V danom prípade sa jedná o prevod, ktorý bol uskutočnený v čase, keď nikto nemal pohľadávku. Judikát vykladá úplne inú situáciu. Rieši len časové hľadisko a nie personálne hľadisko. Predmetný judikát vykladá § 42a ods. 2 Obč. zák.: Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (4 116 a 117) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrútiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Toto ustanovenie poukazuje na to, že v období troch rokov, pokiaľ bol uskutočnený právny úkon, musí zároveň existovať pohľadávka veriteľa. Ak pohľadávka v čase právneho úkonu neexistuje a vznikne po právnom úkone, v takom prípade veriteľ nemôže mať úspech v odporovacej žalobe, pretože nemôže preukázať úmysel ukrátiť svojho veriteľa v čase uskutočnenia úkonu, aj keď bol úkon urobený v posledných troch rokoch. V prípade žalobcu pohľadávka existovala a až po vzniku pohľadávky došlo k uskutočneniu darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je vecná aktívna legitimácia preukázaná. Podľa ustanovení § 524 ods. l a 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení a môže sa zbaviť záväzku iba plnením postupníkovi, ktorým bola podľa obsahu tohto oznámenia P., a. s., a to aj bez preukazovania zmluvy o postúpení pohľadávky. Konajúci súd ďalej poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 119/203 podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby, ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Platí to teda bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná alebo nie, resp. či vôbec vznikla. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa, pôvodný veriteľ (postupca) stráca postúpenú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postúpením pohľadávky sa veriteľom stane postupník. Ak veriteľ postúpil pohľadávku po začatí súdneho konania proti dlžníkovi, stráca aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, v skutočnosti toto oprávnenie nemá. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 OZ, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť' postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Právny status ručiteľa sa postúpením zabezpečenej pohľadávky nemení a samotné postúpenie pohľadávky nie je podmienené ani jeho súhlasom. Ustanovenie § 307 ods. 1,2,3 OBZ má len dispozitívny charakter. V spornom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami OBZ. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka (§ 531 ods. 1 OZ) tretia osoba, preberateľ. Charakter pôvodného záväzku sa nemení. S poukazom na § 267 ods. 2 OBZ, vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Z vyššie citovaného ust. § 524 Obč. zák. ako aj citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všetky práva spojené s pohľadávkou prešli postúpením pohľadávky na žalobcu. Keby tomu tak nebolo, nebol by aktívne vecne legitimovaný ani ten, kto bol majiteľom pohľadávky v čase uzavretia predmetnej darovacej zmluvy a tým by bola zmarená možnosť uplatniť si toto právo ktorémukoľvek subjektu. Spoločnosť LAMAD, s.r.o. k dnešnému dňu nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie odporovacej žaloby voči žalovaným 1/ až 3/. Toto právo prešlo postúpením pohľadávky na žalobcu. Len pre porovnanie žalobca poukazuje na judikatúru v obdobných prípadoch prejednaných Najvyšším súdom Českej republiky, a to judikáty Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 5209/2016 zo dňa 11.04.2017 a sp. zn. 31 Cdo 417/1999 zo dňa 25.05.2000: K odpůrčí žalobě je aktivně věcně legitimován (§ 42a odst. 1 obč. zák.) věřitel, jehož pohledávka za dlužníkem je vymahatelná (srov. též rozsudek Krajského soudu v Hradci Králové ze dne 13. 11. 1996 sp.
zn. 15 Co 714/95, uveřejněný pod č. 12 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, rod 1998), jestliže dlužníkovy právní úkony zkracují jeji uspokojeni. (.,.) k tomu, aby žalující věřitel byl věcně legitimován, postačuje, aby jeho pohledávka za dlužníkem byla vymahatelnou alespoň v době rozhodnutí soudu o jím podané odpůrci žalobě (srov. též rozsudek Nejvyššiho soudu ze dne 18. 5. 1999 sp. zn. 31 Cdo 1704/98, který byl uveřejněn pod č. 27 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, rod 2000). (právna veta, rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 5209/2016 zo dňa 11.04.2017) Darovací smlouva ze dne 19.12.1994 byla uzavřena v úmyslu zkrátit věřitele, i když v době uzavření smlouvy nebyl dán úmysl zkrátit věřitele vůči žalobci, ale vůči jinému věřiteli: ve smyslu ustanovení § 42a obč. zák. postačí pro uplatněni odporovatelnosti úmysl zkrátit kteréhokoliv věřitele a nikoliv právě toho věřitele, který se odporovatelnosti dovolává. Ďalej žalobca poukazuje na definíciu ustálenej rozhodovacej praxe v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: S prihliadnutím na čl. 3 základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej Únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú. Judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorý poukazujú žalovaní 1/ až 3/ je judikátom iného štátu. Nemožno teda dôvodne prihliadať na tento judikát, pretože ust. § 524 Obč. zák. jasne stanovuje, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Potvrdzuje to aj rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Iný názor by narušil ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky. Súd právo netvorí, ale iba nachádza. Teda aplikuje právne normy ustanovené v právnom poriadku do praxe. Názor uvedený v predmetnom judikáte Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 21 Cdo 549/2001 zo dňa 22.01.2002 nie je ani aplikovateľný na súdený prípad, nakoľko rieši úplne iné skutkové okolnosti. K tomu žalobca uvádza aj právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR: Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že nie je možné poprieť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní, pretože mu vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 524 Obč. zák. explicitne uvádza, že všetky práva spojené s pohľadávkou na žalobcu postúpením pohľadávky prešli. Aj aktívna vecná legitimácia ako súčasť týchto práv na neho prešla s postúpením predmetnej pohľadávky a nie je možné mu ho odoprieť. V opačnom prípade by bola žalobcovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom a tým by mu bola odňatá aj možnosť konať pred súdom pre nesprávny procesný postup súdu. K tomu žalobca uvádza právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR: Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania.
11/ Súd na predbežnom prejednaní sporu nariadil pojednávanie na deň 04.09.2018. Na pojednávaní, ktoré vykonal za prítomnosti právnych zástupcov strán a žalovaných v 1/ až 3/ rade súd vykonal stranami navrhnuté dokazovanie výsluchom žalovaných 1/ až 3/ rade a svedkyne D. (dôkazy navrhnuté žalovanými) a ďalej dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložili obe sporové strany, ako aj spismi Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor č. V 2076/16 a V 580/18, ktoré na návrh žalobcu zabezpečil súd. Napokon súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 7C/44/2016, ktorý navrhli pripojiť žalovaní. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov N., K. K. a H. ktorých navrhol vypočuť žalobca.
12/ Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi k veci samej uviedol, že nevie prečo by mala byť darovacia zmluva neúčinná, pretože im od malička bolo vštepované, že dom bude ich a celý proces išiel tak, že k tomu aj došlo. V tom dome vyrastali, zveľaďovali ho a nevidí dôvod, prečo by to malo byť neúčinné. Na otázky svojho právneho zástupcu žalovaný 1/ uviedol, že vedel o tom, že mama sa zaviazala otcovi vyplatiť za
dom 35.000,- eur a predtým než im išla dom spolu s pozemkami darovať, tak nemal nejaké vedomie, že mu je niečo dlžná a dar prijal. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že mama im darovala dom preto, že im odmalička bolo hovorené, že dom bude ich a majú si ho zveľaďovať. Nevedel o tom, že mama otcovi nevyplatila sumu, na ktorej sa dohodli v zmieri. Bol v tom, že potom v zmieri si to započítala a vlastne vyplatila aj zvyšné peniaze, ktoré tam boli doplnené a vlastne ich zaplatila. Z jeho pohľadu mu už nebola nič dlžná. Vie, že zaplatila cez 1.500,- eur. Pokiaľ ide o druhý spor, ktorý tiež skončil zmierom, tak išlo podľa neho o sumu 35.000,- eur. Výsledná suma, na ktorej sa dohodli, sa mu zdá, že bola okolo 17.000,- eur. Nevedel o tom, že vlastne má za to zaplatiť on. Podľa neho jeho mama im nedarovala dom s úmyslom ukrátiť ich otca. Dom predali preto, že situácia sa zmenila, našiel si prácu v zahraničí a pokúša sa tam robiť si nový život. Dom sa predal za cenu inú, nižšiu než bola dohodnutá pri vyporiadaní BSM medzi rodičmi preto, že sa využila prvá ponuka. Prvá ponuka sa využila preto, že ako už uviedol, chce si zariadiť nový život v zahraničí. Sestry s tým ako spolumajiteľky súhlasili. Naposledy bol v dome pred dvoma alebo troma týždňami. Mali svadbu, tak tam len prespal. V dome prespal preto, že bola dohoda, že sestra môže dom ešte užívať, išlo o dohodu s novým majiteľom. Pokiaľ ide o túto dohodu, tak táto nie je v jeho réžii. Ide o dohodu medzi jeho sestrou a novým majiteľom. Nového majiteľa nepozná. Stretli sa len pri podpise zmluvy a vie, že je to známy z práce najstaršej sestry muža. Podľa neho ho kupoval na investíciu. Podľa neho je každá nehnuteľnosť investícia. Teraz býva v ČR. Keď sa vracia do SR, chodí buď k sestre do D. alebo do I. k druhej sestre. Do daného domu sa občas zastaví, nechodí tam pravidelne. Zatiaľ v dome býva jeho sestra T.. Bude tam bývať, pokým si nepostaví dom.
13/ Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že celé je to zbytočné, lebo vždy im bolo hovorené, že dom bude ich. Na otázky svojho právneho zástupcu uviedla, že vedela o tom, že jej matka mala podľa zmieru povinnosť vyplatiť otcovi sumu cca 35.000,- eur. O tejto povinnosti matky voči otcovi sa dozvedela, keď prišla exekúcia na mamu. Pred uzavretím darovacej zmluvy s mamou zisťovala či mama zaplatila všetky pohľadávky, či si to započítala a vedela aj o tom, že mu zaplatila aj tých 1.500,- eur. O tom, že mama zaplatila tých 1.500,- eur vie na základe toho, že sa o tom rozprávala s mamou. O sume 35.000,- eur jej mama povedala, že si ich započítala. Od matky nežiadala dôkaz o tom, že došlo k započítaniu. Pokiaľ ide o exekúciu na mamu, nevie aký to bol exekútor, ale zdá sa jej, že to bol Pýri. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná 2/ uviedla, že vedela o tom, že jej mama uzavrela zmier s jej otcom aj vo veci 7C/44/2016. S mamou sa nerozprávala o tom, aký zmier bol uzavretý, v akej výške bola dohodnutá pohľadávka. Má s mamou veľmi dobrý vzťah. Mama jej chodí pomáhať s deťmi, keď potrebuje. Mamy sa nepýtala ako dopadol ten spor preto, že sa jednoducho nepýtala. Vedela ako dopadol prvý spor o BSM a o to ako dopadol druhý spor sa nezaujímala. Vie o tom, že mama si pohľadávku započítala a že teda nemala žiaden dlh voči otcovi, keď takto odpovedala na otázku ako mohla vedieť, že mama nemá voči otcovi dlh, keď nevedela výsledok sporu 7C/44/2016. O tom, že matka už nemá voči otcovi žiadne podlžnosti vedela z rozhovoru s matkou, ona jej to povedala. Jej vzťah k otcovi je veľmi zlý. S ním o tom nekomunikovala. Cez manžela prejavil snahu so mnou komunikovať. S otcom sa nestretáva. Mama im darovala dom preto, že im tvrdila, že bude ich. Dom predali preto, že s manželom a deťmi si chcú postaviť vlastný dom. Za peniaze z predaja domu si postupne kúpia pozemky. Dom predali známemu z práce jej švagra, a to cez sestru. Tohto známeho nepozná. Stretla sa s ním pri podpise zmluvy a aj pri obhliadke domu. Pri zmluve uzavreli dohodu, že v dome môžu bývať. Dohoda znela tak, že kým nepostavia, môžu tam bývať do roka s tým, že platia všetky poplatky za dom. Nájom neplatia, ale platia daň z nehnuteľností. Predpokladá, že dom postavia do roka a presťahujú sa. Teraz bývajú v dome, matka býva pri nej, keď potrebuje pomôcť s deťmi, inak býva pri sestre C. Dom predali za 45.000,- eur pretože sa predával dom bez príslušenstva, ktoré si berú do domu. Podľa nej hodnota tohto príslušenstva môže byť cca 30.000,- eur, lebo tam majú presťahované všetky veci z bytu.
14/ Vypočutá žalovaná 3/ vo svojej výpovedi uviedla, že všetko to začalo tým, keď otec zaťažil dom exekúciou. Bolo to ešte pred vyporiadaním BSM, mama si musela zobrať hypotéku, aby exekúciu vyplatila a neprišli o dom. Potom prebehlo to BSM, kde sa dohodli na tej sume vyplatenia, ale medzi tým mama podala na súd o vrátenie týchto peňazí, čo si aj započítala. Neskôr alebo skôr ju dal on na súd, že mu sumu z BSM nevyplatila a začali jej chodiť listy z vymáhačských spoločností o zaplatení tej sumy a ešte pred tými spoločnosťami mu ona poslala list, že si to započítala a on to posunul tým vymáhačským spoločnostiam. Mama listami odpovedala, že si to započítala a prikladala listinné dôkazy zo súdov. Skončilo to tak, že otec ju dal na exekúciu, dala ho aj mama, ale jej to všetko zamietli. Na otázky svojho právneho zástupcu žalovaná 3/ uviedla, že vedela o tom, že mama má na základe zmieru otcovi vyplatiť 35.000,- eur. Vedela o tom, že mama má zaplatiť 1.500,- eur, tiež podľa tohto zmieru. Mama jej predložila doklad o zaplatení 1.500,- eur, pretože ona to platila cez internet banking z jej účtu.
Pokiaľ ide o záväzok 35.000,- eur z tohto zmieru, mama jej predložila zápočet aj zo súdu, kde to bolo napísané. Mama jej ešte predložila listy zo súdu, ten zápočet čo si ona započítala aj čo si započítala na súde. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná 3/ uviedla, že vedela aj o spore 7C/44/2016, že to dopadlo zmierom, že otec si započítal nejakých 17.000,- eur a ona mu mala zaplatiť 18.000,- eur. Právny zástupca žalobcu žiadal zaprotokolovať, že právny zástupca žalovaných vylúchanej naznačil rukou, aby prestala v polovici vety. Žalovaná 3/ ďalej uviedla, že zmluvu podpísali ešte rok predtým, ako bol ukončený spor, respektíve uzavretý zmier, takže nevedeli ako tento ešte skončí. V tom čase keď podpisovali zmluvu, mama nemala žiadnu pohľadávku a to dlžil otec jej, lebo ona bola vtedy na tom súde. Na ďalšie otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná 3/ uviedla, že mama nebola v danom čase otcovým dlžníkom a oni nevedeli ako to skončí. Mala predsa započítanú pohľadávku. Mama podala žalobu na otca preto, aby mu vrátila peniaze. Dom predali, lebo ona už má svoj dom, mama býva pri nej, brat si rieši bývanie v ČR a sestra si rieši svoje bývanie. Dom predali známemu jej muža, o ktorom vedeli, že zháňa dom na investíciu, pretože on je stavbár a vie ho zrekonštruovať. Jeho pozná dosť ľudí zo I.. Oni brali prvú ponuku, predali len maminu časť, ktorú prepísala len na nich. Mama za predaj nechcela žiadne peniaze, takže sú to len ich peniaze. Pokiaľ ide o to, prečo súhlasili s takou nízkou cenou, tak k tomu uvádza, že to bol ich dom. Mama sa do toho nestarala. S otcom nemá žiadny vzťah, nesnažil sa ju kontaktovať, ani SMS správami k sviatkom, on povedal, že nemá deti. Cez SMS sa ho spýtala, či už nie je ich otec. To bolo veľmi dávno. Nevidela ho štyri roky. Do domu chodí sem tam, keď ide na Oravu, ide tiež k starkým. Bola dohoda o následnom užívaním domu medzi jej sestrou a kupujúcim a ona do domu chodí za sestrou na kávu a podobne. On je podnikateľ, čaká na peniaze, takže mu to hneď netreba, ešte nemá na prerábku peniaze. Kúpnu cenu nám dáva na splátky po 500,- eur. Pokiaľ ide o platenie splátok má obavy, ľudia sú všelijakí. Žiadny zo súrodencov nedostal celú kúpnu cenu. Pokiaľ ide o skupovanie pozemkov, o ktorých sa zmieňovala jej sestra, tak má vedomosť, že peniaze jej dávala aj starká a pozemky nie sú až tak drahé. Zmluvu si vypracovali sami podľa internetového vzoru. K tomu právny zástupca žalovaných uviedol, že on túto zmluvu určite nevypracovával, od jej uzavretia žalovaných odhováral. Žalovaná 3/ ešte uviedla, že podľa nej dom nemá ani zďaleka hodnotu cez 80.000,- eur ako uviedol zástupca žalobcu, pretože mama má znalecký posudok na dom s príslušenstvom na hodnotu cca 63.000,- eur.
15/ Svedkyňa D., nar. XX.XX.XXXX, matka žalovaných 1/ až 3/ a bývalá manželka žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že nechcela urobiť nič zlé, len darovať im dom bez dlžôb. Na predposlednom súde sa dohodli o vysporiadaní, že pohľadávky sú už vysporiadané a z toho dôvodu, že už nemala žiadne dlžoby, to bolo u sudcu Plutinského. Tým tie pohľadávky zanikli. Potom jej chodili listy od spoločnosti Lamad, že má ešte vrátiť nejaké peniaze. Bola v tom, že už má všetko vysporiadané a preto dom darovala deťom. Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o dôvod, prečo si myslela, že má vysporiadané pohľadávky so žalobcom tak preto, že aj na tom súde oni napísali, že má všetko vysporiadané a prišiel aj e-mail, respektíve zápisnica zo súdu. Pokiaľ ide o jej právny úkon smerujúci k tomu vyporiadaniu, resp. čo v tomto smere urobila, svedkyňa uviedla, že vyplatila 1.500,- eur, čo bola dlžná a myslela si, že to už je v poriadku. Pokiaľ ide o to, čo sa stalo so sumou 35.000,- eur, ktorú mala vyplatiť, tak na tom sa dohodli u doktora Plutinského. Od podania žaloby 7C/44/2016 až do toho uzavretia zmieru ako žalobca voči svojmu bývalému manželovi vykonala aj mimosúdne úkony spočívajúce v tom, že si brala úvery, aby to splatila. Na listy z vymáhačských spoločností reagovala tak, že písali jednej spoločnosti, že to majú vyporiadané. Od nej sa im list vrátil. S manželom v konaní 7C/44/2016 uzavreli zmier pre pokoj v rodine, ako povedal. Ona prijala tento zmier dobrovoľne. V súčasnosti je zamestnaná v nemocnici v Dolnom Kubíne, kde zarába v čistom 420,- eur. V minulosti sa s bývalým manželom rozprávali o tom, že dom bude prevedený na deti, keď ho stavali, hovorili si, že bude pre deti, preto robili aj poschodia a nakoniec ich z domu vyháňal. Pracovný pomer má uzavretý na dobu neurčitú. Dnes býva u dcéry T. I.. Nevie prečo považovala svoju pohľadávku za vyrovnanú, keď sa dohodli na nižšej sume než uplatňovala. O tomto spore so svojimi deťmi komunikovala, chodili s ňou na súd a keď prišiel papier zo súdu, tak boli v tom, že to už je vysporiadané. Má na mysli zápisnicu zo súdu, že to už majú vyrovnané. Dom darovala deťom preto, že sú to jej deti, je ich matka, chcela im niečo dať, keď už sa o nich otec nestará. Na otázku, či vie za akých okolností deti predali dom uviedla, že je to ich dom, ona môže ísť aj do domova dôchodcov. Kupcu tohto domu nepozná, ani ju to nezaujíma, takisto ju nezaujíma kúpna cena. V dome býva preto, že si platia nájom, platí ho dcéra, okrem energií aj nájom. S kupujúcim sa nestretla. Pokiaľ ide o to, či jej nevadí, že deti predali dom pod cenu tak jej to nevadí, je to ich vec. Ona zaplatila manželovi 37.000,- eur, lebo vyplatila exekútorovi 35.000,- eur. Dom nemá takú hodnotu. Dom bol exekútorom ohodnotený na 74.000,- eur.
16/ Z listinných dôkazov, ktoré predložili strany sporu, resp. ktoré na návrh žalobcu vyžiadal súd, mal súd preukázané, že žalobcovi vznikla voči matke žalovaných v 1/ až 3/ rade pohľadávka vo výške 35.000,- eur a 1.550,- eur, keď v súdnom zmieri, ktorý bol schválený uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 sa matka žalovaných v 1/ až 3/ rade zaviazala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu z titulu vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM zaplatiť mu sumu 35.000,- eur a na vyrovnanie podielu z titulu vyporiadania pasív patriacich do BSM zaplatiť mu sumu 1.550,- eur, a to obe sumy do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zmieru.
17/ V tejto súvislosti sa žalovaní v 1/ až 3/ rade bránili tým, že pohľadávka žalobcu voči matke žalovaných v 1/ až 3/ rade sa nestala splatnou, pretože doposiaľ Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor nevydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmieru a pokiaľ došlo na základe súdneho zmieru k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, nie je možné vyvodzovať záver o dobe splatnosti peňažnej pohľadávky analógiou.
18/ Túto obranu žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z predmetného zmieru, ktorý zahŕňa dohodu uzavretú medzi ich rodičmi jednoznačným spôsobom vyplýva, že splatnosť súm 35.000,- eur a 1.550,- eur si účastníci danej dohody dohodli v závislosti od splnenia konkrétnej právnej skutočnosti, ktorým bol vznik výlučného vlastníckeho práva matky žalovaných k nehnuteľnostiam patriacim pôvodne do BSM. K tomuto vzniku nepochybne došlo, a to dňom 07.10.2016, aj keď nie na základe právoplatného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva, ale na základe záznamu listiny - uznesenia súdu o vyporiadaní BSM, o čom svedčí oznámenie Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor zo dňa 07.10.2016, ktoré bolo zasielané obom účastníkom zmieru ( č.l. 78 spisu). Je pravdou, že formulácia, podľa ktorej bola splatnosť výplatkov viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o vklade spôsobuje menšiu neurčitosť toho právneho úkonu. Túto však možno preklenúť výkladom. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je na mieste aplikovať pre občianskoprávny charakter daného vzťahu, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Ako už bolo pritom uvedené je zrejmé, že vôľou strán zmieru bolo viazať výplatky na vznik vlastníckeho práva k vyporiadavaným nehnuteľnostiam v prospech matky žalovaných. Túto vôľu preukazuje aj následné správanie matky žalovaných, ktorá výplatok v sume 1.550,- eur žalobcovi uhradila. Ak potom žalovaní tvrdia, že suma 35.000,- eur doposiaľ nie je splatná, bolo by nelogické, aby platila sumu 1.550,- eur, ak táto splatná tiež nie je, nakoľko jej splatnosť bola dohodnutá rovnakým spôsobom ako tomu bolo v prípade sumy 35.000,- eur.
19/ Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu voči matke žalovaných v sume 35.000,- eur sa stala splatnou 30-tym dňom odo dňa zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (záznamom), t.j. 30-tym dňom od 07.10.2016 a teda 06.11.2016.
20/ Nebolo v konaní sporné, že matka žalovaných sumu 35.000,- eur žalobcovi nepoukázala, resp. neuhradila v hotovosti.
21/ Deň po uzavretí súdneho zmieru uvedeného v odseku 16 tohto odôvodnenia, t.j. dňa 07.06.2016, matka žalovaných podala na tunajšom súde voči žalobcovi žalobu, ktorou sa voči nemu domáhala zaplatenia sumy 35.801,73 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 07.06.2016 do zaplatenia, keď žalovaná suma predstavovala čiastku, ktorú vyplatila v dňoch 22.01.2016 a 25.01.2016 u súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, ktorý viedol exekúciu sp. zn. EX 32/13 voči žalobcovi. Predmetnej veci bola pridelená sp. zn. 7C/44/2016.
22/ Uvedená žaloba bola žalobcovi v tomto konaní (v konaní 7C/44/2016 v postavení žalovaného) doručená dňa 04.07.2016.
23/ Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2016 žalobca ku dňu podpísania tejto zmluvy postúpil pohľadávku voči svojej bývalej manželke v sume 35.000,- eur spoločnosti Lamad, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava - Ružinov, IČO: 46 226 869 (č.l. 11 spisu), ktorú skutočnosť oznámil matke žalovaných listom zo dňa 06.09.2016, ktorý prevzala dňa 09.09.2016 (č.l. 12 spisu).
24/ Listom zo dňa 12.09.2016 matka žalovaných vykonala voči spoločnosti Lamad, s.r.o. jednostranné započítanie svojej pohľadávky v celkovej výške 35.802,- eur, ktorú uhradila súdnemu exekútorovi Mgr.
Mariánovi Kráľovi, a to oproti pohľadávke žalobcu voči nej v sume 35.000,- eur vyplývajúcej z dohody uzavretej vo forme zmieru schváleného uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/162/2013-248 zo dňa 06.06.2016 (č.l. 101 spisu 7C/44/2016), ktorý list, ako sa uvádza v čestnom vyhlásení na č.l. 111 spisu 7C/44/2016, prevzal vo forme obyčajnej listovej zásielke na adrese svojho trvalého pobytu X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., konateľ spoločnosti Q. 25/ Dňa 10.10.2016 matka žalovaných uzavrela so žalovanými v 1/ až 3/ rade darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. I., a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/X a pozemku s parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 616 m2, druh pozemku trvalý trávny porast. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných bol povolený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod V 2076/16 - 140/16 dňa 24.10.2016 tak, že každý z nich v súlade so zmluvou nadobudol na predmetných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel 1/3- ina z celku (listiny založené v pripojenom spise Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor č. V 2076/16).
26/ Dňa 07.12.2016 spoločnosť Lamad, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku v sume 35.000,- eur nadobudnutú od žalobcu na spoločnosť BIOTON, a.s., so sídlom Bratislava, Čsl. tankistov 1, IČO: 46 484 621 (č.l. 13 spisu), ktoré postúpenie spoločnosť Lamad, s.r.o. oznámila matke žalovaných listom zo dňa 07.12.2016, ktorý jej bol doručený dňa 16.12.2016 (č.l. 14 spisu).
27/ Dňa 05.04.2017 v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/44/2016 žalobca a matka žalovaných uzavreli zmier, ktorým sa žalobca (v spore 7C/44/2016 žalovaný) zaviazal zaplatiť matke žalovaných (v spore 7C/44/2016 žalobkyni) sumu 16.250,- eur do 45 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2017. Splatnosť sumy 16.250,- eur tak nastala 20.05.2017.
28/ Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017 spoločnosť BIOTON, a.s. pohľadávku v sume 35.000,- eur proti matke žalovaných postúpila na žalobcu, a to ku dňu podpísania tejto zmluvy, pričom listom zo dňa 12.06.2017 žalobca vykonal jednostranný zápočet svojej pohľadávky v sume 35.000,- eur proti pohľadávke matke žalovaných v sume 16.250,- eur tak, že aktívne saldo predstavuje 18.750,- eur s 5% úrokom z omeškania od 07.11.2016 do zaplatenia. Túto kompenzačnú námietku spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky žalobca odoslal matke žalovaných a bola jej doručená dňa 14.06.2017, keď zásielku prevzala jej matka (č.l. 15-17 spisu).
29/ Po podaní žaloby a v čase pred predbežným prejednaním sporu žalovaní v 1/ až 3/, dňa 26.03.2018, uzavreli kúpnu zmluvu s N., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim, ktorou mu previedli nehnuteľnosti nadobudnuté od svojej matky darovacou zmluvou č. V 2076/16 do jeho výlučného vlastníctva, každý za sumu 15.000,- eur, spolu za 45.000,- eur. Vklad vlastníckeho práva v prospech N. podľa uvedenej zmluvy bol povolený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor pod V 580/18 dňa 16.04.2018.
30/ Na základe doteraz uvedených skutočností súd uzaviera, že darovacia zmluva, ktorej určenia neúčinnosti sa žalobca domáha, ak bola uzavretá dňa 10.10.2016, tak bola uzavretá potom, čo sa matka žalovaných zaviazala zaplatiť žalobcovi v zmieri schválenom tunajším súdom dňa 06.06.2016 sumu 35.000,- eur. Splatnosť sumy 35.000,- eur nastala 06.11.2016 (k tomu viď odsek 19 tohto odôvodnenia), pričom pokiaľ ide o splatnosť sumy 35.802,- eur, ktorú si matka žalovaných započítala oproti pohľadávke v sume 35.000,- eur mohla nastať najskôr uplynutím lehoty na jej zaplatenie, ktorú matka žalovaných určila vo výzve priloženej k žalobe v spore 7C/44/2016, pretože išlo o nárok z bezdôvodného obohatenia. Táto lehota bola určená na 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola odoslaná žalobcovi doporučenou zásielkou dňa 03.05.2016 (č.l. 18,19 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť sumy 35.802,- eur nastala pred splatnosťou sumy 35.000,- eur, a tak jednostranným zápočtom matky žalovaných zo dňa 12.09.2016 mohlo dôjsť k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú najneskôr splatnosťou pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr, t.j. k zániku mohlo dôjsť najskôr 06.11.2016 (§ 580 Občianskeho zákonníka). Je potom zrejmé, že v čase keď došlo k uzavretiu danej darovacej zmluvy (10.10.2016) pohľadávka pôvodne žalobcu a s účinnosťou od 03.08.2016 pohľadávka spoločnosti Lamad, s.r.o. v sume 35.000,- eur voči matke žalovaných existovala.
31/ Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5cdo 142/2002 z 18.12.2002, uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 63/2004, pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v
čase uzatvárania takéhoto úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať.
32/ Vychádzajúc z právneho názoru vyplývajúceho z tohto rozhodnutia (ktoré vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí predstavuje tzv. ustálenú rozhodovaciu prax), sa súd nemohol stotožniť s námietkou žalovaných, že žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný, pretože síce v čase urobenia napádaného právneho úkonu nebol veriteľom ich matky (darkyne), keď veriteľom bola spoločnosť Lamad, s.r.o. (a teda nebol v rozhodnom čase v právnom vzťahu s dlžníčkou), ale táto skutočnosť neznamená, že za splnenia ďalších podmienok nemôže úspešne odporovať právnemu úkonu, ktorý matka žalovaných ako dlžníčka urobila, ak tento nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia právneho úkonu. V danom prípade bola darovacia zmluva uzavretá dňa 10.10.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 09.01.2018.
33/ Zhrnúc doteraz uvedené súd konštatuje, že v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy matka žalovaných mala voči spoločnosti Lamad, s.r.o. (nesplatný) dlh v sume 35.000,- eur, ktorý bol judikovaný.
34/ Podľa § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
35/ V prejednávanej veci právny úkon, ktorému žalobca odporuje predstavuje darovacia zmluva, ktorú na strane darkyne uzavrela D. a na strane obdarovaných žalovaní 1/ až 3/ rade, ktorí sú jej deťmi a teda ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi podľa § 116 Občianskeho zákonníka.
36/ Ako konštatoval NS SR v uznesení sp. zn. 4 Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkmi a osobou blízkou je postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.
37/ Vzhľadom na tento právny názor súd skúmal, či darovacia zmluva ukracuje veriteľa alebo nie, pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože darovacou zmluvou sa majetok matky žalovaných jednoznačne zmenšil, nakoľko týmto úkonom matka žalovaných nenadobudla žiadne a teda ekvivalentné plnenie a súčasne nebolo preukázané, že by vlastnila napriek odporovanému právnemu úkonu taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Žalovaná strana síce produkovala dôkaz o tom, že matka žalovaných vlastní ďalšie nehnuteľnosti (výpisy z listov vlastníctva na č.l. 52-59 spisu), avšak žalobca oznámením súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho zo dňa 28.02.2018, ktorý vedie exekúciu voči matke žalovaných za účelom vymoženia pohľadávky žalobcu vo výške 18.750,- eur (č.l. 76 spisu) preukázal, že ide o malé spoluvlastnícke podiely, ktoré sú z hľadiska hospodárnosti exekučného konania neexekvovateľné. Takisto, podľa názoru súdu nemožno za dostačujúci z hľadiska uspokojenia pohľadávky žalobcu, považovať majetok matky žalovaných spočívajúcich v jej príjme zo zamestnania, nakoľko ako uviedla vo svojej výpovedi, sú jej za účelom uspokojenia danej pohľadávky vykonávané zrážky v sume 130,- eur mesačne.
38/ Za daného stavu veci, keď súd dospel k záveru, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný a dlh matky v čase urobenia napádaného úkonu existoval, pričom následkom tohto úkonu bolo ukrátenie veriteľa, bolo pre neúspešnosť žaloby potrebné, aby žalovaní 1/ až 3/ (na ktorých bolo v tomto smere dôkazné bremeno) preukázali, že úmysel svojej matky (ktorý sa v danom prípade predpokladá) nemohli rozpoznať ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti.
39/ Žalovaná osoba blízka dlžníkovi musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadnú náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takú činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím napríklad darovacej zmluvy alebo dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedela, nakoľko jej dlžník (napríklad manžel) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (porovnaj aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 864/2000). Súdna prax zaujala názor, že nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujímala o podnikanie rodičov, že ju rodičia o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch neinformovali, nepostačuje ani odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičmi ako darcami a žalovanými ich deťmi ako obdarovanými nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka (NS ČR sp. zn. 30 Cdo 635/2005) alebo tvrdenie, že skutočnosť, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná záležitosť (NS ČR sp. zn. 21Cdo 2088/2000). Podľa súdov je jednoznačne chybným taký právny názor, že náležitú starostlivosť nemožno vykladať tak, že vždy vyžaduje aktívne správanie nadobúdateľa z odporovaného právneho úkonu (napríklad NS ČR sp. zn. 21 Cdo 313/2001). Tiež nezaváži ani to, že dlžník si pri uzatváraní odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému plnil svoju morálnu alebo právnu povinnosť (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007).
40/ Na preukázanie svojho tvrdenia, že nemohli rozpoznať úmysel ich matky ukrátiť veriteľa žalovaní navrhli jej výsluch a tiež svoje výsluchy. Z týchto dôkazov pritom nemožno, podľa názoru súdu, vyvodiť záver o tom, že žalovaní 1/ až 3/ vyvinuli náležitú starostlivosť za účelom zistenia prípadného úmyslu ich matky ukrátiť veriteľa. Z ich výpovedí, ako aj výpovede ich matky vyplýva, že darovaciu zmluvu uzavreli a dar prijali najmä na základe toho, že im rodičia vždy hovorili, že dom bude ich. Žalovaný v 1/rade vo svojej výpovedi neuviedol, že by vyvíjal akékoľvek aktívne konanie za účelom zistenia, či jeho matka pohľadávku v sume 35.000,- eur žalobcovi uhradila, bránil sa len tým, že bol v tom, že si ju započítala. Takisto žalovaná 2/ vo svojej výpovedi uviedla len to, že pred uzavretím zmluvy si zisťovala, či mama zaplatila všetky pohľadávky, či si to započítala, pričom toto urobila len rozhovorom s matkou a nežiadala od nej o tom dôkazy. Žalovaná v 3/ rade uviedla, že vedela o tom, že mama má na základe zmieru otcovi vyplatiť 35.000,- eur a ohľadne toho jej mama predložila zápočet aj zo súdu kde to bolo napísané. V kontexte s výpoveďou svedkyne, ktorá hovorila o papieroch zo súdu tak, že išlo o zápisnicu zo súdu možno uzavrieť, že mohlo ísť jedine o zápisnice zo sporu 7C/44/2016 a tieto boli vyhotovené v marci a apríli 2017, teda až po uzavretí danej darovacej zmluvy.
41/Zhodnotiac doteraz uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je vo svojej zostávajúcej časti dôvodná, a pre to jej vyhovel.
42/ Pokiaľ žalobca potom, čo žalovaní 1/ až 3/ rade počas sporu previedli nehnuteľnosti, ktorých sa týka žaloba na tretiu osobu, zdôrazňoval, že existencia pasívnej legitimácie žalovaných ostáva zachovaná, súd poukazuje na to, že žalovaní v 1/ až 3/ rade voči tejto argumentácii nevzniesli žiadnu obranu a samotný súd sa s touto právnou argumentáciou zhoduje, vychádzajúc z právneho názoru uvedeného v rozhodnutí publikovanom pod č. R 5/2008, v zmysle ktorého vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. Ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovaného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznanie takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pre úspešné odporovanie právneho úkonu je potrebné, aby veriteľ mal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Určením právnej neúčinnosti v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu a právny úkon i naďalej zostáva platným a vyvoláva
ním sledované právne následky. Iba v pomeroch veriteľa, v ktorého prospech bola právna neúčinnosť právneho úkonu vyslovená a osoby, v ktorej prospech bol odporovateľný právny úkon učinený alebo ktorej z neho vznikol prospech (t. j. žalovaní), sa na právny úkon hľadí tak, ako keby nenastali jeho účinky.
43/ Vzhľadom na takýto výsledok konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že právo na náhradu trov konania priznal žalobcovi voči žalovaným v 1/ až 3/ rade v plnom rozsahu, t.j. 100%, pretože zavinenie na čiastočnom zastavení konania nemožno pričítať žalobcovi (dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že nehnuteľnosti tvoriace predmet napádaného právneho úkonu boli počas sporu prevedené na tretiu osobu a žaloba v časti, aby súd rozhodol, že je žalobca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym pod 376 EX 864/2017 z výťažku predaj týchto nehnuteľností tak stratila svoje opodstatnenie bez toho, aby sa o to pričinil žalobca) a v časti nedotknutej späťvzatím bol žalobca plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).