Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/137/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej X. T., U., B. XXX/XX, o zaplatenie 4 381,69 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15Csp/112/2017-73 z 19.1.2018 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 172,30 € a úrok z omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Zastavuje konanie o zaplatenie 30 € s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 149,39 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia v povolených mesačných splátkach po 150 €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V prípade omeškania s plnením 1 splátky, má to za následok splatnosť celého plnenia. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,74 %. O výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu žalobou, podanou uňho 16.8.2017, domáhal voči žalovanej, čím žalobu odôvodnil, čo žalovaná uviedla v písomnom podaní, doručenom mu 28.9.2017, ktorým sa k žalobe a prílohám vyjadrila, čo žalobca k vyjadreniu uviedol, čo právny predchodca žalobcu podaním zo 17.1.2018 uviedol, že na pojednávaní oboznámil nasledovné listinné dôkazy a to žalobu, zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky z 21.10.2013, „prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, doručenkou predžalobnej upomienky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ a zistil tento skutkový stav veci: 21.10.2013 uzavreli účastníci a to Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12,060 01 Kežmarok a žalovaná na formulárovom tlačive nazvanom Zmluva o poskytnutí pôžičky č. zmluvy 6160710, pričom v časti pôžička tejto formulárovej zmluvy boli vyplnené údaje: pôžička 4 400 €, splátka 137,23 €, celková čiastka 8 233,80 €, počet splátok 60, celkové náklady spotrebiteľa 3 833,80 €, termín končenej splatnosti 10/2018, RPMN 32 %, fixná „ročný“ úroková sadzba 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,83 %. Cituje, ako sú v bode 6. Zmluvných podmienok formulárovej zmluvy upravené podmienky splácania. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila ku dňu podania žaloby 1 220,61 €. Z potvrdení predložených žalovanou, táto uhradila ešte 30 €. Predžalobnou upomienkou z 27.8.2014 bola žalovaná vyzvaná právnym predchodcom žalobcu k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 439,13 €. Upomienka nebola žalovanej doručená, z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Písomnosťou z 29.10.2014 bolo žalovanej oznámené, že dlh z úverovej zmluvy č.6160710 sa stal

splatným v celom rozsahu naraz, pričom k 29.10.2014 dlžná suma predstavuje 4 669,17 €, z toho istina úveru je 4 661,69 €. Vec právne posúdil nasledovne: Cituje znenie § 52,§ 517 ods.1,2 O. z. v platnom znení,§ 1 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,§ 9 ods.1,2, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy,§ 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, a § 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného do 31.5.2014. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke č.6160710 z 21.10.2013, podľa ktorej právny predchodca žalobcu mal jej poskytnúť pôžičku 4 400 €, pričom ako dlžník sa zaviazala uhradiť mu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 137,23 €, teda celkovo 8 233,80 €. V zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená pod písm. l/ cit. zákonného ust., podľa ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zák. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Trnave 9Co 401/2012 zo 6.8.2013, ale aj rozsudku KS v Prešove 7Co 220/2014 z 27.11.2014 a KS v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014. Bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 10/2018, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok KS v Žiline 5Co 286/14 z 27.5.2014). Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu neuviedol v zmluve o pôžičke č.6160710 z 21.10.2013 všetky podstatné náležitosti predpokladané v § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to, napr. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z. z.). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku 4 400 €, pričom z tejto sumy vrátila žalobcovi 1 250,61 €. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 30.11.2014 0,05 %. Na základe uvedených skutočností a cit. zákonných ust. preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 3 149,39 € spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu 3 149,39 € s prísl. žalobu zamietol. Zároveň vzhľadom „k tvrdeniu“ žalovanej tejto povolil zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 150 €, zohľadniac jej finančné a sociálne pomery. Povolil splátky s určením zročnosti a výšky splátky, s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu so zaplatením čo i len jednej splátky v ním určenej výške a splatnosti, bude to mať za následok splatnosť celého nezaplateného dlhu. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 C. s. p. (ich znenie cituje) tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,74 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 72,87 %. Žalovaná mala úspech iba v rozsahu 27,13 %, a preto priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 45,74 % (72,87 % - 27,13 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 3. I. Proti rozsudku podal žalobca v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365 ods.1 písm. h) C. s. p. napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV o trovách konania a navrhuje, na základe § 388 C. s. p. rozsudok súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť 1 172,30 €, úrok z omeškania 5,05% p. a. zo sumy 1 172,30 € od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu náhrada trov konania a náhrada trov právneho zast. v plnom rozsahu. II. Odvolanie odôvodňuje tým, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre bezúročnosť úveru. Rozhodnutie súdu nie je správne. Právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu: a) neuvedenia termínu konečnej splatnosti; b) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov; nie je správny a je v rozpore s čl.10 Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR) prednosť pred zák. a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law SD EÚ predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a EÚ, ktoré podľa čl.7 ods.2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zák. SR. Uvedený rozsudok SD EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Súd bol povinný prihliadať pri svojom rozhodovaní prednostne na tento rozsudok, keďže má prednosť pred zák. o spotrebiteľských úveroch. SD EÚ v rozsudku z 3.2.1977, Benedetti/ Munari 52-76 rozhodol, že cieľom rozsudku o „prejudidiálnej“ otázke je vyriešiť právnu otázku, ktorá zaväzuje vnútroštátneho sudcu, pokiaľ ide o výklad príslušných ust. aktov Spoločenstva. Neaplikovaním týchto základných princípov únijného práva dospel súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa rozsudku SD EÚ z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a I. S. by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje. Podľa jej čl.10 ods.2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky. a) K uvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru uvádza, že splnenie uvedenej zákonnej požiadavky uvedením mesiac + rok ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom prípade „10/2018“ (úvodzovky žalobca) je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Týmto odkazuje na vyhl.č.620/07 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C vyplýva: Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný. Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl.6, bod 6.1.,6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20.dňu v mesiaci, so splatnosťou 1. mesačnej splátky 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá 21.10.2013, splatnosť 1. úverovej splátky tak nastala 20.11.2013, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 60 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala 20.10.2018. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok a to v čl.6, bod 6.1.,6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 10/2018 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do októbra 2018. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín „konečenej“ splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Podporne odkazuje na rozsudok KS v Banskej Bystrici 12Co/284/2017. V prejudiciálnej otázke: Má sa čl.10 ods.2 písm. h) smernice 2008/48 vykladať tak, že údaje vyžadované týmto ust. (konkrétne frekvencia splátok), - musí byť v zmluve individualizovaný na podmienky danej konkrétnej zmluvy [v princípe uvedením presných dátumov (deň, mesiac, rok) splatnosti jednotlivých splátok] alebo - postačí, ak sú v zmluve obsiahnuté všeobecným odkazom na objektívne zistiteľné parametre, z ktorých je možné ich odvodiť (napr. klauzulou, že mesačné splátky sú splatné najneskôr do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca, prvá splátka je splatná do 1 mesiaca od podpisu zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná vždy po 1 mesiaci od splatnosti predošlej splátky alebo iným podobným spôsobom)? SD EÚ rozhodol, že cieľ uvedeného ust. je splnený, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Za daných okolností sa má čl.10 ods.2 písm. h) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. b) Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako, napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obch. zák. SD EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom z 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zák. sankcionovať absenciu

niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V prejudiciálnej otázke: Má sa čl.10 ods.2 písm. i) v spojení s písm. h) Smernice 2008/48/ES vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/amortizácii istiny úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t. j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka), ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/ amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť alebo čl.10 ods.2 písm. h) zaručuje dlžníkovi dodatočné právo žiadať výpis z amortizačnej tabuľky k určitému konkrétnemu dňu počas trvania zmluvy o úvere, no toto právo nezbavuje zmluvné strany povinnosti, aby rozdelenie jednotlivých plánovaných splátok (splatných podľa zmluvy o úvere počas doby jej trvania) na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov bolo obsiahnuté už v samotnej zmluve, a to spôsobom individualizovaným pre danú konkrétnu zmluvu (?), SD EÚ rozhodol, že čl.10 ods.2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z čl.10 ods.2 písm. i) a čl.10 ods.3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ust. je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48/ES, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ust. v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (pozri analogicky rozsudok z 12.7.2012, SC Volksbank Romania, C-602/10, EU:C:2012:443, body 63 a 64). Čl.10 ods.2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl.10 ods.2 uvedenej smernice. Na základe uvedeného sa má čl.10 ods.2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ust. v spojení s čl.22 ods.1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa čl.23 Smernice 2008/48/ ES má vykladať tak, že nebráni tomu aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl.10 ods.2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov(?), SD EU rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, príp. existenciu notárskych poplatkov a príp. požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl.10 ods.2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. SD EÚ tak rozhodol, že § 4 ods.2 písm. i) zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [súčasný § 9 ods.2 písm. k) z.č.129/10 Z. z.] je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia SD EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Zároveň poukazuje na rozhodnutie SD EÚ C-565/2012 z 27.3.2014, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na „rozhdnutie“ SD EÚ C-348/2014 z 9.7.2015, podľa ktorého čl.4 Smernice č.87/102/EHS z 22.12.1986 (jedná sa o Smernicu, ktorá predchádzala Smernici 2008/48/ ES) vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nebude v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku, nebude spravidla a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná. III. Správnym procesným postupom by súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Na základe týchto skutočností navrhuje rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní

pred súdom I. inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zast. za 4 úkony právnej pomoci v plnom rozsahu. 4. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedených výrokoch v odvolacom preskúmavaný. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku III., neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 172,30 € a úrok z omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti rozsudku. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7. Súd, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie 1 172,30 € a úroku z omeškania 5,05 % p. a. z uvedenej sumy od 30.10.2014 do zaplatenia, do 3 od právoplatnosti rozsudku, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 8. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti I. S., v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil. 9. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018. 10. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 12. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.