Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-167-2017.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/167/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., D. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokát so sídlom Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 873/204, proti žalovanej: Q. P., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., D. XXXX/X, právne zastúpenej: JUDr. Mariána Gelenekyho, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/52/2013-182 zo dňa 21.07.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) , ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu dňa 04.03.2010.
2. Žalovaná vo svojej procesnej obrane poukazovala na iný rozsah BSM než tvrdí žalobca, na okolnosti nadobudnutia členského podielu k družstevnému bytu tvrdiac, že tento nepatrí do BSM strán sporu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „ I. Súd určuje, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tvorí hodnota členského podielu v bytovom družstve Okresné stavebné bytové družstvo v L. k 3-izbovému bytu č. XX, blok A/2, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vchod č. XXXX obytného domu, popis. č. 6, na ul. D. v L.. II. Žalovanej sa prikazuje členský podiel v bytovom družstve Okresné stavebné bytové družstvo v L. k 3-izbovému bytu č. XX, blok A/2, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vchod č. XXXX obytného domu, popis. č. X, na ul. D. v L. ako iné majetkové právo. III. Na úplné vyrovnanie podielov je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu 26.990,- Eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že došlo k zániku BSM strán sporu. Žalobca a žalovaná boli manželmi, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.01.2010 sp.zn. 17C/173/2009, právoplatným 03.03.2010. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva podala žalovaná na súd žalobu o zrušenie spoločného nájmu k bytu nachádzajúceho sa na ul. D. v L. č. X ,blok A-2, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vchod č. X obytného domu. Súd v konaní sp.zn. 12C/295/11 zo dňa 20.09.2012 zrušil spoločný nájom družstevného bytu účastníkov konania/strán sporu k bytu na ul. D. v L. č. 3, blok A-2, nachádzajúci sa na 5. poschodí obytného domu, súp. č. XXXX/X tak, že ďalšou nájomkyňou a členkou bytového družstva bude P. Q..
Zároveň ju zaviazal zabezpečiť žalobcovi náhradný byt. Členský podiel k družstevnému bytu, ktorý je majetkovým právom, v konaní 12C/295/2011 vyrovnaný nebol. Z Dohody o prevode členských práv a členského podielu k družstevnému bytu v obytnom dome OSBD Prešov uzavretej medzi doterajším užívateľom T. V., nar. XX.XX.XXXX a Q. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že prevádzajúci previedol dohodou na preberajúceho všetky svoje členské práva a povinností vyplývajúce z členstva v OSBD z užívania 2-izbového družstevného bytu na ul. J. XX v L. vrátane zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorá ku dňu podpísania dohody predstavuje 26.000,- Kčs. Dohodu schválilo predstavenstvo OSBD na zasadnutí dňa 25.10.1983. Dňa 1.11.1983 bola uzavretá Dohoda o užívaní družstevného bytu medzi OSBD L. a Q. P. na užívanie 2-izbového družstevného bytu na ul. J.. Dohoda je z 01.11.1983. Dňa 19.12.1986 uzavreli Dohodu o užívaní družstevného bytu OSBD L. a Q. P. k 3-izbovému družstevnému bytu na ul. D. v L.. Z oznámenia o vyžiadaní členského podielu z 06.11.1985 vyplýva, že členský podiel 3-izbového bytu predstavuje sumu 26.670,- Kčs.
5. Prijal právny záver, že BSM strán sporu musí vyporiadať súd. V prejednávanej veci vychádzajúc zo skôr prebiehajúceho konaniu vedenému pod sp.zn. 12C/295/2011, v ktorom súd rozhodoval o zrušení spoločného nájmu strán konania totožných ako v tomto konaní a v ktorom prijal záver, že v zmysle ust. § 703 a nasl. OZ sa bývalí manželia stali spoločnými nájomcami bytu po pretransformovaní z práva spoločného užívania družstevného bytu. S poukázaním na právoplatne vyriešenú otázku spoločného bytu bývalých manželov strán sporu, súd v prejednávanej veci bol viazaný týmto právnym posúdením. V prejednávanej veci súd vyporiadaval len majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do troch rokov od zániku BSM. Súd nevyporiadaval majetok, ktorý navrhla vyporiadať žalovaná podaním doručeným súdu 04.06.2013, pretože tak urobila po uplynutí lehoty troch rokov v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 04.03.2010, lehota od zániku BSM tak uplynula 05.03.2013, teda položky označené po tomto dátume sa vyporiadali zákonnou fikciou. Súd preto zahrnul do masy vyporiadavaného BSM len položky, ktoré stany sporu označili v lehote 3 rokov od zániku BSM. Ostatné položky tvoriace masu BSM a nezahrnuté do predmetu konania v zákonnej lehote sa vyporiadali podľa zákonnej fikcie obsiahnutej v ust. § 149 ods. 4 OZ.
6. Poukázal na ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 C.s.p.
Obsah odvolaní a obsah vyjadrení k odvolaniu
8. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. V odvolaní uviedla, že považuje rozsudok za nezákonný a nesprávny. Podľa jej názoru má konanie vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nevykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM všetok majetok, ktorý bol manželmi spoločný a ktorý existoval ku dňu zániku manželstva, pretože súd prvej inštancie sa opieral o judikatúru súdov v Českej republike. Podľa jej názoru má byť vyporiadaná masa BSM, potom nejde o právnu istotu, pokiaľ navrhovateľ podal návrh 6 dní pred uplynutím zákonnom stanovenej lehote a nezahrnul do návrhu celú masu BSM. Ďalej poukazuje na to, že súd sa nevyrovnal s jej tvrdením, že do BSM nepatrí členský podiel v bytovom družstve Okresného stavebného bytového družstva v Prešove a to z dôvodu, že iba ona uzavrela dohodu o prevode členských práv a členského podielu k družstevnému bytu v roku 1983 so svojou matkou, na základe toho bol iba jej pridelený tento družstevný byt. Podľa teórie práva predmetom BSM môže byť aj byt nadobudnutý podľa zákona č. 182/1993 Z.z. s výnimkou družstevného bytu. Členský podiel podľa jej názoru nepatrí do masy BSM. Ďalej poukazuje na ust.§ 150 Občianského zákonníka, kedy musí súd pri vyporiadaní prihliadnuť na to kto sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Tvrdí, že bol z bytu vyprataný a zásluhu nemal na nadobudnutí bytu žiadnu. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť na nové konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolanie podal aj žalobca a to proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd tento napadnutý výrok zmenil a priznal mu nárok na náhradu v rozsahu 100 %.
10. Vyjadrenie k odvolaniu žalovanej podal písomne žalobca. Uviedol, že navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukazuje na to, že súd na prvom pojednávaní vyjadril svoj názor, že
zahrnie len položky, ktoré boli označené stranami sporu v lehote 3 rokov od zániku BSM a nezahrnuté sa vysporiadajú podľa fikcie s tým, že ide o niektoré hnuteľné veci a nehnuteľnosti vedené na správe katastra. Súd sa vyrovnal s tvrdeniami žalovanej, keďže nesúhlasila žalovaná s výškou vyrovnávacieho podielu, bolo nariadené znalecké dokazovanie. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
12. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. Súd po vykonanom dokazovaní vyrovnal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len v rozsahu tvrdenom a preukázanom žalobcom . Predmetom vyporiadania sa tak stal členský podiel k trojizbovému bytu - družstevnému hodnota členského podielu v bytovom družstve Okresné stavebné bytové družstvo v L. k 3-izbovému bytu č. XX, blok A/2, nachádzajúci sa na 5. poschodí, vchod č. XXXX obytného domu, popis. č. 6, na ul. D. v L.. Súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty ceny členského podielu predmetného bytu.
14. Na skutkové okolnosti, ktoré boli tvrdené žalovanou na rozsah BSM účastníkov neprihliadol, dôvodiac to tým, že žalovaná na ne poukazuje až po uplynutí troch rokov od zániku BSM.
15. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zásade vyjadruje rovnaké postavenie manželov. Tento inštitút predstavuje komplex majetkových vzťahov manželov.
16. Podľa súdu predmetom vyporiadania BSM strán sporu sa stal len členský podiel v bytovom družstve - jeho všeobecná hodnota .Nevyrovnal sa s tvrdeniami žalovanej a nevyhodnotil dôkazy ňou ponúkané na iný rozsah BSM . Odôvodnenie súdu, že nie je možné prijať obranu žalovanej strany a vyrovnať sa s ňou vzhľadom na to, že, tieto učinila a oznámila až po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty je nesprávne. S takýmto názorom nie je možné súhlasiť. Účastníci konania v konaní o vyrovnanie ich BSM sú oprávnení v priebehu súdneho konania určiť a označiť predmet konania.
17. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Po zániku BSM sa vykoná jeho vyporiadanie. Podstata vyporiadania BSM spočíva v jeho likvidácii. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadaním sa stanoví, ktoré z vecí z BSM zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z bezpodielových spoluvlastníkov a ktoré vo vlastníctve druhého, prípadne, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve, s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet BSM. Právny režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou Občianskeho zákonníka o BSM.
18. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho majetok. Ďalej sa pri vyporiadaní prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia je treba vziať tiež zreteľ k starostlivosti o deti a starostlivosť o spoločnú domácnosť.
19. V prejednávanej veci neexistoval dôvod k tomu, aby predmetom BSM, t. j. majetkového spoločenstva manželov nemal byť aj iný majetok ktorý podľa tvrdenia žalovanej patrí do rozsahu BSM. Nepovažuje sa za správny záver , že po uplynutí troch rokov od zániku BSM, pokiaľ prebieha konanie pred súdom o vyporiadanie nie je oprávnený žalovaný účastník učiniť rozsah BSM a tvrdiť a preukázať , že je iný než ho označila strana žalobcu.
20. Súd tak ďalej vychádzal pri vyporiadaní BSM v prejednávanej veci zo základnej právnej domnienky platnej pre vyporiadanie a to, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. Z dikcie zákona však možno vyvodiť, že táto zákonná domnienka je vyvrátiteľná, takže nie je vylúčené, pokiaľ ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely môžu byť hodnotené ako rôzne a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Možno preto hovoriť o kvantitatívnom vyporiadaní (zistenie rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a následne o kvalitatívnom vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi, prípadne sa výlučným vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne druhého manžela. Súdna prax zastáva názor, že odklon od rovnosti podielov na majetku patriacich do BSM je namieste za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vyporiadať (porov. nález Ústavného súdu SR z 13. 03. 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2013-37).
21. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup mimoriadny a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to: negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádzala z tézy podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie členského podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM, a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.
22. Je potrebné tiež preukázať, že pri vyporiadaní je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho samostatný alebo oddelený majetok.
23. Pokiaľ súd vylúčil žalovanú z možností vyjadrovať sa k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva a ku všetkým dôležitým okolnostiam dôležitým pre vyrovnanie BSM postupoval v rozpore so zásadami spravodlivého procesu, ktorý tvorí súčasť základných práv a slobôd a došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Súd sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov spravoval nesprávnym právnym názorom. Preto jeho rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd tak postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1C.s.p.).
24. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd zistí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov - aktíva a pasíva. Žalovaná je povinná svoje tvrdenia preukázať vo vzťahu k tvrdenému rozsahu BSM ,ako aj tvrdené okolnosti nadobudnutia spoločného majetku . Súd pri vyporiadaní prihliadne na všetky kritéria dôležité pri vyporiadaní BSM. Až po vyriešení týchto otázok bude môcť súd znovu o vyporiadaní BSM rozhodnúť. Vzhľadom na zrušenie
rozsudku na základe podaného odvolania žalovanej dochádza k zrušeniu celého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu.
25. Súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).