Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-71-2017.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csp/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie 2.827,88 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.827,88 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2017 a špecifikovanou podaním zo dňa 13.07.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.827,88 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 2.827,88 eura od 20.05.2017 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 10.01.2013 uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. J., s tým, že v zmysle bodu 3.8. VOP (Všeobecných obchodných podmienok banky) je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 19.05.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania na účte je klient povinný ako majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, ktorý je v súlade s bodom 3.12 VOP a Výveskou úrokových sadzieb vo výške 28 % ročne.
3. V špecifikácii žaloby zo dňa 13.07.2018 žalobca doplnil, že žalobca a žalovaný dňa 11.11.2013 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte s limitom prečerpania vo výške 960,-eur, pričom žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,-€ dňa 1.1.2015, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu. Žalovaná suma 2.827,88 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok bod 16 časť T. Žalobca súčasne v podaní uviedol a špecifikoval jednotlivé kreditné a debetné obraty, ktorých výsledkom je žalovaná sumu 2.827,88 €.
4. Žalovaný sa k žalobe ani k špecifikácii žaloby nevyjadril.
5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, úrokovými sadzbami, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z účtu žalovaného, zmluvou o povolenom prečerpaní a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 10.01.2013 uzatvoril žalobca ako so žalovaným ako majiteľom účtu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa Čl. IV. bod 2. predmetnej zmluvy za poskytovanie produktov/služieb bola banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Vzájomné práva a povinnosti bližšie nešpecifikované zmluvou sa riadili (aj) Všeobecnými obchodnými podmienkami banky.
8. Dňa 11.11.2013 uzatvoril žalobca ako banka so žalovaným ako klientom Zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej predmetom bolo povolené prečerpanie do výšky limitu 960,-€ na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % p.a. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
9. Podľa bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (č.l. 16 spisu) majiteľ účtu je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Podľa bodu 3.12 VOP po dobu nepovoleného prečerpania na účte musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Žalobcom predložený sadzobník poplatkov obsahuje sumár rôznych poplatkov v rôznej výške.
10. Z predložených úrokových sadzieb žalobcu (č.l. 4 spisu) vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní je vo výške 28 % p.a.
11. Z predložených výpisov k účtu č. XXXXXXXXXX na meno žalovaného je zrejmá konečná (žalovaná) suma 2.827,88 eura, s tým, že na predložených výpisoch sú evidované rôzne transakcie, poplatky, úroky (č.l. 25-77), ktoré žalobca uviedol v sumáre v podaní - špecifikácii žaloby.
12. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
13. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
16. Podľa § 273 ods.1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne čiastočne len čo do požadovanej istiny vo výške 2.827,88 eura. Ako vyplýva zo žaloby, resp. jej špecifikácie, uvedená suma žalovanej istiny predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Žalobca predloženými dôkazmi preukázal uzatvorenie zmluvy o bežnom účte ako i zmluvy o povolenom prečerpaní, s tým, že predloženými výpismi z účtu preukazoval výšku žalovanej istiny v sume 2.827,88 eura, ktorú aj riadne špecifikoval, t.j. uviedol, z čoho pozostáva žalovaná suma a súčasne uviedol, ako sa k žalovanej sume dopracoval, keď uviedol jednotlivé zložky kreditných i debetných operácií na účte žalovaného, zriadeného titulom zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.01.2013. Čerpania finančných prostriedkov žalovaným nad rámec finančných prostriedkov, ktorými žalovaný disponoval, bolo titulom zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 11.11.2013. Nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal zánik žalovanej pohľadávky žalobcu voči jeho osobe, v konaní bol pasívny, pri zohľadnení povinnosti tvrdenia ako i unesenia dôkazného bremena žalobcom v dostatočnom rozsahu súd potom žalobe čo do sumy žalovanej istiny 2.827,88 eura vyhovel a uložil žalovanému povinnosť túto sumu uhradiť tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
18. Za nedôvodnú súd posúdil žalobu v časti požadovaného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 2.827,88 eura za obdobie od 20.05.2017 do zaplatenia, preto súd v tejto častí žalobu zamietol (výrok II. rozsudku). Súd pritom vychádzal z toho, že úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, čo bolo v tomto prípade dňa 19.05.2017. Súd je toho názoru (súdna prax aj iných súdov), že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na právne posúdenia v obdobných veciach uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/251/2016 zo dňa 4.10.2017 a sp. zn. 26Co/13/2016 zo dňa 27.06.2017. Po splatnosti úveru patria veriteľovi len úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14), nie aj úroky. Súd preto žalobu v časti zaplatenia 28 % ročného úroku zo sumy 2.827,88 eura od 20.05.2017 do zaplatenia zamietol (výrok II.).
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd vychádzal z toho, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu musí byť vypočítaný s použitím vstupných súm
- výška pohľadávky uplatnenej a priznanej. Úrok, ktorý nie je samostatným nárokom v konaní, ale príslušenstvom uplatnenej pohľadávky, neovplyvňuje úspech alebo neúspech strany sporu v konaní. Výška nemôže byť zahrnutá do hodnoty výšky uplatnenej pohľadávky, z ktorej je vypočítaný pomer úspechu a neúspechu v súvislosti s náhradou trov konania (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/42/2015 zo dňa 24.2.2015). Čiastočné zamietnutie žaloby v časti úroku teda nemalo vplyv na konštatovanie o plnom úspechu žalobcu v tomto konaní. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).