Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_70Csp-20-2021.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70Csp/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: Inkasáreň s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: L. F., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom N. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 70,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 € od 22.7.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie sumy 3,- € súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.11.2020 domáhal zaplatenia istiny 70,70 € spolu so zákonným úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 3,- €, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. na linke X, č. vozidla XXXX na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, t.j. cestoval bez platného cestovného lístka. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 € a sankčnú úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom počas jazdy vo výške 70,- € na mieste, o čom kontrolujúca osoba právneho predchodcu žalobcu spísala hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX. Dopravný podnik Q., a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku voči žalovanému žalobcovi, ktorému tak vzniklo právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 15.12.2020 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovanému do vlastných rúk. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
3. Miesto skutočného pobytu žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, sa súdu zistiť nepodarilo. Žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená oznámením o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal v konaní nečinný.
4. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to hlásením revízora o porušení tarifných a prepravných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky a predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa XX.X.XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXX súd zistil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX cestoval linkou mestskej hromadnej dopravy v Q. č. X vo voze č. XXXX, kde bol o XX:XX hod. kontrolovaný revízorom, ktorý zistil, že cestuje bez cestovného lístka. Úhradu 70,- € za porušenie prepravného poriadku a tarify MHD a cestovné 0,70 € žalovaný odmietol revízorovi zaplatiť. Z oznámenia o postúpení pohľadávok vyplýva, že dopravca - Dopravný podnik Q., a.s., ako postupca postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka. V predžalobnej výzve žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom.
7. Z článku A.14.3 Prepraveného poriadku Integrovaného dopravného systému v Q. kraji (ďalej len ako „PP IDS BK“) vyplýva, že cestujúci je povinný na vyzvanie oprávnenej osoby dopravcu kedykoľvek počas prepravy, a to aj v okamihu vystúpenia, predložiť ku kontrole platný cestovný lístok a prípadne aj preukaz na zľavu cestovného.
8. Z článku A.14.4 PP IDS BK vyplýva, že cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3 PP IDS BK nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj sankčnú úhradu.
9. Z článku A.14.7 veta prvá PP IDS BK vyplýva, že sadzby sankčných úhrad sú uvedené v Cenníku uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK.
10. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
11. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
12. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
13. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach základným cestovným v železničnej doprave sa rozumie cestovné v druhej vozňovej triede vlaku osobnej dopravy bez príplatkov a zliav.
14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
15. Žalovaný cestoval v prostriedku mestskej hromadnej dopravy, čím medzi ním a dopravcom došlo k vzniku zmluvy o preprave osôb, pričom pri kontrole vykonanej revízorom sa žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom. Revízorovi svoju totožnosť preukázal predložením dokladu. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné vo výške 0,70 € a sankčnú úhradu podľa tarify vo výške 70,- €. Táto pohľadávka dopravcu bola postúpená na žalobcu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 70,70 €.
16. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu žalobcovi riadne a včas neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. V zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach bol žalovaný povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu (prirážku) podľa tarify na mieste, preto sa do omeškania dostal dňom nasledujúcim po dni nesplnenia si tejto povinnosti, t.j. od XX.X.XXXX až do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %, preto výška úrokov z omeškania predstavuje 5 % ročne. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
22. Žalobca si ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil okrem úrokov z omeškania i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3,- €, ktoré predstavovali poštovné uhradené v súvislosti so zaslaním oznámenia o postúpení pohľadávky a predžalobnej výzvy.
23. Náklady spojené so splnením si povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže znášať dlžník. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkmi sú postupca a postupník, akékoľvek náklady s ním spojené hradia jeho účastníci, ktorí nemôžu vnútiť ich úhradu dlžníkovi. Takéto náklady preto nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky a v tejto časti je teda žaloba nedôvodná.
24. Pokiaľ ide o náklady spojené so zaslaním predžalobnej výzvy, žalobca si tieto uplatnil v konaní duplicitne jednak ako hmotnoprávny nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a tiež ako procesnoprávny nárok na náhradu trov konania, v rámci ktorých sa domáhal i náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom právnej služby predžalobná výzva podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a k nemu prislúchajúceho tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorý pokrýva tiež úhradu tohto druhov poplatkov. Účelom tzv. režijného paušálu je okrem iného odbremeniť právneho zástupcu a v konečnom dôsledku aj súd od preukazovania, resp. skúmania skutočného vynaloženia a výšky výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, preto má súd za to, že procesnoprávny nárok na režijný paušál všade tam, kde je to možné, konzumuje hmotnoprávny nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Aj v tejto časti je preto žaloba nedôvodná. Súd sa bude nákladmi spojenými s predžalobnou výzvou zaoberať až pri rozhodovaní o výške trov konania súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti žalobcom uplatneného príslušenstva - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech zodpovedajúci istine 70,70 €, žalovaný dosiahol čiastočný úspech zodpovedajúci príslušenstvu vo výške 3,- €, ktoré si žalobca v konaní vyčíslil, preto ho súd pri posudzovaní miery úspechu zohľadňoval. Úspech žalobcu tak predstavuje 96 % a úspech žalovaného 4 % uplatneného nároku; vzájomný pomer úspechu je 92 % (96 % - 4 %) v prospech žalobcu. O výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.