Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: A. N., nar. XX. D. XXXX, S. XXX/XX, Y., zastúpeného advokátom: Mgr. Andrej Maar so sídlom v Bratislave, proti žalovaným: 1/. Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261, Trenčianska 53, Bratislava, (pôvodne: WINDSTOP, s.r.o., IČO: 36 292 524, Cintorínska 14, Cífer), 2/. UNITEAM, a.s., IČO: 35 869 313, Nádražná 28, Ivanka pri Dunaji, spoločne zastúpeným: JUDr. S. N., J. T. XX, H., o 7.833,77 € s prísl. a trovy konania, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15 Cb 72/2010-216 z 10. mája 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd na strane žalovaného 1/ v konaní pokračuje so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261, Trenčianska 53, Bratislava. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV. potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal pôvodného žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 7.833,77 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. decembra 2009 a zároveň zaviazal žalobcu vydať plastové okná a dvere dodané na rodinným dom v S. na základe zmluvy o dielo z októbra 2017, výrokom II. zamietol žalobu voči žalovanému 2/, výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a výrokom IV. zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému 1/.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že žalobca a pôvodný žalovaný 1/ (WINDSTOP, s.r.o.) v októbri 2007 uzavreli ústnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal dodať a namontovať žalobcovi plastové okná a dvere na rodinný dom v S.. Žalobcovi boli predtým predložené dve cenové ponuky, rozhodol sa pritom pre drahšiu verziu (od výrobcu UNITEAM, a.s. ako žalovaný 2/). Žalovaný 1/ predmetné plastové okná a dvere zameral, dodal a namontoval, žalobca mu zaplatil dohodnutú odplatu v troch častiach v celkovej výške 7.833,77 €. Listom z 1. októbra 2008 a následne listom z 18. septembra 2009 žalobca reklamoval vady plastových okien z dôvodu ich prehýbania a krútenia a navrhol vyriešiť túto vadu ich výmenou. Na základe prvej reklamácie žalovaný 1./ v spolupráci so žalovaným 2/ 10. marca 2009 dočasne vymenili niektoré okná (na prízemí) a terasové dvere za účelom zistenia príčiny vád. Súčasne žalovaný 2./ vystavil 10. marca 2009 listinu „Prehlásenie“, v ktorej výslovne prejavil, že preberá záruku v zmysle platných zákonov SR za výrobky, ktoré boli žalobcovi dodané a namontované v októbri 2007 jeho „obchodným zástupcom“ - žalovaným 1./. Na tejto listina zároveň žalovaný 1./ písomne prejavil, že na celom okne sú okná skrivené a budú vymenené. Dňa 29. septembra 2009 sa na základe opätovnej reklamácie žalobcu konala obhliadka za prítomnosti oboch žalovaných. Z tejto

obhliadky bol spísaný zápis, ktorý podpísali oprávnené osoby za oboch žalovaných. Žalobca prítomný nebol a v konaní nebolo dokázané, že by mu táto listina bola doručená do 30 dní od 18. septembra 2009. Žalobca následne nedatovaným listom oznámil žalovaným, že odstupuje od zmluvy z dôvodu opätovného nevybavenie reklamácie v zákonom stanovenej lehote a žiada o vrátenie zaplatenej sumy 7.833,77 € s tým, že žalovaní si môžu prevziať svoje výrobky po telefonickom dohovore.

3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ z októbra 2007 je zmluvou o zhotovenie veci na zákazku podľa § 644 Obč. zák., ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a žalobcovi z nej patrili práva podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z § 18 ods. 4 cit. zák. vyplýva, že žalovaný 1./ bol povinný vybaviť reklamáciu spotrebiteľa najneskôr do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. V takomto prípade má teda spotrebiteľ rovnaké práva ako by išlo o vadu neodstrániteľnú ( R126/2014). Pretože nebolo dokázané, že by zápis z 29. septembra 2009 bol žalobcovi doručený, súd prvej inštancie uzavrel, že jeho reklamácia z 18. septembra 2009 nebola vybavená v lehote uvedenej v citovanom ustanovení § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. Súd prvej inštancie neposúdil reklamácie z 1. októbra 2008 a z 18. septembra 2009 ako dve samostatné reklamácie, ale ako vybavovanie jednej reklamácie, žalobca preto platne odstúpil od zmluvy so žalovaným 1./, na základe čoho každej zo strán vznikla podľa § 457 Obč. zák. povinnosť vrátiť druhému účastníkovi zmluvy všetko, čo podľa nej dostal. V danom prípade ide o teda o vzájomne podmienenú povinnosť podľa § 560 Obč. zák. Žalobca už v odstúpení prejavil ochotu vydať žalovanému 1./ časť jeho záväzku - dodané okná a dvere, čo riadne vyjadril aj v žalobnom návrhu (petite). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ vo vzťahu k tomu, že žalobca petit svojej žaloby doplnil o svoju synalagmatickú povinnosť vydať žalovanému plastové okná a dvere až v roku 2014. Takúto námietku považoval súd prvej inštancie nie za námietku premlčania práva, ale za námietku premlčania povinnosti, ktorá vôbec neprichádza do úvahy.

4. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s názorom žalobcu, že by žalovaný 2/ v prehlásení z 10. marca 2009 prevzal ručenie za záväzok žalovaného 1/. Toto prehlásenie sa podľa svojho obsahu týkalo prevzatia záruky za odstránenie vád diela, nie vrátenia zaplatenej ceny. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu sa táto zmluva zrušila, čím došlo aj k zániku záruky poskytnutej žalovaným 2/, preto nie je zodpovedný za vrátenie ceny diela. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že ho žalovaní uviedli do omylu ohľadom ich vzájomného vzťahu v tom, že žalovaný 1/ je obchodným zástupcom žalovaného 2./ Zmluva o dielo bola totiž uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1./, na jej základe si obe strany poskytli plnenia a plnenia aj prijali. Nárok na vrátenie zaplatenej ceny tak musí žalobca uplatňovať voči tomu, kto toto plnenie prijal, čo nebol žalovaný 2/, ale žalovaný 1/. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v konaní, keď žalobca bol v konaní úspešný voči žalovanému 1./ avšak neúspešný voči žalovanému 2./, ktorý bol tak úspešný voči žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/s návrhom zrušiť ho a vrátiť súdu prvej inštancie. Namietol, že prvú reklamáciu žalobcu začal vybavovať v súlade s Občianskym zákonníkom a zákonom č. 250/2007 Z. z. odstraňovaním vád. Po pokračujúcej reklamácii sa osobne žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2./ zúčastnili obhliadky, na ktorej žalobca nebol prítomný. Žalobca sa pritom sám vyjadril, že vadné okná a dvere užíva dodnes a nemá s nimi žiadne problémy. Vo výzve na plnenie pritom uvádzal, že tieto okná nemá riadne namontované a nemôže dokončiť stavbu. Je teda zaujímavé, že od dodávky spred 10 rokov tieto okná užíva bez akéhokoľvek zásahu, čím podľa žalovaného 1/ získava bezdôvodné obohatenie, keďže mu riadne slúžia. Nepovažuje za spravodlivé vec rozhodnúť v prospech žalobcu a žiada aplikovať § 3 Obč. zák., teda dobré mravy.

6. Žalobca podal včas odvolanie voči výroku IV. napadnutého rozsudku s návrhom zmeniť ho tak, že sa žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania neprizná. Namietol, že súd prvej inštancie neaplikoval § 257 C. s. p. a neposúdil okolnosti hodné osobitného zreteľa, najmä okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku voči žalovanému 2/, ani na postoj účastníkov v konaní. Žalobca podľa neho žaloval dve spoločnosti preto, lebo žalovaný 2./ listom z 10. marca 2009 prevzala záruku za záväzky žalovaného 1./, keďže boli ním namontované ako jeho obchodným zástupcom. Žalovaný 1./ sám potvrdil, že je obchodným zástupcom žalovaného 2./ a žalobca nemohol pred týmto konaním ich právny vzťah poznať. Otázka pasívnej legitimácie žalovaného 2/ je teda sporná a žalobca z opatrnosti uplatnil nároky voči obom žalovaným. Ak aj súd uvedenú listinu nehodnotil ako dôkaz trvania obchodného zastúpenia, resp. prevzatie záruky, mal ju aspoň zohľadniť pri posudzovaní náhrady trov konania. Pokiaľ by vyhlásenie

bolo pravdivé, žalobca by vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným 2./ čo by odôvodňovalo jeho pasívnu legitimáciu. Keďže sa prehlásenie ukázalo ako nepravdivé, nemohol byť žalobca úspešný. Žalobca tiež poukázal na správanie žalovaných počas konania, keď obaja vypovedali inak k otázke, či sú obchodnými zástupcami žalovaného, a tento postoj nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca podal žalobu na žalovaného 2./preto, že tento mu odovzdal prehlásenie, že žalovaný 1./ je jeho obchodným zástupcom, a nepravdivosť tohto vyhlásenia je dôvodom zamietnutia žaloby. To je okolnosť hodná osobitného zreteľa, na ktorú mal súd prihliadať.

7. Žalobca výslovne prejavil, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k odvolaniu žalovaného 1./.

8. Žalovaný 2/sa k odvolaniu žalobcu doručenému mu 23. júna 2017 nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

10. Odvolací súd z obchodného registra zistil, že s účinnosťou od 10. augusta 2017 bolo do obchodného registra zapísané zlúčenie pôvodného žalovaného 1/ - spoločnosti WINDSTOP, s.r.o., IČO: 36 292 524, so spoločnosťou GLORIA GROUP, s.r.o., IČO: 35 899 450. S účinnosťou k 26. januáru 2018 potom bolo do obchodného registra zapísané zlúčenie tejto spoločnosti so spoločnosťou DANO s.r.o., IČO: 36 177 725, ktorej zlúčenie so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., IČO: 31 722 261, bolo do obchodného registra zapísané 11. apríla 2018. Podľa § 69a ods. 1 písm. c) Obch. zák. došlo zápismi týchto zlúčení do obchodného registra vždy k zániku zanikajúcich spoločností a prechodu ich imania na nové nástupnícke spoločnosti, ktoré sa tak stali ich právnymi nástupcami. Spoločnosť GLORIA GROUP, s.r.o., sa tak stala právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného 1./, jej právnou nástupkyňou sa stala spoločnosťou DANO s.r.o. a jej právnou nástupkyňou spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. Podľa § 64 C. s. p. má súd v prípade zániku strany rozhodnúť, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom, pričom z použitého prítomného času je zrejmé, že možno rozhodnúť len o pokračovaní v tým subjektom, ktorý existuje v čase tohto rozhodnutia súdu. Súd teda nerozhoduje o tom, že s niekým „pokračoval“, ale len že s niekým pokračuje; ak teda medzičasom došlo k viacnásobnému právnemu nástupníctvu, súd pokračuje len s posledným právnym nástupcom existujúcim v čase jeho rozhodnutia. Vzhľadom na zánik procesnej subjektivity pôvodného žalovaného 1./ s právnym nástupcom a následný zánik právnych nástupcov vždy s ďalším právnym nástupcom tak súd podľa § 64 C. s. p. rozhodol o pokračovaní v konaní s existujúcou spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o. Splnomocnenie udelené advokátovi však zánikom pôvodného splnomocniteľa - žalovaného 1/ tým nezaniklo (§ 33b ods. 2 druhá veta Obč. zák.).

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 2 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani výpovediam strán a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov pritom zodpovedá pravidlám logického myslenia, ako aj všeobecnej skúsenosti.

12. V odvolacom konaní zostáva predmetom konania už len nárok žalobcu voči žalovanému 1/ priznaný výrokom I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj výroky o náhrade trov konania vo vzťahu medzi všetkými stranami teda vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1./ (výrok III.) a vo vzťahu žalovaného 2/ voči žalobcovi (výrok IV.). Napadnutý nebol výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá voči žalovanému 2/, v dôsledku čoho tento výrok nadobudol právoplatnosť ako výrok, ktorým sa rozhodlo práve so samostatným skutkovým základom. Podľa § 367 ods. 3 C. s. p. sa jeho právoplatnosti nedotýka to, že žalobca podal odvolanie voči výroku o náhrade trov vo vzťahu k žalovanému 2/.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi dôvodmi napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný 1/ ako zhotoviteľ diela a predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31. októbra 2008 nevybavil reklamáciu žalobcu z 18. septembra 2009 v 30-dňovej zákonnej lehote vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona

č. 250/2007 Z. z. Žalobca v dôsledku toho v súlade s citovaným ustanovením odstúpil od zmluvy, čo potvrdzuje aj judikát R 126/2014 citovaný súdom prvej inštancie. Odstúpením od zmluvy sa podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ zrušila od počiatku a obaja jej účastníci sú si podľa § 451 ods. 2 a § 457 Obč. zák. povinní vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Žalovaný 1./ dostal na základe tejto zmluvy zaplatenú cenu diela vo výške 7.833,77 €, žalobca na jej základe dostal plastové okná a dvere, a tieto plnenia sú si obaja povinní navzájom vrátiť. Žalovaný 1./ tieto skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v podstate ani nespochybňuje, namieta len, že súd prvej inštancie nemal tento formálny nedostatok (nedoručenie odpovede na reklamáciu žalobcovi) považovať za dôvod, ktorý oprávňoval žalobcu odstúpiť od zmluvy a domáhať sa vrátenia ceny diela.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom, že tu prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa doktríny aj judikatúry (porov. Strapáč, M. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 22 a 23) sú dobré mravy korektívom výkonu práv, na ktorý je potrebné prihliadať iba celkom výnimočne. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového vzťahu vyplýva, že okná a dvere, ktoré dodal žalovaný 1/ žalobcovi trpeli opakovane vadami, žalovaný 1/ sa opakovane pokúšal tieto vady odstrániť výmenou okien, to sa však nepodarilo. Právo odstúpiť od zmluvy v prípade včasného nevybavenia reklamácie priznáva spotrebiteľovi výslovne citované ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z., právo domáhať sa potom vrátenia poskytnutého plnenia vyplýva z § 457 Obč. zák. Eventuálne rozpor výkonu práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy s dobrými mravmi by bolo možné konštatovať jedine vtedy, ak by celkové okolnosti reklamácie nasvedčovali tomu, že žalobca ako spotrebiteľ nekonal vo vzťahu k žalovanému 1/ dobromyseľne, teda že svojím konaním chcel bezdôvodne spôsobiť žalovanému 1/ ako predávajúcemu škodu. Takéto osobitné okolnosti bol povinný tvrdiť a dokázať žalovaný 1./, ktorý však počas konania nič také ani netvrdil, ani nepreukázal. Sama okolnosť, že žalobca dodané okná užíva aj po odstúpení, nie je takým dôvodom, ktorým by spôsoboval rozpor výkonu jeho práva na vrátenie ceny diela s dobrými mravmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade sa na vzťah žalovaného 1/ a žalobcu neuplatnia závery judikatúry, podľa ktorej kupujúci (objednávateľ diela) v zásade nie je povinný platiť predávajúcemu náhradu za užívanie veci do okamihu odstúpenia (porov. napr. judikáty R 17/1976, R 2/1978). Naopak však platí, že ak odstúpením zaniká zmluva, na základe ktorej kupujúci alebo objednávateľ diela nadobudol vlastnícke právo ku kupovanej veci alebo dielu, zánikom tejto zmluvy zaniká aj jeho vlastnícke právo a je povinný ju vydať predávajúcemu (zhotoviteľovi). Tým stráca svoje postavenie oprávneného držiteľa tejto veci v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak ju naďalej užíva, užíva ju v zásade protiprávne a predávajúci (zhotoviteľ diela) sa môže domáhať vydania úžitkov vo forme náhrady za užívanie tejto veci podľa § 458 ods. 2 Obč. zák. (porov. napr. judikát R 22/1983, časť A.4.i). Takýto nárok však žalovaný 1./ v tomto konaní voči žalobcovi neuplatňuje, čo ale nemôže byť vykladané na ťarchu žalobcu v tom zmysle, že by sa výkon jeho práva dostal do rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, pokiaľ žalobe voči žalovanému 1./ vyhovel.

15. O nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol súd prvej inštancie podľa zásahy úspechu (§ 255 ods. 1 C. s. p.). Z (medzičasom právoplatného) výroku II. napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovaný 2. / bol vo vzťahu k žalobcovi úspešný, pretože žaloba bola vo vzťahu k nemu zamietnutá. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, že v prerokovanej veci prichádzala do úvahy aplikácia § 257 C. s. p., teda možnosť nepriznať úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov z dôvodov hodné osobitného zreteľa. Žalobca vo svojom odvolaní v rozpore s obsahom spisu namieta, že nárok voči žalovanému 2/ uplatnil z opatrnosti, resp. že takéto uplatnenie bolo nevyhnutné, pretože nevedel, či medzi žalovanými existoval vzťah z obchodného zastúpenia. Z obsahu samotnej žaloby totiž vyplýva, že žalobca považoval žalovaného 2/ za ručiteľa za záväzky žalovaného 1./, a to na základe „prehlásenia“ z 10. marca 2009, ktoré žalobca považoval za ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 546 Obč. zák. V samotnej žalobe sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadruje v tom zmysle, že by žalovaný 2/ mal byť zmluvnou stranou zmluvy o dielo z októbra 2007, resp. že by žalovaný 2/ túto zmluvu o dielo uzavrel prostredníctvom žalovaného 1/ ako svojho obchodného zástupcu. Naopak, obchodné zastúpenie žalovaného 1./ a 2./ žalobca v žalobe vôbec nespomína, hoci k nej priložil uvedený list z 10. marca 2009, v ktorom sa obchodné zastúpenie spomína. Na toto obchodné zastúpenie začal žalobca poukazovať až počas konania, keď začalo byť sporné, že by sa prejav v uvedenom liste dal vykladať ako prevzatie ručenia. Odvolací súd tak považuje tvrdenia žalobcu o údajnej opatrnosti pri zažalovaní oboch žalovaných za účelové.

16. Nad rámec toho však odvolací súd pripomína, že úvahy žalobcu ohľadom účinkov a použitia obchodného zastúpenia v prerokúvanej veci nemajú žiadne miesto. Obchodný zástupca síce je podľa § 654 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka na základe osobitného plnomocenstva vo všeobecnosti zástupcom podnikateľa, to však neznamená, že by obchodný zástupca nemohol určité obchody vykonávať aj vo vlastnom mene. Obchodný zástupca totiž uzavretím zmluvy o obchodnom zastúpení nestráca svoju právnu subjektivitu, ani oprávnenie sám pre seba konať a nadobúdať práva a povinnosti z vlastných právnych úkonov. Podľa všeobecného ustanovenia § 32 ods. 1 Obč. zák. potom platí, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Obchodný zástupca teda môže konať aj za zastúpeného a ak to v právnom úkone prejaví (napr. prejavom, že koná v mene zastúpeného, zaňho, v zastúpení a pod.), a v takom prípade bude z úkonu zaviazaný priamo zastúpený (§ 22 ods. 1 druhá veta Obč. zák.). Ak však takýto prejav v právnom úkone neurobí, podľa cit. § 32 ods. 1 Obč. zák. platí, že koná vo vlastnom mene, teda sám sa stáva nositeľom práv a povinností založených na tomto právnom úkone. V prerokúvanej veci bola zmluva o dielo uzavretá ústne v októbri 2007, čo žalobca vo svojom odvolaní nijako nepoprel ani nenamietol. Žalobca počas celého konania netvrdil ani nedokázal, že by žalovaný 1/ v októbri 2007 voči nemu urobil taký prejav, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že pri uzatváraní tejto zmluvy o dielo koná ako zástupca žalovaného 2./. Potom je ale zrejmé, že žalobca sa pri uzatváraní tejto zmluvy nemohol domnievať, že právny vzťah vzniká medzi ním a žalovaným 2./ ako zastúpeným. Naopak, žalobca už v samotnej žalobe, ako aj v neskorších podaniach sám tvrdil, že zmluva o dielo vznikla medzi ním a žalovaným 1./. Práve vzhľadom na to, že zmluva vznikla v októbri 2007, nemohol mať účinky predpokladané v § 32 ods. 1 Obč. zák. spomínaný list žalovaného 2./ z 10. marca 2009, keďže bol vystavený jeden a pol roka po uzavretí zmluvy.

17. Odvolací súd teda v postojoch žalobcu a žalovaného 2./ počas konania nezistil žiadne dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p. a ktoré by teda opodstatňovali odklon od všeobecnej zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. Súd prvej inštancie teda správne priznal žalovanému 2./ ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako strane neúspešnej.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. v napadnutom rozsahu potvrdil.

19. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný vo vzťahu k odvolavšiemu sa žalovanému v 1. rade, v dôsledku čoho mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. Na druhej strane však bol žalovaný 2./ plne úspešný vo vzťahu k odvolávajúcemu sa žalobcovi v časti trov konania, preto mu odvolací súd v tejto časti takisto priznal nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. Oba predmety odvolania sú samostatné a oddelené, v dôsledku čoho vôbec netreba skúmať úspech či neúspech žalovaného 2./ vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 1./, ani úspech či neúspech žalovaného 1./ vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o priznaní trov konania žalovanému 2./.

20. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).