Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Pc-6-2016.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci navrhovateľa : E. X.H., X.. XX.XX.Z., L. F. F. Č.. XX, F. F., zast. splnomocnenou zástupkyňou V. L., X.. XX.XX.Z., L. F. F. Č.. XXX, proti odporcovi : E. X., X.. XX.XX.Z., L. F. F. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Jolanou Černou, so sídlom Bazová č. 337/28. Jahodná, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd výživné stanovené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.12.2014, č.k. XXC XX/XXXX - XX na navrhovateľa zo sumy 50,-€ mesačne zvyšuje na 130,- € mesačne, počnúc od 11.10.2016.
II. Dlh na zročnom výživnom od 11.10.2016 do 02.09.2017 v sume 836,60 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,-€ vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 11.10.2016 domáhal zvýšenia výživného zo sumy 50 euro, stanovené rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda dňa 5.6.2014, č.k. XP/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 17.06.2014 , na sumu 200 euro s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili pomery na jeho strane, keď po ukončení strednej odbornej školy, obor kuchár, pokračuje na dvojročnom maturitnom ročníku, opodstatnenosť ktorého štúdia dôvodil svojim zdravotným stavom, keď trpí na diabetes a ako vyučený kuchár je obmedzený pri príprave určitých jedál, ktoré je povinný degustovať. Náklady s tým súvisiace doposiaľ stanovené výživné nepokryje, ako uviedol s cestovným z miesta bydliska do Dunajskej Stredy, stravné, v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ako aj výdavkoch na oblečenie, mimoškolskú činnosť. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ako zdravotná sestra zarába v priemere 600 euro mesačne a zabezpečuje starostlivosť o dvoch súrodencov, na ktorých bolo stanovené výživné súdom po 100 euro. Podľa jeho vedomostí príjem otca ako podnikateľa sa pohybuje okolo 1000 euro.
2. Otec navrhovateľa žiadal návrh zamietnuť vo svojom písomnom vyjadrení dňa 11.11.2016, spochybňujúc pokračovanie štúdia navrhovateľa v školskom roku 2016/2017 . Od jesene 2014 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, potom ako sa vrátil z výkonu práce v Rakúsku. Následne pracoval príležitostne s príjmom v priemere okolo 400 až 450 euro. S účinnosťou od 26.10.2016 si obnovil živnosť, ktorú zatiaľ len rozbiehal.
3. Rozsudkom dňa 4.4.2017 súd zaviazal otca navrhovateľa platiť výživné 150 euro mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred počnúc od 11.10.2016 a dlh na zročnom výživnom sa obdobie od 11.10.2016 do 31.03.2017 v sume 566,60 eura v mesačných splátkach po 50 eura, spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsudok odvolací súd zrušil v dôsledku podaného odvolania otcom navrhovateľa, uznesením Krajského súdu v Trnave dňa 30.01.2018 číslo konania XXCop/XXX/XXXX - XXX, považujúc rozsudok prvej inštancie za predčasný, vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu a stým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením vo veci samej. Uložil pripojiť spisy tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, XP/XXX/XXXX, následne porovnať pomery v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom so zistenými pomermi, v prípade potreby doplní dokazovanie a prihliadnuc na existujúce i ďalšie vyživovacie povinnosti otca navrhovateľa. Súčasne preskúmať reálne príjmy, ktoré mohol dosahovať otec navrhovateľa v čase dlhodobej nezamestnanosti, porovnaním jeho predchádzajúcich príjmov zo živnosti, prípadne príjmov, ktoré mohla dosahovať osoba s podobnými predpokladmi s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, fyzické dispozície ,praxe, posúdiť dôvody vzdania sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, hlavne za obdobie, keď otec navrhovateľa bol dobrovoľne dlhodobo nezamestnaný bez toho, aby si seriózne hľadal primeranú prácu .
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, povinného rodiča a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa zhodne uviedla ako v písomnom podaní navrhovateľ, s tým že na pojednávaní dňa 25.09.2018 potvrdila, že navrhovateľ dňom 02.09.2017 ukončil štúdiá a nastúpil do zamestnania , do tej doby študoval v odbore podnikanie v remeslách a službách, keď ukončil strednú odbornú školu v odbore kuchár, ktoré vzdelanie mu zabezpečí lepšiu existenciu vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď trpí diabetes zistený vo februári 2014. Štyrikrát denne užíva inzulín. V súvislosti s nákladmi na štúdia zaplatil jednorázový poplatok 50 euro a nepravidelné výdavky pri absolvovaní kurzov v rámci profesií je okolo 20 euro a cestovné náklady. S liečbou na diabetes uhrádzajú 5 euro mesačne a ostatné je hradené poisťovňou. Ako doplnkovú výživu navrhovateľ berie magnézium na zdravotné problémy so žilami v nohách vyvolané ochorením na cukrovku. Predispozícia na túto chorobu je geneticky daná v rodine otca navrhovateľa. Navrhovateľ má rovnako problémy so štítnou žľazou, je liečený ambulantne, berie lieky za poplatok od 2 až 3 eura mesačne. Vzhľadom na jeho zdravotný stav je nevyhnutné dodržiavať primeranú diétu s čím súvisia zvýšené náklady, ako pri bežnom stravovaní približne 211,-€ mesačne. Náklady na lieky a poplatky u lekára 76,00 € mesačne, náklady na pracovné oblečenie, 62,-€, platby na telefón 47,00 €. Navrhovateľ navštevuje fitnescentrum na odporúčanie lekára, za poplatok týždenne 5 euro. Má záľubu v riadení motoriek, ktorú zakúpila splnomocnená zástupkyňa navrhovateľovi v hodnote 2500,-€. Navrhovateľ je nemajetný ,okrem motorky iný majetok nemá . Býva v spoločnej domácnosti so splnomocnenou zástupkyňou ktorej príjem je 830,-€ mesačne a poberá rodinné prídavky na 3 maloleté deti vo výške 593 eura. Ako zdravotná sestra vykoná prácu v Rakúsku. Žiadala zvýšiť výživné, oproti podanému návrhu, sumou 150,00 € mesačne od podania návrhu do 02.09.2017.
6. Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že ako podnikateľ vykonáva činnosť od roku 1996 eur, ktorú si prerušil z dôvodu výkonu práce Y. K.. Podniká v odbore murár. Prácu v zahraničí vykonával roka a pól . Za rok 2016 dokladoval príjem dvomi faktúrami v novembri 2016 na sumu 701 euro a v decembri 2016 výške 248 euro. Odmietol prijať prácu, keď mu bola ponúknutá len za minimálnu mzdu. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, švagrinou a jej dcérou, ktorí prispievajú rovnako na náklady na bývanie. Už neodmietol uhrádzať vyššie výživné na navrhovateľa, kým sa nezabehne jeho podnikanie. Vlastní nehnuteľnosť v podiele 1, na ktorej býva . Vlastní 2 motorové vozidlá, rok nadobudnutia 1998. Splnomocnená zástupkyňa Otca navrhovateľa na pojednávaní dňa 25.09.2018 predložila rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 18.07.2017, č.k. XP/XX/XXXX-XX, ktorým súd zvýšil výživné na maloleté G. X. : V. K. C. L. na 110 eura na každé dieťa počnúc od 01.11.2016, a zročné výživné 90 eura do 31.7.2017, splácať v mesačných splátkach 10 eura až do vyrovnania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 25.08.2017.
7. Z uznesenia tunajšieho súdu v konaní č. XXC/XX/XXXX - XX vyplynulo, že bol schválený zmier, ktorým sa zaviazal otec navrhovateľa platiť na jeho výživu mesačne sumou 50 euro počnúc od 01.01.2015. V rozhodnom čase navrhovateľ bol plnoletý. Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu dňa 5.6.2014, číslo konania XP/XXX/XXXX - XX, ktorý dobodal právoplatnosť dňom
17.06.2014, kde súd rozhodoval o výživnom len na dve mladšie maloleté deti, súrodencov navrhovateľa, kde stanovil výživné na každé dieťa po 100 eura. V rozhodnom čase otec navrhovateľa podnikal na základe živnosti.
8. Skutočnosti tvrdené navrhovateľom o návšteve školy z dokladoval písomným potvrdením od Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede zo dňa 9.01.2017 , keď v školskom roku 2016/2017 navštevuje denné nadstavbové štúdium v študijnom odbore podnikanie v remeslách a službách.
9. Podľa § 26 Zákona o rodine, Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
13. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 78 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
19. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 77 Zákona o rodine, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné
mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
22. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
23. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).
24. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom 22.12.2014, keď otec navrhovateľa bol evidovaný od 02.09.2014 ako nezamestnaný, schválená dohoda na sumu 50 eurom uplynuli dva roky. V rozhodnom čase bol navrhovateľ študentom strednej školy a pripravoval sa na budúce povolanie, ktorú riadne ukončil v školskom roku 2015/2016 a pokračoval v štúdiu v dvojročnom maturitnom ročníku v odbore podnikanie v remeslách a službách, doplňuje si vzdelanie, ktoré dôvodil zhoršeným zdravotným stavom ktorý mu bol zistený v roku 2014 a ako to vyplýva aj z lekárskej správy, trpí na cukrovku, čo si vyžaduje pichanie inzulínu 4 x za deň. Uvedený zdravotný stav existoval už aj v čase prvého rozhodnutia súdu o výživnom. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je zrejmé, že je opodstatnené vzhľadom na túto skutočnosť , aby pokračoval v štúdiu a získal profesiu, v ktorej ho nebude obmedzovať tento zdravotný stav , ako v prípade profesie kuchára, kde je nútený degustovať každé jedlo, bez ohľadu na jeho zloženie. Je mať zato že navrhovateľ naďalej sa pripravuje na budúce povolanie, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie v inom odbore, než na ktorý bola príprava navrhovateľa doteraz zameraná, hoci čiastočne z ukončením vzdelania ako kuchára nepriamo súvisí ( R 11/1993/ .
25. Otec navrhovateľa od posledného rozhodnutia o výživnom bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až do 26. októbra 2016, keď si obnovil živnosť, platnú od roku 1996 v odbore murár. Súdu neušla pozornosti skutočnosť prístupu povinného rodiča pri plnení svojich vyživovacích povinností, keď bez vysvetlenia a len z dôvodu, že sa nechcel zamestnať s príjmom na úrovni minimálnej mzdy bol po dobu dvoch rokov evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom dôkaz o tom že by sa uchádzal o zamestnanie za toto obdobie žiadnym spôsobom nepreukázal. Vysvetlenie ktoré podala splnomocnená zástupkyňa otca navrhovateľa v písomnom podaní dňa 20. 08. 2018, keď otec navrhovateľa bol od októbra 2014 bol prihlásený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Potvrdil, že pár mesiacov si prácu vôbec nehľadal, s vysvetlením, že agentúra cez ktorú pracoval predtým v Rakúsku mu mala sľúbiť sprostredkovanie ďalšej práce, čo sa nestalo. Za obdobie ďalšieho roka, v čase trvania evidencie na úrade práce mu žiadna práca sprostredkovaná nebola, v dôsledku čoho dňom 9. 2. 2016 sa odhlásil z evidencie a stal sa samoplatiteľom. Až do obnovenia živnosti do októbra 2016 neprijal žiadnu prácu, keď ponuky od známych mali byť za odmenu vo výške minimálnej mzdy. Na strane druhej nepoprel príjem mesačne 400,00€ až 450,00€ za uvedenú dobu, čo žiadnym spôsobom nezdokladoval. Pokiaľ však tvrdil, že neprijal prácu za minimálnu mzdu, ktorá v roku 2016 činila 405,00€ a v roku 2015 355,10€, sú tvrdenia otca navrhovateľa o jeho príjme bez platnej zmluvy nepravdepodobné. Tvrdený príjem v roku 2016 nepresahuje minimálnu mzdu, alebo len v malom rozsahu, teda otcovi navrhovateľa bolo výhodnejšie vykonávať prácu bez zmluvy ,na čierno a nedovádzať z príjmu zákonom stanovené odvody. Z toho je zrejmé, že uvedený príjem musel byť značne vyšší, aby sa oplatilo otcovi navrhovateľa
pracovať na čierno, pričom si bol vedomí povinnosti platiť z tohto príjmu výživné mesačne 250,-€ na tri deti. Tak ako konštatoval odvolací súd je možné brať ohľad len na odôvodnenú prekážku, pre ktorú sa nemôže povinná osoba zamestnať. Prekážka tvrdená otcom navrhovateľa, keď je všeobecne známe v súčasti stavebnom priemysle nedostatok pracovných síl, ktoré trvá už niekoľko rokov a to hlavne v okolí Bratislavy. V roku 2000 15 a 2016 priemerný zárobok zamestnanca v stavebníctve v odbore murár vykazovala v sume 726,-€, podľa údajov na internetovom portály. Preukázanie skutočnosti, že si seriózne hľadal prácu by boli doklady o vyhľadávaní zamestnania cez internet, agentúry zaoberajúce sa sprostredkovaním zamestnania, ktoré dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení povinný neuniesol. Z daňových priznaní otca navrhovateľa za rok 2011 vykázaný príjem zo živnosti 8000,00 eura výdavky 4907,52 eura, po odpočítaní nákladov na odvody základ dane 3092,48 eura , mesačný hrubý príjem predstavoval sumu 258 eura. Za rok 2012 príjem otca predstavoval sumu 7016,72 eura, výdavky 3406,72 eura, po odpočítaní výdavkov základ dane predstavoval sumu 3037,57 eura, mesačný hrubý príjem otca v rozhodnom čase činia 253 eura. V roku 2013, teda v rozhodnom období pre výpočet výživného v čase rozvodového konania , príjem otca predstavoval 6392 eura, výdavky 4416,96 eura, základ dane do 1975,04 eura, mesačný hrubý príjem v rozhodnom čase činil 165 eura. Napriek tomu bolo rozhodnuté o výživnom na dve deti po 100 eura. V roku 2018 otec navrhovateľa podal daňové priznanie za rok 2017, kde vykazoval príjem vo výške 4066 eura ak výdavky 3179,57 eura, základom dane bola suma 886,43 eura, mesačný hrubý príjem takto predstavovala následnom čestné 74 eura . Pokiaľ porovnáme jednotlivé obdobia príjmu otca dieťaťa s možnosťami a schopnosťami otca, ak by mal príjem zo zamestnania , nebolo možné výhradne akceptovať jeho daňové priznania, ktorý na vysvetlenie prečo sa nezamestnal za minimálnu mzdu ktorá v rokoch 2015, 2016 a 2017 predstavovala sumu 355,10 €, 405,00 € a 435,00 €, nedáva logiku. Pričom jeho príjem z predchádzajúcich období pred prerušením živnosti nedosahoval ani len minimálnu mzdu, je neakceptovateľné. Otec navrhovateľa nepresvedčil súd o jeho výhradách, prečo si nehľadal prácu aj keď si obnovil živnosť, naďalej jeho príjem neprevyšuje výšku minimálnej mzdy Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca navrhovateľa je podstatne vyšší, než ako by zarobil v zamestnaneckom vzťahu, čo potvrdzuje správanie sa otca navrhovateľa, keď sa vrátil k podnikaniu, namiesto toho aby sa zamestnal.
26. Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine dochádza k preneseniu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinného, v tomto prípade otca navrhovateľa, povinný rodič ,ako osoba pasívne legitimovaná má v súvislosti s preukázaním vlastných príjmov z inej nezávislej činnosti povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov . Tvrdený príjem povinného rodiča 400 až 450 eur mesačne v období od roku 2014 do októbra 2016 žiadnym spôsobom nezdokladoval, pričom jeho živnosť bola pozastavená. Táto skutočnosť svedčí o tom že povinný rodič vykonával prácu „na čierno“, hoci jeho príjem prevyšoval minimálnu mzdu nanajvýš o 100 až 150 euro. Súd pre nezdokladovanie tvrdeného príjmu povinným rodičom, spochybnil takéto tvrdenia otca o jeho príjme za rozhodné obdobie a preto pre stanovenie výšky výživného vychádzal z ustanovenia § 63 odsek 1 veta 2. , keď predložené doklady za obdobie november a december 2016 o príjme považoval za nedostatočné. Následne súd za rozhodné obdobie pred týmto obdobím počítal 20 násobok sumy životného minima, ako príjem povinného rodiča, ktorého sa bez ďalšieho vzdal, keď si neobnovil živnosť po návrate z výkonu práce v zahraničí, hoci mu v tom žiadna vážna prekážka nebránila. Výška životného minima na obdobie od 1.7.2015 do 36. 2016 na jednu plnoletú fyzickú osobu činilo 198,09 euro. 20 násobok životného minima predstavuje sumu 3961,8 euro. Uvedená výška životného minima je nezmenená aj do 1.7.2016. je všeobecne známe že v posledných rokoch stúpa príjem zamestnancov v stavebníctve ktorý v roku 2016 v prípade murára pracujúceho v Bratislave predstavoval v čistom sumu 724 eura mesačne. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí do výšky 20 až 25 % zo svojho príjmu. Z predpokladaného príjmu ak berieme priemer 1000,00€, ktorú skutočnosť tvrdil aj navrhovateľ, a táto skutočnosť bola mu známa od druhého rodiča, 25 % predstavuje sumu 250,00 euro, z ktorej sumy hoci bolo stanovené výživné na dve mladšie deti , súd na túto skutočnosť nemohol prihliadnuť, keď bolo povinnosťou otca malol. detí v uvedenom konaní o rozvod manželstva poukázať aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na staršie dieťa, ktorú povinnosť si nesplnil . Otec navrhovateľa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, švagrinou a jej dcérou, kde má podiel 1/4 na domovej nehnuteľnosti a spoluvlastníctvo v rovnakom pomere s matkou navrhovateľa Návrh na určenie výživného 100,-€, súd nemohol akceptovať, nakoľko by v bol stále nižší, ako výživné, ktoré bolo stanovené na dve menšie deti vo veku 17 rokov a 12 rokov. Súd pri určení výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorý býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde mesačné náklady na bývanie predstavuje 280 eur (elektrina 60 euro, preddavok na plyn 100 euro, vodné stočné 10 euro, rozhlas televízia 2,32 euro , internet 14,99 eura,
platba za mobilné telefóny 51,97 eura , ktoré výdavky sú súčasne výdavkami aj na navrhovateľa na ktorého pripadá 1/4 týchto výdavkov. Celkom náklady na bývanie predstavujú sumu 239,28, z ktorej sumy podiel pripadajúci na navrhovateľa, prípade štvorčlennej rodiny predstavuje sumu 59,82 eura. Pri započítaní mesačných výdavkov na navrhovateľa v súvislosti so štúdium náklady na cestovné, obedy zabezpečené v škole špeciálna strava pre diabetika, školské potreby zahrňujúce pracovný odev pre štúdium a prax, ako aj záujmová činnosť navrhovateľa a ktoré výdavky v priemere predstavujú sumu 280 euro, nemožno požadovať iba od jedného z rodičov tieto zvýšené výdavky na navrhovateľa kryl, keď na strane druhého povinného rodiča neexistuje žiadna prekážka pre ktorú by nemohol plniť riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Poukazovanie na príjem matky navrhovateľa poberaním rodinných prídavkov na tri deti celkom 595 eurom, ktorú skutočnosť súd zohľadnil pri stanovení výživného, čo však nezbavuje povinného rodiča prispievať na výživu oprávneného podľa svojich možností a schopností ako podnikateľ na ktorom postavení zotrval, napriek nižšiemu príjmu, ako by bol dosahoval v zamestnaneckom pomere.
27. Súd určil výživné počnúc od podania návrhu 11.10.2016 a do 02. 03. 2017 , 836,60 euro ( 4,33 € na deň x 20dní mesiaca október + 10 mesiacov x 80,-€ a po odpočítaní 50,-€, zaplatené za mesiac september 2017).
28. V zmysle § 232 odsek 2 civilného sporového poriadku povolil povinnému rodičovi zaplatiť dlžné výživné mesačných splátkach po 100,-€ , prihliadnuc na pomery žalovaného, ktorý má ďalšie 2 dve vyživovacie povinnosti a na ktoré deti je schopný platiť mesačne výživné po 110,-€ počnúc od 25.08.2017. Ide o obdobie len ôsmich mesiacov, pričom otec navrhovateľa má príjem z podnikania.
29 Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)