Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-96-2017.pdf
PDF · 96.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, proti žalovanému: Ľ. Ť., D.. XX.X.XXXX, H. N. D. XXXX/XX, Š., o zaplatenie 1 558,20 eur s prísl, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 7.9.2017, podanou na súd dňa 12.9.2017, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 558,20 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od podania žaloby na súd až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že dňa 20.10.2011 ako poistiteľ uzavrel s T. R. ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu I.: A. XXX V. s účinnosťou od 21.10.2011. Dňa 7.8.2012 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla. Dňa 22.9.2014 vyplatil poškodenému z poistnej zmluvy a v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. poistné plnenie vo výške 1 558,20 eur. S odkazom na § 12 ods. 2 písm. a/, f/ zákona č. 381/2001 Z.z. požiadal listom zo dňa 2.3.2015 žalovaného o náhradu vyplateného poistného plnenia v tejto výške, ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v zmysle jeho výzvy mu náhradu neuhradil. 3. Za prostriedky procesného útoku žalobca v žalobe označil: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, doklad o úhrade poistného plnenia, oznámenie o poistnom plnení a výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia. K žalobe však pripojil len: oznámenia o poistnom plnení Tomášovi Krasňanskému zo dňa 19.9.2014 a 4.3.2015, výzvu žalovanému na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 2.3.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu. 4. Uznesením č.k: 4Csp 96/2017-20 súd spojil toto konanie na spoločné konanie s konaním totožných strán sporu, vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 4Csp 97/2017, v ktorom sa žalobca z tých istých skutkových a právnych dôvodov domáha od žalovaného náhrady vyplateného poistného plnenia z dôvodu škody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vo výške 1 441,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne od podania žaloby na súd až do zaplatenia a náhrady trovy konania. 5. V žalobe o zaplatenie 1 441,- eur s prísl. za prostriedky procesného útoku žalobca označil: poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, doklad o úhrade poistného plnenia, oznámenie o poistnom plnení a výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia. K žalobe však pripojil len: oznámenia o poistnom plnení Dôvere zdravotnej poisťovni a.s. zo dňa 13.6.2014, výzvu žalovanému na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 24.6.2014 a výpis z obchodného registra žalobcu.
6. V rámci prípravy veci na jej prejednanie, neúplnosť listinných dôkazov v zmysle procesného návrhu žalobcu, uvedeného v žalobách a s poukazom na ust. § 295 C.s.p. súd písomne zo dňa 10.5.2018 vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov: chýbajúcu poistnú zmluvu, od ktorej odvíja uplatňovaný nárok listinné dôkazy, preukazujúce výšku škody a označenie súdu, konajúceho v trestnej veci sp. zn. 2T 303/2012. Výzva súdu bola žalobcovi doručená dňa 10.5.2018 a na túto žalobca do pojednávania nijak nereagoval. 7. Žalovaný sa k žalobe s prílohami, doručenej do vlastných rúk dňa 20.7.2018 nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, vo veci bol procesne nečinný. 8. Vo veci súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 25.9.2018 v prítomnosti žalobcu v rozsahu, vymedzenom žalobcom, na základe ktorého zistil len nasledovné: 9. Písomným oznámením zo dňa 13.6.2014 žalobca oznamoval Dôvere zdravotnej poisťovni a.s., ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX dňa 12.6.2014, vzniknutej dňa 7.8.2012, z poistnej zmluvy poisteného Františka Zmajkoviča č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, poisteného vozidla A. XXX V., na základe ktorej mu predkladá výpočet výšky poistného plnenia - „Výzva Dôvera zdr. poisťovňa Č.. F. XXXXXXXX“ vo výške 1 441,- eur s tým, že táto suma bude poukázaná na účet. 10. Písomnými oznámeniami zo dňa 19.9.2014 žalobca oznamoval klientovi H. G., ako poškodenému, ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, vzniknutej dňa 7.8.2012, na základe ktorej mu predkladá výpočet výšky poistného plnenia - náhrady bolestného podľa lekárskeho posudku /50 bodov x 15,72 eur/ vo výške 786,- eur, náhrady straty na zárobku počas PN od 7.8. - 16.11.2012 /úrazový príplatok/ vo výške 563,20 eur s tým, že tieto sumy mu budú poukázané na účet. 11. Písomným oznámením zo dňa 4.3.2015 žalobca oznamoval klientovi H. G., ako poškodenému, ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, vzniknutej dňa 7.8.2012, na základe ktorej mu predkladá výpočet výšky poistného plnenia - náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia /15 bodov x 15,72 eur/ vo výške 236,- eur s tým, že táto suma mu bude poukázaná na účet. 12. Písomnými výzvami zo dňa 24.6.2014 a 2.3.2015 si žalobca voči žalovanému podľa § 12 ods. 2 písm. a/, f/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z dôvodu vedenia vozidla žalovaným pod vplyvom návykovej látky, porušenia povinnosti ohlásenia polícii dopravnej nehody, odídenia z miesta dopravnej nehody bezprostredne po dopravnej nehode bez poskytnutia poškodenému potrebnej prvej pomoci, podľa Trestného rozkazu č. 2T 303/2012, uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na základe oznámenia poškodeného Tomáša Krasňanského o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej nehode zo dňa 7.8.2015, ktorá škoda vznikla poškodenému prevádzkou motorového vozidla EČV: A. XXX V., výplatou bolestného, straty na zárobku, sťaženia spoločenského uplatnenia a regresného nároku zdravotnej poisťovne a vyzval žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 1 441,- eur a 1 558,20 eur do 15 dní od doručenia výziev. 13. Podľa výpisu z obchodného registra je žalobca je právnická osoba, podnikateľ oprávnený na vykonávanie poisťovacej činnosti aj poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla od 29.10.2010, teda v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. dodávateľ. 14. Na pojednávaní prítomný poverený zástupca žalobcu navrhol, aby súd vec rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, lebo sa žalovaný náležite neospravedlnil a aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nepredložil a ani nenavrhol vykonať súdu ďalšie dôkazy, napriek predchádzajúcej písomnej výzve súdu, k čomu sa vyjadril len tak, že žalobca posielal súdu poistnú zmluvu, aj doklady o výplate poškodenému, resp. že bol v tom, že kolegyňa všetko potrebné súdu zaslala. 15. Súd nevyhovel návrhu žalobcu a vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného z dôvodov podľa § 299 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sa ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa, v tomto prípade žalovaného. 16. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 17. Podľa § 2 Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti / dátum dopravnej nehody zo dňa 7.8.2012 / ďalej len „osobit. zákona“/, písm. e/ poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), písm. f/ poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, písm. g/ poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, písm. h/ škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, písm. i/ poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
18. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/ až d/, ods. 3,4 osobit. zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/381/20120701.html> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 12 ods. 1 osobit. zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla: písm. a/ ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky; písm. b/ viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom; písm. c/ spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou; písm. d/ vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu; písm. e/ porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou; písm. f/ v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného; písm. g/ spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20120701.html>; písm. h/ sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 20. Podľa § 12 ods. 2 osobit. zákona, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak: písm. a/ spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky; písm. b/ spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene; písm. c/ viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom; písm. d/ spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou; písm. e/ vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu; písm. f/ porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou; písm. g/ spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/381/20120701.html>; písm. h/ sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 21. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane
sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 22. Vecnou legitimáciou sa rozumejú práva a povinnosti subjektov, vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej, alebo pasívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi, alebo žalovanému, nenáleží stranou v konaní tvrdené hmotné právo/povinnosť. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti, predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu žalovaného povinnosti na základe zisteného skutkového stavu, zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti, zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol. Súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov v rozsahu stranami navrhovaného a pokiaľ zistí/ nemá z vykonaných dôkazov za preukázané, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, alebo žalovaný nie je nositeľom žalobcom tvrdenej povinnosti, musí žalobu zamietnuť. 23. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/ alebo aby bola proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti /žalovaný/, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ / rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/. 24. „Je povinnosťou žalobcu v žalobe pravdivo a úplne opísať tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok /skutkový dej/, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke“ /3Obo 77/2007/. 25. Súd vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu, vymedzenom žalobcom a na jeho základe dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné, odôvodňujúce, na základe akej právnej skutočnosti si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému /náhrady škody vo forme bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady straty na zárobku a nákladov zdravotnej starostlivosti/, ktorá poistná udalosť mala nastať dňa 7.8.2012, ako následok dopravnej nehody, ktorú mal podľa skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe zaviniť žalovaný a to motorovým vozidlom EČ: A. XXX V., ktoré malo byť poistené poistnou zmluvou, majúcou byť dňa 20.10.2011 uzatvorenou medzi žalobcom, ako poistiteľom a T. R.Č., ako poistníkom a poisteným, keď nebola žalobcom v konaní súdu predložená označená poistná zmluva, ani akákoľvek záznam alebo protokol o dopravnej nehode, prípadne rozhodnutie o priestupku na úseku dopravy, alebo súdne rozhodnutie, pre by bol pre súd v tomto konaní záväzný, deklarujúci spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví žalovaným v zmysle § 193 C.s.p. a to ani na základe písomnej výzvy súdu, doručenej žalobcovi dňa 10.5.2018, teda v dostatočnom časovom predstihu. 26. Nakoľko zo žalobcom k žalobe pripojených listinných dôkazov súd zistil len toľko, že ako poisťovateľ spracoval poistnú udalosť, vzniknutú dňa 7.8.2012 dopravnou nehodou, na základe oznámenia poškodeného Tomáša Krasňanského a oznamoval jemu a zdravotnej poisťovni, že bude vyplatené poistné plnenia v označenej výške titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady straty na zárobku a nákladov zdravotnej starostlivosti. Žalobca dokonca v konaní nepreukázal ani reálne poskytnutie tohto poistného plnenia /napr. výpisom z účtu o poukázaní týchto súm/.
27. V súhrne vyššie uvedeného, keď nebolo žalobcom preukázané, že žalovaný je vo vzťahu k jeho nárokom, uplatňovaným v tomto konaní, na náhradu poistného plnenia, osobou pasívne vecne legitimovanou v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ a f/ osobitného zákona / Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti/, musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 28. O nároku na náhradu trov konania v konaní plne úspešného žalovaného, keďže súd žalobu zamietol, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. O výške nároku na náhradu trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./, vychádzajúc z toho, že žalovanému v konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jehodoručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.