Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-29-2018.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa W.. P. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., C. cesta XXX, štátny občan SR, proti oprávnenej osobe Bc. C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX/XX, D., štátny občan SR, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17Pc/22/2017-72 zo dňa 08.02.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17Pc/22/2017-72 zo dňa 08.02.2018 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 02. 2018 návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oprávnenej osoby, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami navrhovateľa a oprávnenej osoby, s rodným listom malol. V. J., s potvrdením o návšteve školy oprávnenej osoby, s potvrdením zamestnávateľa navrhovateľa o výške príjmu a ostatnými písomnosťami tvoriacimi obsah spisu 17Pc/22/2017, s obsahom spisu 14C/198/2013 a 34P/219/2012, pričom zistil, že posledná úprava vo veci výživného bola upravená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 10. 2013, č.k. 14C/198/2013-29, kedy bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej osoby výživným vo výške 180 Eur mesačne. V tom čase navrhovateľ dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1 045,21 Eur a oprávnený Bc. C. J. bol študentom 1. ročník X. univerzity, V. riadenia a informatiky. Navrhovateľ mal v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére K., ktorej bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 150 Eur mesačne. V súčasnej dobe je Bc. C. J. študentom posledného, piateho ročníka vysokoškolského štúdia. Navrhovateľ dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1 210,89 Eur a dňa 19. 07. 2017 sa mu narodil syn V. z terajšieho manželstva. Súd mal tak v konaní preukázané, že k zmene pomerov došlo jednak na strane navrhovateľa tým, že došlo k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 1 045,21 Eur na sumu 1 210,89 Eur, t.j. o sumu 165,80 Eur a taktiež zmena pomerov na strane navrhovateľa nastala v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k malol. D., nar. XX. XX. XXXX z terajšieho manželstva. K zmene pomerov došlo aj na strane Bc. C. J. a to tým, že v čase poslednej úpravy bol študentom 1. ročníka vysokej školy, v súčasnej dobe je študentom posledného, piateho ročníka vysokej školy a od poslednej úpravy vo veci výživného ubehla doba takmer piatich rokov a v rámci tohto obdobia došlo k nárastu cien obuvi, šatstva, potravín, ako aj k zvýšeniu ďalších výdavkov v súvislosti so zabezpečením potrieb oprávnenej osobe. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa a to pribudnutím vyživovacej povinnosti, jeho
návrhu na zníženie výživného nevyhovel a návrh zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že Bc. XXJ. je študentom posledného ročníka vysokej školy, v súčasnej dobe píše diplomovú prácu, čakajú ho štátne záverečné skúšky, býva mimo miesta trvalého bydliska, s čím má zvýšené výdavky a to so zabezpečením ubytovania, ako aj stravy, nákladov na cestovné. Bc. C. J. zo X. dochádza do miesta trvalého bydliska, kde žije spoločne so svojou matkou a so sestrou v rodinnom dome, pričom výdavky na rodinný dom hradí výlučne jeho matka. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá je síce v súčasnej dobe na materskej dovolenke, avšak na nákladoch na domácnosť sa podieľajú spoločne. Súd prvej inštancie v danom prípade neprihliadol na výdavky navrhovateľa v súvislosti so zabezpečením bývania a to zobratím si úveru, nakoľko tak, ako to vyplýva z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavrel navrhovateľ s matkou oprávnenej osoby, matka oprávnenej osoby navrhovateľovi na základe tejto dohody vyplatila navrhovateľovi sumu 50 500 Eur a to prostredníctvom hypotekárneho úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak navrhovateľ, ako aj matka oprávnenej osoby majú rovnaké výdavky v súvislosti so splácaním úverov poskytnutých na zabezpečenie bývania. Pri zamietnutí návrhu okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa okrem platenia výživného ničím iným nepodieľa na zabezpečení potrieb oprávnenej osoby a to ani zakupovaním darčekov, s Bc. C. XXX,XXsa nestýka a nemožno spravodlivo požadovať od matky oprávnenej osoby, aby v podstatne väčšej miere náklady so zabezpečením potrieb oprávnenej osoby znášala sama. Okrem polovice rodinného domu navrhovateľ vlastní osobné motorové vozidlo Honda Civic od 12. 08. 2005, taktiež motocykel od roku 2014. S poukazom na zvýšenie príjmu navrhovateľa o sumu 165,80 Eur súd prvej inštancie mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispievať na výživu oprávnenej osoby doposiaľ stanoveným výživným a doposiaľ stanovené výživné nie je neprimerané potrebám oprávnenej osoby, pretože Bc. C. J. ako dieťa je odkázaný na výživu od svojich rodičov a ťarchu dieťa živiť nemožno preniesť len na matku, ale obaja rodičia sa musia podieľať na výžive dieťaťa. Súd prvej inštancie preto z týchto dôvodov návrhu navrhovateľa nevyhovel a jeho návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP") tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 1210,89 Eur. Poukázal, že jeho priemerná mzda za rok 2017 bola navýšená odmenou, daňovým bonusom na syna V. a jednorazovým príspevkom pri narodení dieťaťa. Taktiež poukázal na skutočnosť, že vyplatenie 13. platu zamestnancovi nie je zakotvené v kolektívnej dohode, a teda nie je záväzné pre zamestnávateľa. K predmetnému ešte uviedol, že z výplatnej pásky za dva mesiace roku 2018 je jeho priemerný príjem 1103 Eur.
5. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pre posúdenie jeho návrhu považuje za kľúčové informácie ohľadne výšky príjmov z brigád a príspevkov od matky, nakoľko ich jeho syn v konaní neuviedol. Navrhovateľ spochybnil aj kúpu motorového vozidla Škoda Octavia za 500 Eur. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že sa o syna nezaujíma a nepodporuje ho, navrhovateľ uviedol, že jeho syn vyhlásil, že ho nebude o svojom živote a študijných výsledkoch informovať. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej osoby od poslednej úpravy a to zvýšením cien potravín a oblečenia, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že k zvýšeniu cien došlo na prelome rokov 2017/2018 a k miernemu zvýšeniu cien dochádzalo aj pol roka po podaní návrhu.
6. Navrhovateľ na záver zdôraznil, že aj matka by sa mala rovnako podieľať na financovaní potrieb oprávnenej osoby a že jeho syn a dcéra žijú v kompletne zariadenej nehnuteľnosti, ktorú im zanechal po vysporiadaní BSM. Navrhovateľ považoval vznik ďalšej vyživovacej povinnosti na jeho strane za zásadnú zmenu jeho finančných pomerov.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu oprávnenej osoby sumou 60 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej osoby, počnúc dňom podania návrhu (I. výrok). Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Pc/22/2017-72 zo dňa 08.02.2018 (II. výrok).
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte len ,,CSP"), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zníženie výživného na oprávnenú osobu. Odvolacie námietky navrhovateľa (otca oprávneného na výživné) ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.).
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte „Zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
18. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného. Súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie
zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne). Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
20. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a navrhol znížiť výživné zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 60 Eur, pričom vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu bola určená naposledy uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/198/2013-29 zo dňa 10. 10. 2013, ktorým súd schválil zmier, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal prispievať oprávnenej osobe výživným po 180 Eur mesačne tak, že prvé výživné uhradí do 15. 11. 2013 a ďalšie vždy do 15-tedo dňa každého ďalšieho mesiaca (č. l. 3 - 5 spisu).
21. Navrhovateľ mal v čase poslednej úpravy vo veci výživného priemerný mesačný príjem vo výške 1 045,21 Eur, pričom v súčasnej dobe dosahuje jeho priemerný príjem výšku 1 210,89 Eur. Predmetnú výšku príjmu navrhovateľ v odvolaní ani nespochybnil, nakoľko uviedol, že to bol jeho priemerný mesačný plat za rok 2017. Na strane navrhovateľa taktiež nastala zmena pomerov v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletého V., nar. XX. XX. XXXX. Pokiaľ ide o vznik ďalšej vyživovacej povinnosti treba uviesť, že ide o objektívnu skutočnosť, ktorá má vplyv na určenie výživného, automaticky však neznamená zmenu rozhodnutia o výživnom. Uvedenú skutočnosť je potrebné v konaní posudzovať vo vzťahu k ďalším právne významným skutočnostiam rozhodnutým pre určovanie výživného, uvedeným v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto smere v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď na strane rodičov zisťoval ich zárobkové a majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti, životnú úroveň a tieto posudzoval komplexne. Rovnako postupoval aj porovnaním pomerov na strane oprávnenej osoby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov aj na strane oprávnenej osoby, keď nepochybne s prihliadnutím na uplynulú dobu od poslednej doby určenia vyživovacej povinnosti (10.10.2013), došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb Bc. C. J. vzhľadom ku skutočnosti, že už bol študentom posledného ročníka vysokej školy a teda došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so zabezpečením jeho potrieb.
22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci napriek vzniku vyživovacej povinnosti otca, nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na oprávnenú osobu. K tvrdeniu navrhovateľa, že oprávnená osoba ako aj jeho dcéra K. žijú v zariadenej nehnuteľnosti, ktorú im ,,zanechal" po vysporiadaní BSM odvolací súd dodáva, že z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že matka oprávneného na základe tejto dohody navrhovateľovi za predmetnú nehnuteľnosť aj s pozemkom vyplatila sumu 50 500 Eur a to prostredníctvom hypotekárneho úveru vo výške 62 000 Eur (č. l. 40 a 44 spisu). Teda tvrdenie navrhovateľa, že svojim deťom ,,zanechal" zariadenú nehnuteľnosť je preto zavádzajúce.
23. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že nie je dôvodné po takmer 5 rokoch znížiť doteraz stanovené výživné zo strany navrhovateľa pre Bc. C. J..
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj pri zmene pomerov na strane otca plnoletého dieťaťa tak ako ju deklaroval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, musí súd návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu posúdiť aj z hľadiska ust. § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pričom odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľa je napriek zmene pomerov na jeho strane (pribudla mu vyživovacia povinnosť), s prihliadnutím na zistený skutkový stav, práve berúc do úvahy jednak výšku jeho priemerného platu ako aj skutočnosť, že sa na zabezpečení potrieb oprávnenej osoby nijakým iným spôsobom nepodieľa, poskytovať plnoletému dieťaťu Bc. C. J., nar. XX. XX. XXXX, výživné vo výške 180 Eur mesačne. Odvolací súd má za to, že takéto výživné je nevyhnutné pre zabezpečenie potrieb oprávnenej osoby.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: "O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh." Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).