Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný D. R. nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. XXX, okres U., vodič, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27.10.2015 v čase okolo 09:45 hod. pri vjazde do objektu obaľovacieho centra firmy Cestných stavieb Liptovský Mikuláš, medzi obcami Podbieľ - Oravský Biely Potok, okres Tvrdošín, sa plne nevenoval vedeniu nákladného motorového vozidla zn. VOLVO, ev. č.: U.-XXXBG a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom predtým, ako sa, z odstavnej plochy po pravej strane cesty č. III/584, pohol s vozidlom dopredu a začal odbočovať doprava, do areálu obaľovacieho centra, sa riadne nepresvedčil o tom, či sa v bezprostrednej blízkosti vozidla nenachádza nejaká osoba a preto si nevšimol, popred vchod do areálu, v smere na obec Oravský Biely Potok, prechádzať chodkyňu Q. Ž., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho pravou prednou časťou vozidla narazil do jej ľavého boku, následne došlo k pádu poškodenej na vozovku pod vozidlo a jej prejdeniu uvedeným vozidlom, čím utrpela úrazovo - krvácavý (traumaticko-hemorhagický) šok v dôsledku viacpočetných rozsiahlych tržných a tržno-zmliaždených poranení horných a dolných končatín, kde na následky uvedených zranení, v čase o 14:10 hodine, zomrela v NsP Trstená

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 69 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú Ing. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., T. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 02.06.2016 obžalobu na D. R. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa na súdom nariadené hlavné pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť listom zo dňa 20.10.2016 ospravedlnil a požiadal o vykonanie hlavného pojednávania vo svojej neprítomnosti.

Z jeho výpovede z prípravného konania, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal vyplynulo, že dňa 27.10.2015 vykonával jazdu na nákladnom motorovom vozidle zn. Volvo FM/400/86R, ev. č. U.- XXXBG a to na trase Zákamenné - Nižná - Podbieľ, Obaľovacie centrum. Nákladné motorové vozidlo si pred samotnou jazdou skontroloval, bolo v poriadku, kde stav brzdového systému, ako aj riadenia nevykazoval žiadne poruchy. Taktiež sa počas jazdy na vozidle nevyskytli žiadne technické problémy. Pred samotnou jazdou, ako aj počas nej, nepožil žiadne alkoholické nápoje, ani lieky, ktoré by znižovali jeho schopnosť viesť motorové vozidlo. Taktiež jeho zdravotný stav bol v tom čase dobrý, neliečil sa na žiadnu chorobu. Pred jazdou bol odpočinutý a počas jazdy nepociťoval žiadnu únavu ani nevoľnosť.

Uviedol, že na ceste šiel vo vozidle sám, bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom a na vozidle mal zapnuté predpísané osvetlenie. Do obce Podbieľ sa vracal po druhý náklad obaľovačiek asfaltovej zmesi. Keďže v čase jeho jazdy bol most medzi obcami Nižná - Podbieľ uzavretý pre nákladnú dopravu, tak šiel z obce Nižná do obce Podbieľ poľnou cestou, ktorá sa napája na hlavnú cestu č. II/584 pri objekte obaľovacieho centra. Pred výjazdom na hlavnú cestu a odbočením doľava smer Zuberec s vozidlom spomalil na rýchlosť okolo 10 - 15 km/h, pričom nezastavil, ale plynulo pokračoval k obaľovaciemu centru, nakoľko v tom čase z pravej strany a ani z ľavej strany nešlo žiadne vozidlo a ani iný účastník cestnej premávky. Už počas odbočovania na hlavnú cestu si všimol, že v areáli obaľovacieho centra na váhe v tom čase stálo nákladné motorové vozidlo a preto sa rozhodol, že zastaví na odstavnej ploche pred vstupom do areálu obaľovacieho centra po pravej strane vedľa štátnej cesty. Ako s vozidlom spomaľoval a zastavoval na odstavnej ploche, tak si všimol pri odznačníku zástavky SAD nejakú staršiu pani, ktorá si pravdepodobne čítala odchody autobusov.

Uviedol, že do areálu obaľovacieho centra nemohol ísť, nakoľko hneď pri vstupe musí prejsť cez váhu a v areáli sa nedá obísť. Preto zastavil pred vstupom a tým umožnil vozidlu, v tom čase stojacom na váhe, vyjsť von z areálu. Na odstavnej ploche stál tak, že celým vozidlom bol mimo štátnej cesty, ľavou stranou vozidla rovnobežne s komunikáciou. Jeho predná časť vozidla bola mierne pred označníkom zastávky SAD v smere na Zuberec, pričom označník SAD bol po pravej strane jeho motorového vozidla, mierne za jeho prednou časťou. Na uvedenom mieste stál len chvíľu, možno 30 sekúnd. Po chvíli státia sa nákladné vozidlo, ktoré stálo v tom čase na váhe pohlo dopredu a následne odbočilo na Zuberec. Ako sa toto vozidlo priblížilo ku vchodovej bráne, on so svojim vozidlom mierne cúvol, nakoľko nevedel, kde bude vozidlo z obaľovacieho centra odbočoval a tým mu chcel odkryť výhľad z jeho pohľadu doľava, nakoľko odbočovalo doprava.

Uviedol, že so svojim vozidlom sa pomalou rýchlosťou pohol dopredu, predtým, ako zaradil prvý rýchlostný stupeň a následne sa pohol dopredu, riadne sa pozrel pred vozidlo, ako aj cez pravé nočné okno. Taktiež sa pozrel do ľavého spätného zrkadla, či po hlavnej ceste nejde nejaké vozidlo, ktoré by chcelo odbočovať do areálu obaľovacieho centra.

Vzhľadom k tomu, že v spätných zrkadlách a ani cez čelné a pravé bočné sklo nevidel čo by bránilo jeho rozjazdu, pohol sa pomaly dopredu a hneď začal odbočovať doprava. Ani počas tohto úkonu si nič po pravej strane vozidla a ani vpredu nevšimol.

Vyjadril sa, že z jeho pohľadu nevidel žiadne osoby, ktoré by mohli byť v blízkosti vozidla. Ako sa s vozidlom natočil doprava a tesne pred vjazdom do areálu, počul nejaký tupý náraz. Nevedel z čoho pochádza, nakoľko nič pred sebou nevidel. Okamžite zareagoval tak, že vozidlo zabrzdil. Napriek tomu,

že šiel pomaly a mal zaradený prvý rýchlostný stupeň, vozidlo zastavilo až po prejdení ešte asi jedného, alebo dvoch metrov a to aj preto, že vchod do areálu je v miernom klesaní. Ako s vozidlom zastavil, pozrel sa do oboch spätných zrkadiel, kde v ľavom spätnom zrkadle videl ležiacu osobu pri ľavých zadných kolesách jeho vozidla. Okamžite zatiahol ručnú brzdu, vypol motor a utekal k tejto ležiacej osobe, v ktorej následne opoznal pani, ktorú predtým zaregistroval pri označníku SAD. Táto pani ležala na chrbte a čiastočne na pravom boku, kde jej nohy smerovali k zadným kolesám. Krvácala z ucha a asi aj z ľavej nohy. Okamžite zavolal rýchlu zdravotnú pomoc a v rámci možnosti jej začal poskytovať prvú pomoc. Po chvíli sa zastavil druhý vodič, ktorý mu s poskytovaním prvej pomoci pomáhal. Táto pani sa snažila posadiť, dal jej deku a vankúš, čím došlo k zmene jej polohy. Po chvíli prišla sanitka a pani zobrali na ošetrenia do nemocnice. On zotrval na mieste nehody až do príchodu polície. Bol podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Následne sa zúčastnil ohliadky miesta dopravnej nehody.

Vyjadril sa, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo, ale vzhľadom na okolnosti sa necíti byť vinný, nakoľko dopravnej nehode nemohol zabrániť.

Svedkyňa poškodená Ing. G. E. žiadala, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu, avšak doklady k spôsobenej škode v prípravnom konaní nepredložila.

Ku skutku sa vyjadrila, že jej mama mala bežné problémy ako starší človek. Brala lieky na riedenie krvi, mala srdcovú arytmiu a nosila naslúchací prístroj. Určite ho mala aj vtedy, keďže vraveli, že bol rozbitý. Merala okolo 161 cm a vážila do 60 kg. Čo sa týka toho, že bola na zastávke, chodievala autobusom na záhradku, pričom nikdy si to neuvedomila, keďže tam zvyčajne chodievajú autom, ale nebol to bezpečný úsek cesty, keďže tam chodia autá dosť vysokou rýchlosťou, v tom čase bola aj odstávka mostu v Podbieli, takže tam chodilo veľa nákladných áut. Osobne si však myslí, že si vybrala úsek, ktorý vyhodnotila ako najbezpečnejší. V podstate kráčala smerom k záhradkám popri plote obaľovačky s tým, že neskôr by musela prejsť na druhú stranu a šla by po takej úzkej cestičke, kde by bola väčšia bezpečnosť. Uviedla, že jej mama mala dva násluchové prístroje, ale nosila iba jeden. Vzhľadom na to, že slabšie počula, museli na ňu hlasnejšie rozprávať. Či počula dobre s načúvacím prístrojom, k tomuto sa vyjadriť nevedela, keďže boli zvyknutí na ňu rozprávať hlasnejšie. Čo sa týka zvuku motorového vozidla, nevedela sa vyjadriť či ho počula, nakoľko z tej obaľovačky sa šíri množstvo zvukov a hluku a problém rozpoznať to má aj zdravý človek. Keby však to nákladné auto stálo v tesnej blízkosti pri nej, myslí si, že by ho počula. Na mieste samom bola až po dopravnej nehode keď ich tam zavolali, v čase skutku tam nebola, keďže bola v práci.

Uviedla, že obžalovaný bol za nimi a ospravedlnil sa. Taktiež bol aj na pohrebe.

Z výsluchu svedka C. N. vyplynulo, že v ten deň bol akurát v priestoroch obaľovačky, bol na váhe keď zaregistroval obžalovaného, ako zastal pred obaľovačkou. Následne si šiel pre lístok, zobral ho a šiel s autom preč. Zaregistroval tú pani, ktorá bola zrejme pozerať spoje, ako kráča smerom k bráne obaľovačky a taktiež videl ako D. cúval. Cúvol preto, aby on videl, či zhora nejde auto. Nič iné nevidel. Keď D. cúvol s autom, tá pani bola po jeho pravej strane. Nevenoval jej príliš veľkú pozornosť, keďže pozeral, aby mu nešlo auto. Ťažko mu je posúdiť, či ju mohol vidieť, alebo nie, pretože sa stane, že sa pozrie do jedného spätného zrkadla a nič tam nevidí a kým sa pozrie do druhého, niekto tam vojde. Obžalovaný stál so svojim vozidlom na odstavnej ploche. Uviedol, že z tej obaľovačky plynulo prešiel na hlavnú cestu, keďže nešlo žiadne auto.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru cestná doprava, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že v rámci znaleckého dokazovania skúmali rozhľadové možnosti vodiča. Mali k dispozícii videozáznam, dala sa vypočítať rýchlosť vozidla aj chodkyne. Boli skúmané rozhľadové možnosti s tým, že bol robený aj vyšetrovací pokus. Vozidlo bolo staršej konštrukcie, ktoré bolo vybavené len zrkadlom triedy 5, ale nebolo vybavené zrkadlo triedy 6, čo by mu umožňovalo rozhľad a teda aj možnosť zaregistrovať chodkyňu. Vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že okolo vozidla sa nachádza oblasť, v ktorej vodič nevidel prekážku a to poškodenú, ktorá bola 153 cm vysoká a vážila 55 kg. K výpovedi svedka N. sa vyjadril, že ak by bola šla chodkyňa vo vzdialenosti 1 m - 1,5 m mohol ju vodič v spätnom zrkadle triedy 5 vidieť. Ak však chodkyňa šla v tom priestore, ktoré bolo ďalej od vozidla, nevidel ju od momentu ako sa pohol s vozidlom až po moment zrážky. Teda jedná sa o situáciu, keď bola chodkyňa viac ako dva metre od vozidla. Na mieste dopravnej nehody bol ihneď. Bola zisťovaná a zameraná možnosť videnia pred vozidlo, taktiež či sa vo vozidle nenachádzali prekážky, ktoré by

bránili vo výhľade. Keďže vozidlo bolo vybavené zrkadlom triedy 5, z toho dôvodu obžalovaný nevidel do vzdialenosti 2,8 m pred vozidlo a po bokoch aj do vzdialenosti 3,5 m. V danom prípade sa jednalo o prekážku vysokú 1,53 m s tým, že aby mal možnosť v takomto type vozidla presvedčiť sa či niečo nie je pred ním, musel by sa predkloniť, prípadne mať pred sebou nejakú osobu, ktorá by skontrolovala, či sa nejaká prekážka pred vozidlom nenachádza. Nevedel si ale moc predstaviť rozjazd vozidlom, keby sa vodič predklonil.

Vyjadril sa, že nezistil žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila v tom, aby sa predklonil za účelom zistenia situácie pred vozidlom. Pred tým samotným rozjazdom mu nič v tomto úkone nebránilo. Dôvodom montovania zrkadla typu 6 bolo to, že bolo množstvo dopravných nehôd práve z dôvodu absencie takéhoto zrkadla, keď vodič nevidel pred sebou prekážku. Čo sa týka hlučnosti, bližšie nezameriaval pozornosť na túto skutočnosť a týka sa to aj premávky. Z jeho pohľadu nebola premávka na predmetnej ceste zvýšená, avšak v danom momente tam nastala situácia, kedy jedno vozidlo vchádzalo do areálu obaľovačky a druhé plne naložené z nej vychádzalo, teda to plne naložené auto mohlo prehlušiť to vchádzajúce auto hlukom motora. Po zistení skutkového stavu, keďže nebolo treba tento stav s niečím porovnávať, bol urobený vyšetrovací pokus. Vyšetrovací pokus bol pre závery znaleckého posudku rozhodujúci, pretože sa zistila akú oblasť mohol vodič z vozidla vidieť a akú vidieť nemohol. Z vyšetrovacieho pokusu bola robená aj fotodokumentácia. Body X až L v zápisnici o vyšetrovacom pokuse sú zamerané vzdialenosti, ktoré ohraničujú oblasť, kde vodič pred vozidlo nevidí. Čo sa týka kontroly vodiča ohľadom situácie pred vozidlom, pred prejazdom mohol urobiť ten úkon, že sa predklonil a pozrel sa, vzápätí si však musel sadnúť, zaradiť rýchlosť s tým, že opätovne ubehlo pár sekúnd, kedy sa tá chodkyňa mohla dostať pred to vozidlo. Na strane 23 sa začína grafické znázornenie nehodového deja. Vozidlo v čase dopravnej nehody spĺňalo všetky podmienky z technického hľadiska byť účastníkom cestnej premávky.

So súhlasom prokurátora a obhajcu súd prečítal znalecký posudok č. 121/2015 z odboru zdravotníctvo a farmácia, zo záverov ktorého vyplynulo, že bezprostrednou príčinou Q. Ž. bol úrazovo - krvácavý šok v dôsledku viacpočetných rozsiahlych tržných a tržno - zmliaždených poranení horných a dolných končatín. V danom prípade išlo o smrť násilnú, pre všeobecnú povahu daného úmrtia. Smrť menovanej je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode, keď bola dňa 27.10.2015 zrazená nákladným motorovým vozidlom.

V rámci dokazovania súd oboznámil obrazový záznam z kamerového systému zo dňa 27.10.2015 v čase od 09:40 hod. do 10:00 hod.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním aj listinných dôkazov a to záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtku miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, zápisu o dychovej skúške, výsledku vyšetrenia etanolu v krvi, listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí, lekárskych správ, hlásenia o dopravnej nehode, oznámenia, zápisnice o vyšetrovacom pokuse, fotodokumentácie, údajov o rýchlosti vozidla, zápisnice o vydaní veci, opatrenia OP Námestovo, správy Obce Rabčice, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, evidenčnej karty, odpis z Registra trestov a správy OO PZ Námestovo.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd podľa 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku prokurátor odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/26/2017 zo dňa 05.04.2017 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V zmysle intencií Krajského súdu v Žiline, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obžalovaný, ktorý sa vyjadril, že to bežný pracovný deň. Po príchode do práce skontroloval svetlá, pneumatiky. Odviezol jednu fúru do Zákamenného a keď sa vracal, keďže most bol v Nižnej mimo prevádzky, musel ísť poľnou cestou. Po zídení z poľnej cesty pri bráne areálu musel vozidlo odstaviť nabok, pretože videl, že ďalšie vozidlo stojí na váhe. Následne keď to vozidlo vychádzalo, tak sa pozrel do zrkadiel a ešte rukou ukázal, že môže ísť. Potom sa pohol on s tým, že ešte predtým skontroloval v

zrkadlách či niečo nejde. Ako sa pohol, tak počul buchnutie a keď sa pozrel do ľavého zrkadla, tak videl ležať na zemi tú pani, ktorú predtým videl na zastávke ako čítala odchody autobusov. Vozidlo zabrzdil, vypol motor a utekal k nej. Volal záchranku. Potom tam prišli ďalší ľudia a on si zobral lekárničku, dali mu deku a vankúš s tým, že podľa pokynov asistentky zo záchrannej služby jej poskytovali prvú pomoc. Keď prišla záchranka, tak tú pani odviezla a on čakal na políciu. S vozidlom nerobil nič. Na otázku prečo sa nenadvihol za volantom a neskontroloval priestor pred nákladným vozidlom pred samotným rozjazdom, uviedol, že je to prakticky nemožné, pretože keď má človek pás, tak sa to nedá. Rovnako ako ani keby bol v pohybe a chcel by sa zdvihnúť, tak sa netrafí ani do brány. Je to úplne iné ako v osobnom aute. Keby bol vystúpil za účelom prekontrolovania priestoru pred vozidlom, tak za ten čas, čo by bol do vozidla nastupoval, by sa mu mohlo stať to isté.

Vyjadril sa, že nemal žiadnu prekážku pred rozjazdom, ktorá by mu bránila v predklonení sa, resp. vystúpení z vozidla a prekontrolovaní priestoru pred vozidlom. Ale nebol tam prvý raz. Bežne vídaval ľudí na zastávke a preto nemohol predpokladať, že tá pani sa pohne v tom istom čase ako on. Pred tou udalosťou na vozidle jazdil dva roky.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru cestná doprava, ktorý uviedol, že na strane 34 znaleckého posudku je nafotená prístrojová doska predmetného vozidla, ktorá fotografia bola prevzatá z fotodokumentácie príslušníkov polície. Vo vozidle sú pásy, ktoré dovoľujú predkloniť sa, ale za predpokladu, že sa jedná o pomalý pohyb. Otázke zastavenia vozidla obžalovaného z dôvodu vychádzajúceho ďalšieho vozidla z areálu obaľovačky nevenoval, nakoľko k zastaveniu vozidla došlo z dôvodu, že si to vynútila situácia a to vychádzajúce vozidlo. V znaleckom posudku uviedol, že na vozidle nebolo zistené nič, čo by bolo v rozpore s legislatívou. Aj v prípade, keby bol vystúpil z vozidla za účelom presvedčenia sa možnej existencie prekážky by nič nevyriešilo, nakoľko nastúpenie do vozidla si vyžaduje určitý čas. V znaleckom posudku uviedol, ako jednu z možných alternatív, ako sa presvedčiť, či sa pred vozidlom nenachádza prekážka. Bola to však čisto teoretická alternatíva, v praxi dosť nezvyčajná, ba až nemožná, pretože na takýto manéver by sa šofér vozidla musel postaviť na nohy a keďže vozidlo bolo v tom čase v pohybe, v podstate by to bolo proti pravidlám bezpečnosti premávky. V znaleckom posudku uviedol, že ide o neobvyklé riešenie, s ktorým sa v praxi nestretol. Na to, aby sa zdvihol o 9 cm, by sa musel vzoprieť na nohy a držať sa rukami za volant a priťahoval sa. Je to skutočne neobvyklé. Podľa neho malo byť vozidlo buď vyradené, alebo malo byť vybavené blízko pohľadovými zrkadlami, keďže v praxi bolo množstvo nehôd pri takomto type vozidiel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 3To/26/2017 zo dňa 05.04.2017, správy Obce Rabča, správy OO PZ Námestovo, registra trestov a správy OÚ Námestovo, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii.

Po opätovnom vyhodnotení dôkazov súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa §285 písm. b/ Trestného poriadku, nakoľko dospel k záveru, že skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.

V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/22/2018 zo dňa 17.05.2018 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/22/2018 zo dňa 17.05.2018, správy Obce Rabča, správy OO PZ Námestovo a odpisu z registra trestov.

S poukazom na zrušujúce uznesenia nadriadeného súdu, prehodnotiac doteraz vykonané dokazovanie súd uznal obžalovaného vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona (podľa ktorého sa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť), a to s poukazom na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. g/, § 13 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, obžalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla mal povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť voči starým osobám a na úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb neohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú odbočoval a pri odbočovaní na miesto mimo cesty nesmel zastaviť a stáť vo vzdialenosti kratšej ako 30 metrov pred označníkom

zastávky a 5 metrov pred ním. Vzhľadom na to, že obžalovaný ako profesionálny vodič, mal vedomosť o tom, že nákladné motorové vozidlo nie je vybavené zrkadlami radu 6 a on ako vodič nemá možnosť vidieť priestor okolo vozidla, pred odbočovaním doprava s vozidlom zastavil a cúval v bezprostrednej blízkosti zastávky, kde v blízkosti označníka autobusovej zastávky videl stáť chodkyňu. Vzhľadom na túto skutočnosť preto mal prispôsobiť danej situácii svoje správanie, kedy aj podľa vyjadrenia znalca pred opätovným rozjazdom, v čase keď vozidlo nebolo v pohybe mu nič nebránilo v tom, aby sa zo sedadla vodiča nadvihol, predklonil a skontroloval situáciu okolo vozidla. Keďže vedel, že v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza osoba vyššieho veku, mal tejto skutočnosti prispôsobiť svoje správanie a konať s vyššou mierou opatrnosti.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a to po skutkovej, aj právnej stránke.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného súd zistil, že tento doteraz nebol súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že adekvátnym trestnom pre obžalovaného je trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého ku podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 mesiacov. Súd je toho názoru, že takto uložené tresty splnia účel sledovaný zákonom a dopomôžu k náprave obžalovaného.

Vzhľadom na to, že dokazovanie ohľadom náhrady škody by presiahlo rámec trestného konania, súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.