Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-10-2018.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Y. L., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/X, XXX XX R., V.. Č.. F. XX, XXX XX R., o zaplatenie 72,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 46 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 28 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 72,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.06.2014 a náhradu trov konania. 2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené oznámením v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.06.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 29.01.2015, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 28.03.2018, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 5. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou dňa 09.06.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalovanému reálne pôžičku v sume 72,00 eur, predmetom ktorej bolo financovanie mobilného telefónu značky LG Optimus L40 black. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky vo výške 4,00 eurá v počte 18
splátok a celková suma pôžičky 72,00 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN vo výške 0,00 %, ročnú úrokovú sadzbu 0,00 %, konečnú splatnosť: 01/2016. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že pôžička bola poskytnutá bez úrokov a ďalších poplatkov, čiže predmetnú pôžičku nemožno v zmysle § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014) považovať za spotrebiteľský úver. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a ten sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 72,00 eur a splniť ostatné povinnosti podľa predmetnej zmluvy. 6. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. známe, že notárskou zápisnicou č. N 3283/2017, Nz 54215/2017, NCRls 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bol schválený projekt rozdelenia zlúčením, v zmysle ktorého došlo k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako žalobcom, ktorá sa tak stala jej právnym nástupcom. 7. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku na žalobcu. 8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný celkovo uhradil dňa 09.06.2014 sumu vo výške 26,00 eur, ktorá v zmysle zmluvy predstavovala akontáciu, avšak z predloženého výpisu súd nemal preukázané, že uvedenú sumu žalovaný zaplatil pred poskytnutím pôžičky, nakoľko úhrada bola uskutočnená v deň podpisu zmluvy. 9. V rámci zmluvy si zmluvné strany dohodli splácať splátky vždy do 23. dňa v mesiaci. Nakoľko z obsahu všeobecných obchodných podmienok k zmluve sa súdu nepodarilo zistiť, na akom právnom prežime (Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník) sa zmluvné strany dohodli, súd vychádzal zo všeobecnej praxe iných žalôb pôvodného žalobcu prejednávaných na tunajšom súde, kde uvádza potrebu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na uzatvorenú zmluvu.
10. Podľa čl. 10 bod 10.2 Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenie zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov Spoločnosti daná na poštovú prepravu na posledne známu adresu Klienta.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 1 ods. 3, písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), spotrebiteľským úverom nie sú: i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 21. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (09.06.2014), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 09.07.2018. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v danom prípade nevzniesol námietku premlčania, takže súd sa ani prípadnou možnosťou premlčaného nároku žalobcu nezaoberal a ani možnosť premlčania neskúmal.
25. Žalobca doručil súdu dňa 28.03.2018 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že počet predpísaných splátok v zmysle zmluvy bol 18, pričom následne po porušení zmluvných povinností žalobca listinou zo dňa 29.01.2015 označenou ako Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Nakoľko žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu dňa 19.03.2015. Žalovanému bola táto skutočnosť oznámená listinou označenou ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.03.2015, pričom žalobca si uplatňuje od nasledujúceho dňa po uplynutí 5-dňovej lehoty na doručenie v zmysle čl. 10 bod 10.2 Všeobecných obchodných podmienok aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne.
26. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 72,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia z titulu nesplatenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy. 27. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne pôžičku vo výške 72,00 eur, ktorej predmetom bola kúpa mobilného telefónu. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 4,00 eurá splatné vždy k 23. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 72,00 eur, počet mesačných splátok 18, RPMN vo výške 0,00 %, ročná úroková sadzba vo výške 0,00 %. Žalovaný neplatil splátky riadne a včas, uhradil len sumu vo výške 26,00 eur, ktorá v zmysle zmluvy predstavovala akontáciu. 28. Na základe uvedeného, v zmysle vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno danú pôžičku považovať za spotrebiteľský úver, nakoľko v predmetnej zmluve neboli dohodnuté žiadne úroky a ďalšie poplatky, preto na daný prípad nie je možné aplikovať citovaný zákon o spotrebiteľských úveroch.
29. Žalovaný bol preukázateľne v omeškaní so splácaním pôžičky a v zmysle prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalobcovi dňa 09.06.2014 sumu vo výške 26,00 eur, ktorá predstavovala v zmysle predmetnej zmluvy akontáciu, avšak súd nemal preukázané, žeby táto suma bola zaplatená pred poskytnutím pôžičky. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad jednoznačne vyplýva, že uvedená suma bola žalovaným uhradená v deň podpisu zmluvy a preto má súd za to, že žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 72,00 eur uhradil len sumu vo výške 26,00 eur, ktorá v danom prípade predstavovala akontáciu. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky vo výške 72,00 eur a sumou zaplatenou žalovaným vo výške 26,00 eur, čiže sumu vo výške 46,00 eur spolu so správne vyčísleným úrokom z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
33. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a čiastočne úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 28 %. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 72,00 eur, súd mu priznal sumu 46,00 eur. Teda úspech žalobcu bol 64 % 46 x 100/72), úspech žalovaného bol 36 % (100
- 64) a čistý úspech žalobcu bol 28 % (64 - 36 = 28 %).
34. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).