Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne N. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. L. XXX/X, M. M., štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej T. & T., s.r.o., Advokátska kancelária, Zámocká 35, Bratislava, IČO: 46 962 000 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.448,11 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou podanou dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu X.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX,XX X. od XX.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedla, že dňa XX.X.XXXX uzatvorila žalobkyňa ako dlžníčka (spotrebiteľka) so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni sumu X.XXX,XX Eur. Na Okresnom súde Trenčín sa viedlo konanie pod sp. zn XXC X/XXXX, v ktorom žalovaný žaloval žalobkyňu o zaplatenie sumy X.XXX,XX Eur. V uvedenom konaní súd žalobu žalovaného zamietol z dôvodu, že považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol a vyplatil žalobkyni úver vo výške X.XXX,XX Eur a žalobkyňa splatila žalovanému sumu X.XXX,XX Eur. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne prijatím sumy vo výške X.XXX,XX Eur bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od toho, že úver je bezúročný a bez poplatkov žalobkyňa zároveň zastáva názor, že v predmetnej zmluve bola dojednaná neprimerane vysoká úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými mravmi, ide o úžeru. Ďalej uviedla, že v prípade vznesenia námietky premlčania žalovaným by sa mala aplikovať 10 ročná premlčacia doba a poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. XCo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Krajského súdu v A. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorých súdy vzhľadom na zistené skutkové okolnosti konštatovali, že dodávateľ získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, a je nutné aplikovať XX ročnú premlčaciu dobu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala priznania úroku z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z dlžnej sumy X.XXX,XX X. od XX.X.XXXX (ktorý dátum uviedla ako dátum podania žaloby) do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa XX.X.XXXX. Vzniesol v ňom námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín, a žiadal o postúpenie veci vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. Okresný súd Bratislava I. Poukázal na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, ale je ho potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na názor Krajského súdu v Žiline vyjadrený v uznesení sp. zn. 9Co 516/2015 zo dňa 29.10.2015, podľa ktorého vzťah bezdôvodného obohatenia je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poprel nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX nie je neplatná. Ustanovenie o výške odplaty nie je neplatné. Podľa názoru žalovaného sa pri posúdení otázky výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov malo vychádzať z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. upravujúcich maximálnu výšku odplaty a spôsob jej určenia. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v čase, keď bolo platné a účinné ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (odkaz na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Na základe toho je potrebné aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10, ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. Poukázal aj na právny význam ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Uvedené ustanovenia odcitoval. Otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa žalovaným citovanej osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Nemožno porovnávať úrokové sadby bankových a nebankových subjektov. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, mohla byť v zmysle uvedeného až 68,98% ročne. Je nesporné, že výška odplaty 67,78% dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje maximálnu odplatu ako právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Nemôže ísť o žiadny rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Poprel tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný sa mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť, keď uzavrel s ňou zmluvu o úvere so žalobkyňou tvrdeným nedostatkom. Činnosť žalovaného bola v roku 2009 pod dohľadom Slovenskej obchodnej inšpekcie , ktorá nezistila pri vykonávaní kontrol žiadne porušenie povinnosti žalovaného. Keďže posledná splátka bola zaplatená dňa X.X.XXXX, objektívna premlčacia lehota uplynula dňa X.X.XXXX. Z podanej žaloby nevyplýva žiadna konkrétna skutková okolnosť, o ktorú by sa záver žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného mohol opierať. Nemôže ísť o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, pretože nároky z rovnakej zmluvy boli súdmi opakovane priznané a zmluva posúdená ako platná, napr. rozsudkom Krajského súdu v T. sp. zn. XXCo XXX/XXXX. Ak obsahovo totožnú zmluvu posúdi iný súd ako platný právny úkon, nemožno hovoriť o úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Ide o otázku rôznosti právneho názoru a výkladu. Existencia úmyslu či už priameho alebo nepriameho musí byť vždy dokázaná. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo XXX/XXXX, v ktorom v obdobnej právnej veci krajský súd uzavrel , že nebol preukázaný úmysel dodávateľa získať bezdôvodné obohatenie. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala podaním zo dňa XX.X.XXXX, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, v ktorom trvala na podanej žalobe. Uviedla, že o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela až po porade s právnym zástupcom dňa X.X.XXXX, v čase prevzatia právneho zastúpenia. Uviedla, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru , pretože v zmluve o úvere vedome dojednal vysoké úroky. Ide jednoznačne o konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom získať vysokú odmenu za poskytnutie úveru. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom SR a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov. Ďalej uviedla, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, dlhodobé dojednávanie neprimerane vysokých úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez

právneho dôvodu. Aj keby bolo pripustené, že žalovaný nemal priamy úmysel dojednať zmluvu so žalobkyňou neplatne, resp. výšku neprimeraných úrokov v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Žalobkyňa ako spotrebiteľ konajúc v dobrej viere si plnila svoje povinnosti pod dojmom, že zmluva je platne uzavretá a že všetky nároky žalovaného sú legálne a legitímne. Nejedná sa o nedbanlivostné konania žalovaného. V danej veci je preto nutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie od vtedy, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Závery ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť sa potvrdilo vo viacerých prípadoch aj Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo spotrebiteľské zmluvy žalovaného. Napokon žalobkyňa poukázala na závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 17Co 122/2017 zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bánk.

4. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného, a ich právnych zástupcov, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, neprítomnosť ospravedlnili a s pojednávaním v ich neprítomnosti súhlasili.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27C X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrení žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, vyjadrení žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, , prehľadu priemerných úrokových mier, obsahu spisu I. súdu M. sp. zn. XXC/X/XXXX, a to najmä zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvných dojednaní, oznámenia veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi, karty klienta, rozsudok V. súdu v M. č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

6. V konaní vedenom na I. súde M. pod sp. zn. XXC X/XXXX sa žalovaný v procesnej pozícii žalobcu proti žalobkyni ako žalovanej domáhal, aby mu zaplatila sumu X.XXX,XX X. s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia titulom nesplateného revolvingového úveru, ktorý žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

7. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, časti 5. bolo zistené, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške X.XXX,XX X., pričom uviedla, že úver bude splácať v XX mesačných splátkach vždy k XX.dňu v mesiaci po XX,XX X.. T. RPMN za úver mala byť XX,XX %, a úroková sadzba XX,XX% ročne. A. odmena , ktorá predstavovala celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom bola X.XXX,XX X.. A. o poskytnutie čiastky revolvingu XXX,XX X. s predpokladanou C. revolvingu XX,XX%, zmluvnou odmenou revolvingu X.XXX,XX X. a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu XX,XX%. V časti 6. A. o úvere sú uvedené náležitosti úveru v rovnakých výškach ako v časti X., okrem C. za úver, ktorá je uvedená vo výške XX,XX % a C. po poskytnutí revolvingu, ktorá je uvedená vo výške XX,XX%.

8. Podľa karty klienta vyhotovenej ku dňu XX.XX.XXXX, obsiahnutej v spise I. súdu M. sp. zn. XXC X/XXXX bol žalobkyni na základe uvedenej úverovej zmluvy vyplatený úver dňa XX.X.XXXX v sume X.XXX,XX X. a revolvingový úver dňa XX.XX.XXXX v sume XXX,XX X., t.j. celkovo bola vyplatená suma X.XXX,XX X. a žalobkyňa žalovanému splátkami od XX.X.XXXX do X.X.XXXX splatila celkovú sumu X.XXX,XX Eur.

9. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXC X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola žaloba žalovaného zamietnutá, súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, a zaviazal žalovaného zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne náhradu trov konania v sume XXX,XX X.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považoval zmluvu o úvere za neplatnú z dôvodu nedodržania jej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže žalovaný neschválil úver podľa žalobkyňou požadovaných parametrov (RPMN úveru a revolvingu), ale tieto modifikoval, čím došlo k odmietnutiu pôvodného návrhu žalobkyne a k vzniku nového návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý však žalobkyňa neprijala. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalovaný odvolaním čo do výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

Podľa § 3 ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 veta posledná zákona č. 258/2001 Z.z. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Z obsahu žaloby žalobkyne, jej vyjadrení vyplýva, že sa proti žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovanému vyplatila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere peňažné plnenia, na ktoré nemal žalovaný nárok, pretože podľa žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, a žalovanému nevznikol nárok na úrok a poplatky pre absenciu zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aj dohodnutá odplata za úver je neprimerane vysoká a teda neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. 12. Záväzky vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj z bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech získaný plnením na úkor iného, pričom kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok oprela o skutkové tvrdenia, ktoré možno v rámci právneho posúdenia nároku podradiť pod skutkovú podstatu, v zmysle ktorej žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech bez právneho dôvodu. Obsahom záväzku z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby, ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania neoprávneného majetkového prospechu, alebo ak to nie je možné peňažnej náhrady. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia, o konkrétnej výške tohto nároku ako aj o osobe, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere je upravená v ust. § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver v dojednanej sume, a záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s dojednanou odplatou. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa obsah zmluvy a formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalobkyni poskytol úver žalovaný v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluvách menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

14. Súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako Okresný súd Trenčín v rozsudku č.k. XXC X/XXXX- XX zo dňa X.XX.XXXX, v zmysle ktorého žalovanému nevznikol proti žalobkyni nárok na úroky z úveru a poplatky na základe predmetnej zmluvy o úvere. V uvedenom konaní sa žalovaný proti žalobkyni domáhal zaplatenia neuhradeného zostatku úveru. L. sa však nestotožnil s dôvodmi, na základe ktorých

dospel I. súd M. v rozsudku č.k. XXC X/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX k záveru , že žalovanému nevznikol nárok na úroky a poplatky z predmetnej zmluvy o úvere. V citovanom rozsudku bolo konštatované, že zmluva o úvere je absolútne neplatná pre nedodržanie kontraktačného procesu v zmysle § 43c a nasl. Občianskeho zákonníka , keď návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o úvere žalovaný neprijal bez výhrad, ale parametre úveru pozmenil, s čím už žalobkyňa nevyjadrila súhlas, a tým nemala byť dodržaná písomná forma právneho úkonu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.. Súd samostatne v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil platnosť predmetnej zmluvy o úvere, a dospel k záveru, že bola uzavretá zmluvnými stranami platne, že bola dodržaná písomná forma právneho úkonu vyžadovaná zákonom. Pokiaľ žalobkyňa uviedla v žiadosti o úver (časť 5 - údaje o požadovanom revolvingovom úvere), ktorá je súčasťou zmluvy o úvere inú výšku RPMN než ju uviedol žalovaný v zmluve o úvere (časť 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere), nemôže mať uvedené za následok neplatnosť zmluvy o úvere. RPMN sa podľa § 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN teda nie je výsledkom dojednávania zmluvných strán, ale výsledkom výpočtu podľa právneho predpisu. Preto pokiaľ bola táto náležitosť uvedená v inej výške v návrhu na uzavretie zmluvy a v inej výške v akceptácii zmluvy, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie písomnej formy. Zmluvné strany sa v zmluve o úvere zhodli na výške úveru, výške revolvingového úveru, výške úrokovej sadzby, výške mesačnej splátky úveru, splatnosti splátok, počte splátok ako aj na celkovej sume, ktoré musí spotrebiteľ dodávateľovi uhradiť. Dohodli sa teda na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ je v oznámení o schválení úveru zo dňa XX.X.XXXX vyhotovenom žalovaným uvedená iná vyššia výška revolvingového úveru (X.XXX,XX Eur), treba brať zreteľ na text samotnej zmluvy o úvere, kde je táto náležitosť v časti údajov o schválenom revolvingovom úvere uvedená vo výške XXX,XX X. teda vo výške v zmysle žiadosti žalobkyne. Aj z karty klienta vyplýva, že revolving bol dojednaný v sume XXX,XX Eur, a vyplatený žalobkyni dňa XX.XX.XXXX v sume XXX,XX Eur po odpočítaní odmeny za možnosť odkladu splátok.

15. Zákon č. 258/2001 Z.z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky, termíny a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Na uvedenom nemení nič ani to, že spotrebiteľ si môže po uzavretí zmluvy dodatočne vyžiadať výpis z účtu v podobe amortizačnej tabuľky, ktorá obsahuje informácie o splátkach, pretože zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Povinnosťou dodávateľa je uviesť celkovú výšku splátky a jej rozčlenenie na jednotlivé zložky. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom však bola už viackrát judikovaná súdmi (napr. rozsudok V. súdu v M. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, rozsudok V. súdu v M. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok V. súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok V. súdu v A. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v T. sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). L. sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Pokiaľ tieto náležitosti budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa XX.X.XXXX a nevzťahuje sa na ňu L. X. parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorej účelom bolo harmonizovať právnu úpravu členských štátov EÚ týkajúcu sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere, keďže podľa čl. 30 ods. 1 Smernice č. 2008/48/ES sa táto smernica nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Na vykonanie smernice č. 2008/48/ES bol Národnou radou SR prijatý zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 11.6.2010, teda až po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere.

16. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť, resp. vypočítať z iných ustanovení zmluvy (z počtu splátok, dátumu uzavretia zmluvy). V čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvu pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ak spotrebiteľ bez (nie jednoduchého) matematického výpočtu nemôže posúdiť, dokedy bude úver splácať, nemôže riadne posúdiť pred uzavretím zmluvy rozsah svojho záväzku. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy (teda uviesť konkrétny dátum konečnej splatnosti) bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok V. súdu v Trnave sp. zn. 25Co 5/2016 zo dňa X.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok Krajského súdu v F. sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali. Táto náležitosť ako aj ostatné zákonné náležitosti musia byť uvedené v zmluve o úvere, na ktorej pripájajú svoj podpis obe zmluvné strany a ktorá je výsledkom ich súhlasného prejavu vôle, a preto je nepostačujúce, ak tieto náležitosti uvedie žalobca do ním vyhotoveného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, s ktorým dlžník neprejavil súhlas a vôľu byť viazaný tam uvedenými ustanoveniami.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 3 veta druhá Zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Dôvodná bola námietka žalobkyne o tom, že úrok bol v zmluve dojednaný v neprimeranej výške. Podľa zmluvy o úvere bol úver v zmysle vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel vyplatený vo výške X.XXX,XX Eur a žalobkyňa ho bola podľa zmluvy o úvere povinná vrátiť spolu s úrokom v sadzbe 68,85% ročne. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska na webovej stránke www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v septembri 2009 s dobou splatnosti do 5 rokov (čo je tento prípad, keďže úver bol vyplatený v septembri 2009 a doba splatnosti bola 36 mesačných splátok úveru) bola priemerná úroková miera vo výške 11,62%. Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve o úvere viac ako päťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste (na území SR) a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Súd mal za to, že zmluvné ustanovenie v zmluve o odplate za úver je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatné časti právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého právneho úkonu, ak ich možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Citované ustanovenie je vyjadrením teórie zachovania platnosti zmlúv. V danom prípade uvádzané dojednanie o úroku z úveru možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy, ktorá ostáva platnou. Úrok z úveru je síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, no na vec sa vzťahujúci zákon č. 258/2001 Z.z. (ustanovenia § 4 ods. 2, ods. 3) v prípade porušení zákonom stanovených povinností zo strany dodávateľa čo do obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionujú dodávateľa tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda ponechávajú v platnosti aj takúto vadnú zmluvu o úvere v tom smere, že spotrebiteľ nie je povinný platiť úroky z úveru, a ide o bezúročný úver. K tvrdeniam žalovaného súd uvádza, že aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučovalo ani ustanovenie § 3 ods. 10 a ods. 11 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Rovnako Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavrel, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úroku v zmluve, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Porovnanie dojednania o úrokoch z konkrétneho úveru s inými obdobnými úvermi, ktoré v danom mieste a čase boli poskytované inými veriteľmi pre účely posúdenia súladnosti dojednania o

úrokoch s dobrými mravmi vyhodnotil ako správny postup aj V. súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, V. súd v T. v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, V. súd v V. v rozsudku sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Krajský súd v T. v rozsudku sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavrel, že pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako XXX% oproti priemeru bánk.

XX. A. tvrdila, že žalovaný žalobkyni vyplatil spotrebiteľský úver vrátane revolvingu v úhrnnej výške X.XXX,XX Eur. Tieto tvrdenia však nezodpovedajú listinným dôkazom, ktoré navrhla vykonať žalobkyňa. Z karty klienta, obsiahnutej v spise I. súdu M. sp. zn. XXC X/XXXX totiž vyplýva, že žalobkyni bol v skutočnosti vyplatený úver len v sume X.XXX,XX X. (po odpočítaní sumy odplaty XXX,XX X. podľa bodu X.X. zmluvy o úvere od úveru v sume X.XXX,XX X.), a úver označený ako revolving v sume XXX,XX X. (po odpočítaní sumy odplaty XXX,XX X. podľa bodu X.X. zmluvy o úvere od revolvingu v sume XXX,XX Eur). Spolu teda žalovaný vyplatil žalobkyni peňažné prostriedky v sume X.XXX,XX X.. U. na uvedené skutočnosti, keď žalovanému nevznikol nárok na úroky a poplatky, mal žalovaný právo iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru vo výške X.XXX,XX Eur. A. uhradila žalovanému od XX.X.XXXX do X.X.XXXX celkovú čiastku X.XXX,XX Eur, ktoré tvrdenia žalobkyne žalovaný nerozporoval, a vyplývajú aj z karty klienta. Neoprávnený majetkový prospech žalovaného v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka predstavujú v zmysle žalobného návrhu a vykonaného dokazovania úroky vyplatené žalovanému zo strany žalobkyne v sume 1.880,89 X. /X.XXX,XX X. - X.XXX,XX X./, na ktoré nemal žalovaný z vyššie uvedených dôvodov právo. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je povinnosť žalovaného ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil prijatím plnení nad rámec istiny bez právneho dôvodu vydať tento majetkový prospech oprávnenému subjektu, teda žalobkyni, ktorá je aktívne vecne legitimovaná vzhľadom na to, že vykonala tieto úhrady.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe riadne namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol dátum, od ktorého rátal počiatok plynutia premlčania ako aj dĺžku premlčacej doby, ktorá uplynula pred podaním žaloby na súd. Predmetné právo je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu a objektívnu trojročnú a desaťročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Za účelom zaručenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ktoré plynú od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia doba je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

21. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného, je skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia potrebné vidieť v inom okamžiku ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva nie je v súlade s právom, v dôsledku čoho nevznikol žalovanému nárok na odplatu. Aby na strane žalobkyne mohlo byť usudzované na jej vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musela poznať právo, teda, že v dôsledku neuvedenia zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úver bez úročný a bez poplatkov a v dôsledku neprimeranej výšky odplaty za úver je ustanovenie o tejto odplate neplatné. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“, a znalosť práva sa u jeho adresátov (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnické vzdelanie) nevyvrátiteľne predpokladá v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2016 , pričom za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva u žalobkyne je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Vedomosť o tom, že zmluva nemá predpísané náležitosti, resp. má nesprávne náležitosti treba viazať na okamih , kedy žalobkyňa podpísala zmluvu a oboznámila sa s ňou. Vedomosť žalobkyne o tom, že zo strany žalobkyne došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej istiny nastáva okamžikom, kedy žalobkyňa uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Žalobkyňa totiž poznala výšku úveru ako aj výšku splátok,

a bola schopná sa jednoduchým matematickým výpočtom dozvedieť, kedy začala platiť nad rámec istiny. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedené závery korešpondujú so závermi Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 67/2011, závermi Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp. zn. XXCdo XXX/XXXX, sp. zn. 28Cdo XXXX/XXXX a aj so závermi V. súdu v M. v rozsudku sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. S poukazom na uvedené neobstoja tvrdenia žalobkyne, že o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a že na jej úkor sa bezdôvodne obohatil žalovaný sa dozvedela až od svojho právneho zástupcu dňa X.X.XXXX.

22. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa XX.X.XXXX. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby žalobkyne nad rámec istiny úveru začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu premlčané sú plnenia, ktoré žalobkyňa nad rámec istiny úveru, teda bez právneho dôvodu uhradila žalovanému pred XX.X.XXXX. Z karty klienta bolo preukázané, že žalobkyňa vykonala titulom predmetnej zmluvy o úvere úhrady od XX.X.XXXX do X.X.XXXX (v rámci ktorých istinu úveru X.XXX,XX X. po prvý krát preplatila úhradou XX. splátky v sume XX,XX X. dňa XX.X.XXXX), a preto je zrejmé, že premlčacia doba uplynula márne pred podaním žaloby na súd pokiaľ ide o všetky vykonané úhrady žalobkyne nad rozsah istiny úveru. Od nasledujúceho dňa po úhrade poslednej splátky úveru dňa X.X.XXXX, t.j. od XX.X.XXXX začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, a uplynula márne dňa XX.X.XXXX (piatok). Ak je premlčaná táto posledná úhrada zo dňa X.X.XXXX nad rámec istiny úveru, je zrejmé, že premlčané sú aj všetky predchádzajúce úhrady žalobkyne nad rámec istiny úveru. Súd dodáva, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané aj v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, počítanej odo dňa vykonania poslednej úhrady, t.j. odo dňa X.X.XXXX , koniec ktorej premlčacej doby pripadol na X.X.XXXX (sobotu) a preto podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok XX.X.XXXX. Žaloba tak bola na súd podaná po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej ako aj objektívnej trojročnej premlčacej doby.

23. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu objektívnej 10 ročnej premlčacej doby ako to navrhovala žalobkyňa. Nebolo totiž preukázané, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie úmyselne, čo je zákonnou podmienkou pre použitie 10 ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje zavinenie povinnej osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor inej osoby. Ak však oprávnená osoba tvrdí, že povinná osoba získala na jej úkor úmyselne majetkový prospech bez právneho dôvodu, musí oprávnená osoba preukázať úmyselné konanie povinnej osoby, pri ktorom došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, pokiaľ ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaní získa bezdôvodné obohatenie a chcel ho získať. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na okolnosti uzavretej úverovej zmluvy bola žalobkyňa povinná preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere a prijatia plnení nad rámec istiny úveru na základe tejto zmluvy skutočne vedel, a chcel získať bezdôvodné obohatenie alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Z úverovej zmluvy, ktorú sporové strany uzavreli v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vyplýval pre žalobkyňu ako dlžníka záväzok, že poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vráti a zaplatí mu úroky. Je nesporné, že žalovaný chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže za týmto účelom veritelia uzatvárajú zmluvy o úvere. Uvedené však nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. V čase uzavretia zmluvy o úvere dňa XX.X.XXXX ani v čase prijatia platieb od žalobkyne (posledná platba zo dňa X.X.XXXX) nemohol žalovaný vedieť ani predpokladať, že neskôr posúdi súd zmluvu o úvere uzavretú medzi žalovaným, žalobkyňou ako neplatný právny úkon (právne posúdenie v rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 27 C 6/2014-37 zo dňa XX.XX.XXXX), resp. ako právny úkon, z ktorého žalovanému voči žalobkyni nevznikol nárok na úroky a poplatky (odplatu) dojednané v zmluve o úvere z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Nemožno prehľadnúť fakt, že uvedené závery súdov sú výsledkom súdneho výkladu na vec vzťahujúcich sa právnych predpisov, pričom žalovaný si uvedené právne predpisy v čase uzavretia

zmluvy o úvere vykladal inak ako ich vykladali neskôr súdy v rámci rozhodovacej praxe. V uvedenom časovom období dochádzalo aj k zmenám zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Navyše rozhodovacia činnosť všeobecných súdov nebola vždy rovnaká a stávalo sa, že pokiaľ jeden súd nárok zo spotrebiteľskej zmluvy pripravenej žalovaným a uzatvorenej so spotrebiteľom priznal, iný okresný súd nárok z obdobnej spotrebiteľskej zmluvy vyhodnotil ako nedôvodný. Vzhľadom na uvedené je len ťažko možné jednoznačne a nespochybniteľne preukázať úmysel žalovaného ako veriteľa uzatvárať zmluvy o spotrebiteľskom úvere s úmyslom sa bezdôvodne obohacovať na úkor spotrebiteľov. Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorých konaniach bol účastníkom žalovaný, a na ktoré poukázala žalobkyňa v žalobe, a ktorými rozhodnutiami boli konštatované pochybenia žalovaného ako dodávateľa pri koncipovaní zmlúv o spotrebiteľskom úvere boli vydané až po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 12.3.2009. Žalobkyňa neprodukovala dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v čase uzavretia zmluvy bolo príslušným orgánom (napr. súdom, alebo iným orgánom dohľadu) žalovanému vytýkané, že neuvádzaním povinných náležitosti do zmluvy o spotrebiteľských úveroch porušuje zákon, resp. že žalovanému nevznikol nárok na odplatu za úver, a žeby z toho konania žalovaného bolo možné bez akýchkoľvek pochybností odvodiť úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne. V obdobných konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo súdmi vyhodnotené konanie žalovaného iba vzhľadom na jeho zaužívanú prax pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a prijímaní plnení z týchto zmlúv ako úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ nebol bez pochýb vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť (napr. rozsudky V. súdu v M. sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCo XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, uznesenie V. súdu v F. F. sp. zn. XXCo XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozsudok V. súdu v F. F. sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).

24. Súd nepovažoval vznesenie námietky premlčania žalovaným za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania je zákonným inštitútom, ktorého účelom je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Nie je vylúčené, aby aj taký výkon práva, ktorý je v súlade so zákonom predstavoval konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíval právnu ochranu. O takýto prípad však môže ísť iba celkom výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana sporu márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva. Posúdenie vznesenia námietky premlčania ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi je natoľko významným zásahom do právnej istoty strany, ktorá námietku premlčania vzniesla, že okolnosti, za ktorých bola vznesená museli prekročiť rámec dobrých mravov natoľko intenzívne, že tento zásah možno považovať za odôvodnený (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/507/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2012). Neboli zistené také objektívne okolnosti, ktoré by žalobkyni bránili uplatniť svoje právo na súde pred uplynutím zákonnej premlčacej doby, a ktoré okolnosti by zavinil žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný v inom súdnom konaní uplatnil proti žalobkyni svoje nároky z predmetnej zmluvy o úvere nebránili žalobkyni domáhať sa svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia priamo v tomto inom súdnom konaní vzájomnou žalobou, teda nemusela čakať na vydanie rozsudku súdu. Keďže žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, mohla sa obrátiť so žiadosťou o poskytnutie právnych služieb na advokáta, prípadne na Centrum právnej pomoci. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že až pri prevzatí právneho zastúpenia jej právnym zástupcom po porade s ním dňa X.X.XXXX . sa dozvedela, že žalovaný tým, že prijal od nej úhrady nad rámec istiny úveru sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a skôr sa to nemala ako dozvedieť, pretože je nutné zohľadniť zásadu neznalosť práva nikoho neospravedlňuje ako je táto bližšie uvedená v odseku 21 odôvodnenia tohto rozsudku a bolo potrebné vziať zreteľ aj na zásadu práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva uplatňovali, bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva. Žalobkyňa, aby predišla premlčaniu svojho práva mala možnosť vlastným úsilím si toto právo ustrážiť, riadne a včas ho uplatniť vykonaním

príslušného procesného úkonu. Je teda zrejmé, že márne uplynutie premlčacej doby nemožno pričítať v žiadnom rozsahu žalovanému, ale ide výlučne o zavinenie žalobkyne, ktorá má dbať o to, aby si práva na súde uplatnila včas.

25. Pretože žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania uplatneného práva, a premlčané právo nemožno podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia výrokom I. zamietol.

26. Žalovaným vznesená námietka miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu prejednať a rozhodnúť danú vec nebola dôvodná. Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má základ v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy a pri plnení z nej mala žalobkyňa postavenie spotrebiteľa a žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Je teda zrejmé, že žalobkyňa uplatnila právo zo spotrebiteľskej zmluvy a ide o spotrebiteľský spor. Podľa § 19 písm. d/ je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor. Keďže žalobkyňa má adresu trvalého pobytu v Trenčianskych Tepliciach, ktorá obec patrí do územného obvodu Okresného súdu Trenčín, je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

27. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na zásadu úspechu je žalobkyňa podľa § 255 ods. 1 povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v zmysle § 257 nemal byť žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo čiastočne. Žaloba žalobkyne bola zamietnutá pre oprávnene vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu nemožno potom samotnú skutočnosť, že žalovaná vlastnou vinou neuplatnila svoje práva v zákonnej lehote na súde prenášať na žalovaného v tom smere, žeby mu mala byť náhrada trov konania krátená alebo úplne nepriznaná. Preto súd výrokom II. vyslovil, že úspešný žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.